Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (25)Rozsudok_6Co-51-2019.pdf
PDF · 95.97 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/51/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeným: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej v 1. rade: P. M., A.. XX.XX.XXXX, O. H. XX, a žalovanej v 2. rade: Y. F., A.. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, X., o zaplatenie 682,22 eura s prísl., o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 23.10.2018 č. k. 6Csp/83/2016-107 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Odmieta sa odvolanie žalovanej v 1. rade.
II. Mení sa rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanej v 2. rade uhradiť žalobcovi 400 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy ročne od 16.12.2010 do zaplatenia tak, že žaloba sa zamieta.
III. Zrušuje sa rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalovanou v 2. rade a žalobcom.
IV. Stranám sporu sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:
„Žalovaná v 2. rade je povinná uhradiť žalobcovi 400 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy ročne od 16.12.2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Priznáva žalobcovi, vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.
Žalovanej v 1. rade, vo vzťahu žalobcovi, právo na náhradu trov konania nepriznáva.“
2. V odôvodnení uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal za nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu F. poskytla dlžníkovi pánovi P. F. na základe zmluvy spotrebiteľský úver vo výške 400 eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu pravidelnými 40 mesačnými splátkami po 16 eur s dátumom splatnosti prvej splátky 11.05.2009 a s dátumom splatnosti poslednej splátky 11.08.2012. Medzi právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom
žalovaných bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s právnym predchodcom žalovaných, fyzickou osobou - nepodnikateľom. Konštatoval, že sporný úver bol právnemu predchodcovi žalovaných poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 29,5 %. Súd prvej inštancie mal za to, že takto dojednaná výška úrokov je v nepomere v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov poskytovaných v obchodných bankách (11,71 % ročne). A preto považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle §4 ods. 2 písm. i) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. V úverovej zmluve bola nesprávne uvedená RPMN, čo má podľa §4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku. Právny predchodca žalovaných vyčerpal 400 eur a v danom úverovom vzťahu nebola uhradená žiadna splátka. Preto žalobcovi, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou, patrí len suma 400 eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol. Vzhľadom na to, že žalovaná v 1. rade v dedičskom konaní nadobudla len pasíva, nenadobudla žiaden majetok, preto vzhľadom na ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka ju nie je možné zaviazať na úhradu dlhu poručiteľa, keďže nezodpovedá za jeho dlhy. Čo sa týka žalovanej v 2. rade, táto nadobudla aktíva v celkovej hodnote 20.275 eur a žiadne pasíva. Preto v súlade s ustanovením §470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaná v 2. rade zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, preto zaviazal žalovanú v 2. rade na zaplatenie sumy 400 eur a to v prospech žalobcu, na ktorého bol dlh poručiteľa postúpený zmluvami.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V časti o zaplatenie istiny 400 eur súd žalobe žalobcu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade vyhovel, a preto žalobcovi vo vzťahu k žalovanej v 2. rade patrí náhrada trov konania v celom rozsahu. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, preto tu by patrila náhrada trov konania žalovanej v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaná v 1. rade si však náhradu trov konania neuplatnila, žiadne trovy konania jej nevznikli.
4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v 1. rade. Trvala na tom, že žalobca si mal pohľadávku uplatniť v dedičskom konaní, čo však nespravil. Je zrejmé, že dlh vymáhal od roku 2010, preto vidí túto pohľadávku vymáhanú žalobcom ako účelovú. Uviedla, že právny predchodca žalobcu podal návrh na vymáhanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku dňa 14.10.2011, čiže mal dostatok času do smrti dlžníka (XX.XX.XXXX) pohľadávku vymôcť. Toto tvrdenie nemôže ísť na príťaž žalovaným a žalovaný nemôže niesť následky činnosti žalobcu. Uviedla, že žalobca podal žalobu na rozhodcovský súd až 31.08.2011. Na rozsudku bola vyznačená právoplatnosť dňa 10.10.2011 a vykonateľnosť 14.10.2011, čiže mu začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota. To znamená, že už v roku 2014 a to presne 14.10.2014 bola pohľadávka premlčaná. Ďalej považovala postúpenie pohľadávky zo spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. na žalobcu za špekulatívne a účelové. Na záver uviedla, že žalovaná v 1. rade prešla osobným bankrotom, ktorý bol zastavený dňa 19.12.2017 pre nedostatok majetku. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a priznal jej náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj žalovaná v 2. rade. Trvala na tom, že žalobca si mal pohľadávku uplatniť v dedičskom konaní, čo však nespravil. Je zrejmé, že dlh vymáhal od roku 2010, preto vidí túto pohľadávku vymáhanú žalobcom ako účelovú. Uviedla, že právny predchodca žalobcu podal návrh na vymáhanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku dňa 14.10.2011, čiže mal dostatok času do smrti dlžníka (XX.XX.XXXX) pohľadávku vymôcť. Toto tvrdenie nemôže ísť na príťaž žalovaným a žalovaný nemôže niesť následky činnosti žalobcu. Uviedla, že žalobca podal žalobu na rozhodcovský súd až 31.08.2011. Na rozsudku bola vyznačená právoplatnosť dňa 10.10.2011 a vykonateľnosť 14.10.2011, čiže mu začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota. To znamená, že už roku 2014 a to presne 14.10.2014 bola pohľadávka premlčaná. Ďalej považovala postúpenie pohľadávky zo spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. na žalobcu za špekulatívne a účelové. Na záver uviedla, že žalovaná v 1. rade prešla osobným bankrotom, ktorý bol zastavený dňa 19.12.2017 pre nedostatok majetku. Navrhla,
aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a priznal jej náhradu trov konania v celom rozsahu.
6. K odvolaniam žalovaných sa vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že žalovanej v 1. rade bola žaloba zamietnutá, a preto by mal odvolací súd jej odvolanie ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť. Považoval za nedôvodnú odvolaciu námietku žalovaných, že si mal pohľadávku uplatniť v dedičskom konaní a nie civilnou žalobou. Poukázal na osvedčenie o dedičstve sp. zn. 11D/XXX/XXXX zo dňa 07.11.2013, na základe ktorého žalovaná v 2. rade nadobudla z majetku poručiteľa dedičstvo v čistej hodnote 15.483 eur. V tejto súvislosti citoval ust. § 470 a § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka a 212 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku. Vo vzťahu k námietke premlčania žalovanej v 2. rade poukázal na to, že žalovaná v 2. rade bola v konaní pred súdom prvej inštancie pasívna a nenamietala premlčanie žalobcovho nároku. Uvedené konanie žalovanej v 2. rade je nehospodárne a v rozpore z čl. 8 zásad CSP. Čo sa týka samotného premlčania uviedol, že vydaním osvedčenia o dedičstve dňa XX.XX.XXXX bolo žalovanej priznané dedičstvo pozostávajúce len z aktív poručiteľa. Dňom nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia o dedičstve začala plynúť nová desaťročná premlčacia doba, a teda v čase podania žaloby nebola žalovaná pohľadávka premlčaná. Navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zmenu rozhodnutia.
8. Podľa ust. § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
9. Podľa ust. § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
10. Civilný sporový poriadok právo podať odvolanie nezveruje každej strane sporu, ale v § 359 CSP priznáva toto právo len strane sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. Právo podať odvolanie teda nie je dané tej strane sporu, v neprospech ktorej rozhodnutie súdu nevyznelo, a ktorá týmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach.
11. V danom prípade súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal len žalovanú v 2. rade uhradiť žalobcovi 400 eur, ako aj nahradiť mu trovy konania. Žalovanej v 1. rade nebola predmetným rozsudkom uložená žiadna povinnosť a žaloba bola voči nej zamietnutá.
12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej v 1. rade podľa ust. § 386 písm. b) CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť F. W., Y..X.. ako veriteľ a pán P. F. ako dlžník, uzatvorili dňa 01.04.2009 Zmluvu o úvere, v zmysle ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 400 eur. Dlžník sa tento úver zaviazal splatiť žalobcovi 40 mesačnými splátkami splatnými vždy k 11. dňu v mesiaci po 16 eur s dátumom splatnosti prvej splátky 11.05.2009 a dátumom konečnej splatnosti úveru 11.08.2012. Listom zo dňa 08.10.2009 spoločnosť F. W., Y..X.., oznámila dlžníkovi, že ku dňu 08.10.2009 sa úver stáva predčasne splatným v celom rozsahu z dôvodu, že dlžník porušil podstatným spôsobom ustanovenia zmluvy o úvere.
14. Z Osvedčenia o dedičstve notárky JUDr. Emílie Čopíkovej zo dňa 07.11.2013 č. XXD/XXX/XXXX, Dnot/XXX/XXXX je zrejmé, že pôvodný dlžník, pán P. F. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná v 2. rade ako dedička nadobudla aktíva v celkovej hodnote 20.275 eur. Dedička P. M., t.j. žalovaná v 1. rade nadobudla pasíva vo výške 4.792. Čistá hodnota dedičstva bola vo výške 15.483 eur.
15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z hľadiska dlhov nie je rozhodujúce, či v čase prejednania dedičstva boli známe. Nie je relevantné, či sú povinnosti (záväzky) poručiteľa a
ich rozsah známy dedičom v dobe nadobudnutia dedičstva alebo či vyjdú najavo až neskôr, či konkrétny dlh bol zahrnutý do pasív dedičstva v konaní o dedičstve, alebo nie.
16. V rozhodovanom prípade žalovaná v 2. rade vzniesla námietku premlčania v odvolacom konaní. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie zo strany žalovanej v 2. rade námietka premlčania vznesená nebola a súd sa ňou preto nezaoberal.
17. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže, ale nemusí uplatniť. Námietka premlčania práva je námietkou právnou, strana sporu je povinná ju uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci (podobne napr. Peter Vojčík a kolektív: Občiansky zákonník, stručný komentár, Bratislava, IURA EDITION, s.r.o., 2008, str. 201). Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 149, §153 CSP; s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13.10.2009, sp. zn. 5Cdo/120/2009).
18. Námietku premlčania je možné vzniesť kedykoľvek v priebehu konania až do jeho právoplatného skončenia, teda aj v odvolacom konaní. Námietka premlčania nemá charakter prostriedku procesného útoku, resp. procesnej obrany, ale ide o námietku, ktorá má hmotnoprávne dôsledky prejavujúce sa v tom, že ak bola vznesená dôvodne, došlo k zániku nároku, teda subjektívne právo vznesením námietky premlčania prestalo byť vynútiteľné.
19. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) platí, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty v občiansko-právnych vzťahoch, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti. 3-ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd. Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba (veriteľ) by mohla právo subjektívne vykonať alebo nie, t. j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve.
21. Právo dovolať sa premlčania nie je viazané na určitého dlžníka, ale patrí ktorémukoľvek dlžníkovi z daného právneho vzťahu. Ak sa teda zmení osoba dlžníka (smrťou, prevzatím dlhu alebo inak), nový dlžník sa môže dovolať premlčania za rovnakých podmienok ako pôvodný dlžník. Zmena v osobe dlžníka a veriteľa teda nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Aj v prípade zmeny subjektov záväzku plynie ďalej, ako keby k zmene nebolo došlo. Pritom nie je rozhodujúce, z akého dôvodu k zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka došlo, t.j. či ide o zákonný prechod alebo zmluvný prevod práv či povinností. Preto v prípadoch, keď dôjde k zmene v osobe subjektu práva či povinnosti (napr. na základe nadobudnutia dedičstva podľa § 460 a nasl.), započítava sa právnemu nástupcovi tá časť premlčacej doby, ktorá už uplynula jeho právnemu predchodcovi.
22. Ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá alebo inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie (v tomto prípade právny predchodca žalobcu
mimoriadnu splatnosť vyhlásil 08.10.2009), pričom platí, že ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol (po vyhlásení splatnosti dlhu 08.10.2009 a nasledujúci deň). Žaloba bola súdu prvej inštancie doručená dňa 07.11.2016, a teda nárok je preto potrebné považovať za premlčaný. Odvolací súd považoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú.
23. Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanej v 2. rade uhradiť žalobcovi 400 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy ročne od 16.12.2010 do zaplatenia tak, že žaloba sa zamieta.
24. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil rozsudok v jeho vyhovujúcej časti tak, že žalobu zamietol, odvolací súd zrušil súvisiaci výrok o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade a o náhrade trov konania medzi týmito stranami sporu nanovo rozhodol.
25. O trovách celého konania medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná v 2. rade bola úspešná, no v priebehu celého konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).