Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (19)Rozsudok_3T-61-2021.pdf
PDF · 139.45 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/61/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 8.2.2024 v Michalovciach, takto
rozhodol:
Obžalovaný
A. B. - nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom A. XXX, bez pracovného pomeru,
j e v i n n ý
zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák.,
p r e t o ž e
ako vodič linky č. 2 mestskej autobusovej dopravy v Michalovciach dňa 19.5.2021 v čase o 10.59 h., keď prišiel autobusom na zastávku Železničná stanica, sa najprv rozprával s poškodenou ml. D. nar. X.X.XXXX, ktorá v tom čase cestovala touto linkou, ktorej sa vypytoval, koľko má rokov, na čo mu poškodená uviedla, že 17, následne sa jej okrem iného pýtal, kedy má ďalší spoj, pričom poškodená mu uviedla, že o hodinu, na čo jej povedal, že ešte má veľa času, aby ostala v autobuse, a potom autobusom v ktorom poškodená ostala sedieť realizoval podľa cestovného poriadku ďalšiu trasu linky č. 2 smerom zo zastávky Železničná stanica na koncovú zastávku Vrbovec Agrozemp, kde následne odstavila autobus na tzv. točni, pričom dvere autobusu boli zatvorené a v čase od 11.15 hod. do 11.25 hod. v autobuse z miesta vodiča prešiel do strednej časti autobusu, kde k sebe zavolal poškodenú, opýtal sa jej, či vie, kde je, na čo mu poškodená uviedla, že nie , a využil jej bezbrannosť a aj napriek opakovanému nesúhlasu poškodenej, túto začal bozkávať, obchytkávať ju za prsia, rozopol jej zips na nohaviciach, dával jej prsty do vagíny a súčasne si vybral penis z nohavíc sám masturboval a následne nútil ju dotýkať sa jeho penisu takým spôsobom, že keď poškodená odmietla, zobral jej ruku a priložil si ju na penis, pričom poškodená ho musela ukájať a to až kým neejakuloval, kde potom poškodenej povedal, aby o tom nikomu nehovorila a následne aj s poškodenou viedol linku autobusu č. 2 smerom na zastávku Železničná stanica, kde poškodená vystúpila z autobusu,
t e d a
zneužitím bezbrannosti donútil inú osobu k iným sexuálnym praktikám,
z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. c/Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/Tr. zák., § 51 ods. 1, 2 Tr. zák., súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného počas skúšobnej doby.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j/Tr. zák. súd ukladá obžalovanému primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve zameranom na predchádzanie páchania trestnej činnosti a ochranu obzvlášť zraniteľných osôb.
Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranné sexuologické liečenie.
Podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. sa ochranné liečenie vykoná ambulantnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. za použitia § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej D. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. G. H. XXX, škodu vo výške 6.230,-€.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por., súd poškodenú D. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. G. H. XXX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Dňa 15.10.2021 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Michalovce obžalobu na obžalovaného A. B. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať a rovnako tak vykonať vyhlásenie obžalovaného v zmysle ust. § 257 ods. 1 Tr. por. Z uvedeného dôvodu bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v rámci ktorej obžalovaný uviedol, že dňa 19.05.2021 pracoval ako vodič autobusu. Keď sa vracal s autobusom z Vrbovca smerom na autobusovú stanicu, zastavil pri Obchodnej akadémii, kde nastúpila dotyčná slečna. Prihovoril sa jej, že končí nejako skoro, na čo mu odpovedala, že sa vypýtala zo školy, lebo ju bolí brucho. Keď došiel na autobusovú stanicu, ľudia z autobusu povystupovali, avšak slečna ostala sedieť v autobuse. Na to sa jej opýtal, kedy jej ide autobus, na čo táto odpovedala, že o 12.00 hod. Z tohto dôvodu jej povedal, že si môže zájsť do Kauflandu alebo ak chce, môže zostať sedieť v autobuse a povoziť sa. Táto zostala v autobuse, kde počas jazdy sa spoločne rozprávali, až došli na konečnú vo Vrbovci. Počas jazdy bola táto uvoľnená, kde sedela opretá o okno s roztiahnutými nohami, kde ju upozornil, aby tak nesedela a stiahla nohy. Rovnako sa rozprávali o škole a kamarátkach. Dodal, že keď prišli na konečnú zastávku vo Vrbovci, ktorá je vzdialená asi 300 metrov od hlavnej cesty, tak vypol autobus. Následne otvoril dvere na autobuse, zapálil si cigaretu a rozprával sa so slečnou, kde sa jej pýtal na to, či tiež fajčí a či má frajera. Po čase sa táto postavila a obžalovaný podišiel k nej, kde sa pritiahol k nej a ona sa pritiahla k nemu. Opýtal sa jej, či ju môže obchytiť, načo ona mykla plecom, čo obžalovaný pochopil ako súhlas, preto ju objal a chytil za zadok. Bol pri tom v strese, nakoľko to bolo pre neho nezvyčajné. Opýtal sa jej, či ju môžem chytiť za „cicku“, kde táto znova prikývla plecom. Pripustil, že táto nikdy nehovorila „áno“, ale stále iba kývla plecom alebo hlavou, čo obžalovaný vnímal ako súhlas. Z toho stresu mu ani „nestál“, kde následne si rozopol rifle, pritisol sa a robil si to sám, kde ani nevie či „sa urobil až do konca“. Potom sadol za volant a naštartoval autobus a šiel určenou trasou, kde slečna sedela ďalej v autobuse. Po príchode na autobusovú zastávku vystúpila prednými dverami. Na druhý alebo tretí deň táto išla s ním opäť do školy, kde cestovala s kamarátkou. V piatok, keď mal ísť na prestávku, ho už čakal jej otec a babka, ktorí na neho začali kričať, kde mu nadávali, že je úchyl a že ona má len 17 rokov. V závere výpovede obžalovaný dodal, že sa poškodenej nepýtal na to koľko má rokov, ale vedel, že táto ešte chodí do školy. Rovnako dodal, že poškodená nijakým spôsobom nenaznačila svoj nesúhlas a ani sa nijako nebránila. Pripustil, že jej dával aj ruku do nohavičiek a pýtal sa jej „či ho chce aj vnútri“. Ona zasa kývla plecom a hlavou, že áno, avšak obžalovaný s tým napokon nesúhlasil. Poškodená mohla po celý čas z autobusu vystúpiť, keďže obe dvere boli po celý čas otvorené.
Bola vypočutá svedkyňa I. E., ktorá uviedla, že zhruba dva dni po skutku sa od svojej dcéry dozvedela, čo sa stalo. Táto jej uviedla, že keď bola v škole, prišlo jej nevoľno a preto sa zo školy vypýtala skôr.
Keď išla domov, tak ju mal šofér autobusu sexuálne obťažovať. Nepovedala to však hneď po skutku, ale až následne na druhý deň, kedy na nej svedkyňa videla, že plakala a bála sa ísť do školy. Vtedy jej to oznámila, na čo svedkyňa išlo rovno na políciu a dcéry sa na nič nevypytovala. Dodala, že jej dcéra na druhý deň išla riadne do školy, avšak naspäť išla v spoločnosti kamarátok, teda nešla sama. Skutok na dcéru psychicky doľahol a táto sa stále bojí nastúpiť do autobusu a nechodí autobusom. Zatvára sa sama do izby, čo predtým nikdy nerobila.
Bola tiež vypočutá svedkyňa mal. J. E., ktorá vo výpovedi uviedla, že nebola osobne prítomná pri spáchaní skutku a o ňom sa dozvedela následne od svojej mamy K. E.. Dodala, že príležitostne chodí s poškodenou zo školy autobusom domov. Šofér autobusu je stále ten istý, kde z minulosti má s ním jednu skúsenosť, kedy cestovala s kamarátkou a bolo teplo, preto mala na sebe čierne šaty s odhalenými ramenami, pričom sa v autobuse posťažovala, že je jej horúco. Na to vodič autobusu zareagoval tým, „že bodaj by ti nebolo horúco, keď máš čierne šaty s dlhým rukávom, a aj tam dole máš asi svetlé.“ Svedkyňa nato reagovala tým, že si pritlačila nohy k sebe a išli ďalej do autobusu, pričom z autobusu následne ihneď vystúpili, nakoľko narážka vodiča jej bola nepríjemná, keďže tento zjavne narážal na jej nohavičky, ktoré mohli byť vidieť. Svedkyňa tiež uviedla, že u sesternice si po skutku všimla, že keď boli v autobuse a mali vystupovať prednými dverami, táto akoby mala problém vystúpiť cez tieto dvere a nechcela ísť, ako keby sa bála. Toto si svedkyňa všimla v deň predtým, ako sa od svojej mamy o skutku dozvedela. V závere dodala, že sa s poškodenou o skutku rozprávala keď došla na políciu, kde sa jej táto zdôverila, že ju bozkával a obchytkával autobusár. Spomenula, že „jej pchal ruky tam, kde sa nemá“ a bolo jej to nepríjemné a robil to nasilu. Hovorila to ticho a bola v strese, resp. bolo na nej vidieť, že sa bojí. Takto sa bála aj v autobuse, keď sa bála vystúpiť z autobusu.
Svedok L. C. K. vo výpovedi uviedol, že nebol priamym svedkom incidentu a k osobe obžalovaného vypracoval charakteristiku, ktorú podal na polícii. Jeho prácu je možné hodnotiť ako bezproblémovú, kde urobil to, čo sa od neho požadovalo. Bol to svedomitý šofér.
Bola vypočutá znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, PhDr. Antónia Solárová, PhD., ktorá uviedla, že úroveň rozumových schopností poškodenej je v pásme podpriemeru a celková úroveň jej pamäťových schopností je rovnako v pásme podpriemeru. U tejto nebola zistená prítomnosť žiadnych forenzne-psychologických významnejších znakov poškodenia mozgu. Je spôsobilá vo všeobecnosti dobre vnímať realitu a vzhľadom k jej veku a mentálnej výbave je spôsobilá rozlišovať medzi fantazijným a skutočným. Ku skutku znalkyňa dodala, že vo všeobecnosti správanie obetí sexuálneho násilia tak počas, ako aj po skutku, môže byť paradoxné a kontraproduktívne, avšak vzhľadom k mentálnej vyspelosti a sexuálnej neskúsenosti, poškodená nebola spôsobilá rozpoznať záujem obvineného o sexuálne aktivity s ňou a takisto ani adekvátnym spôsobom dať najavo odmietnutie, či inou formou klásť obvinenému odpor. To ako reagovala je z forenzne-psychologického hľadiska plne v súlade so správaním sa obetí sexuálneho násilia a to tak v čase počas spáchania skutku, ako aj po skutku. Pri tomto konštatovaní znalkyňa vychádzala z toho, že vo všeobecnosti, v čase realizácie takéhoto skutku, obeť nie je schopná konať racionálne, prevláda u nej afektívne prežívanie, v danom prípade prežívanie strachu. Obeť nevie predvídať, čo sa bude diať a závažia tam aj ďalšie okolnosti, ako napr. samotná osoba páchateľa, pohlavie, vek, fyzická stavba tela, vnímanie toho aké je miesto skutku, t.z. ako ďaleko je od možnosti kontaktovať nejaké iné osoby, prípadne uzavreté dvere autobusu. Zároveň za významný faktor je možné zobrať do úvahy aj to, čo opakovane poškodená uviedla, že sa obávala prípadnej zbrane, pričom sa odvolávala na skúsenosť zo súžitia v Anglicku. Tieto faktory mohli poškodenú ovplyvniť a to tak, že bola poddajná. V závere výpovede znalkyňa dodala, že na základe psychologického vyšetrenia a teoretických všeobecných poznatkov týkajúcich sa správania obetí po skutku sexuálneho charakteru je možné vysoko pravdepodobne úplne vylúčiť na strane poškodenej motív tzv. lživej výpovede v neprospech obvineného. V čase podania znaleckého posudku ku dňu 20.7.2021 možno konštatovať, že vzťah medzi poškodenou a obvineným, ako aj medzi obvineným a poškodenou opačne je vzťah náhodný, indiferentný, pričom zo strany obvineného a poškodenej ide vysoko pravdepodobne o náhodný sexuálny objekt a zo strany poškodenej v čase znaleckého vyšetrenia je prežívanie vo vzťahu k tejto osobe obvineného zodpovedá negatívnemu citovému prežívaniu, prežívaniu strachu a ostatných znakov, ktoré obvykle vykazuje obeť sexuálneho násilia. U poškodenej nebola zistená vedomá snaha škodiť obžalovanému alebo sa mu pomstiť za jeho konanie.
Súd taktiež vypočul znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, drogové závislosti, alkoholizmu a sexuológia MUDr. Danicu Caisovú – Škultétyovú, ktorá uviedla, že obžalovaného podrobila komplexnému sexo diagnostickému vyšetreniu, ktorého súčasťou bolo aj prístrojové psychofiziologické vyšetrenie PPG a po analýze tohto záznamu a po analýze psychosexuality, somatosexuality a sociosexuality uviedla, že tento je heterosexuálne orientovaný s preferovaným herotickým objektom dospelej ženy a preferovanou sexuálnou aktivitou koitus - súlož. PPG vyšetrením sa potvrdilo, že v jeho psychosexualite chýbajú biologicky fixované, evolučne dané averzie, ktoré sú nevyhnutným predpokladom väčšinovej sexuality. Tieto averzie neboli prítomné v čase spáchania skutku, neovplyvnili rozpoznávacie schopnosti obžalovaného podstatným spôsobom, ale podstatne ovplyvnili jeho ovládacie schopnosti. Dôvodom ovplyvnenia ovládacích schopností je fakt, že si obžalovaný svoju deviáciu neuvedomuje v plnej miere a nedokáže ju realizovať v medziach zákona primeraným spôsobom. Z toho dôvodu znalkyňa obžalovanému navrhla ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou. Znalkyňa dodala, že zo sexuologického hľadiska je dieťaťom osoba, u ktorej nie sú vyvinuté sekundárne pohlavné znaky, t.z. ochlpenie, prsia, približne do veku 10-11 rokov u dievčat do nástupu menštruácie. Čo sa týka veku obete a konania obžalovaného je znalkyňa toho názoru, že vek bol irelevantný a podstatný bol spôsob správania sa. V prípade obdobnej situácie a prítomnosti dospelej ženy hypoteticky znalkyňa pripustila rovnaké konanie zo strany obžalovaného.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná aj výpoveď poškodenej mal. D. E. z prípravného konania, ktorá uviedla, že uvedený deň jej v škole bolo zle, preto odišla zo školy a nastúpila do „dopravy“ č. 2, kde sa autobusom odviezla až na železničnú stanicu. Tam sa jej šofér opýtal, kedy jej ide ďalší autobus a keďže mala dostatok času vyše jednej hodiny, tak jej ponúkol, aby zostala v autobuse a povozila sa ešte. Poškodená s tým súhlasila a z autobusu nevystúpila, keďže vonku bolo horúco. Autobusom sa odviezla na poslednú zastávku, kde sa jej šofér opýtal, či to tam pozná. Táto však uvedené miesto nepoznala, čo povedala aj šoférovi, ktorý si následne zapálil cigaretu. Po chvíli ju zavolal k sebe a žiadal od nej, aby mu dala pusu, čo táto odmietla. Na to je dal šofér pusu na krk, pričom sa pri tom „robil“ a obchytkával ju za prsia a za zadok. Neskôr ju „prstoval“ a žiadal od nej, aby ona „skúsila teraz jeho“ s tým, že to musí skúsiť, čo napokon aj urobila. Celé to trvalo zhruba 10 minút a potom jej striekol spermu na ruku a na zem, kde jej podal papier na ruku a opýtal sa jej, či „by to chcela aj do seba“. Poškodená dodala, že z autobusu neodišla, lebo sa bála, že sa stratí a že jej šofér môže ublížiť, lebo môže mať zbraň. Zbraň však u neho žiadnu nevidela, ale domnievala sa, žeby ju mať mohol. Taktiež upresnila, že keď jej šofér dával pusu na krk, odtláčala ho rukou, nakoľko to nechcela, pričom druhou rukou si držala svoju vestu pred bruchom, avšak túto jej šofér vždy dával preč. Taktiež upresnila, že potom, čo jej šofér dal dole zips a „prstoval ju“ potom ona musela 4 minúty jeho, kde mu to robila rukou a držala jeho penis v ruke. V podstate si to robili naraz. Poškodená však s týmto nesúhlasila, avšak šofér jej vzal ruku a dal jej do ruky penis. Keď sa „urobil“ vystriekal sa. Počas toho jej hovoril, že má pekné prsia. V závere poškodená dodala, že chcela z autobusu napokon odísť, avšak nemohla, nakoľko dvere autobusu boli zatvorené. Po celý čas šoférovi hovorila, že to, čo od nej žiadal robiť nechce. On nato však nereagoval. Napokon uviedla, že šofér sa jej aj pýtal nato, koľko má rokov, čo mu povedala a na jej rovnakú otázku jej odmietol odpovedať. Keď to celé skončilo, šofér jej povedal, aby o tom nikomu nehovorila. Následne autobusom odišli na železničnú stanicu, kde poškodená keď prišla domov nepovedala to hneď mame, nakoľko sa bála, že bude na ňu zlá a preto jej o tom povedala až ďalší deň ráno.
Z dôvodu podaného odvolania obžalovaného Krajský súd v Košiciach svojim uznesením sp. zn. 8To/76/2022 zo dňa 30.1.2023 zrušil napadnutý rozsudok v danej trestnej veci a vec vrátil prvostupňovému súdu aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a vo veci rozhodol. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného nariadil konajúcemu súdu na hlavnom pojednávaní vypočuť poškodenú D. E., ktorej výpoveď je jediným priamym usvedčujúcim dôkazom.
Z tohto dôvodu súd vypočul poškodenú D. E., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že uvedený deň išla zo školy skôr, nakoľko ju bolelo brucho. Po príchode autobusu do neho nastúpila a odviezla sa až na Železničnú stanicu, kde však nevystúpila, nakoľko sa jej prihovoril šofér a pýtal sa jej na rodičov. Následne znova šiel svojou trasou, pričom s autobusom prechádzali okolo jej školy a došli až na miesto za jej školou, kde odparkoval šofér autobus. Vtedy ani nevedela, kde sa nachádza. Nič tam nebolo, iba nejaké domy. Keď šofér zaparkoval autobus, postavil sa a došiel do stredu autobusu, kde si vybral z nohavíc svoj penis a snažil sa dať svoje prsty do jej vagíny. Taktiež ju nútil, aby sa dotýkala jeho penisu. Toto robili asi 15 minút. Následne šofér odišiel na svoje miesto a šoféroval ďalej autobus. K výpovedi ďalej na otázky dodala, že v odstavenom autobuse bola iba ona a šofér, pričom ani v okolí nevidela
žiadnych iných ľudí. V tom čase sedela v prvom rade, avšak šofér si sadol v strede autobusu a tam si vybral penis a začal masturbovať. Keď to robil, zavolal ju k sebe, pričom keď k nemu išla, ešte nevedela čo tam robí, pričom si to všimla až neskôr, keď k nemu došla. Vtedy ju mal nútiť, aby sa dotýkala jeho penisu. Vtedy sa aj postavil a začal sa dotýkať jej pŕs a dával jej prsty do vagíny. Jeho prinútenie spočívalo v tom, že vzal jej ruku a položil ju na svoj penis, kde takto chcel, aby sa ho dotýkala. Svedkyňa sa nijako nebránila, nakoľko si myslela, že jej môže ublížiť. Bola z neho vystrašená a šokovaná. Z tohto dôvodu zostala v autobuse a nikam neodišla. Taktiež si myslela, že šofér môže mať zbraň, pričom vychádzala z toho, že tento bol veľký a silný. Podotkla, že v tom čase mala 17 rokov a bola vystrašená, preto sa ho bála. Keď sa to celé skončilo, šofér jej povedal, aby to nikomu nehovorila, avšak žiadne vyhrážky neuvádzal, resp. si na nich svedkyňa nepamätala.
Na hlavnom pojednávaní súd prečítal znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická biológia a kriminalistická genetická analýza, znalecké posudky PhDr. Antónie Solárovej, PhD., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, znalecký posudok Ing. Stanislava Štefaniska z odboru elektrotechnika, odvetvie počítačové programy a znalecký posudok MUDr. Danice Caisovej – Škultétyovej z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, sexuológia.
Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická biológia a kriminalistická genetická analýza súd zistil, že bolo vykonané znalecké skúmanie zaistených vecných stôp a to oblečenia poškodenej, kde došlo k porovnávaniu biologických stôp zaistených na ošatení s porovnávacou vzorkou zaistenou od obvineného A. B., kde vykonaným šetrením zhoda zistená nebola.
Zo znaleckých posudkov PhDr. Antónie Solárovej, PhD. súd zistil, že znalkyňa vyšetrila tak obžalovaného, ako aj poškodenú, pričom zo záverov znaleckých posudkov je zrejmé, že poškodená mal. D. E. sa nachádza v pásme podpriemeru v rámci zisťovania úrovne intelektových schopností, kde celková úroveň jej pamäťových schopností je rovnako v pásme podpriemeru. Osobnosť poškodenej z diferenciálne – diagnostického psychologického hľadiska je nezrelá, doposiaľ s harmonickým vývojom, bez závažnejších porúch správania. V oblasti afektivity je prítomná infantilita a simplexnosť prežívania, náladovosť, výbušnosť, nedostatočná sebakritika, prežívanie úzkosti, pocitov neistoty, kde prevláda pozitívna afektivita. V oblasti sociability je u osobnosti parciálne narušenie. Javí menší záujem o kontakt s druhými, pôsobí neisto s nižším sebavedomím, nie je konfliktnou ani aktívne provokujúcou, kde je možné ju charakterizovať ako vysoko sugestibilnú. Psychosexuálne je nezrelá, doposiaľ bez očakávaného počiatočného sexuálneho experimentovania. V oblasti adaptability je v popredí ľahká ovplyvniteľnosť a poddajnosť. U poškodenej znalkyňa konštatuje absenciu nevedomého vypĺňania pamäťových medzier novovytvoreným materiálom (neprítomnosť konfabulácii). Poškodená je schopná adekvátne vnímať prežité udalosti, zapamätať si ich a reprodukovať. Všeobecnú vierohodnosť výpovede je možné aktuálne hodnotiť za vyššiu. Z forenzne psychologického hľadiska je možné psychický stav poškodenej hodnotiť ako aktuálne parciálne narušený vysoko pravdepodobne prítomnosťou afektívnej poruchy, čo je možné dať do súvisu výlučne vzhľadom k charakteru vyšetrovanej veci a dopadu toho na psychický stav poškodenej, kde je možné ho označiť celkovo ako prítomnosť tzn. syndrómu traumy zo sexuálneho násilia. Možný je najskôr ďalší budúci rozvoj – prehĺbenie tejto symptomatológie, kde aktuálne vykazuje najmä poruchy nálady, depresívno a fóbicko-úzkostného charakteru, najviac stredne ťažkého stupňa, poruchy spánku a príjmu potravy, úzkosť, nepokoj, citovú labilitu, vyššie napätie, prežívanie strachu a hanby. Aktuálne sa v správaní poškodenej vykazujú znaky osobnosti vystavenej sexuálnemu násiliu – bola vysoko pravdepodobne vystavená takému konaniu zo strany obvineného, kde toto konanie je spôsobilé ohroziť podstatne jej sexuálny vývoj v budúcnosti tým, že vyústi vo všeobecnosti do nižších sexuálnych zábran väčšej sexuálnej voľnosti a rizikovému sexuálnemu správaniu. Vzhľadom na jej vek a psychosexuálnu nezrelosť v čase skutku, nebola a nie je spôsobilá dostatočne primerane vyhodnotiť a posúdiť podstatu konania spáchaného na jej osobe, ako ani svoje konanie v čase skutku. Vzhľadom na jej stupeň mentálnej vyspelosti a sexuálnej neskúsenosti, nebola schopná rozpoznať, zhodnotiť dôvody, ktoré by ju viedli k tomu, aby konaniu obvineného, jeho požiadavkám so sexuálnym obsahom adekvátnejšie odporovala. Prípadné rozpory vo výpovediach na strane poškodenej ak sa objavia budú skôr forenzne – psychologicky menej významné, nevedomé, nezámerné, kde sú výsledkom prirodzeného úbytku kvality pamäťových stôp časom.
Vo vzťahu k obžalovanému znalkyňa v záveroch znaleckého posudku konštatovala, že osobnosť obvineného je aktuálne v pásme dolného priemeru vo vzťahu k celkovej úrovni jeho intelektových schopností so slabšou, bezprostrednou a krátkodobou verbálnou pamäťou. U obvineného sa vyskytujú rysy emočne nestabilnej osobnosti s narušenou sociabilitou, čo je však z forenzne psychologického hľadiska nevýznamné, vzhľadom k povahe vyšetrovaného skutku. V oblasti afektivity ide o osobnosť s infantilnými tendenciami, citovou nezrelosťou s intenzívnym vnútorným životom. Preukázaná je diskrétna problematická sexualita (sexuálna kolízia, skrývanie sa vo vzťahu k sexualite, sexuálna hravosť, nezdržanlivosť, kde osoba sa dokáže viazať vo viacerých smeroch a mať viaceré sexuálne vzťahy). U obvineného znalkyňa nezistila prítomnosť konfabulácii, pričom je vysoko pravdepodobný výskyt vedomých účelových a tendenčných fabulácii na podklade jeho osobnostnej výbavy. Vo všeobecnosti tento vykazuje vo vysokej miere simulačné tendencie a snahu pôsobiť sociálne žiadúcim lepším dojmom. Obvinený je schopný správne vnímať prežité udalosti, zapamätať si ich a správne reprodukovať, avšak osobnostná výbava obvineného sa podieľa na tom, že tento má tendenciu prežité skutočnosti vo vysokej miere skresľovať vo svoj prospech. Všeobecnú vierohodnosť je možné hodnotiť ako podpriemernú.
Zo znaleckého posudku Ing. Stanislava Štefaniska z odboru elektrotechnika, odvetvie počítačové programy je zrejmé, že tento v rámci znaleckého posudku preskúmal predložený mobilný telefón zn. Samsung Galaxy A41, kde znalec z mobilného telefónu extrahoval fotografie v počte 17995, obrázkové súbory v počte 18271, zvukové súbory v počte 22029 a video súbory v počte 25918, ktoré predložil na CD nosiči. Zároveň z telefónu bola zistená SMS komunikácia, ako aj komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí Messenger a Viber, ktorá bola rovnako predložená vo forme CD nosiča.
Závery znaleckého posudku MUDr. Danice Caisovej – Škultétyovej z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, sexuológia sú v podstate zhodné s výpoveďou znalkyne na hlavnom pojednávaní.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov a to správ telekomunikačných operátorov Slovak Telekom, Štvorka, Orange, O2, rodným listom poškodenej, lekárskou správou o ošetrení poškodenej, cestovnými lístkami a cestovným poriadkom MHD, zápisnicou o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, zápisnicou o vydaní veci, knihou jázd, výstupmi z platobného terminálu, charakteristikou obžalovaného, lustráciou z evidencie priestupkov a odpis RT obžalovaného.
Zo správ telekomunikačných operátorov súd zistil uskutočnenú telefónnu komunikáciu na mobilnom telefónnom čísle +XXX XXX XXX XXX uskutočnenú v sieti O2 Slovakia, pričom zo strany ostatných telekomunikačných operátorov boli správy negatívne o neuskutočnenej telekomunikačnej prevádzke. Zo zabezpečeného výpisu hovorov je taktiež zrejmá geolokácia mobilného telefónu v rámci uskutočnených jednotlivých hovorov.
Z rodného listu poškodenej je zrejmé, že táto sa narodila dňa X.X.XXXX.
Z lekárskej správy o ošetrení poškodenej je zrejmé, že táto podstúpila gynekologické vyšetrenie, kde ošetrujúci lekár konštatoval neprítomnosť zranení, panenská blana bez poranenia, bez známok modrín a poranení po znásilnení.
Z cestovných lístkov a cestovného poriadku MHD č. 2 v Michalovciach je zrejmá cena cestovného v sume 0,17 €, ktorú mala poškodená za cestu zaplatiť, ako aj trasa linky č. 2 začínajúca na Železničnej stanici a končiaca vo Vrbovci, Agrozemp, pričom poškodená do autobusu nastúpila pri Obchodnej Akadémii o 10.39 h, mala dôjsť na Železničnú stanicu 10.57 h, následne na konečnú stanicu Vrbovec, Agrozemp o 11.19 h a odchodom z tejto stanice 11.25 h.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou je zrejmé, že skutok sa odohral v autobuse mestskej dopravy ev. č. C..
Z knihy jázd autobusu MHD linky č. 2 sú zrejmé uskutočnené jednotlivé jazdy dňa 19.5.2021.
Z výstupov z platobného terminálu je zrejmá tržba za prepravu na linke č. 2 dňa 19.5.2021.
Z charakteristiky obžalovaného je zrejmé, že tento je z obce Senné hodnotený kladne, pričom žije v spoločnej domácnosti s manželkou a deťmi usporiadaným životom, kde jeho správanie doposiaľ nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Zo strany zamestnávateľa spoločnosti DZS-M.K.Trans, s.r.o. Michalovce je zrejmé, že obžalovaný ako vodič svoju prácu vykonával zodpovedne, nebol disciplinárne stíhaný ani pokarhaný. Počas výkonu jeho práce neboli na neho hlásené žiadne sťažnosti. Ako vodič bol milý, úctivý k starším, kde zamestnávateľ eviduje aj pochvaly na jeho adresu. Z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice je obžalovaný hodnotený v celku kladne. V podmienkach výkonu trestu sa správa slušne a disciplinovane, režim dňa dodržiava. Doposiaľ mu nebola uložená žiadna odmena ani disciplinárny trest.
Z lustrácie evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný má evidované 4 dopravné priestupky, za ktoré bol potrestaný uložením blokovej pokuty v sumách od 20,-€ do 200,-€.
Obžalovaný má 2 záznamy v odpise z Registra trestov, pričom jeho odsúdenie zo dňa 27.9.1999 Okresným súdom Michalovce vo veci 3T/284/1999 je zahladené a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Naposledy bol obžalovaný súdne trestaný tunajším súdom dňa 17.1.2020 vo veci 8T/161/2019 pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/Tr. zák., za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov, teda do 7.2.2022.
Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, že obžalovaný A. B. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke, nakoľko zneužitím bezbrannosti donútil inú osobu k iným sexuálnym praktikám.
K uvedenému záveru súd dospel najmä na základe výpovede samotnej poškodenej mal. D. E., ktorá vo svojej výpovedi primerane svojmu veku a intelektu popísala priebeh skutku, kde uviedla, že obžalovaný ako vodič autobusu ju potom, čo autobus odstavil na konečnej zastávke donútil k iným sexuálnym praktikám, pričom ju chytal za prsia, dával jej prsty do vagíny a sám sa pri tom sexuálne uspokojoval, kde následne požiadal poškodenú, aby ho sexuálne uspokojila aj ona a dotýkala sa jeho penisu, čomu napriek prvotnému nesúhlasu vyhovela, keďže sa obžalovaného bála a bola z jeho konania šokovaná. Jej obava a strach vyplývali z toho, že vodič autobusu bol väčšej a silnejšej postavy a rovnako sa obávala, že tento môže mať zbraň a touto jej ublížiť. Výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní bola v podstatných bodoch zhodná s jej výpoveďou z prípravného konania, ktorá bola na hlavom pojednávaní rovnako prečítaná a rovnako aj v zhode s výpoveďou samotného obžalovaného, ktorý pripustil takéto konanie, avšak dodal, že konal výlučne so súhlasom poškodenej, ktorej sa vždy opýtal či môže, načo ona prikývnutím pleca alebo hlavy s týmto podľa jeho názoru súhlasila. Obžalovaný však pripustil, že táto nikdy neodpovedala na jeho otázku slovom „áno“ na znak súhlasu. V súlade s výpoveďou poškodenej vyznievajú aj výpovede svedkov I. E. – matky poškodenej a mal. J. E., ktoré obžalovaného taktiež nepriamo usvedčujú zo spáchania daného skutku.
Obžalovaného tiež usvedčuje aj znalecký posudok PhDr. Antónie Solárovej PhD., z ktorého záverov je zrejmé, že znalkyňa na základe osobného vyšetrenia poškodenej u tejto konštatovala, že z forenzne psychologického hľadiska je jej stav aktuálne parciálne narušený, vysoko pravdepodobne prítomnosťou afektívnej poruchy, čo je možné dať do súvisu výlučne vzhľadom k charakteru vyšetrovanej veci a dopadu toho na psychický stav poškodenej a u tejto je možné konštatovať prítomnosť tzv. syndrómu traumy zo sexuálneho násilia. Zároveň znalkyňa konštatovala všeobecnú vierohodnosť výpovede poškodenej ako vysokú, pričom u tejto nezistila snahu konfabulovať, ani vedome škodiť obžalovanému. Je teda zrejmé, že poškodená pravdivo opísala prežité skutočnosti, ktoré bola spôsobilá správne vnímať, zapamätať si ich a reprodukovať.
Na základe takto vykonaného dokazovania je teda možné jednoznačne konštatovať, že obžalovaný zneužil bezbrannosť poškodenej, ktorá v čase spáchania skutku mala iba 17 rokov a teda nedovŕšila 18 rok svojho veku a teda v zmysle ust. § 127 ods. 1 Tr. zák. je táto z trestnoprávneho hľadiska dieťaťom.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že podľa zaužívanej súdnej praxe o zneužitie bezbrannosti ide vtedy, ak sa poškodený bez pričinenia páchateľa nachádza v takom stave, v ktorom vzhľadom
na okolnosti činu nie je schopný prejaviť svoju vôľu, prípadne v ktorom nie je schopný klásť odpor voči konaniu páchateľa - napr. stav bezvedomia, hlboký spánok (k tomu porovnaj R 36/1979), stav vyvolaný nadmernou konzumáciou alkoholu alebo omamných látok. V prípade zneužitia bezbrannosti by páchateľa neospravedlňovalo, ak by vychádzal z presvedčenia, že nebyť bezbrannosti poškodeného, že by so stykom, resp. inou sexuálnou praktikou súhlasil. O zneužitie bezbrannosti pôjde, ak sa poškodený pre svoju fyzickú neschopnosť' nemôže brániť, ak je spútaný alebo ide o poškodeného trpiaceho duševnou chorobou, pre ktorú nechápe význam páchateľovho konania.
Zo súdnej praxe je tiež zrejmé, že ak by išlo o dieťa, ktoré vzhľadom na detský vek je tak nedostatočne vyspelé, že nie je schopné posúdiť význam odporu voči vynucovanému styku alebo sexuálnej praktike a svoj prípadný nesúhlas s týmto konaním dať dostatočne zreteľne najavo, malo by to byt' kvalifikované ako zneužitie bezbrannosti. V takomto prípade by bol naplnený aj kvalifikačný znak podľa § 200 ods. 1,2 písm. b) TZ - chránená osoba (dieťa) a nešlo by o rovnaké okolnosti v zmysle § 38 ods. l TZ. Nejde totiž o dvojité pričítanie tej istej okolnosti, pretože stav bezbrannosti v zmysle druhej alternatívy § 200 ods. 1 Tr. zák. sa vyvodzuje z faktického nedostatku psychických a fyzických schopností dieťaťa odporovať vymáhanému styku alebo sexuálnej praktike, zatiaľ čo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 200 ods. l, 2 písm. b) TZ sa odvodzuje len z veku napadnutej osoby, a to bez ohľadu na stupeň jej psychického a fyzického vývoja.
V rámci posudzovania stavu bezbrannosti u poškodenej súd poukazuje na závery znaleckého posudku PhDr. Antónie Solárovej, PhD, ktorá konštatovala, že vzhľadom na vek a psychosexuálnu nezrelosť poškodenej v čase skutku, táto nebola a nie je spôsobilá dostatočne primerane vyhodnotiť a posúdiť podstatu konania spáchaného na jej osobe, ako ani svoje konanie v čase skutku. Vzhľadom na jej stupeň mentálnej vyspelosti a sexuálnej neskúsenosti, nebola schopná rozpoznať, zhodnotiť dôvody, ktoré by ju viedli k tomu, aby konaniu obvineného, jeho požiadavkám so sexuálnym obsahom adekvátnejšie odporovala.
S prihliadnutím na uvedené je tak možné jednoznačne konštatovať, že u poškodenej maloletej išlo zo strany obžalovaného o zneužitie jej bezbrannosti a to vzhľadom k jej psychosexuálnej nezrelosti, stupňu mentálnej vyspelosti a jej sexuálnej neskúsenosti, kedy táto nedokázala prejaviť nesúhlas s praktikami obžalovaného dostatočne zreteľne jej „odpor“ kladený obžalovanému tohto nezastavil a tento vo svojom konaní napriek nesúhlasu poškodenej pokračoval. Rovnako je zrejmé, že táto sa nachádzala v stave, kedy aj zo strachu a obavy z obžalovaného táto nedokázala presvedčivejšie odporovať obžalovanému, keďže bol silnejšej postavy. Bála sa ho a obávala sa aj možnej prítomnosti zbrane u obžalovaného, pričom autobus sa nachádzal na mieste pre ňu neznámom, kde okrem nej a obžalovaného neboli žiadny iní ľudia ktorých by mohla požiadať o pomoc. Prikývnutie hlavou alebo plecami poškodenou na otázky obžalovaného, nie je v žiadnom prípade možné považovať za súhlas poškodenej s konaním obžalovaného, ako to tento sám vyhodnotil. Keďže poškodená s konaním obžalovaného súhlas neprejavila a to ani výslovne a ani konkludentne, je nutné, s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti konanie obžalovaného vyhodnotiť ako konanie proti vôli poškodenej.
Súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného aj v zmysle ust. § 200 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., teda že obžalovaný uvedeným konaním zneužil bezbrannosť chránenej osoby – dieťaťa. Uvedené konštatovanie súd opiera o závery znaleckého posudku znalkyne MUDr. Danice Caisovej – Škultétyovej a jej výpoveď, kde táto na základe vyšetrenia obžalovaného uviedla, že pre obžalovaného v čase spáchania skutku nebol dôležitý vek poškodenej a pravdepodobne by takto konal aj voči dospelej osobe, pričom zo sexuologického hľadiska poškodená už dieťaťom nie je.
V zmysle § 127 ods. 1 Tr. zák. dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.
V zmysle § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. chránenou osobou sa rozumie dieťa.
V zmysle § 139 ods. 2 Tr. zák. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.
V zmysle § 200 ods. 1 Tr. zák. kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť, potrestá sa.
V zmysle § 200 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, závery znalkyne MUDr Caisovej -Škultetyovej a citovaná zákonné ustanovenia je súd toho názoru, že konanie obžalovaného voči poškodenej nebolo ovplyvnené vekom poškodenej, teda daný trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vekom chránenej osoby.
Uvedené konštatovanie je v súlade aj s uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 8To/76/2022 zo dňa 30.1.2023, ktorým Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok v danej trestnej veci a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a vo veci rozhodol. V rámci uvedeného rozhodnutia odvolací súd nariadil konajúcemu súdu, aby sa „po výsluchu poškodenej dôsledne vysporiadal s okolnosťou spáchania trestného činu voči chránenej osobe, ktorá je okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Ide o motivačný faktor a páchateľ o tejto okolnosti musel vedieť a vzhľadom s touto skutočnosťou túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodenej, umocnením účinku trestného činu voči poškodenej alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporila rozhodnutie obžalovaného spáchať trestný čin. Z obsahu napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia nevyplýva, že by spáchanie tohto činu bolo z hľadiska obžalovaného subjektívne ovplyvnené súvislosťou s vekom poškodenej, na čo poukázala aj znalkyňa z odboru psychiatria a sexuológia.“
Keďže obžalovaný na svoju obranu neuviedol žiadne ďalšie podstatné skutočnosti, súd o jeho vine nemal pochybnosti.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu obžalovaného, na ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., kde dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného bude dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu skutočnosť u obžalovaného nezistil, keďže tento sa medzičasom osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 8T/161/2019, kde bol dňa 17.1.2020 odsúdený pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/Tr. zák., k trestu odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov, teda do 7.2.2022. Pri absencii poľahčujúcich, ako aj priťažujúcich okolností mal súd ukladať obžalovanému trest v zákonom určenej trestnej sadzbe 5 až 10 rokov, bez jej zvýšenia alebo zníženia.
Zároveň súd dospel k záveru, že s prihliadnutím k záverom MUDr. Caisovej – Škultétyovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, sexuológia je možné účel trestu u obžalovaného dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania s poukazom k ust. § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., keďže obžalovaný spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav obžalovaného by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia, dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania.
V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď znalkyne MUDr. Caisovej – Škultétyovej, ktorá na hlavnom pojednávaní konštatovala, „že obžalovaný v čase spáchania skutku trpel poruchou psychosexuality, kde tomuto chýbajú biologicky fixované, evolučne dané averzie, ktoré sú nevyhnutným predpokladom väčšinovej sexuality a tieto averzie neboli prítomné ani v čase spáchania skutku, kde neovplyvnili rozpoznávacie schopnosti obžalovaného podstatným spôsobom, ale podstatne ovplyvnili jeho ovládacie schopnosti.“ Je teda zrejmé, že obžalovaný v čase spáchania skutku konal v stave zmenšenej príčetnosti a s prihliadnutím na uvedenú skutočnosť a súčasné uloženie ochranného sexuologického liečenia ambulantnou formou na ochranu spoločnosti postačí aj vyššie uvedený, kratší trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom. Takto uložený trest s maximálnou skúšobnou dobou sa súdu javí ako plne primeraný, zákonný
a spravodlivý, ktorý zabezpečí, aby obžalovaný si uvedomil následky svojho konania a v budúcnosti nepáchal ďalšiu trestnú činnosť. Okrem individuálnej prevencie uložený trest plní aj úlohu generálnej prevencie, kde dostatočne odradí prípadných ďalších páchateľov od páchania obdobnej trestnej činnosti.
Na umocnenie výchovného účinku uloženého trestu súd obžalovanému uložil počas probačného dohľadu primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve zameranom na predchádzanie páchania trestnej činnosti a ochranu obzvlášť zraniteľných osôb.
V trestnom konaní si poškodená D. E. uplatnila nárok na náhradu škody, s poukazom na ust. § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ktorú vyčíslila na 6.230,- €.
V zmysle ust. § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi, trestnom čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia, trestnom čine sexuálneho zneužívania, trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestnom čine nedobrovoľného zmiznutia má obeť násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške desaťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.
Minimálna mzda v roku 2021, kedy došlo k spáchaniu trestného činu, predstavovala v zmysle zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde sumu 623,-€.
Súd preto s prihliadnutím na uvedené zákonné ustanovenie uložil obžalovanému povinnosť túto škodu nahradiť vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy t.j. 6.230,-€.
So zvyškom nároku na náhradu škody, ktorý poškodenou nebol riadne pred súdom preukázaný a vyčíslený, súd poškodenú odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.