Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Co/87/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. partizánska XXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 3.952,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. -72 zo dňa 25. júla 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. -72 zo dňa 25. júla 2019 v napadnutej časti II. výrokovej vety m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok 14,24 % ročne zo sumy 3.952,10 Eur od 14.02.2018 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -72 zo dňa 25. júla 2019 prvou výrokovou vetou žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.952,10 Eur spolu s kapitalizovaným úrokom 361,94 Eur a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.314,04 Eur od 14.02.2018 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, druhou výrokovou vetou žalobu žalobcu v časti uplatneného úroku vo výške 14,24 % ročne zo sumy 3.952,10 Eur od 14.02.2018 do zaplatenia zamietol a treťou výrokovou vetou žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny 3.952,10 Eur, úroku vo výške 361,94 Eur, úroku vo výške 14,24 % ročne zo sumy dlžnej istiny od 14.02.2018 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy dlžnej istiny a dlžných úrokov od 14.02.2018 do zaplatenia a nahradenia trov konania za zaplatený súdny poplatok na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 11.10.2013 (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“). Predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie mal za nepochybné, že žalovaná nesplácala poskytnutý úver vo výške 5.000,-- Eur riadne a včas tak, ako sa na to zaviazal v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a preto žalobca listom zo dňa 13.02.2018 oznámil žalovanej, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru, ktorý sa stal splatným v celosti dňa 13.02.2018. Z listinných dôkazov, ktoré do súdneho spisu boli žalobcom predložené mal preukázané, že zostatok dlhu žalovanej z titulu poskytnutého úveru ku dňu 13.02.2018 bol vo výške

3.952,10 Eur na istine, 361,94 Eur na úroku z úveru vyčísleného ku dňu 13.02.2018 z nesplatenej istiny. Do podania žaloby žalovaná dlh žalobcovi neuhradila ani len čiastočne.

4. Konštatoval, že žalobca sa v spore okrem dlžného zostatku zosplatneného úveru domáhal od žalovanej aj zaplatenia úroku z úveru vo výške 14,24 % ročne, ktorý bol dohodnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo sumy pozostávajúcej z nezaplatenej istiny a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy pozostávajúcej z nezaplatenej istiny a úroku počnúc odo dňa 14.02.2018 do zaplatenia.

5. Žalobcom uplatnený nárok na priznanie úroku vo výške 14,24 % ročne zo sumy 3.952,10 Eur od 14.02.2018 do zaplatenia, súd prvej inštancie považoval za nárok v rozpore s ustanoveniami a nasl. v spojení s . Mal za nepochybné, že žalobca vyhlásil v súlade s predčasnú splatnosť úveru ku dňu 13.02.2018, kedy sa zosplatnila celá suma úveru spolu s úrokom vo výške 14,24 % ročne, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne v celkovej výške 4.314,04 Eur. Žalobca v predmetnom spore žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok 14,24 % ročne z nesplatenej istiny úveru ako odmeny za poskytnutie úveru aj za obdobie po zosplatnení úveru do budúcna s tým, že súčasne v zmysle a žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania zo zosplatnenej istiny a úrokov od 14.02.2018 do budúcna /do zaplatenia/. Takto uplatnený nárok na platenie zmluvných úrokov súd prvej inštancie vyhodnotil ako nárok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi pri duplicitnom uplatňovaní si jednak dojednanej „odmeny v podobe zmluvného úroku do zaplatenia úveru“ a jednak uplatňovaní si zákonných úrokov z omeškania v zmysle Nariadenia vlády SR č. v prípade omeškania dlžníka so splnením dlhu. Priznaním uvedeného nároku žalobcovi by podľa názoru súdu prvej inštancie vznikla značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán (strán sporu), kedy žalovaná ako spotrebiteľ by musela naďalej popri zákonných úrokoch z omeškania do budúcna platiť žalobcovi aj zmluvné úroky ako odmenu za poskytnutie úveru, ktorý bol v zmluve vyjadrený vo výške 14,24 % ročne z poskytnutého úveru. Z uvedeného mal preto za zrejmé, že priznaným úrokom vo výške 14,24 % ročne z dlžnej istiny až do reálneho zaplatenia celej dlžnej sumy by boli žalobcovi zachované v podstate všetky práva a nároky z predmetnej úverovej zmluvy ako keby ani ku konečnej splatnosti úveru nikdy nedošlo, kým naopak žalovanej ako spotrebiteľovi žiadne. Splatnosť úrokov z úveru je upravená v ust. , podľa ktorého právo na úroky z úveru patria veriteľovi len do jeho splatnosti, t. j. do 13.02.2018, kedy bol úver zosplatnený, keďže podľa uvedeného ustanovenia sú zmluvné úroky splatné spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Doba splatnosti úrokov (za poskytnutie peňazí) sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru, t. j. celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr do dohodnutého termínu splatnosti (resp. zosplatnenia) úveru. Žalobca ako veriteľ preto podľa názoru súdu prvej inštancie nemôže oprávnene žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny, nakoľko zosplatnením úveru už nemožno istinu úveru zmluvne ďalej neúročiť, a preto žalobcovi po zosplatnení úveru prislúchajú len úroky z omeškania.

6. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má právo na zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku z úveru vo výške 14,24 % ročne len do 13.02.2018, kedy bola vyhlásená jeho pohľadávka za splatnú. Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie vyčísleného úroku z úveru len ku dňu 13.02.2018, čo predstavuje sumu 361,94 Eur.

7. Keďže žalovaná žalobcom uplatnenú pohľadávku v celkovej výške 4.314,04 Eur (istina + úrok) nijakým spôsobom nespochybnila, uložil jej súd prvej inštancie povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu poskytnutého úveru vo výške 3.952,10 Eur, úrok ku dňu mimoriadnej splatnosti 361,94 Eur z neuhradenej istiny. Zároveň žalobcovi priznal aj právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej sumy 4.314,04 Eur (istina 3.952,10 eur + úrok z úveru 361,94 eur) od 14.02.2018 do zaplatenia, nakoľko dňom nasledujúcom po vyhlásení splatnosti úveru sa žalovaný dostal do omeškania v zmysle , . Vo zvyšku čo do zaplatenia úroku z úveru po vyhlásenej mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 14,24 % zo sumy 3.952,10 eur od 14.02.2018 do zaplatenia žalobu zamietol.

8. Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd prvej inštancie mu v súlade s zákona č (ďalej len „“) priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti II. výrokovej vety podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K nároku na úrok po zosplatnení poukázal na to, že pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie peňažného záväzku, a to vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov v dohodnutej lehote, ako aj zaplatenie požadovaných úrokov. Pri omeškaní peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Uviedol, že úrok z úveru je nárokom, ktorý nemá vplyv na omeškanie dlžníka ani prípadné zosplatnenie dlhu, ktoré je skutočnosťou zakladajúcou vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom nárok na úrok z úveru neovplyvňuje. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že porušenie zmluvy zo strany dlžníka sankcionuje veriteľa, ktorý prichádza o dohodnutý zmluvný úrok a zvýhodňuje dlžníka vo forme zníženia úroku na úroveň a na početnú judikatúru súdov Slovenskej republiky a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 21.08.2014. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a jeho návrhu vyhovel aj v zamietnutom rozsahu a žalovanú zaviazal uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania a trov odvolacieho konania.

10. K odvolaniu žalobcu vyjadrenie podané nebolo.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie ( ) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v časti nepriznaného úroku vo výške 14,24 % ročne zo sumy 3.952,10 Eur od 14.02.2018 do zaplatenia je dôvodné, a preto podľa v tejto napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia istiny 3.952,10 Eur, úrokov vo výške 361,94 Eur, úroku vo výške 14,24 % ročne zo sumy 3.952,10 Eur od 14.02.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % z nezaplatenej istiny 3.952,10 Eur od 14.02.2018 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 361,94 Eur od 14.02.2018 do zaplatenia. Právny predchodca žalobcu Sberbank Slovensko, a.s., Bratislava so žalovanou dňa 11.10.2013 uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, na základe ktorej žalovanej poskytol úver vo výške 5.000,-- Eur s výškou mesačnej splátky 79,27 Eur splatnej ku 20. dňu v mesiaci s počtom mesačných splátok 120, s dátumom prvej splátky 20.11.2013 a dátumom konečnej splatnosti úveru 20.10.2023. Zmluvné strany si dojednali, výšku úrokovej sadzby 14,24 % ročne. RPMN bolo v zmluve vyčíslené vo výške 15,21 %, priemerná RPMN vo výške 18,84 % a celková výška nákladov bola vyčíslená vo výške 9.512,40 Eur. Podaním zo dňa 13.02.2018 označeným ako „Vyhlásenie predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru“ žalobca vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 13.02.2018 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej pohľadávky s príslušenstvom vo výške 4.340,59 Eur. Žalovaná dlh žalobcovi neuhradila.

13. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 17. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa , prvá veta , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

23. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Podľa Obchodného zákonník (ďalej len „“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa , veta prvá , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

26. Podľa článku 4 bod bod 3 zmluvy o spotrebiteľskom úvere ak veriteľ vyhlási predčasnú splatnosť úveru, bude pohľadávka splatná dňom uvedeným v oznámení/vyhlásení o predčasnej splatnosti úveru. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti z podnetu veriteľa je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi pohľadávku spolu s príslušenstvom.

27. Žalobca v odvolaní zotrval na stanovisku, že nárok veriteľa na zaplatenie úrokov z poskytnutého úveru trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov do ich úplného zaplatenia a nie iba do zosplatnenia úveru. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí naopak vyslovil záver, že veriteľovi patria úroky iba do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Uviedol, že v opačnom prípade by došlo ku kumulácii negatívneho postihu dlžníka ako spotrebiteľa vo vzťahu, ku ktorému by sa požadovalo jednak zaplatenie úrokov z úveru aj úrokov z omeškania.

28. Posúdenie nároku veriteľa na zaplatenie úrokov z istiny poskytnutej dlžníkovi na základe zmluvy o úvere závisí od charakteru právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie správne zistil, že žalovaná mala pri uzatváraní právneho úkonu postavenie spotrebiteľa

a že zmluva o úvere, ktorú uzavrela so žalobcom, spĺňa kritériá vymedzenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch.

29. Definícia spotrebiteľského úveru je vymedzená v § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere tak môže zahŕňať nielen zmluvu o pôžičke podľa , ale výslovne na základe zákona o spotrebiteľských úveroch môže byť spotrebiteľským úverom aj zmluva o úvere, ktorá je upravená v slovenskom právnom poriadku výlučne v . Právne vzťahy, ktoré sú upravené výlučne v je možné posudzovať iba podľa .

30. Ustanovenia je možné použiť iba za predpokladu, že daný právny vzťah výslovne upravujú, alebo aspoň pripúšťajú analógiu, teda aplikáciu ustanovení , ktoré sú najbližšie obsahom a účelom k danému právnemu vzťahu podľa . Využitie analogických ustanovení je podľa prípustné iba vtedy, keď daný občianskoprávny vzťah nie je upravený , ale ani iným zákonom. V prípade, kedy iný platný zákon konkrétny právny vzťah upravuje, nie sú splnené podmienky na aplikáciu analogických ustanovení a daný právny vzťah sa posudzuje podľa toho platného zákona, ktorý ho upravuje. V opačnom prípade by ako zákon všeobecný nadobudol absolútnu prednosť pred zákonmi špeciálnymi aj v tých prípadoch, kedy na rozdiel od špeciálnych zákonov určitú právnu oblasť vôbec neupravuje.

31. Z uvedeného vyplýva, že sa v prípade právnych vzťahov, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použije prednostne vo všetkých ustanoveniach, ktoré upravuje, ako napr. dĺžka premlčacej doby, výška úrokov z omeškania a podobne. V prípade vymedzenia náležitostí konkrétneho zmluvného typu, ktorý naopak neupravuje, ale je upravený v , bude platiť zákonné vymedzenie zmluvného typu v . Preto všeobecná definícia zmluvy o úvere, obsiahnutá v je platná a účinná aj pre vymedzenie zmluvy o úvere, uzavretej spotrebiteľom. Zároveň prípustnosť uzavretia zmluvy o úvere, ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere výslovne pripustil zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý zmluvu o úvere vymenoval ako jednu z foriem spotrebiteľského úveru. Ustanovenie tak zvýraznilo ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu v tom smere, že ak niektorú náležitosť jeho právneho vzťahu upravuje pre spotrebiteľa priaznivejšie ako , tak spotrebiteľovi sa poskytne táto priaznivejšia ochrana. však citovaným ustanovením nepoprel možnosť, aby spotrebitelia uzatvárali zmluvu o úvere, rovnako ako žiaden iný predpis nepoprel právo zmluvných strán, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala formu zmluvy o úvere. Naopak, toto právo výslovne vyplýva zo zákona o spotrebiteľských úveroch a nie je možné zvrátiť ho výkladom súdu tak, že vymedzenie zmluvy o úvere, so všetkými jej pojmovými znakmi nie je v prípade spotrebiteľského vzťahu možné aplikovať a naopak je nutné prostredníctvom analógie aplikovať také ustanovenie , ktoré je obsahom a účelom najbližšie k zmluve o úvere.

32. Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom v zmysle ustanovenia , ktorý kogentným spôsobom vymedzuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti , kde sa uplatní právna úprava ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v . Ide o obligatórne uplatnenie . V týchto prípadoch nemožno aplikáciu vylúčiť dohodou strán. Bez ohľadu na povahu jeho účastníkov sa takýto právny vzťah riadi vždy . Tým nie je dotknutá subsidiárna aplikácia v otázkach, ktoré neupravuje na základe výslovného zmocnenia obsiahnutého v ustanovení , podľa ktorého sa právne vzťahy uvedené v odseku 1 spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Ako bolo vyššie uvedené, v tých prípadoch, kedy určitý vzťah upravuje, je v spotrebiteľskom vzťahu prednostná aplikácia aj vtedy, ak by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

33. Z obsahu vyplýva, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou a pre jej vznik stačí dohoda aspoň o uvedených náležitostiach, pričom sa nevyžaduje ani to, aby k poskytnutiu peňažných prostriedkov skutočne došlo. Tým sa vlastne zmluva o úvere líši od zmluvy o pôžičke podľa . Ďalšou odlišnosťou je to, že predmetom prenechania pri zmluve o úvere môžu byť len peňažné prostriedky, zatiaľ čo pri zmluve o pôžičke je možné prenechať akékoľvek veci určené podľa druhu. Zmluva o úvere musí vždy obsahovať záväzok zaplatiť za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, pričom zmluva o pôžičke takéto dojednanie neobsahuje. Je tak vylúčené, aby sa zmluvné strany v zmluve o úvere dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov, inak by zmluva mala len charakter zmluvy inominátnej podľa N. zákonníka.

34. Zo zákonného vymedzenia zmluvy o úvere nevyplýva povinnosť dlžníka dohodnutý úver skutočne čerpať, preto z tohto hľadiska zmluva o úvere predstavuje záväzok veriteľa mať zmluvou dohodnuté peňažné prostriedky k dispozícii pre dlžníka po dohodnutú dobu, prípadne až do požiadania dlžníka, ak nedôjde k zániku záväzku veriteľa skôr, napr. dohodou alebo výpoveďou poskytnutia úveru podľa . Výška úveru je spravidla dohodnutá v zmluve vo forme určitého limitu, do ktorého môže dlžník úver čerpať. Okrem podstatných častí obsahuje zmluva o úvere aj výšku úrokov, lehotu na vrátenie úveru a ďalšie náležitosti, pričom väčšinu náležitostí pri úveroch poskytovaných bankami obsahujú úverové podmienky, na ktoré zmluva o úvere odkazuje.

35. Zmluva o úvere je súčasne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle , kedy na jednej strane stojí banka ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej žalovaný ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 11.10.2013 jednoznačne vyplýva, že bola uzavretá nielen podľa , ale aj podľa a podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ako osobitného právneho predpisu, preto spĺňa všetky v ňom uvedené zvláštne požiadavky preto, aby bola zmluvou platnou.

36. V zmysle za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky je možné dohodnúť odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa - žalobcu, s čím nesporne súvisí aj , v ktorom sú upravené práve úroky za poskytnutie úveru.

37. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pojem odplaty za dojednanie záväzku poskytnúť úver je treba odlišovať od úrokov z úveru upravených v . Odplata za dojednanie záväzku prichádza však do úvahy len vtedy, ak veriteľom je osoba, u ktorej je poskytovanie úveru predmetom jej podnikania. Podmienkou vzniku práva na zaplatenie odplaty je, že bola vrátane jej výšky medzi veriteľom a dlžníkom dohodnutá, pričom nezáleží na tom, či k čerpaniu dohodnutého úveru dlžníkom skutočne došlo. Odplata predstavuje odmenu veriteľovi za to, že po dobu medzi dojednaním zmluvy o úvere a skutočným čerpaním úveru musel pre dlžníka rezervovať peňažné prostriedky, prípadne ich mať zabezpečené. Pokiaľ by teda v zmluve o úvere, ktorú ako veriteľ uzatvorila iná osoba než tá, predmetom podnikania ktorej je poskytovanie úveru, bola odplata za dojednanie záväzku dohodnutá, bolo by nutné takéto dojednanie považovať za neplatné. Kogentnosť tohto ustanovenia je možné považovať za záväznosť sledujúcu len ochranu dlžníka, preto aj neplatnosť by bola stanovená len na jeho ochranu.

38. Dohoda o úrokoch z úveru podľa je podmienená tým, že veriteľ na základe zmluvy o úvere peňažné prostriedky dlžníkovi skutočne poskytol, inak by na ich úhradu nemal nárok. Mal by však nárok práve na zaplatenie odplaty s poukazom na . Zmluva o úvere uzatvorená podľa nemôže byť dohodnutá ako bezúročná, keďže záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere a je jej podstatnou časťou s poukazom na . Pokiaľ preto veriteľ a dlžník výšku úrokov z úveru v zmluve nedohodnú, je dlžník povinný platiť úroky vo výške stanovenej . Táto nie je fixná, ale je závislá na tom, aké úroky obvykle požadujú banky v mieste sídla dlžníka a v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

39. Na zaplatenie úrokov z úveru dohodnutých podľa má právo každý veriteľ, ktorý uzavrel písomne zmluvu o úvere a na základe ktorej úver skutočne dlžníkovi na jeho žiadosť poskytol, a to až do splatnosti úveru. Úroky z úveru sú totiž obsahom, a teda súčasťou záväzku dlžníka, a teda aj spotrebiteľa, na ktorom sa s veriteľom dobrovoľne dohodol. Záväzok dlžníka v zmluve platiť zmluvne dohodnuté úroky z úveru spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Keďže bola zmluva o úvere dohodnutá na dobu dlhšiu ako jeden rok, sú úroky z úveru v takom prípade, keď dlžník splácal dlh v splátkach, splatné spolu s každou splátkou. Celková suma úrokov musí byť dlžníkom zaplatená najneskôr so zaplatením zvyšnej časti istiny úveru.

40. Úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má podľa názoru odvolacieho súdu dlžník zásadne povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania, t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo iné. Tým sa zmluva o úvere líši od zmluvy o pôžičke podľa , keďže povinnosť platiť úroky je v prípade poskytnutia pôžičky závislá na dohode zmluvných strán nielen čo do výšky úrokov, ale aj čo do doby a spôsobu ich platenia. Pokiaľ si zmluvné strany úroky nedojednajú vôbec, takáto pôžička je bezúročná a dlžník má povinnosť vrátiť iba požičanú istinu. Ak si strany v zmluve o pôžičke dohodnú povinnosť zaplatiť úroky spolu s istinou ku dohodnutému dňu splatnosti, dlžník platí úroky iba do doby splatnosti. Na to, aby dlžník bol povinný platiť úroky zo zmluvy o pôžičke nielen do splatnosti, ale v prípade nevrátenia pôžičky včas aj po jej splatnosti, museli by si zmluvné strany takúto povinnosť výslovne dojednať, zo zákona veriteľovi nárok na úroky po dobe splatnosti pôžičky nevzniká.

41. Vzhľadom k dispozitívnej povahe úpravy zmluvy o úvere nie je vylúčené, aby doba, po ktorú je dlžník povinný platiť úrok, bola upravená dohodou strán odchýlne od výkladu . V zmluve je najmä možné dohodnúť, že dlžník je povinný platiť úrok z úveru od poskytnutia úveru do dohodnutej doby splatnosti, pričom takáto dohoda, aby sa dlžník zaviazal zaplatiť z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky, nie je v rozpore s .

42. V zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodli strany úrok z úveru vo výške 14,24 % ročne. Výšku dohodnutého úroku posúdil ako primeranú aj súd prvej inštancie, keď žalobcovi v súlade s petitom priznal úroky do dátumu predčasnej splatnosti vo výške 361,94 Eur, ktoré predstavovali úrok vo výške 14,24 % ročne. Súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú aj Všeobecné obchodné podmienky. Podľa bodu 5. písm. r) Všeoecných obchodných podmienok úroková sadzba za poskytnutý úver je dohodnutá v Zmluve o úvere a v príslušných obchodných podmienkach. V zmluve o úvere si zmluvné strany dohodli 14,24 % ročný úrok ako fixnú úrokovú sadzbu. Záväzok dlžníka platiť úroky splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky je tak v súlade s , pričom tak, ako to vyplýva z , je dlžník povinný zaplatiť úroky za dobu od poskytnutia až do vrátenia peňažných prostriedkov, keďže sa na takúto povinnosť veriteľovi zmluvne zaviazal a tento jeho záväzok trvá aj po odstúpení veriteľa od zmluvy.

43. Pokiaľ žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie celého úveru, vrátane zmluvných úrokov a úrokov z omeškania v ním vyčíslenej výške tak, ako to vyplýva z jeho výzvy, zaslanej žalovanej v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a obchodnými podmienkami, ide zároveň o jednostranný právny úkon odstúpenia žalobcu od zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre omeškanie žalovanej s vrátením po sebe idúcich troch splátok podľa , čo však na súdom uvádzanú povinnosť žalovaného platiť zmluvné úroky z úveru len do zosplatnenia úveru nemá podstatnejší vplyv.

44. Povinnosť platiť úroky z omeškania tak bez ďalšieho vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať zmluvné úroky. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky aj podľa , aj keď majú iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe (porovnaj rozsudky NS ČR z 25. 9. 2003, sp. zn. , z 27. 6. 2007, sp. zn. , a z 24. 7. 2014, sp. zn. , Komentár. 2. vydanie Praha:C. H. Beck, 2009, Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník II. až 880, str. 1551 a 1856).

45. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní primeranosti výšky úrokového zaťaženia nie je možné postupovať tak, že by sa obidve sadzby úrokov mohli spočítať a že by úroky z omeškania mali nahradiť od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany písomne zmluvne dohodli.

46. Na základe uvedeného odvolací súd vyslovil názor, že vyhlásenie úveru za predčasne splatný vo výzve na predčasné platenie úveru žalobcom má jediný dôsledok, a to že deň splatnosti je zároveň dňom, ku ktorému žalobca od úverovej zmluvy odstúpil. Odstúpenie od úverovej zmluvy a jeho účinky a dôsledky sú upravené priamo v , preto je potrebné na ich posúdenie aplikovať a a priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z nezaplatenej istiny úveru až do úplného zaplatenia úveru, čomu zodpovedá aj právna úprava obsiahnutá v zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 12.10.2015. Vyplýva z nej, že ak by to bol spotrebiteľ, ktorý by odstúpil od zmluvy o úvere, aj vtedy by musel zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi, preto neexistuje žiaden dôvod na to, aby neplatil úrok z úveru do splatenia úveru aj vtedy, keď od zmluvy odstúpil žalobca ako veriteľ. Zákon o spotrebiteľských úveroch sa pritom vzťahuje len na určitý okruh vzťahov, pričom ako jeden z dôvodov zániku zmluvy o úvere rovnako, ako aj Občiansky, či upravuje odstúpenie dlžníka od zmluvy a nie zosplatnenie úveru zo strany veriteľa.

47. Doručením výzvy právneho predchodcu žalobcu žalovanej, ktorá mešká s úhradou splátok na vrátenie celej časti dlhu, a to ako úveru, tak aj príslušenstva bez ohľadu na to, či žalobca svoj písomný úkon nazve výzva na úhradu dlžnej sumy alebo oznámenie o zosplatnení je úkonom, ktorým sa zmluvný vzťah k určenému dátumu končí a má za následok vždy len zánik zmluvy jej odstúpením z dôvodu omeškania žalovanej ako dlžníka so splácaním úveru. Ten, kto poskytuje úver, môže v určitých zákonom predvídaných prípadoch požadovať predčasné splatenie úveru alebo jeho časti. Dochádza tak k tzv. zosplatneniu úveru. V prípade, že je splácanie úveru dohodnuté v splátkach a žalovaná niektorú splátku nezaplatí, má úverujúci právo na vyrovnanie celej pohľadávky. Jedná sa o stratu výhody splátok, ktorá je určitou sankciou za nesplnenie povinnosti úverovaného, na základe čoho sa stane splatným celý dlh. Strata výhody splátok však nenastáva automaticky, strany si ju musia dohodnúť v zmluve. Ďalšou podmienkou je včasné uplatnenie tohto práva úverujúcim, ktorý právo na vyrovnanie celej pohľadávky musí uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšej splátky, napr. výzvou alebo žiadosťou o zaplatenie celého dlhu. Pokiaľ úverujúci toto právo uplatní, úverovaný má povinnosť zaplatiť celý dlh naraz, a to bez zbytočného odkladu od žiadosti úverujúceho. (uznesenie NS ČR z 23. 11. 2005, sp.zn. ).

48. Či už oznámenie žalobcu, že sa celý úver stal splatný alebo odstúpenie od zmluvy nevylučujú, aby bol dlžník pri omeškaní s vrátením úveru povinný platiť ako úroky z úveru, ktoré predstavujú cenu - odplatu za prenechanie peňažných prostriedkov na ich používanie (nie odplatu podľa za dohodnutie záväzku poskytnúť úver). Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvné úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva bez ďalšieho zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať zmluvné úroky a úroky z omeškania pri omeškaní dlžníka aj pri pôžičke. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky aj v prípade spotrebiteľského vzťahu, a to podľa . Majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe. (porovnaj rozsudky NS ČR z 25. 9. 2003, sp. zn. , z 27. 6. 2007, sp. zn. , a z 24. 7. 2014, sp. zn. ).

49. Keďže je v prejednávanej veci titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňoval svoje právo spotrebiteľská zmluva, ktorá je regulovaná osobitnou úpravou a zmluvné podmienky dojednané v zmluve o úvere uzatvorenej predovšetkým podľa a nasl. sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, je treba pri absencii inak prejavenej vôle v zmluve o úvere vychádzať z toho, že veriteľ má popri dojednaných zmluvných úrokoch ako úrokov z úveru nárok v prípade, že s vrátením úverových prostriedkov vrátane úrokov z úveru mešká, na zaplatenie úrokov z omeškania, pokiaľ bola ich výška zmluvne dohodnutá v dohodnutej výške, inak vo výške stanovenej zákonom.

50. Rozhodovacia prax a aj právna literatúra je jednotná v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odmenu za používanie požičanej istiny. Pokiaľ sú dohodnuté úroky odmenou za používanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od dohodnutého úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keby neboli zmluvne dohodnuté tak, ako vyplýva z ust. .

51. V rozsahu tretej výrokovej vety, ktorou súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v pomere 100 % ostalo rozhodnutie nedotknuté odvolaním, preto o ňom odvolací súd nerozhodoval.

52. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej druhej výrokovej vete v časti, ktorou zamietol žalobu žalobcu na zaplatenie úroku vo výške 14,24 % ročne zo sumy 3.952,10 Eur od 14.02.2018 do zaplatenia aj po vyhlásení predčasnej splatnosti celého úveru, t. j. za obdobie od 14.02.2018 do zaplatenia nie je správne, preto ho odvolací súd podľa zmenil tak, že žalobcovi priznal právo na zaplatenie úroku vo výške 14,24 % ročne zo sumy 3.952,10 Eur od 14.02.2018 do zaplatenia tak, ako je to uvedené v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia.

53. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. v nadväznosti na ust. súd prvej inštancie.

54. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).