Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25Sa-14-2019.pdf
PDF · 92.71 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sa/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobkyne: V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. G. XX, XXX XX A., adresa na doručovanie: F. XX, XXX XX Y., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 37861-2/2019-BA zo dňa 20.03.2019, takto
rozhodol:
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava č. 37861-2/2019-BA zo dňa 20.03.2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
Žalobkyňa m á voči žalovanej právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina (prvostupňový správny orgán) vydala dňa 10. januára 2019 rozhodnutie č. 308/2019-ZA-DvN, na základe ktorého podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a podľa čl. 61 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, nemá žalobkyňa nárok na dávku v nezamestnanosti. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedla, že si zachovala centrum záujmov a bydlisko na Slovensku z týchto dôvodov: rodinní príslušníci žijúci na Slovensku, má tu trvalý pobyt, zriadený bankový účet v L. L., každý rok podáva daňové priznanie (rezident SR), je vlastníkom nehnuteľnosti, kúpa pozemku na stavbu rodinného domu.
2. V odvolacom konaní žalovaná rozhodnutím č. 37861-2/2019-BA zo dňa 20. marca 2019 zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 10. januára 2019. Predmetné rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť dňa 10. apríla 2019.
3. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa správnu žalobu v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 20. marca 2019. V žalobe uviedla, že jej centrum záujmov v Slovenskej republike bolo v celom rozsahu zachované. Rodinný stav a rodinné väzby všetky zostali zachované na Slovensku (mama je zdravotne ťažko postihnutá, sestra s rodinou žije na území SR a taktiež aj brat, strýkovia s rodinami, na Slovensku je aj hrob jej otca, ktorý zomrel, keď nemala ani dva roky). V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.01.2019 podľa žalobkyne nebolo vôbec zohľadnené, že je vlastníkom bytu, bola vlastníkom aj 1/3 rodinného domu, kde má ešte trvalý pobyt. Uvedené preukazuje, že jej centrum záujmov sa zachovalo a má zachovanú bytovú situáciu na území SR. Jej domov vždy bol, je a bude v jej vlasti na Slovensku. Pred odchodom do zahraničia si splnila všetky povinnosti ohľadne ZP, aby mala všetko v poriadku pri návrate späť. Ako ďalší dôvod, prečo odišla do zahraničia uviedla - zdokonalenie sa v anglickom jazyku, spoznať kultúru a ľudí inej krajiny a samozrejme zarobiť a ušetriť peniaze, ktoré chcela použiť na ďalšie štúdium na Slovensku, čoho dôkazom je aj to, že sa chystá na skúšky na vysokoškolské externé štúdium, ktoré je
spoplatnené. Po úspešnom ukončení štúdia by chcela ostať pracovať na Slovensku, a to, že spoznala aj inú krajinu a zdokonalila sa v anglickom jazyku jej pomôže na lepšej úrovni reprezentovať našu krajinu pred cudzími štátnymi príslušníkmi, nakoľko je pravdepodobné, že bude počas výkonu svojho zamestnania s nimi prichádzať do styku. Nikdy nechcela žiť inde ako na Slovensku, lebo základom šťastného a kvalitného života je rodina a ona ju má tu (v SR). Po celú dobu, čo bola v zahraničí sa snažila žiť tak, aby neboli prerušené kontakty s rodnou krajinou, nikdy nemala pochybnosti o tom, že chce žiť niekde inde ako doma. Počas pobytu vo Veľkej Británii si kúpila na Slovensku pozemok na stavbu rodinného domu (chaty). Na území SR sa rozhodla aj pre kúpu bytu, z ktorého návrh do katastra predložila dňa 08.0´1.2018 do zápisnice, ktorý Sociálna poisťovňa taktiež nezohľadnila a ktorý dokazuje, že kúpou nehnuteľnosti si zachovala centrum záujmov na Slovensku. Podanou žalobou žiadala napadnuté rozhodnutie č. 308/2019-ZA-DvN, vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Žilina dňa 10.01.2019 a potvrdené žalovanou rozhodnutím č. 37861-2/2019-BA zo dňa 20. marca 2019 zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, a to, že slovenská doba poistenia v nezamestnanosti musí byť dosiahnutá ako posledná. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie bydlisko na území Slovenskej republiky. Rovnako poukázala na to, že dňa 17. októbra 2018 požiadala žalobkyňa Sociálnu poisťovňu, pobočka Žilina o dávku v nezamestnanosti predložením oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina číslo: ZA1/OSO/ZAM/2018/33742 zo dňa 08. októbra 2018, v zmysle ktorého bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01. októbra 2018. V posudzovanom období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 01. októbra 2014 do 30. septembra 2018, pracovala žalobkyňa na území iného členského štátu Európskej únie - Veľkej Británie. Nakoľko žalobkyňa dosiahla v posudzovanom období štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, bolo v konaní o jej dávke v nezamestnanosti potrebné posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t.j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu Európskej únie, zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky (v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia). Otázka bydliska je v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, zásadná. Účelom uvedeného je zabrániť zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti (napr. z dôvodu možnosti priznania vyššej výšky dávky v nezamestnanosti). Nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti len na území štátu pôvodu nemajú právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti. V konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti bolo potrebné posúdiť, či si zachovala centrum záujmov na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca na území Veľkej Británie. Zachovanie väzieb na území Slovenskej republiky je nutné posúdiť na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií. V konaní o dávke v nezamestnanosti príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vychádzala z objektívnych skutočností vyplývajúcich z formulára U1 zo dňa 02. novembra 2018, ako i z údajov osvedčených žalobkyňou v žiadosti o dávku v nezamestnanosti a vo vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia bydliska, predložených Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina dňa 17. októbra 2018. Rovnako boli v konaní vo veci nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti zohľadnené aj informácie získané výsluchom žalobkyne uskutočnenom dňa 08. januára 2019, z ktorého bola spísaná zápisnica, ktorú žalobkyňa osvedčila svojím podpisom. Žalovaná súdu navrhla, aby žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
5. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej vrátane rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
6. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.
Podľa čl. 61 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) citovaného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
Podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia nariadenia ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.
7. Správny súd v tomto konaní zisťoval, či správne orgány dostatočne zistili skutkový stav, či dôkazy boli hodnotené v súlade s § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a či napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona o správnom konaní.
8. Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovanej správny súd zistil, že žalobkyňa na území Veľkej Británie pracovala v troch pracovných pomeroch, a to od 03. novembra 2014 do 06. novembra 2015 u zamestnávateľa TBC Sportsdirect ako skladník, od 10. novembra 2015 do 17.
decembra 2017 u zamestnávateľa GI Group Boots ako skladník a od 28. novembra 2017 do 30. septembra 2018 u zamestnávateľa SMS Electronics Ltd ako operátor výroby. Prvé dva pracovné pomery boli dohodnuté na neurčitý čas, posledný pracovný pomer žalobkyne bol dohodnutý na dobu určitú. Tento bol ukončený z podnetu žalobkyne. Podľa výsluchu zo dňa 08. januára 2019 sa žalobkyňa vo Veľkej Británii nezdržiavala s blízkymi osobami. V období, v ktorom vykonávala zárobkovú činnosť vo Veľkej Británii, sa na území Slovenska zdržiavala jej matka, brat a sestra s rodinou. Žalobkyňa sa na územie SR počas pobytu vo Veľkej Británii pravidelne vracala, a to 2-krát ročne a v roku 2018 4-krát, čo čiastočne preukázala predložený rezerváciami leteniek. Na Slovensku (t.č.) býva žalobkyňa v spoločnej domácnosti s matkou, a to v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníčkou (veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/3). Dňa 07. januára 2019 (po návrate z Veľkej Británie) uzavrela kúpnu zmluvu, na základe ktorej by mala nadobudnúť do vlastníctva nehnuteľnosť na bývanie - byt. Na území Veľkej Británie bývala v štyroch podnájmoch, a to spolu s dvoma - tromi spolubývajúcimi.
9. Pokiaľ žalovaná v súvislosti s námietkou žalobkyne ohľadne zachovania jej bydliska na Slovensku počas výkonu zárobkovej činnosti vo Veľkej Británii poukazuje na najnovšie rozsudky Najvyššieho súdu SR vo veci posúdenia bydliska, ako aj viacerými rozsudkami krajských súdov (ako aj Krajského súdu v Žiline), v tejto súvislosti správny súd uvádza, že v každom žalovanou uvádzanom rozhodnutí (Najvyššieho súdu SR alebo správnych súdov) sa o každom uplatnenom nároku na dávku v nezamestnanosti rozhodovalo (príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, následne ako aj pri preskúmaní súdom) individuálne, v samostatnom konaní a vo vzťahu ku konkrétnemu účastníkovi konania. Tento postup nie je možné zovšeobecniť, pretože v každom konaní je dôkazná situácia iná. V konaniach, na ktoré poukázala žalovaná, sa účastníci konania žiadajúci o dávku v nezamestnanosti po návrate na Slovensko zdržiavali pracovne v zahraničí 6 a viac rokov. V konkrétnom prípade sa žalobkyňa vo Veľkej Británii zdržiavala v rozsahu približne 4 rokov, čo správny súd považuje za pobyt krátkodobý. Zároveň správny súd konštatuje, že z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že dôvodom odchodu žalobkyne do zahraničia - finančné a zdokonalenie v anglickom jazyku, napriek tomu, že v zmysle čl. 11 ods. 1 základného nariadenia nie je dôvod odchodu do zahraničia rozhodujúcou skutočnosťou preukazujúcou miesto bydliska dotknutej osoby, v prípade žalobkyne sú pravdepodobne jediné. Žalobkyňa v Anglicku žila len v podnájme, a to s ďalšími dvoma - troma spolubývajúcimi. Počas tejto doby mala tri pracovné pomery, z toho dva na dobu neurčitú a posledný na dobu určitú. Tento pracovný pobyt žalobkyne vo Veľkej Británii nemožno považovať za stabilnú pracovnú situáciu a orientáciu na britský pracovný trh, poukazujúci na vytvorenie väzieb žalobkyne vo Veľkej Británii. Naopak, posúdenie bydliska, rodinnej situácie a rodinných väzieb žalobkyne, ako aj povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k je trvalosti, stabilite a dĺžke trvania možno jednoznačne vyhodnotiť tak, že žalobkyňa nemala záujem zostať vo Veľkej Británii, ale vrátiť sa na Slovensko. Tento záujem preukazuje aj uzatvorenie kúpnej zmluvy dňa 07. januára 2019, na základe ktorej nadobudla do vlastníctva byt, ako aj vlastníctvo nehnuteľnosti - pozemku, ktorý z objektívnych dôvodov nie je možné využívať na bývanie (zakúpený počas pobytu vo Veľkej Británii za účelom chatky v budúcnosti - tento stavebný pozemok kúpila v roku 2015 - na stavebné účely). Počas trvania pracovného pomeru vo Veľkej Británii mala žalobkyňa otvorený účet na Slovensku v L.. Za ďalšiu relevantnú skutočnosť preukazujúcu v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti považuje správny súd aj rozhodnutie Univerzity sv. Cyrila a Metóda v Trnave, Inštitútu fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie zo dňa 27.06.2019 o prijatí na štúdium na vysokej škole v akademickom roku 2019/2020, preukazujúce prijatie žalobkyne na externú formu štúdia bakalárskeho študijného programu fyzioterapia, v študijnom odbore fyzioterapia považuje správny súd za skutočnosti, ktorými žalobkyňa objektivizuje svoju snahu zachovania bydliska v krajine pôvodu. Žalobkyňa svoje skutočné bydlisko v SR, teda miesto, kde zvyčajne býva, opustila podľa názoru správneho súdu len na štyri roky, a to za účelom zdokonaliť sa v cudzom jazyku a získať finančné prostriedky.
10. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že prvostupňový, ako i druhostupňový orgán verejnej správy dospeli napriek správne zistenému skutkového stavu k nesprávnym skutkovým záverom, vec nesprávne právne posúdili, resp. nebol uskutočnený správny výklad ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav. Vo vzťahu k žalobkyni postupovali podľa všeobecne zaužívaných postupov, nie individuálne. Z tohto dôvodu rozhodnutie žalovanej zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie.
11. Žalobkyňa bola v konaní úspešná. Pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia správny súd s poukazom na § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).