Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-236-2019.pdf
PDF · 82.85 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/236/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci maloletého - W. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u tety, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa rodičov: matky - T. P., nar. XX. XX.XXXX, bytom S., W.. Q. XXX/XX a otca - W. J., nar. XX. XX. XXXX, t. č. Ú. C. A. D. L. O.S., I. - Š., o návrhu tety maloletého - T. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., O. XXX, zastúpenej Mgr. Katarínou Pastorkovou, advokátkou s miestom výkonu činnosti Banská Bystrica, Skuteckého 6, na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
I.Súd zveruje maloletého W. J., nar. XX. XX. XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky T. J., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
II. Matka: T. P., nar. XX. XX. XXXX je povinná prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa, t. j. 28,79 € mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred tete maloletého: T. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom t.č. B., I.. X, O. U. C., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Otec: W. J., nar. XX. XX. XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa, t. j. 28,79 € mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred tete maloletého: T. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom t.č. B., I.. X, O.Á. U. C., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IV.Styk rodičov s maloletým sa neupravuje.
V.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Teta maloletého sa podaným návrhom domáhala zverenia dieťaťa do svojej náhradnej osobnej starostlivosti z dôvodu, že matka dieťa opustila, keď bolo vo veku jedného roka a otec dieťaťa bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody.
2.Na pojednávanie sa nedostavili rodičia maloletého, doručenie predvolania majú vykázané, svoju neúčasť vopred neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania, súd preto vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
3.Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní trvala na podanom návrhu. Vypovedala, že matka sa o dieťa dlhodobo nezaujíma a otec sa v súčasnej dobe nachádza vo výkone trestu odňatia slobody,
čiže nemôže tak, ako doteraz zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa. Maloletý v súčasnej dobe žije s tetou v B., kde navštevuje aj základnú školu, rodičia dieťaťa udelili tete súhlas s vycestovaním maloletého.
4.Navrhovateľka uviedla, že dieťa s matkou nie je v žiadnom kontakte. Matka dieťaťa písomne vyjadrila súhlas so zverením maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Otec dieťaťa po skončení výkonu trestu odňatia slobody má záujem naďalej o dieťa vykonávať osobnú starostlivosť a uvažuje o tom, že sa odsťahuje za maloletým do zahraničia. Navrhovateľka pracuje v zahraničí ako administratívna pracovníčka a jej príjem je okolo 1000 € mesačne.
5.Maloletý vo svojej výpovedi uviedol, že má záujem žiť so svojou tetou. V súčasnosti už navštevuje základnú školu v B., má tam aj kamarátov a učí sa po nemecky.
6.Kolízny opatrovník doporučil podanému návrhu vyhovieť, nakoľko je v najlepšom záujme dieťaťa.
7.Podľa §-u 45 Zákona o rodine (1) Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. (2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. (3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. (4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. (5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. (6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. (7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. (8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému
uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. (9) Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.;
Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
8.Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý bol rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 10P/92/2009 zo dňa 25. 08. 2009 zverený do osobnej starostlivosti otca, nakoľko matka dieťa opustila vo veku jedného roka a od tej doby sa o dieťa nezaujímala žiadnym spôsobom. Dňa 23. 09. 2019 otec dieťaťa nastúpil na výkon trestu odňatia slobody a nie je v súčasnej dobe spôsobilý zabezpečovať o maloletého osobnú starostlivosť. Starostlivosť dieťa prevzala sestra otca dieťaťa, ktorá už v súčasnej dobe zabezpečuje starostlivosť o dieťa. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec sa v súčasnej dobe nemôže osobne o maloletého starať a matka o dieťa nemá záujem. Súd preto v najlepšom záujme dieťaťa ho zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky - tety maloletého, ktorá poskytuje záruku na zabezpečenie všestranného priaznivého vývoja maloletého. Vyživovaciu povinnosť rodičov k dieťaťu súd stanovil v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine, pričom zohľadnil odôvodnené potreby dieťaťa ako aj schopnosti a možnosti povinných rodičov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec dieťaťa nemá v súčasnej dobe si zabezpečiť vhodnejšie zamestnanie a sociálne pomery matky sa súdu nepodarilo zistiť.
9.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63 Civilného mimosporového poriadku.. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorou bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.