Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/287/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcov: 1. Q. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. D. XX, H., 2. Ľ. O., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. Ú. XX, Y. C., Č. M., zastúpená J. G., H. U. XX, H., 3. J. S., T.. XX.XX.XXXX, H. M. XXX, H., 4. H. U., T.. XX.XX.XXXX, H. W. XX, H., zastúpená V.. C. Q., H. D. XX/X, H., všetci žalobcovia právne zastúpení JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom, Miletičova 23, Bratislava, proti žalovaným: 1. J. F., T.. XX.XX.XXXX, H. C. D. X, H., 2. S. F., T.. XX.XX.XXXX, H. C. D. X, H., obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátkou, Malacká 28/B, Pezinok, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20. apríla 2018 č. k. -181 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/, 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa proti žalovaným domáhali určenia, že „podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely registra „E“ parc. č. XXXX ornej pôdy o výmere 1.202 m2 zapísanom na LV č. XXXX kat. úz. D. sú: žalobkyňa 1. v podiele 22/30-in, žalobkyňa 2. v podiele 3/15-iny, žalobkyňa 3. v podiele 1/30-iny a R. B., T.. XX.XX.XXXX, H. C. X, H. v podiele 1/30-iny“. Žalovaným 1., 2. priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobcovia skutkovo dôvodili tým, že na LV č. XXXX kat. úz. D. sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pozemku parcely reg. „E“ č. XXXX ornej pôdy o výmere 867m2, a to žalobkyňa 1 v podiele 22/30- in, žalobkyňa 2 v podiele 3/15-iny, žalobkyňa 3 v podiele 1/30-iny a R. B. v podiele 1/30-iny, keď pôvodná výmera parcely č. XXXX bola 2.309 m2 zapísaná v PK vl. č. XX kat. úz. D., rozhodnutím č. OVaÚP-2941/74-60-S.. H. zo dňa 01.09.1974 bola časť tejto parcely o výmere 190 m2 vyvlastnená Čsl. štátom - ObNV Bratislava III, rozhodnutím č. OVaÚP-2941/74/89/74- S..H. zo dňa 14.11.1974 bola ďalšia časť tejto parcely o výmere 285 m2 vyvlastnená Čsl. štátom - ObNV Bratislava III. Rozhodnutím Výst.-330-880/71/St-19 zo dňa 01.06.1971 bola časť tohto pozemku o výmere 210 m2 vyvlastnená Čsl. štátom - ObNV Bratislava III. Kúpnou zmluvou zo dňa 11.02.1986 odpredali vlastníci parcely č. XXXX J. S., N. B., G. Q. Z. I. F. časť tohto pozemku o výmere 158 m2 a kúpnou zmluvou zo dňa 24.04.1989 odpredali časť pozemku vo výmere 314 m2 Čsl. štátu - ObNV Bratislava III. Po odpočítaní predanej a vyvlastnenej výmery preto podľa nich zostala výmera parc.č. XXXX 1.202 m2, pod ktorou výmerou bol aj pozemok zapísaný na LV pod položkou výkazu zmien XXX/XX.

3. Ďalej tvrdili, že na základe Osvedčenia o vydržaní N 186/2006, Zz 40441/2006, NCRls266/2006 bola časť pozemku podľa geometrického plánu č. 105/2006 ako diel 11,12,13,14 pozemkov parciel registra „C“ parc.č XXX, XXX/X-X spolu o výmere 335 m2 odpočítaná od celkovej výmery pozemku a zapísaná do vlastníctva žalovaných 1,2 ako časť pozemku registra C-KN parc. č. XXX, XXX/X-X na LV č. XXXX kat. úz. D.. Po zápise na základe uvedeného Osvedčenia o vydržaní bola výmera parc.č. XXXX z pôvodných 1.202 m2 znížená na 867 m2. Zmenu výmery predmetného pozemku č. XXXX z pôvodných 1.202 m2 na 867 m2 zistili až začiatkom roka 2009 a požiadali Správu katastra 15.01.2009 o opravu zápisu na LV č. XXXX. Vyjadrili presvedčenie, že pre vydanie Osvedčenia o vydržaní v prospech žalovaných 1,2 vo forme notárskej zápisnice neboli splnené zákonné podmienky, t.j. vyjadrenie osôb, ktorým svedčil posledný zápis vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti (ďalej len „KN“), ani vyjadrenie obce, že nemá k vzniku vlastníckeho práva námietky, hoci žalovaným 1,2 v tom čase muselo byť známe, kto je vlastníkom pozemku a aká bola jeho výmera. Žalovaní 1,2 preto nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti podľa nich dobromyseľní držitelia, že im časť pozemku o výmere 335 m2 patrí s poukazom na judikát ČR sp.z. , ako aj z dôvodu, že v katastri nehnuteľnosti boli v priebehu celej vydržacej doby ako vlastníci parc.č. XXXX vedení žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia.

4. K prvotnému nadobúdaciemu titulu, od ktorého žalovaní 1,2 odvodzovali svoje vlastnícke právo, žalobcovia uviedli, že pred prijatím (ďalej len „“) sa nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spravovalo č. 141/1951 Zb., podľa ktorého sa právne vzťahy k nehnuteľnostiam nadobúdali už samotnou zmluvou. Takýto prevod sa obligatórne zapisoval do pozemkových alebo železničných kníh. Na platnosť takejto zmluvy sa podľa o prevodoch nehnuteľností a prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy vyžadovalo privolenie ONV, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádzala. Z dôvodu, že žalovaní 1,2 svoje vlastnícke právo odvodzujú od Kúpnej zmluvy zo dňa 27.12.1963, argumentovali, že táto zmluva musela byť zapísaná do pozemkovej alebo železničnej knihy, keď oprávnená držba v rozpore so zápisom vo verejných knihách nie je podľa nich od novely FOZ č. možná. Preto sa domnievali, že ak niekto po 01.01.1993 nakladá s nehnuteľnosťou ako s vlastnou a nie je zapísaný v KN ako vlastník, nemôže byť v dobrej viere, že mu nehnuteľnosť patrí.

5. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe žalobcovia preukazovali tým, že bez autoritatívneho výroku súdu nebude možné dosiahnuť nastolenie právnej istoty v právnych vzťahoch k predmetnému pozemku parc.č. XXXX reg.“E“ v časti výmere 335 m2 a prípadný výrok súdu o neplatnosti vydržania ustáli právne vzťahy medzi stranami sporu. Určovacou žalobou sa má dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti.

6. Na preukázanie dôvodnosti žaloby k žalobe pripojili listinné doklady: LV č. XXXX kat. úz. D. vyhotovený dňa 11.06.2014 a 02.05.2006, Rozhodnutie Odboru výstavby ObNV Bratislava - Nové Mesto č. Výst-330-880/71-St-19 zo dňa 01.06.1971, Kúpnu zmluvu uzavretú medzi ObNV Bratislava III ako kupujúcim a J.. S., N.. B., G.. Q., I.. F. ako predávajúcimi zo dňa 11.02.1986, Vyjadrenie Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 28.01.2009, geometrický plán IT.. N. F. č. 105/2006 na určenie vlastníckeho práva k pozemku p. č. XXX, XXX/X-X, XXX zo dňa 14.09.2006, PK vl. č. XXX kat. úz. D., LV č. XXXX kat. úz. D., Stanovisko žalovaných 1,2 k žalobe o určenie neplatnosti vydržania vedenom na tunajšom súde č.k. zo dňa 26.10.2009, Žiadosť žalobkyne 1 o opravu zápisu na LV č. XXXX zo dňa 15.01.2009.

7. Poukázal na vyjadrenie žalovaných k žalobe, ktorí s ňou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť. Uviedli, že v totožnej veci prebiehalo na súde prvej inštancie pod sp. zn. konanie v roku 2010, v ktorom sa žalobcovia 1 až 4 domáhali určenia neplatnosti Notárskej zápisnice č. N 186/2006, Nz 1044/2006 zo dňa 16.10.2006 o vydržaní nehnuteľnosti v kat. úz. D., zamerané geom. plánom č. 105/2006, a to pozemku reg. „C“ KN parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 71 m2, parc.č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 25 m2, parc. č. XXX záhrada o výmere 282 m2, ktoré nehnuteľnosti boli odčlenené z pozemku reg. „C“ KN parc. č. XXXX zapísanej v PK vl. XX, a z pozemku parc. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. D.. Konanie bolo uznesením zo dňa 25.07.2011 zastavené.

8. Uviedli, že kúpe pozemku parc. č. XXXX/X v kat. úz. D. v prospech žalovaných 1, 2 predchádzala parcelácia pozemkov v lokalite T. N., ktorá bola realizovaná po dohode pôvodných vlastníkov pozemkov v súlade s geometrickým plánom zo dňa 10.04.1956 č. XX-XX-XXX-XXX-XXX/II, pričom podstatou

parcelácie bolo zlúčenie pôvodných pozemkov a ich znovurozdelenie na stavebné pozemky. Tak sa predávajúca Ľ. Ž., M.. Y. ako pôvodná vlastníčka parc. č. XXXX zapísanej v PK vl. č. XXXX kat. úz. D. stala vlastníčkou novoprideleného pozemku parc. č. XXXX/X stavebný pozemok o výmere 960 m2, ktorý odpredala I. F. s manželkou W., M.. U. a J. F. s manželkou S., M.. R. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 27.12.1963. Kupujúci po nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti kúpou si túto parcelu reálne rozdelili v súlade s Výkazom plôch ku geometrickému plánu č. X.-XXX-XXX-XXX-XX, kde I. F. s manželkou nadobudli parcelu č. XXXX/X o výmere 480 m2 a žalovaní 1, 2 nadobudli novovytvorený pozemok parc. č. XXXX/X záhrada (stav. pozemok) o výmere 480 m2. Následne I. F. s manželkou a žalovaní 1, 2 požiadali ObNV Bratislava Nové Mesto o vydanie rozhodnutia o prípustnosti novostavby rodinného domu v Bratislave, ktoré žalovaným 1, 2 bolo vydané pod č. Výst. 327-1146/61-Mé/5 dňa 02.05.1963. Od tejto doby žalovaní 1, 2 predmetné nehnuteľnosti užívali v dobrej viere nikým a ničím nerušení bez pochybnosti, že sú právoplatnými vlastníkmi. Až po úmrtí W. F., manželky I. F., žalovaní 1, 2 zistili, že v evidencii nehnuteľnosti nemajú zapísaný rodinný dom ani pozemok na svoje meno, z ktorého dôvodu požiadali notárku N.. N. C. o spísanie notárskej zápisnice - Osvedčenia o vydržaní, za ktorým účelom bolo vykonané nové meranie skutočného stavu a bol vyhotovený V.. N. F. dňa 14.09.2006 geometrický plán č. 105/2006 úradne overený pod č. XXXX/XX dňa 28.06.2006. Mestská časť Bratislava Vajnory vo vyjadrení zo dňa 16.08.2006 vyslovila, že k vydržaniu nehnuteľností nemá námietky a žalovaní mali za to, že splnili všetky podmienky vydržania podľa .

9. V priebehu konania dňa 15.10.2014 zomrela pôvodná žalobkyňa 4 R. B., M. C., T.. XX.XX.XXXX a na základe Osvedčenia o dedičstve vydanom Okresným súdom Bratislava V pod č. -56 zo dňa 20.07.20015 dedičom parc. č. XXXX ornej pôdy o výmere 867 m2 v podiele 1/30-iny zapísanej na LV č. XXXX ako parcely reg. „E“ sa stala t.č. označená žalovaná 4 H. U., M.. C., T.. XX.XX.XXXX, ktorá zo zákona vstúpila do práv a povinnosti pôvodnej žalobkyne 4.

10. Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného dokazovania skutkovo ustálil, že podľa aktuálneho LV č. XXXX kat. úz. D. /vyhotovený 20.04.2018/ podielovými spoluvlastníkmi parcely registra „E“ parc. č. XXXX orná pôda o výmere 867 m2 sú: žalobkyňa 1 v podiele 22/30-in na základe dedičských rozhodnutí -144, zo dňa 30.07.2003, , zo dňa 11.05.2005, , zo dňa 11.05.2005, Zámennej zmluvy 2226/06 zo dňa 04.05.2006; žalobkyňa 2 v podiele 3/15-iny na základe , zo dňa 06.05.2003, Osvedčenia o dedičstve -86 zo dňa 10.04.2008, F.-XXXX/XX; žalobkyňa 3 v podiele 1/30-iny na základe Osvedčenia o dedičstve , zo dňa 09.07.2005, Oprava Osvedčenia o dedičstve zo dňa 01.08.2006, Z 1848/06; žalobkyňa 4 H. U. v podiele 1/30-iny na základe Osvedčenia o dedičstve -58, zo dňa 20.07.2015, F.-XXXXX/XX.

11. Z LV č. XXXX kat. úz. D. (čiastočný, vyhotovený 02.05.2006) súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa 1 bola zapísaná ako podielová spoluvlastníčka parcely registra „E“ parc. č. XXXX orná pôda o výmere 1202 m2 v podiele 17/30-in. Z LV č. XXXX kat. úz. D. zistil, že bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel registra „C“ parc.č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 104 m2; parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 71 m2; parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 25 m2; parc. č. XXX záhrady o výmere 282 m2; rodinného domu C. D. X súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXX/X sú žalovaní 1, 2 v podiele 1/1 na základe Osvedčenia o vydržaní N 186/2006, Nz 4044441/2006 zo dňa 16.10.2006 a Žiadosti o zápis stavby - rodinného domu zo dňa 06.06.2006.

12. Mal za preukázané, že pôvodná nehnuteľnosť parc. č. XXXX roľa o výmere 2309 m2 bola zapísaná pôvodne v PK vl. XX kat. úz. D.. Rozhodnutím ObNV Bratislava III č. OVaÚP-2941/74-60-S..H.. zo dňa 01.09.1974 bola časť tohto pozemku o výmere 190 m2 vyvlastnená Čsl. štátom - ObNV Bratislava III. Rozhodnutím ObNV Bratislava III č. OVaÚP-2941/74-89/74-S..H. zo dňa 14.11.1974 bola časť pozemku parc. č. XXXX vyvlastnená o výmere 285 m2 Čsl. štátom - ObNV Bratislava III. Rozhodnutím Odboru výstavby ObNV - Nové Mesto č. Výst. - XXX/XXX/XX-G.-XX zo dňa 01.06.1971 bola časť parc.č. XXXX vyvlastnená Čsl. štátom - ObNV Bratislava III o výmere 210 m2. Kúpnou zmluvou zo dňa 11.02.1986 odpredali spoluvlastníci parc. č. XXXX J. S., N. B.V., G. Q., I. F. časť uvedeného pozemku o výmere 158 m2 a kúpnou zmluvou zo dňa 24.04.1989 odpredali ďalšiu výmeru pozemku o výmere 314 m2 Čsl. štátu - ObNV Bratislava III. Po odpočítaní výmery predanej a vyvlastnenej na základe uvedených listín z pôvodného pozemku parc. č. XXXX zostala výmera 1.202 m2, v ktorej výmere bol pozemok parc. č. XXXX kat. úz. D. zapísaný v reg. „E“ na LV č. XXXX.

13. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 27.12.1963 zistil, že predávajúca Ľ. Ž., M.. Y. odpredala ako výlučná vlastníčka parc. č. XXXX zapísanej v PK vl. XXXX kat. úz. D. v záhone T. N. po parcelácii novovytvorené parcely podľa geometrického plánu vyhotoveného Oblastným geodézie a kartografie v Bratislave zo dňa 10.04.1956 č. XX-XX-XXX-XXX-XXX/II vytvorenú novú parcelu č. XXXX/ X s označením stavebný pozemok (roľa) o výmere 960 m2 do vlastníctva žalovaných 1, 2 ako manželov a I. F. s manželkou W.. Na základe Osvedčenia o vydržaní spísanej formou Notárskej zápisnice notárom N.. N. C. č. N 186/2006, Nz 40441/20016, NCRls 40266/2006 zo dňa 16.10.2006 bola časť pôvodného pozemku parc. č. XXXX kat. úz. D. na základe geometrického plánu V.. N. F. č. 105/2006 na určenie vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXX, parc. č. XXX/X-X, XXX zo dňa 14.09.2006 spolu o výmere 335 m2 odpočítanej z výmery pozemku reg. E-KN parc.č. XXXX kat. úz. D. zapísaná na LV č. XXXX ako parcely reg. „C“ parc. č. XXX, parc. č. XXX/X Z. X do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1, 2. Predmetom vydržania boli nehnuteľnosti odčlenené geometrickým plánom č. 105/2006 kat. úz. D. úradne overeným dňa 26.09.2006 z parc. č. XXXX zapísanej v PK vl. č. XX a z parc. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX, a to novozamerané parcely č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 104 m2, parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 71 m2, parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 25 m2, parc.č. XXX záhrada o výmere 282 m2. Žalovaní 1, 2 v notárskej zápisnici prehlásili, že Kúpnou zmluvou zo dňa 27.12.1963 odkúpili spolu s I. F. a jeho manželkou W. pozemok o výmere 960 m2 zameraný ako parc. č. XXXX/X geometrickým plánom č. Zák. č. XX-XX-XXX-XXX-XXX/II, ktorý si po nadobudnutí nehnuteľnosti reálne rozdelili v súlade s Výkazom plôch ku geometrickému plánu č. X.-XXX-XXX-XXX-XX, pričom I. F. s manželkou nadobudli novozameranú parc. č. XXXX/X a žalovaní 1, 2 nadobudli novozameranú parc. č. XXXX/X, na ktorej si postavili rodinný dom, nehnuteľnosti dobromyseľne, nepretržite a nerušene užívali ako svoje vlastníctvo, čím boli splnené podmienky ust. a nadobudnutie vlastníctva vydržaním so začatím plynutia vydržacej doby od 27.12.1963 a jej uplynutím 01.01.1992.

14. Z geometrického plánu V.. N. F. zo dňa 14.09.2006- úradne overeného dňa 26.09.2006 č. 105/2006 zistil, že tento bol vyhotovovaný na určenie vlastníckeho práva pozemku parc.č. XXX, XXX/X-X, XXX/ X-X, XXX kat. úz. D.. Z častí parciel č. XXXX orná pôda o výmere 2016 m2 zapísaná na LV č. XXXX a z parc.č. XXXX orná pôda o výmere 1202 m2 zapísaná na LV č. XXXX reg. E-KN boli vytvorené nové parcely reg. C-KN č. XXX/X zast. plocha o výmere 104 m2, parc. č. XXX/X zast. plocha o výmere 71 m2, parc. č. XXX/X zast. plocha o výmere 25 m2, parc. č. XXX záhrada o výmere 282 m2. Z pôvodnej parc. č. XXXX o výmere 1202 m2 tak po odrátaní výmer novovzniknutých parciel zostala výmera 867 m2 a z parc. č. XXXX bola do parc. č. XXX/X odčlenená výmera 25 m2, do parc. č. XXX/X výmera 27 m2, do parc. č. XXX výmera 95 m2.

15. Mal za preukázané, že žalobkyňa 1 sa podaním zo dňa 15.01.2009 domáhala na Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu opravy zápisu výmery pozemku reg. E-KN parč. č. XXXX na LV č. XXXX zo zapísanej výmere 867 m2 na správnu výmeru 1202 m2 v súlade s výmerou zapísanou v PK a výmerou vyvlastnenou. Správa katastra jej však oznámila, že nie je oprávnená rozhodovať o oprave chyby podľa § 59 Katastrálneho zákona s odporučením vec riešiť inými právnymi prostriedkami.

16. Súd prvej inštancie pripomenul, že žalobcovia poukazovali prevažne na nedostatky splnenia podmienok vydržania nehnuteľností, ktoré boli na žalovaných 1, 2 zapísané na LV na základe Osvedčenia o vydržaní N 186/2006, Nz 40441/20016, NCRls 40266/2006 zo dňa 16.10.2006 a nesplnenie nadobudnutia vlastníctva vydržaním. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parcely reg. E-KN parc. č. XXXX ornej pôde o výmere 1202 m2 v podieloch špecifikovaných v zmysle petitu žaloby preukazovali tým, že bez autoritatívneho výroku súdu nebude možné dosiahnuť nastolenie právnej istoty v otázke právnych vzťahov k predmetnému pozemku parc. č. XXXX, resp. „jeho časti.“ V prípade určovacej žaloby, kde sa má dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom v katastri nehnuteľností mali za daný naliehavý právny záujem vždy s poukazom na rozhodnutie NS SR č. R 111/2000.

17. Tiež pripomenul, že žalovaní sa vyjadrovali prevažne k dôvodnosti a dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/X, ktorý vznikol rozdelením pôvodného pozemku parc. č. XXXX/X na parcely č. XXXX/X Z. XXXX/X. Po geometrickom zameraní ostala sporná len časť pozemku, ku ktorej si žalobcovia uplatňujú svoje vlastníctvo, a to parc. reg. C-KN parc č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, parc. č XXX kat. úz. D., pričom k nezrovnalostiam ohľadne predmetných nehnuteľností a ich výmer došlo pri reparcelácii parciel v danej lokalite, ako i chybou katastra.

18. Vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. , , , , a veta prvá , keď konštatoval, určovacia žaloba podľa je svojou povahou žalobou preventívnou, ktorej účelom je predísť stavu právnej neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický - nastoliť istotu v ohrozených právnych vzťahoch, pričom uvedené ustanovenie vyžaduje istú kvalitu určovacej žaloby spočívajúcu v tom, že žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobu s petitom určovacím označil za prostriedok procesnej prevencie, ktorý možno podať predovšetkým tam, kde do oprávnených práv a záujmov ešte nebolo zasiahnuté a kde sa podaním žaloby predíde zásahu alebo sa vytvorí základ pre usporiadanie právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Preto tam, kde k zásahu došlo, je namieste petit iný než určovací. Právny záujem považoval za naliehavý v tom zmysle, že žalobca nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov iným procesným prostriedkom a existujúca spornosť z právneho vzťahu medzi stranami sporu môže byť odstránená len podaním žaloby s petitom určovacím. Žalobu, ktorá nerieši spornosť vzťahu strán sporu, považoval za procesne neprípustnú, keď úspešne môže podať žalobu určovaciu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý nahrádza vecnú legitimáciu účastníka. Mal za relevantné, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to na určení proti označeným žalovaným, keď pri žalobe o určenie vlastníctva naliehavý právny záujem spravidla spočíva v potrebe získať rozhodnutie súdu ako podklad pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľnosti.

19. Uviedol, že naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Záver o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu teda predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie sporových strán).

20. Tiež argumentoval, že otázku, kto je sporovou stranou /účastníkom konania/, vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania (stranou sporu), je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého účastník (strana) je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane žalobcu a pasívnu

- na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej podľa súdu prvej inštancie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, jeho nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.

21. Zhrnul, že v prejednávanej veci sa žalobkyne 1 až 4 domáhali určenia svojho podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. D. ako parcely reg. „E-KN“ parc. č. XXXX ornej pôdy o výmere 1.202 m2, a to žalobkyňa 1 v podiele 22/30-in, žalobkyňa 2 v podiele 3/15-iny, žalobkyňa 3 v podiele 1/30-iny, právna predchodkyňa žalobkyne 4 R. B. v podiele 1/30-iny, z dôvodu, že na základe Osvedčenia o vydržaní č. N 186/2006, Nz 40441/20016, NCRls 40266/2006 zo dňa 16.10.2006 vyhotoveného podľa nich v rozpore so zákonom za nesplnenia podmienok vydržania bolo na žalovaných 1, 2 zapísané bezpodielové spoluvlastníctvo k časti predmetnej parcely č. XXXX reg. E vo výmere 335 m2, ku ktorej výmere spolu s výmerou im priznanou 867 m2 predmetnej parc. č. XXXX zapísanej v reg. E sa žalobcovia domáhajú. Žalobcovia 1 až 4 preukazovali svoj naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe tým, že bez autoritatívneho výroku súdu nebude možné dosiahnuť nastolenie právnej istoty v právnych vzťahoch k predmetnému pozemku parc. č. XXXX reg.“E“ v časti výmere 335 m2 a prípadný výrok súdu o neplatnosti vydržania ustáli právne vzťahy medzi stranami sporu, pričom poukázali na R 111/200, v zmysle ktorého, ak sa má určovacou žalobou dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, je naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva daný vždy.

22. Súd prvej inštancie vyhodnotil za v konaní preukázané, že žalobcovia 1 až 4 sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pôvodne zapísanej v PK vl. č. XX kat. úz. D., pričom na základe vyvlastnenia, príp. odpredaja častí parcely ich právnymi predchodcami, skutočná výmera uvedenej parcely č. XXXX mala byť 1202 m2. Na základe geometrického plánu č. 105/2006 zo dňa 14.09.2006 vyhotoveného V.. F. boli z časti predmetnej parcely č. XXXX ornej pôdy o výmere 1202 m2 zapísanej v E-KN kat. úz. D. na LV č. XXXX a z časti parc.č. XXXX orná pôda o výmere 2016 m2 zapísanej v E-KN na LV č. XXXX kat. úz. D. vytvorené nové parcely reg. C-KN č. XXX/X zast. plocha o výmere 104 m2, parc. č. XXX/X zast. plocha o výmere 71 m2, parc. č. XXX/X zast. plocha o výmere 25 m2, parc. č. XXX záhrada o výmere 282 m2. Z pôvodnej parc. č. XXXX o výmere 1202 m2 tak po odrátaní výmery vzatej do novovzniknutých parciel v rozsahu 335 m2 zostala výmera 867 m2 a z parc. č. XXXX bola do parc.č. XXX/X odčlenená výmera 25 m2, do parc. č. XXX/X výmera 27 m2, do parc. č. XXX výmera 95 m2. Novovzniknuté parcely reg. C-KN boli na základe Osvedčenia o vydržaní č. N 186/2006, Nz 40441/20016, NCRls 40266/2006 zo dňa 16.10.2006 zapísané do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1, 2 na LV č. XXXX kat. úz. D..

23. Uviedol, že podľa LV č. XXXX kat. úz. D. je parcela reg. E-KN parc. č. XXXX orná pôda o výmere 867 m2 zapísaná na žalobcov 1 až 4 v nasledovných podieloch: žalobkyňa 1 v podiele 22/30, žalobkyňa 2 v podiele 3/15, žalobkyňa 3 v podiele 1/30, žalobkyňa 4 v podiele 1/30.

24. Súd prvej inštancie zaujal názor, že hlavným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení v zmysle , pričom súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, v opačnom prípade bez skúmania vecnej stránky veci musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Ak sa žalobkyne domáhajú určenia, že sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti na LV zapísaný ako vlastník niekto iný, teda tretia osoba odlišná od žalobcov, vyslovil, že žalobcovia v snahe byť zapísaní v súlade so skutočným stavom nepochybne majú naliehavý právny záujem vo vzťahu k tejto osobe na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností na LV a na jeho právne účinky mal za odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcov by za tejto situácie bolo neisté a bez požadovaného určenia by ich právo bolo ohrozené. Z listinných dokladov mal však preukázané, a to predovšetkým z aktuálnych LV č. XXXX a XXXX kat. úz. D., že žalobkyne 1 až 4 sa žalobou domáhajú určenia svojho podielového spoluvlastníctva v špecifikovaných podieloch voči žalovaným 1, 2, k nehnuteľnosti reg. E-KN zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. D. ako parc. č. XXXX ornej pôde o výmere 1.202 m2. Dospel k záveru, že z predmetného LV č. XXXX však vôbec nevyplýva, že uvedená parc. č. XXXX má výmeru 1202 m2, keďže má výmeru výlučne 867 m2. Považoval za nepochybné, že na uvedenom LV č. XXXX je vlastnícke právo k uvedenej parcele o výmere 867 m2 riadne zapísané na žalobcov 1 až 4 (dokonca už aj riadne prededené z pôvodnej žalobkyne 4 R. B. na t.č. označenú žalobkyňu 4 H. U.) v podieloch, ktoré žalobcovia ani žalovaní nenamietajú. Konštatoval, že snahou žalobcov 1 až 4 bolo domôcť sa určenia svojich spoluvlastníckych podielov k predmetnej nehnuteľnosti reg. E-KN parc. č. XXXX vo výmere 335 m2, ktorá výmera im v roku 2006 bola z tejto parcely odobratá a boli vytvorené nové parcely reg. C-KN, a to parc.č. XXX/ X -X, parc. č. XXX, ktoré boli riadne zapísané na LV č. XXXX v prospech žalovaných 1, 2 do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Z uvedeného mal za nepochybné, že žalobcovia 1 až 4 sa podanou žalobou domáhajú určenia spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá vzhľadom na špecifikovanú výmeru neexistuje. Aj prípadný rozsudok, ktorým by žalobe vyhovel, posúdil ako materiálne nevykonateľný, keď vyslovil, že jednak súd nemôže svojvoľne zmeniť výmeru nehnuteľnosti riadne zapísanú v KN, jednak z dôvodu, že žalobcovia 1 až 4 sú riadne ako spoluvlastníci predmetnej parc. č. XXXX zapísaní v požadovaných podieloch na LV č. XXXX, len v menšej výmere. Keďže samotní žalobcovia však žalobou požadujú určiť spoluvlastníctvo k predmetnej parcele aj vo výmere, ktorá je nesporná, a keďže sú riadne na LV k nej zapísaní ako vlastníci, nevzhliadol dôvod duplicitne určovať to, čo je nesporné. Čo sa týka zvyšku požadovanej výmery 335 m2 (odhliadnuc od nevykonateľnosti rozsudku), v konaní mal za preukázané, že novovzniknuté parcely č. XXX/X-X, XXX zapísané na LV č. XXXX kat. úz. D. na žalovaných 1, 2, vznikli na základe geometrického plánu z dvoch parciel: parc. č. XXXX Z. XXXX reg. E- KN. Dospel preto k záveru, že žalobcovia 1 - 4 nepreukázali, ktorá časť parc. č. XXXX bola odčlenená a ku ktorej by súd vo výmere 335 m2 mal potvrdiť ich spoluvlastníctvo.

25. Tiež zohľadnil, že žalobcovia 1 až 4 sa svojho nároku na určenie spoluvlastníctva k parc. reg. E-KN č. XXXX domáhali voči žalovaným 1, 2, ktorí však nie sú na LV zapísaní ako vlastníci parc. č. XXXX reg.

E-KN kat. úz. D., ku ktorej neexistuje t. č. v takto požadovanom petite duplicita vlastníctva k uvedenej parcele. Vo veci preto nepovažoval žalovaných 1, 2 za pasívne vecne legitimovaných v danom konaní, nakoľko títo sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci aktuálne inak označených parciel vytvorených nielen z predmetnej parc. č. XXXX.

26. Dospel k záveru, že žalobkyne 1 až 4 nepreukázali v spore svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko : a/ jednak nie je sporné ich spoluvlastnícke právo k parcele č. XXXX ornej pôde o výmere 867 m2 reg. E-KN zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. D.; b/ zvyšná výmera 335 m2, ku ktorej sa žalobou taktiež domáhali určenia spoluvlastníctva, nie je vôbec na LV č. XXXX zapísaná, c/ nehnuteľnosť označená žalobcami 1 až 4, ktorá je predmetom žaloby, je z dôvodu špecifikácie neexistujúcej výmery neexistujúcou parcelou nevhodnou na zápis spoluvlastníctva bez akéhokoľvek podkladu na zmenu jej výmery; d/ žalovaní 1, 2 nie sú v spore pasívne vecne legitimovaní. Za dôvod neosvedčenia naliehavosti právneho záujmu mal skutočnosť, že požadovanou žalobou v znení, ako požadovali žalobkyne 1 až 4, by sa podľa súdu prvej inštancie nevytvoril pevný základ pre právne vzťahy strán sporu, keď prípadné rozhodnutie v označení nehnuteľnosti vo výmere neexistujúcej by nebolo možným podkladom na zápis do KN. Tiež uzavrel, že právne postavenie žalovaných 1,2 by sa prípadným určovacím výrokom žiadnym spôsobom nezmenilo.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa v spojení s ust. .

28. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali riadne a včas odvolanie všetci žalobcovia a žiadali ho zmeniť a ich žalobe o určenie vlastníctva vyhovieť. Pripomenuli, že dôvodom na podanie ich žaloby bolo zistenie v roku 2009, že došlo k zmene výmery ich pozemku, ktorého pôvodná výmera 1.202 m2 sa bez ich vedomia znížila na 867 m2. Z uvedených dôvodov stratili vlastnícke právo k rozlohe 335 m2, ktorá je obsiahnutá v parcelách žalovaných, keď žalovaní podľa nich túto rozlohu nemohli vydržať. Snažili sa o nastolenie pôvodného stavu, ku ktorému je možné podľa nich dospieť len autoritatívnym súdnym rozhodnutím. Nestotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keďže sa ním dosiahne zhoda skutkového stavu s právnym. Vyjadrili názor, že požadované súdne rozhodnutie odstráni stav neistoty ohľadom predmetného pozemku. Poukázali na komentár k , podľa ktorého naliehavý právny záujem je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Poukázali tiež na ďalšie výsledky súdnej praxe o existencii naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva v prípade, ak uvedené právo je zapísané v prospech iného subjektu, keď požadovaný rozsudok prispeje k zosúladeniu evidovaného a právneho stavu. Vyjadrili presvedčenie, že sú spoluvlastníkmi predmetného pozemku. Nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie o nevykonateľnosti navrhovaného súdneho rozhodnutia z dôvodu, že nemôže svojvoľne meniť výmeru pozemkov, keď práve menšia výmera pozemku je meritom prejednávanej veci. Nestotožnili sa s vysloveným názorom, že konajúci súd nemôže meniť výmeru pozemku, keď podľa R 65/1972 v prípadoch, keď vzniká v dôsledku súdneho rozhodnutia medzi pozemkami nová hranica, ktorá nie je evidenčne zachytená, treba vyhotoviť geometrický plán, ktorý bude súčasťou rozsudku. Vznik parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX/X Z. XXX nemali za preukázaný, keď žalovaní podľa nich nepreukázali, ktorá časť pôvodnej parcely č. XXXX bola odčlenená. Namietal, že žalovaní sa spoluvlastníkmi oddelenej nehnuteľnosti nestali, nakoľko neboli podľa nich splnené podmienky pre vydanie osvedčenia o vydržaní vo forme notárskej zápisnice. Taktiež poukázali na absenciu dobromyseľnosti žalovaných v súvislosti s vydržaním výmery 335 m2. Novovytvorené parcely majú výmeru spolu 482 m2, ktorá nekorešponduje s výmerou 335 m2, preto nebolo možné spornú výmeru a časť pozemku identifikovať. Vlastnícke právo voči ich pozemku svedčí žalovaným, preto mali za vylúčené, aby sa požadovaného určenia domáhali voči iným právnym subjektom. Žalovaných mali za pasívne legitimovaných v spore. Vydaním určovacieho výroku v zmysle ich petitu by sa ich právne postavenie zmenilo práve pokiaľ ide o spornú výmeru.

29. Žalovaní vo svojej písomnej odvolacej replike doručenej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súdu prvej inštancie dňa 16.07.2018 sa pridržali svojich predchádzajúcich vyjadrení o splnení podmienok pre vydržanie spornej nehnuteľnosti Žalobcovia podľa nich nepopierajú, že ich právni predchodcovia boli účastníkmi reparcelizácie. K pochybeniu zápisov evidencie katastra došlo v dôsledku nesprávne vyhodnotených a neúplných podkladov pri spracúvaní registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území D.. Taktiež došlo k chybnému zápisu rozlohy ich nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX. Napadnutý rozsudok žiadali ako vecne správny potvrdiť.

30. V odvolacej duplike doručenej súdu prvej inštancie elektronicky dňa 18.09.2018 žalobcovia zotrvali na svojich predchádzajúcich právnych názoroch majúc za to, že preukázali svoje spoluvlastníctvo k pozemku parc. re.g E č. XXXX evidovanej na LV č. XXXX, katastrálne územie D., obec Bratislava, mestská časť D., o rozlohe 1.202 m2. Označili za nepreukázané tvrdenia žalovaných o reparcelizácii pozemkov a o tom, že ich právni predchodcovia dostali za pozemok č. XXXX pridelené iné pozemky. Pripomenuli, že výmera 335 m2 je obsiahnutá v katastri nehnuteľností na žalovaných. Tiež argumentovali, že podľa ust. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy bolo na prevod a prenájom nehnuteľností takejto pôdy potrebné privolenie okresného národného výboru, keď podľa ust. uvedeného zákona sa prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaným v pozemkovej a lebo železničnej knihe, mal zapísať do týchto kníh. K preukázaniu splnenia týchto zákonných podmienok podľa nich nedošlo. Nedošlo teda podľa nich k reparcelizácii. Tiež uviedli, že i podľa vyjadrenia príslušnej správy katastra po odpočítaní výmery predanej a vyvlastnenej z pôvodného pozemku parc. č. XXXX táto činí 1202 m2. O takejto výmere bol následne pozemok zapísaný na LV č. XXXX k. ú D. v reg. E-KN ak položka výkazu zmien, t. j. vo výmere, akej sa domáhajú žalobou. Namietali dobromyseľnosť žalovaných, keďže v priebehu celej vydržacej doby boli vedení v katastri nehnuteľností ako vlastníci pozemku o rozlohe 1.202 m2 žalobcovia, preto sa nemohli dobromyseľne domnievať, že im časť pozemku o rozlohe 335m m2 patrí, keď hodnotenie vydržania nemôže vychádzať zo subjektívnych predstáv. Vyjadrili názor, že pre vydanie osvedčenia o vydržaní vo forme notárskej zápisnice N 186/2006, Nz 40441/2006 zo dňa 16.10.2006 neboli splnené zákonom stanovené podmienky, preto podľa nich žalovaní nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k novovzniknutým parcelám, keď mali za to, že v predmetnej notárskej zápisnici absentuje vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, tiež vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady. S ohľadom na uvedené tvrdili, že žalovaní sa vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, t. j. pozemku vo výmere 335 m2 nikdy nestali. Dobromyseľnosť žalovaných namietali aj z dôvodu, že zmluva o prevode nehnuteľností nebola registrovaná v pozemkovej knihe, nebolo k nej udelené povolenie okresného výboru, keď podľa nich nemôže byť na ich ujmu, že žalovaní nemali vedomosť o zákonných podmienkach na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vo vzťahu k takémuto právnemu omylu poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , podľa ktorého neznalosť zákona neospravedlňuje.

31. Žalovaní v písomnej odvolacej duplike doručenej súdu prvej inštancie dňa 22.10.2018 na doplnenie dovtedajšej právnej argumentácie uviedli, že žalobcovia sú vlastníkmi pozemkov reg. „E“ a nie reg. „C“, keď v reg. „E“ nie sú hranice pozemkov v teréne viditeľné. Výmery parciel reg. „E“ nie sú záväzné a môžu sa líšiť od skutočnej výmery, pričom k zmene parc. reg. „E“ na parc.reg. „C“ je možné geometrickým plánom. Podľa nich žalobcovia opierajú svoju žalobu o fiktívnu výmeru pozemku „E“ KN, ktorá nebola v skutočnosti overená. Ak žalobcovia spochybňujú reparcelizáciu pozemkov a tým aj legálnu výstavbu všetkých rodinných domov v danej lokalite a vytvorenie všetkých parciel po roku 1956, dali do pozornosti, že pôvodní majitelia pozemkov reg. „E“ o ne neprišli, nakoľko im boli dané nové celistvejšie pozemky ako náhrada, podľa dokumentácie Okresného ústavu geodézie a kartografie v Bratislave, okresné meračské stredisko Bratislava.

32. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania neboli podané.

33. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec podľa , a bez pojednávania s poukazom na ust. a postupom podľa v spojení s . Dospel k záveru, že odvolanie žalobcov proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zistil pre účely rozhodnutia vo veci skutkový stav dostatočne, výsledky vykonaného dokazovania v danej veci správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( ). Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za vyčerpávajúce a stotožňuje sa s ním ( ). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti petitom žaloby vymedzeného nároku žalobcov proti žalovaným. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa len k odvolacím námietkam žalobcov.

34. Súdne konanie sa začína žalobou, jej podanie je vyjadrením dispozičnej zásady vo veciach tzv. sporového konania a je zároveň i základnou podmienkou konania. Jej podstatnou náležitosťou je tzv. petit žaloby, keďže v sporovom konaní žalobcom ako „pánom sporu“ (dominus litis) určený petit určuje vlastne predmet konania a rozhodovania súdu, pričom tento petit musí byť pre dosiahnutie úspechu v sporovom konaní určený a vymedzený tak, aby bol vykonateľný. Vymedzením petitu žaloby sa vymedzuje rozsah súdnej ochrany. Z tohto dôvodu musí byť zo žalobného petitu nepochybne zrejmé, čoho sa žalobca domáha, aby konajúci súd jednoznačne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Súd je totiž v občianskom súdnom konaní ovládanom dispozičnou zásadou viazaný petitom žaloby a teda nesmie stranám sporu priznať iné práva a uložiť iné povinnosti, než aké sú navrhované. Súd musí svojím rozhodnutím žalobný petit úplne vyčerpať a zároveň ho nesmie prekročiť. Zodpovednosť za správnu voľbu žalobného petitu nesie žalobca titulom jeho už spomenutej pozície „pána sporu“, keď v prípade, ak by prevzatie petitu do výroku súdneho rozhodnutia malo za následok jeho nevykonateľnosť z materiálneho hľadiska, čím by s takýmto rozhodnutím nebolo možné spájať právne účinky, ktoré žalobca začatím súdneho konania sledoval, je nutné dospieť k záveru o nedôvodnosti žaloby.

35. Žalobca zároveň žalobou vymedzuje rozhodujúce skutočnosti, ktoré predstavujú údaje k tomu, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, a práve preto sa ukladá žalobcovi povinnosť uviesť v žalobe také skutočnosti, ktorými opíše skutok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným skutkom. Popisom rozhodujúcich skutočností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke. Samotný žalobný petit musí vychádzať logicky z opisu rozhodujúcich skutočností. V sporovom konaní teda žalobcu stíha zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah a za formuláciu žalobného petitu. Súd je povinný ho poučiť len v intenciách procesných práv a povinností, nemôže ho však poučiť o vhodnosti voľby žaloby, vymedziť zaňho relevantný skutkový dej a vykonať zaňho vecnú formuláciu petitu.

36. Prioritným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany majú vecnú legitimáciu a že práve na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo medzi stranami je sporné, jestvuje ohrozenie práva, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, než práve požadovaným určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem na určení je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu a kde by sa práve bez tohto konkrétneho určenia jeho právne postavenie stalo neistým a práve vydanie určovacieho súdneho výroku je logickým riešením právneho postavenia žalobcu. Určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určité právo tu je (pozitívna určovacia žaloba) alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Žalobca podaním určovacej žaloby vyjadruje, že mu k ochrane jeho práva postačí práve toto určenie - danie mu istoty práva. Určovací výrok súdneho rozhodnutia musí mať preto praktický význam pre použitie za účelom získania právnej istoty žalobcu a nemôže mať za následok len rozmnožovanie súdnych sporov bez praktického využitia. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu.

37. Odvolací súd má za to, že v danej veci súd prvej inštancie existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení skúmal dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo práve žalobou uplatnené určenie nie je právnym prostriedkom na odstránenie právnej neistoty žalobcov. Určovací petit musí spôsobiť vznik, zmenu alebo zánik vecného práva žalobcu, ktoré kritérium v danom prípade žalobcami zvolený petit žaloby nespĺňa. Žalobcovia žiadajú určiť svoje spoluvlastníctvo k parcele, ku ktorej im toto právo prislúcha i v zmysle evidencie v rámci katastra nehnuteľností, požadovaný výrok súdu im teda nespôsobí vznik, zmenu alebo zánik ich vecného práva.

38. Podľa opisu rozhodných skutkových okolností, od ktorých žalobcovia odvinuli svoju žalobu, je predmetom sporu určenie ich spoluvlastníctva len k spornej výmere 335 m2, ktoré však v zmysle aktuálneho katastrálneho stavu nie sú súčasťou parcely č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. D., ku ktorej žalobcovia podľa petitu žaloby žiadajú určiť spoluvlastníctvo. Predmetom sporu teda nie je nesporné spoluvlastníctvo žalobcov k parcele č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. D.. Zvolený žalobný petit teda nie je riešením ich právneho stavu, ktorého nesprávnosť namietajú. Keďže v zmysle aktuálnej evidencie Správy katastra nehnuteľností parc. č. XXXX nemá rozlohu 1.202 m2, navrhovaný výrok súdneho rozhodnutia by bol nevykonateľný a vydané súdne rozhodnutie by nebolo vkladuschopnou listinou. Z uvedeného dôvodu je potom jednoznačné, že žalobcovia nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na nimi zvolenom a požadovanom určení, keď formulácia petitu žaloby nekorešponduje s predmetom sporu. Vzhľadom na uvedené je potom ich žaloba nedôvodná, a

to na základe prejudiciálneho posúdenia neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, bez nutnosti jej vecného prejednania.

39. Stranám sporu navyše chýba vecná legitimácia v danom spore, ako správne právne posúdil už súd prvej inštancie. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Stačí, ak podá žalobu alebo aby bola proti nemu podaná žaloba. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, alebo či takýmto účastníkom hmotnoprávneho vzťahu je žalovaný. Ide o posúdenie tzv. vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) v spore. Nie je pritom rozhodujúce, či a na základe čoho fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti, kto má byť účastníkom nejakého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či je jeho účastníkom objektívne. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, jeho nositeľom nie je. O nedostatok pasívnej legitimácie ide vtedy, ak za žalovaného označený subjekt nie je nositeľom povinnosti vyplývajúcej z hmotnoprávneho predpisu. Ide teda o stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý konajúci súd posudzuje ex offo. Dôsledkom zistenia nedostatku aktívnej alebo pasívnej legitimácie v spore je zamietnutie žaloby bez potreby jej vecného prejednania (t. j. bez vykonania dôkazov).

40. Odvolací súd vyhodnotil ako správne právne posúdenie otázky vecnej legitimácie oboch strán sporu v danom konaní, keď žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní v predmetnom spore, keďže sú v rámci katastrálnej evidencie evidovaní ako spoluvlastníci parcely č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. D., i keď v rozdielnej výmere, z ktorého dôvodu ich spoluvlastníctvo k danej parcele nie je sporné. Určovací výrok by teda žiadne právo žalobcov k danej parcele nezaložil, nezmenil ani nespôsobil jeho zánik. Označené žalované subjekty nie sú v danom spore pasívne vecne legitimované, nakoľko v zmysle katastrálnej evidencie nie sú ako spoluvlastníci uvedenej parcely vedení.

41. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcov za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

42. O nároku žalovaných na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. , v spojení s ust. vzhľadom na ich plný úspech v odvolacom konaní, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým konanie skončí ( ).

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).