Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/26/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobcu: D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/X., XX-XXX Q.-Q., Poľská republika, právne zast. V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: WERPAL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 236, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 68520-3/2018-BA zo dňa 25.10.2018, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 45334-1/2018-CA zo dňa 03. augusta 2018 rozhodla, že žalobcovi ako zamestnancovi zamestnávateľa WERPAL, s.r.o., IČO: 47 237 236 nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01. januára 2015 do 31. júla 2015 podľa slovenskej legislatívy. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 03. augusta 2018 podal zamestnanec (žalobca) aj zamestnávateľ v zákonom ustanovenej lehote odvolanie. Žalovaná (Sociálna poisťovňa, ústredie) ako odvolací orgán preskúmala odvolaniami napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 03. augusta 2018 a dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne a v súlade s platnými právnymi predpismi. Predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca v rámci odvolacieho konania potvrdila rozhodnutím č. 68520-3/2018-BA zo dňa 25. októbra 2018 a odvolania zamestnanca (žalobcu) a zamestnávateľa v celom rozsahu zamietla. Rozhodnutie žalovanej zo dňa 25. októbra 2018 nadobudlo právoplatnosť dňa 16. novembra 2018.

2. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 25. októbra 2018 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu správnu žalobu v sociálnych veciach. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaná vychádzala z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pretože nezískala dostatočné podklady na to, aby sa mohla podľa platných právnych noriem stotožniť so záverom, že žalobcovi za vymedzené časové obdobie nevznikla účasť na povinnom sociálnom poistení na území Slovenskej republiky. Poukázal na to, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01. mája 2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú osobitné koordinačné nariadenia Európskej únie majúce všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch, pričom majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sa uplatňuje od 01.

mája 2010, je nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamenty a Rady č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (základné nariadenie). S účinnosťou od 01. mája 2010 sa uplatňuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (vykonávacie nariadenie). Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa budú v konkrétnych prípadoch v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu ich činnosti v rámci viacerých členských štátov Európskej únie. Ďalej poukázal na čl. 16 ods. 2 a 3 vykonávacieho nariadenia. Podľa žalobcu, postup žalovanej, ktorej výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia o neexistencii povinného poistenia žalobcu v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, je z správneho hľadiska nezákonný, lebo nerešpektuje právnu úpravu príslušných koordinačných nariadení Európskej únie v oblasti sociálneho zabezpečenia a súčasne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovanej nespĺňajú základné zákonné obsahové náležitosti v zmysle príslušnej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení. Podľa žalobcu Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca nemala akékoľvek a žiadne právne oprávnenie vydať rozhodnutie zo dňa 03. augusta 2018, nakoľko v čase vydania prvostupňového rozhodnutia nedošlo k definitívnemu určeniu rozhodnej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi v zmysle čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia. Rovnako poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25.04.2018. Žalovaná podľa žalobcu pochybila, keď oprela svoj právny názor vo svojom rozhodnutí o skutočnosti rozhodné nie pri neexistencii povinného poistenia podľa slovenskej legislatívy, ale pri vyhodnocovaní kritérií rozhodných pre učenie uplatniteľnej legislatívy. V zmysle čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia príslušnosť k právnym predpisom určí inštitúcia v štáte bydliska dotknutej osoby, teda poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia (ZUS). Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazuje na oznámenie príslušnej poľskej Sociálnej poisťovne, túto skutočnosť však nemožno vyhodnotiť tak, že zo strany príslušnej poľskej Sociálnej poisťovne došlo vo vzťahu k žalobcovi k definitívnemu určeniu uplatniteľnej legislatívy. Napadnuté rozhodnutie žalovanej neobsahuje náležitosti v zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, rovnako ako prvostupňové rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie žalovanej neobsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom pre napadnuté rozhodnutie, preto ho žalobca považuje za neodôvodnené a formalistické. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí žiadne individuálne skutočnosti, ktoré by boli podkladom pre jeho vydanie, na základe ktorých malo dôjsť k údajnému definitívnemu určeniu uplatniteľnej legislatívy, neuvádza. Žalobca ďalej namietal, že vykonávanie činnosti marginálneho charakteru treba posudzovať z pohľadu niekoľkých ukazovateľov, a teda individuálne. Žalovaná sa len formálne vysporiadala so zistením skutočného stavu veci a v tomto ohľadne rozhodnutie prakticky neodôvodnila. Paušálne poukázanie na ustanovenie právnych predpisov a nedôsledné vysporiadanie sa s individuálnou situáciou posudzovanej osoby je nedostatočné a nezákonné. Samotná definícia marginálnej práce uvedená v Praktickej príručke

- právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov v EÚ, Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarku, je nezrozumiteľná. Nejednoznačnosť spočíva v použití spojok a/alebo ako kritérií pri určení ukazovateľov zanedbateľných činností. Určenie výšky príjmu len v zmysle zásady je nemožné, nepoužiteľné a v rozpore so zásadou rovnosti, ktorá je spolu so zásadou právnej istoty odôvodnená z ústavných tradícií členských štátov a medzinárodných nástrojov, zaručuje predvídateľnosť právnych situácií a vzťahov v oblasti úniového práva. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal rozhodnutie žalovanej zrušiť a vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že v danom prípade nerozhodovala o určení legislatívy, ako tvrdí žalobca, ale napadnutým rozhodnutím rozhodla o nevzniku sociálneho poistenia žalobcu. Nápravu nesprávnej registrácie žalobcu bolo možné zo strany Sociálnej poisťovne vykonať len vydaním rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy, pretože na žalobcu sa v zmysle koordinačných nariadení vzťahuje uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky. Pobočka žalovanej musela vydať rozhodnutie, ktorým zosúladila skutkový stav s právnym stavom práve z dôvodu, že žalobca bol prihlásený do registra poistencov, čo sa v konečnom dôsledku ukázalo ako neoprávnené. Jediný procesný postup, ktorý mohla žalovaná zvoliť, bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Žalovaná považovala napadnuté rozhodnutie za riadne a dostatočne odôvodnené a žiadala, aby súd žalobu zamietol.

4. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle a nasl. (ďalej len ) v spojení s , pričom zistil, že rozhodnutie žalovanej je zákonné, preto žalobu podľa zamietol ako nedôvodnú.

Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa . o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

Podľa § 172 ods. 5 citovaného zákona predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie1) v sporných prípadoch, o pokute, o penále, o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť podľa § 236 alebo o povinnosti nahradiť neprávom vyplatenú sumu na dávke podľa § 237, o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) pokuty, penále a ostatných dlžných súm podľa § 237a a o výsledku ročného zúčtovania. Podľa čl. 13 ods. 3 nariadenia EP a Rady č. 883/2004 (základné nariadenie) osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

Podľa čl. 14 ods. 5 písm. b) nariadenia EP a Rady č. 987/2009 (vykonávacie nariadenia) na účely uplatňovania článku 13 ods. 1 základného nariadenia osobou, ktorá „zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch“, je predovšetkým osoba, ktorá nepretržite striedavo vykonáva činnosti s výnimkou zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na početnosť alebo pravidelnosť tohto striedania.

Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

5. Správny súd mal preukázané, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádza z jednoznačne preukázanej skutočnosti, že vo vzťahu k žalobcovi došlo zo strany ZUS, ako príslušnej inštitúcie v zmysle čl. 16 (2) vykonávacieho nariadenia, k individuálnemu určeniu poľskej uplatniteľnej legislatívy, ktoré sa v súlade s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov stalo definitívnym, v dôsledku čoho je nevyhnutné uvedenú situáciu vnímať ako uzatvorenú na úrovni koordinačných nariadení. V čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov je jednoznačne ustanovené, za akých okolností sa určenie uplatniteľných právnych predpisov stáva definitívnym, a teda aj končeným v zmysle koordinačných nariadení, pričom jedinou podmienkou je nevznesenie námietok zo strany dožiadanej inštitúcie do uplynutia lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia predmetného oznámenia.

Uvedené vyplýva z oznámenia ZUS - oddelenia poistení a odvodov - 992900/511397/2015 zo dňa 9. februára 2018. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27. apríla 2016 v súvislosti s definitívnym určením uplatniteľnej legislatívy Najvyšší súd uvádza: Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné. V prejednávanom prípade bolo preukázané, že zamestnávateľ žalobcu prihlásil do registra Sociálnej poisťovne dňom 01. januára 2015 a odhlásil dňom 31. júla 2015. Pokiaľ za toto obdobie pre žalobcu platí poľská legislatíva, potom je potrebné rozhodnúť, že v tomto období nebol poistencom na území Slovenskej republiky, pretože nemôže byť zároveň poistencom na územiach dvoch členských štátov. V preskúmavanej veci teda nastala sporná situácia, keď na jednej strane bolo rozhodnuté o určení poľskej legislatívy, z ktorého určenia museli správne orgány vychádzať a na druhej strane zamestnávateľ žalobcu tohto prihlásil už v tomto období do registra poistencov Sociálnej poisťovne, ktoré obdobie sa prekrývalo s určením poľskej legislatívy. Napadnutým rozhodnutím bol tento sporný stav odstránený. Žalovaná teda napadnutým rozhodnutím žalobcovi neurčila uplatniteľnú legislatívu, ale rozhodla o veci nevzniku sociálneho poistenia žalobcu podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Za účelom zosúladenia skutkového stavu so stavom právnym, preto musela pobočka Sociálnej poisťovne vydať rozhodnutie, že žalobcovi sociálne poistenie podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nevzniklo a následne jediný procesný postup, ktorý mohla využiť žalovaná v rámci odvolacieho konania, bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. zo dňa 22. augusta 2017 uviedol, že Sociálna poisťovňa je oprávnená rozhodovať o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, ktorý bol prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaný v registri poistencov, pričom Najvyšší súd SR zároveň poukázal na ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, z ktorých táto právomoc Sociálnej poisťovne vyplýva (§ 178 ods. 1 písm. a) bod 1). Dôvodom pre určenie, že žalobcovi nevznikli povinné poistenia, nebola tá skutočnosť, že by slovenské správne orgány sociálneho zabezpečenia posudzovali túto skutkovú okolnosť, t.j. či žalobca na území SR vykonával alebo nevykonával zanedbateľné (marginálne) činnosti, ale tá skutočnosť, že pre žalobcu bola definitívne určená poľská legislatíva v zmysle čl. 16 ods. 2 a 3 vykonávacieho nariadenia. Táto skutočnosť bola tou rozhodnou skutočnosťou, ktorú musel akceptovať slovenský orgán sociálneho zabezpečenia a vzhľadom na paralelnú registráciu žalobcu v registri Sociálnej poisťovne od 01. januára 2015, potom musel tento sporný prípad vyriešiť tak, že vydal rozhodnutie o nevzniku týchto poistení práve odo dňa registrácie žalobcu v jeho registri.

6. Na základe uvedených záverov správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovanej je zákonné, preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. V prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol bez pojednávania ( ), lebo nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. a z iných dôvodov potreba pojednávania nariadiť nevznikla.

7. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa a contrario tak, že súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanej ( a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jej aplikáciu. Súd podľa nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi, nakoľko mu žiadne nevznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom

rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).