Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-6C/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobcu A. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, XXX XX A., štátny občan SR, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému 1/ M. & Q. s.r.o., O. 2, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Tomáš Petko s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 7, 811 02 Bratislava, IČO: 50 218 107 a 2/ M. A., I. XX/X, XXX XX A., T.: XX XXX XXX, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

I. Žalovaný 1/ je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.6.2008 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému 1/ náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

III. Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 132,50 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 8.4.2019 domáhal, aby súd určil, že žalovaný 1/ je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX na výkon zrážok zo mzdy žalobcu. Žalobou napadol Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.6.2008. Súčasťou tejto typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, uvedená drobným písmom v časti Spoločné ustanovenia zmluvného formulára. V čase podpisovania Zmluvy o úvere nemal vedomosť o tom, že s podpisom zmluvy zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Od svojho zamestnávateľa, žalovaného 2/ M. 6C/11/2019 -2-

A., ktorému bola doručená žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, sa dozvedel, že žalovaný 1/ požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe predmetnej dohody. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, žalovaný 2/, ako jeho zamestnávateľ, je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy, pričom tieto zrážky nemá možnosť priamo zastaviť, ani obmedziť. Jeho zamestnávateľ, žalovaný 2/, je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný 1/, ako veriteľ, výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho

hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmietky, ktoré by podliehali ex-offo súdnej kontrole, prípadne, či zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré v tom čase vyžadoval platný a účinný zákon o spotrebiteľských úveroch. Zároveň predložil súdu žiadosť veriteľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to listom zo dňa 15.3.2019. Týmto zároveň osvedčil vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou. Taktiež poukázal na to, že zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti vyžadované o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), v dôsledku čoho je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ZoSÚ. Jeho zamestnávateľom je Mesto A., I. XX/ X, XXX XX A., T.: XX XXX XXX. Dohoda umožňuje žalovanému 1/, aby od neho vymohol plnenia, na ktoré nemá nárok. Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy, teda nie je vo forme osobitnej listiny považuje za absolútne neplatnú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už viackrát uviedol súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy bez presného vyhlásenia veriteľa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Súd v konaní už ďalej pokračoval len so žalovaným 1/.

2. Uznesením č.k. -23 zo dňa 16.4.2019 súd na návrh žalobcu nariadil neodkladné opatrenie, že žalovaný 1/ je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a žalovaný 2/ je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch č. 1030726552 zo dňa X.X.XXXX. Uznesenie tunajšieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 10.5.2019.

3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 6.5.2019 uviedol, že k uzavretiu zmluvy o úvere došlo dňa 4.6.2008, a to medzi žalobcom a spoločnosťou GE M., a.s. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola pohľadávka z uvedenej zmluvy postúpená zo spoločnosti GE M., a.s. na spoločnosť M. & Arthur s.r.o., teda na žalovaného X/. O tejto skutočnosti bol žalobca upovedomený Oznámením o postúpení pohľadávky. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1/ nie je zmluvnou stranou Zmluvy o úvere, má za to, že žalovaný 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní a

-3-

z uvedeného dôvodu vznáša námietku nedostatku pasívnej legitimácie. Zmluva o úvere bola uzatvorená medzi veriteľom GE M., a.s. a žalobcom ako dlžníkom, a teda všetky hmotnoprávne práva a povinnosti vznikli podľa hmotného práva týmto dvom subjektom. Logicky žalovanému 1/ ani nemohli vzniknúť žiadne hmotnoprávne práva a povinnosti z tejto zmluvy, keďže ju neuzavrel, v čase uzatvorenia o nej ani nemal vedomosť, nepodieľal sa na predkladaní ponuky, či jej akceptácii. Žalovanému 1/ vznikli práva a povinnosti ako postupníkovi, a to z úplne inej zmluvy a s úplne iným obsahom. Postúpenie pohľadávky je z povahy veci vždy spojené s prevodom subjektívneho práva na plnenie, ktoré vyplýva zo záväzkového vzťahu a má relatívny charakter - pôsobí inter partes. Postúpenie pohľadávky na základe zmluvy predstavuje typickú dobrovoľnú cesiu, ktorá je prejavom autonómie slobodnej vôle kontrahentov. V dôsledku tohto postúpenia došlo k prevodu pohľadávky z jej pôvodného majiteľa (spoločnosti GN., a.s.), ako postupcu, na nového nadobúdateľa, ako postupníka - žalovaného 1/. Išlo o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, ktorého súhlas sa na postúpenie pohľadávky nevyžaduje a ktorý nemusí byť o postúpení vôbec informovaný. Postúpením pohľadávky došlo v rámci záväzkového vzťahu k tzv. singulárnej sukcesii, ktorá má hmotnoprávne účinky. Právnym nástupcom (sukcesorom) pôvodného veriteľa (spoločnosti GE M., a.s.) sa v rozsahu postúpeného práva na plnenie stal postupník - žalovaný 1/. Záväzkový vzťah, z ktorého postupovaná pohľadávka vznikla, trvá medzi pôvodnými účastníkmi naďalej. Takzvanú cesiu zmluvy, v zmysle zmeny subjektu záväzkového vzťahu ako celku, ktorou dochádza k prevodu všetkých práv a povinností z doterajšieho účastníka zmluvného vzťahu na tretiu osobu, nepozná (Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Zmluvou o postúpení pohľadávky sa z hľadiska jej účinkov vždy prevádza iba konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako celok. Postupník, teda žalovaný 1/, na základe cesie nevstúpil

do základného obligačného vzťahu s dlžníkom (žalobcom), z ktorého postupovaná pohľadávka vznikla, a ktorého obsah tvorí značný objem práv a povinností, ktoré neboli postúpením dotknuté. Účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu ostal naďalej postupca (skutočnosť, že postupca medzičasom zanikol bez právneho nástupcu, je v tomto prípade irelevantná). Elementárnym účinkom postúpenia pohľadávky bola singulárna sukcesia postupníka, žalovaného 1/, do subjektívnych práv, ktoré boli predmetom postúpenia a viažu sa na pohľadávku. Išlo v zásade o derivatívny spôsob nadobudnutia práva. V rovnakej veci už súdy viackrát judikovali a ustálili názor, že vzhľadom na to, že subjekt, na ktorý bola pohľadávka postúpená nebol účastníkom spornej zmluvy o úvere, nie je teda ako žalovaný nositeľom žiadnej právnej povinnosti vo vzťahu k žalobcovi, a teda nie je vecne pasívne legitimovaný. Vecne pasívne legitimovaný v tomto spore môže byť jedine spoločnosť W. a.s. (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. , potvrdený rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn.: , rovnako rozsudok Bratislava II ). Súdy prvej inštancie ako aj odvolacie súdy dospeli k zhodnému názoru, že postupníci ako žalovaní nie sú a nemôžu byť v takýchto vyplývajúcich zo zmlúv uzavretých s postupcom (so spoločnosťou GE M., a.s.) pasívne vecne legitimovaní, nakoľko nie sú stranami uzatvorených zmlúv. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie je taká vada konania, ktorá môže mať iba vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým sa žaloba zamieta. Pokiaľ by súd mal za to, že na strane žalovaného je založená pasívna legitimácia, tak uvádza, že žalobca žaluje o zdržanie sa Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je uvedená v zmluve o úvere uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou W., a.s. Táto zmluva bola uzavretá dňa 4.6.2008. V tom čase už bol účinný zákon č.

-4-

o ochrane spotrebiteľa, ktorý tak v zmysle zaužívaného výkladu ako aj rozhodnutí krajských súdov a aj Najvyššieho súdu je lex specialis k . Dohoda o zrážkach zo mzdy bola v čase uzatvárania Zmluvy o úvere upravená len v ust. , ako možnosť veriteľa zabezpečiť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy. Takáto písomná dohoda medzi veriteľom a dlžníkom, teda medzi spoločnosťou W., a.s. a žalobcom vznikla, a to dňom podpísania Zmluvy o úvere, ktorej súčasťou bola aj predmetná Dohoda. Zákon žiadnym bližším spôsobom neurčoval, ako má predmetná Dohoda vyzerať, akú má mať formu. Zákon uvádza iba toľko, že má mať písomnú formu. Čo sa týka ďalších náležitostí Dohody o zrážkach zo mzdy, tie sú uvedené priamo v o ochrane spotrebiteľa, a to konkrétne v ust. . Podľa citovaného ustanovenia má Dohoda mať formu osobitnej listiny, spotrebiteľ musí byť poučený o dôsledkoch jej uzavretia a musí mať možnosť ju odmietnuť. Tu je však potrebné uviesť, že toto ustanovenie bolo prijaté až novelou č. , ktorou sa novelizoval o ochrane spotrebiteľa. Ani prechodné ustanovenia citovaného zákona v ust. nedávajú veriteľovi povinnosť, aby svoje zmluvné vzťahy vzniknuté do prijatia novely upravil spätne v zmysle tohto zákona. Má za to, že právny vzťah založený Zmluvou o úvere medzi žalobcom a spoločnosťou GE M., a.s., ktorého súčasťou je Dohoda o zrážkach zo mzdy sa má riadiť ustanoveniami a nasl. , práve z dôvodu absencie právnej úpravy tohto inštitútu v iných zákonoch, ktoré by mohli mať vzťah lex specialis k . Žalobca vo svojej žalobe neuvádza žiadne konkrétne ust. , na základe ktorého by sa dala predmetná Dohoda vyhodnotiť ako neprijateľná zmluvná podmienka. Na základe uvedených skutočností má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 4. 6. 2008 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou GE M., a.s. je v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase jej uzavretia a nemožno ju posudzovať ani na základe právnych predpisov, ktoré nadobudli účinnosť až po jej uzavretí a ani na základe rozšírenej spotrebiteľskej problematiky, ktorá sa vyvinula až časom. Je zrejmé, že spoločnosť W. a.s. poskytla žalobcovi na základe Zmluvy o úvere úver vo výške 4 979,09 eura (150 000,- Sk). Celková cena úveru bola zmluvou stanovená na sumu 7 779,33 eura (234 360,- Sk). Žalobca do dnešného dňa uhradil len istinu úveru - požičanú sumu v plnej výške. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si nesplnil svoje zmluvné povinnosti, keďže úver mal byť v celosti splatený 72-mi splátkami do 4.6.2014. Žalovaný 1/ do dnešného dňa nepodal žalobu, na základe ktorej by si uplatnil vyššie uvedený nárok (dlžnú sumu) voči žalobcovi ako dlžníkovi. Žalovaný 1/ sa totiž viacerými spôsobmi snažil predmetnú pohľadávku vzniknutú voči žalobcovi vymáhať mimosúdnou cestou, a to všetkými dostupnými zákonnými prostriedkami a poskytol žalobcovi niekoľkokrát dodatočnú lehotu na plnenie, aby neprimerane nezasahoval do práv spotrebiteľa. Ďalej má za to, že Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. XXX/XXXX

Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (4. 6. 2008). Žalobca na strane 3 žaloby uvádza, že „ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa nemám istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve môjho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky“. Z uvedeného vyplýva, že žalobca by nadobudol istotu, že žalovaný 1/ nevyzve v budúcnosti zamestnávateľa žalobcu na úhradu dlhu na základe použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, pokiaľ by žalovaný 1/ vydal vyhlásenie, že si voči žalobcovi ako dlžníkovi neuplatní Dohodu o zrážkach zo mzdy. Má za to, že k takémuto kroku malo dôjsť zo strany žalobcu zaslaním predžalobnej výzvy 6C/11/2019 -5-

žalovanému 1/, aby sa zdržal uplatnenia Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný 1/ by s určitosťou pristúpil k upusteniu použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, keďže od zaslania Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy v marci 2019 neboli na základe tejto Dohody vykonané žiadne zrážky zo mzdy žalobcu. Žalovaný 2/, ako zamestnávateľ žalobcu, sa vyjadril, že žalovaný 1/ je až niekoľký v poradí pre zrážky zo mzdy na základe zaslanej žiadosti o zrážky zo mzdy. Má za to, že žaloba je z uvedených dôvodov účelová, keďže k vyriešeniu vzniknutého sporu medzi žalobcom a žalovaným 1/ mohlo dôjsť aj pred podaním samotnej žaloby. Z predmetného vyplýva aj to, že právny zástupca žalobcu si vyčíslil trovy právneho zastúpenia ako neúčelne vynaložené, minimálne v časti vyčíslenia úkonu na vydanie neodkladného opatrenia, keďže nešlo o samostatný úkon, ale návrh na jeho vydanie bol súčasťou žaloby vo veci samej.| Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zmluvou o úvere a ďalších úverových produktov č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.6.2008, žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 15.3.2019, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, uzatvorenou medzi spoločnosťou W., a.s., a žalovaným 1/ zo dňa 12.9.2013 a zistil tento skutkový stav:

5. Zo Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktov č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.6.2008 súd zistil, že právny predchodca žalovaného 1/, spoločnosť GE M., a.s. uzatvorila so žalobcom zmluvu o úvere Expres pôžička, na základe ktorej poskytla žalobcovi úver vo výške 150 000,- Sk s cenou úveru 234 360,- Sk. Žalobca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v mesačných splátkach v počte 72 s výškou mesačnej splátky 3 255,- Sk a dátumom prvej splátky 4.7.2008. Dátum každej ďalšej splátky je k štvrtému dňu v mesiaci s ročnou percentuálnou mierou nákladov na úver 15,49 %. V spoločných ustanoveniach zmluvy je miniatúrnym písmom uvedené, že zákazník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že ak sa dostane do omeškania so splácaním úveru podľa zmluvy o úvere, môže GE požadovať, aby zákazníkovi vykonával platiteľ jeho mzdy (zamestnávateľ) mesačné zrážky zo mzdy, a to až do výšky stanovenej v ustanoveniach o výkone rozhodnutia až do úplného splatenia úveru, vrátane úrokov a zmluvnej pokuty a aby zrazenú sumu poukazoval na účet GE.

6. Z listu žalovaného 1/ zo dňa 15.3.2019 označeného ako Žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy adresovaného zamestnávateľovi žalobcu Mestu A. je zrejmé, že žalovaný 1/ vyzval zamestnávateľa žalobcu, aby tento začal vykonávať mesačné zrážky z jeho mzdy v zákonom stanovenej výške, až do celkovej sumy 2 496,60 eura.

7. Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenou medzi spoločnosťou W., a.s., a žalovaným 1/ zo dňa 12.9.2013 súd zistil, že právny predchodca žalovaného 1/ spoločnosť GE M., a.s. postúpila na žalovaného 1/ všetky pohľadávky, aj ich príslušenstvo a všetky práva s nimi spojené.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe a navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Poukázal na argumentáciu uvedenú v žalobe. Vznesenú námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ považoval za nedôvodnú, keďže to bol práve žalovaný 1/ a nie spoločnosť W., kto požiadal zamestnávateľa 6C/11/2019 -6-

žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy a poukázal aj na bod 3 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, kde je uvedené, že s pohľadávkami postúpenými na základe tejto rámcovej zmluvy prejde ku dňu

účinnosti tejto zmluvy na postupníka ich príslušenstvo a všetky práva s nimi spojené. Citoval aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 4.9.2018, že „ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje“.

9. Právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní naďalej trval na tom, že žalovaný 1/ nemá pasívnu vecnú legitimáciu a že sú tu dôvody na zamietnutie žaloby.

10. Podľa stranami sú žalobca a žalovaný.

11. Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

12. Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

13. Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

14. Podľa ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

15. Okruh strán sporu určuje žalobca. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby je aj to, aby stranami boli všetky vecne legitimované osoby. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Procesnú zodpovednosť za označenie strán v žalobe vždy nesie žalobca v tom zmysle, že nedostatočné označenie vecne legitimovaných strán znamená zamietnutie žaloby.

16. V posudzovanej veci žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k žalobe vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie z dôvodu, že k uzavretiu zmluvy o úvere došlo dňa 4.6.2008 medzi žalobcom a spoločnosťou GE M., a.s. a teda všetky hmotnoprávne práva a povinnosti vznikli podľa hmotného práva týmto dvom subjektom. Logicky žalovanému 1/ ani nemohli vzniknúť žiadne hmotnoprávne práva a povinnosti z tejto zmluvy, keďže ju neuzavrel, v čase uzatvorenia o nej ani nemal vedomosť, nepodieľal sa na predkladaní ponuky, či jej akceptácii. Súd však mal za preukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola pohľadávka z uvedenej zmluvy postúpená zo spoločnosti GE M., a.s. na spoločnosť M. & Q. s.r.o., teda na žalovaného X/. Postúpenie pohľadávky je 6C/11/2019 -7-

dvojstranný právny úkon, ktorým do existujúceho záväzkového vzťahu vstupuje namiesto pôvodného veriteľa - postupcu, nový veriteľ - postupník. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Postúpením pohľadávky teda prešli na žalovaného 1/ ako na postupníka písomnom zmluvou všetky práva spojené s pohľadávkou voči žalobcovi, vrátane zabezpečovacieho práva. Na základe uvedeného má súd za to, že žalovaný 1/ je v tomto spore pasívne legitimovaný a preto je jeho námietka nedôvodná. Námietku nedostatku pasívnej legitimácie vyvracia samotné konanie žalovaného 1/, keďže to bol práve žalovaný 1/ a nie spoločnosť GE M., kto požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalovaným 1/ vo vyjadrení k žalobe uvedené napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. <http:// merit.slv.cz/3Cob/41/2011> sa netýka pasívnej vecnej legitimácie v spojení s postúpením pohľadávky.

17. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvnú dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

22. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl.6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51).

23. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou 6C/11/2019 -8-

štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

24. Podľa ust. čl. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

25. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2). 26. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 27. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru bola obsiahnutá v o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „citovaný zákon“). Tento právny predpis (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) v definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa citovaného zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

28. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 citovaného zákona, je veriteľom fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 29. Podľa , a , uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. 30. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo

-9-

spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.

31. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 32. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 33. Podľa písmeno c) , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

34. Posudzovaný právny vzťah sporových strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Právny predchodca žalovaného 1/ bol od uzavretia zmluvy dňa 4.6.2008 v postavení dodávateľa a žalobca v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalovaného 1/ túto charakteristiku spĺňa. Ide o typickú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca žalovaného 1/ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu , podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje . Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.

35. Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je opodstatnená a dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca a právny predchodca žalovaného 1/ dňa 4.6.2008 uzatvorili Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktov č. 1030726552, na základe ktorej právny predchodca žalovaného 1/, spoločnosť GE M., a.s. poskytla žalobcovi úver vo výške 150 000,- Sk s cenou úveru 234 360,- Sk. Žalobca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v mesačných splátkach v počte 72 s výškou mesačnej splátky 3 255,- Sk a dátumom prvej splátky 4.7.2008. Dátum každej ďalšej splátky je k štvrtému dňu v mesiaci s ročnou

percentuálnou mierou nákladov na úver 15,49 %. Zo spoločných ustanovení Zmluvy, kde je miniatúrnym písmom uvedené, že zákazník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že ak sa dostane do omeškania so splácaním úveru podľa zmluvy o úvere, môže GE požadovať, aby zákazníkovi vykonával platiteľ jeho mzdy (zamestnávateľ) mesačné zrážky zo mzdy, a to až do výšky stanovenej v ustanoveniach o výkone rozhodnutia -10-

až do úplného splatenia úveru, vrátane úrokov a zmluvnej pokuty a aby zrazenú sumu poukazoval na účet GE, mal súd za preukázané, že žalobca a právny predchodca žalovaného 1/ pri podpise zmluvy ako súčasť zmluvy uzavreli aj Dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka. O tom, že žalobca spolu so Zmluvou o úvere podpisom zmluvy uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, sa žalobca dozvedel až od svojho zamestnávateľa, žiadnym spôsobom nebol osobitne oboznámený zo strany právneho predchodcu žalovaného 1/ o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch, čo žalovaný 1/ ako právny nástupca, ani netvrdil a žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd teda uzatvára, že dohodou o zrážkach zo mzdy pri podpise zmluvy naviac právny predchodca žalovaného 1/ vopred vnútil žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu a to uzatvorenie úveru. Žalobca v čase uzavretia zmluvy, pri jej podpise, nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné, nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v , umožňuje postihnúť majetok žalobcu v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Žalobca ako osoba neznalá zákona a bez podrobnejšieho jednoduchého pre neho zrozumiteľného výkladu obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nebol schopný posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti v tomto prípade. Tak sa dá usudzovať na nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobcu s dohodou o zrážkach zo mzdy. Podpis zmluvy spolu s dohodou o zrážkach zo mzdy bol žalobcovi vnútený, pretože nemal inú možnosť podpisu úverovej zmluvy bez toho, aby podpísal aj takúto dohodu. S poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako neplatný podľa ust. .

36. Naviac, dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky vrátane úrokov a zmluvnej pokuty je neurčité a teda neplatné podľa . V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Toto konanie veriteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu. Pri uzatváraní dohody dlžník - spotrebiteľ musí vedieť, pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovenia a nasl. nemôže požívať právnu ochranu.

37. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Z. M./O., s.r.o.: XC/XX/XXXX -11-

„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo

mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu nariadiť predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

38. V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. , keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, a preto podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu sa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, pretože právny úkon bol v rozpore zo zákonom a neobsahoval všetky zákonné náležitosti a zároveň obsahoval neprijateľné podmienky, ktoré boli žalobcovi ako slabšej strane vnútené právnym predchodcom žalovaného 1/.

39. Naliehavý právny záujem žalobcu na prejudiciálnom posúdení Dohody o zrážkach zo mzdy mal súd preukázaný tým, že žalovaný 1/ začal realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, ako veriteľ si uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy, čím dochádza, alebo môže dochádzať bez právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, pričom zamestnávateľ žalobcu bude musieť rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu a žalovaný 1/ sa môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy totiž umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly a na túto skutočnosť súd musí brať zreteľ. S poukazom na uvedené žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení absolútnej neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu na disponovanie so svojou mzdou.

40. Na základe uvedeného súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neplatnú a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

-12-

41. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení vo výroku II. rozsudku. Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 44. Žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku v zmysle ustanovenia , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia vyššie citovaného zákona vznikla poplatková povinnosť neúspešnému žalovanému, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý podľa položky 1b Sadzobníka súdnych poplatkov predstavuje sumu 99,50 eura z podanej žaloby a 1c položky sumu 33 eur z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.