Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-23Cr-27-2018.pdf
PDF · 101.05 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-23Cr/27/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou, v právnej veci žalobcu: DSC, a.s., so sídlom Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava , IČO: 35 811 790, právne zastúpeného spoločnosťou : LEGATE s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 746 909, proti žalovanému : Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad jeho vykonateľnosti takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. I/XXXX -XX zo dňa 30.05.2018, ako aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. I/XXXX - XX zo dňa 05.01.2017 z a m i e t a.
III. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.06.2018 domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. I/ XXXX 45 zo dňa 05.01.2017 ( ďalej len „ Rozhodcovský rozsudok 1 “ ) a rozhodcovského rozsudku sp .zn. I/XXXX - XX zo dňa 30.05.2018 ( ďalej len „ Rozhodcovský rozsudok 2“), oba vydané Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie a zároveň odkladu ich vykonateľnosti s poukazom na skutočnosť, že rozhodcovský súd nemal právomoc konat' a rozhodnúť v predmetnom rozhodcovskom konaní a vydat' rozhodcovský rozsudok, ale v predmetnom konaní týkajúcom sa žalobcu mal rozhodnúť príslušný všeobecný súd.
2. Dňa 06.06.2018 bol žalobcovi doručený Rozhodcovský rozsudok 2 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Mýtna 48, Blumental offices I, 811 07 Bratislava zo dňa 30.05.2018 sp. zn. I/XXXX-XX, v právnej veci žalobcu Tatra banka, a.s, so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava , IČO: 00 686 930, proti žalovanému v 1/ rade, DSC, a. s, so sídlom Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava, IČO: 35 811 790, a proti žalovanému v 2/ rade O.. L. P., bytom A. XXXX/XX, XXX XX U., v rozhodcovskom konaní o preskúmanie rozhodcovského rozsudku sp. zn. I/XXXX XX zo dňa 05.01.2017, ktorým rozhodcovský súd rozhodol tak, že:
- zamietol námietku žalovaného v 1/rade ( v tomto konaní žalobcu) o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať v rozhodcovskom konaní podanú dňa 19.01.2017,
- zastavil rozhodcovské konanie v časti uplatňovanej sumy vo výške 36.370,27,- EUR
- v ostatnej časti potvrdil rozhodcovský rozsudok sp. zn. I/XXXX -XX zo dňa 05.01.2017.
3. Rozhodcovským rozsudkom 1 sp. zn. I/XXXX - XX zo dňa 05.01.2017 Rozhodcovský súd rozhodol tak, že žalovanému v 1/ rade ( v tomto konaní v postavení žalobcu) a žalovanému v 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi ( v tomto konaní v postavení žalovaného) sumu vo výške 72.898,77,- EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 2.477,68,- EUR vrátane DPH do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných alebo dlžníka - spoločnosti Mostáreň, a.s. „ v likvidácii“, „ v konkurze“ so sídlom Strojárenská 19, 976 43 Valaská
- Piesok, IČO: 36 050 890, zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, rozhodcovské konanie v časti 4.816,77,- EUR zastavil.
4. Žalobca podal žalobu o zrušenie Rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ ZoRK“), keďže Rozhodcovským rozsudkom bol rozhodnutý spor, ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť predmetný spor, ale mal o ňom rozhodnúť príslušný všeobecný súd a to z týchto dôvodov:
5. Žalovaný ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou Mostáreň, a.s. „ v likvidácii “, „ v konkurze“ ( predtým DSC Mostáreň, a.s., ) so sídlom Strojárenská 19, 976 43 Valaská - Piesok, IČO: 36 050 890 ( ďalej len „ Dlžník“ ) Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXX/XXXX zo dňa 30.06.2008, ku ktorej bol uzatvorený Dodatok č. 1 zo dňa 15.12.2008, Dodatok č. 2 zo dňa 22.06.2009 a Dodatok č. 3 zo dňa 10.06.2010 ( ďalej len „ Zmluva o úvere“). Predmetom Zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru Dlžníkovi na jeho žiadosť žalovaným do výšky dohodnutého úverového rámca jeho vrátenie dlžníkom v stanovenej lehote. V súlade so Zmluvou o úvere boli Dlžníkovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 82.600,- EUR, ktoré bol Dlžník povinný vrátiť ku dňu 10.06.2011.
6. Voči Dlžníkovi bolo začaté konkurzné konanie, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1K XX/XXXX -106 zo dňa 13.12.2011 právoplatným dňa 22.12.2011 bol vyhlásený na Dlžníka konkurz a ustanovený správca konkurznej podstaty. Žalovaný si v konkurze vedenom na majetok Dlžníka prihlásil pohľadávku zo Zmluvy o úvere, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu v rozhodcovskom konaní sporná a konštatuje ju aj Rozhodcovský rozsudok v bode 56, štvrtý odsek.
7. Zmluva o úvere bola v zmysle jej bodu 7.1.1. zabezpečená bianko zmenkou, ktorej podmienky použitia boli uvedené v Zmluve o použití zmenky zo dňa 30.06.2008 ( ďalej len „ Zmluva“)uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom, Dlžníkom, žalobcom a avalistom 1 a O.. L. P. a ako avalistom 2. Žalobca sa zároveň zaviazal v zmysle bodu 1.8 Zmluvy ako ručiteľ zaplatiť zabezpečovanú pohľadávku za Dlžníka. Zmluva obsahovala taktiež postup v prípade vzniku sporov v bodoch 5.8 a 5.9., pričom bod 5.9 predstavuje rozhodcovskú doložku: 5.8 „ Všetky spory, ktoré vnikli, alebo vzniknú medzi veriteľom a dlžníkom a avalistom z tejto zmluvy alebo v súvislosti s touto zmluvou, vrátane sporov o jej existenciu, platnosť, výklad alebo zrušenie, sporov z bianko zmenky a sporov z bianko zmenky po jej vyplnení ( ďalej pre každý jednotlivý a/alebo všetky uvedené spory len „ spory“), budú riešené vecne príslušným súdom v Slovenskej republike, ak odo dňa začatia konania o spore na príslušnom súde nebolo začaté rozhodcovské konanie podľa nasledujúceho bodu. Miestna príslušnosť súdu bude určená (i) podľa sídla veriteľa, v prípade, ak takúto dohodu o určení miestnej príslušnosti súdu nevylučujú príslušné právne predpisy alebo (ii) podľa príslušných predpisov v prípade, ak takúto dohodu o určení miestnej príslušnosti súdu vylučujú príslušné právne predpisy. Pre prípad rozhodovania uvedených sporov súdom sa zmluvné strany podriaďujú právomoci takéhoto príslušného súdu. 5.9 Zmluvné stany sa týmto dohodli na tom, že spory môžu byť rozhodnuté aj Stálym Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave ( ďalej len Stály rozhodcovský súd“) ak do dňa začatia konania Stáleho rozhodcovského súdu nebolo začaté konanie na príslušnom súde podľa predchádzajúceho bodu. Rozhodcovské konanie, vrátane spôsobu ustanovenia rozhodcu a senátu bude prebiehať podľa jeho základných vnútorných právnych predpisov, ktoré sa na základe tohto odkazu stávajú súčasťou tejto rozhodcovskej doložky. Miestom rozhodcovského konania bude ústredie Stáleho rozhodcovského súdu. Spory bude rozhodovať jeden rozhodca. Rozhodcovské konanie môžu na základe žiadosti niektorej zo zmluvných strán preskúmať iní rozhodcovia, pričom takúto žiadosť môže zmluvná strana podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozhodnutia. Rozhodcovský senát, ktorý bude preskúmavať rozhodcovské rozhodnutie, bude zložený z troch rozhodcov. Jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk. Táto rozhodcovská doložka je vymáhateľná aj osobitne. Rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu začaté v súlade s touto rozhodcovskou doložkou bude
pre veriteľa, avalistu a dlžníka záväzné. Dlžník a avalista súhlasia, aby veriteľ, jeho zamestnanci a zástupcovia pre potreby uvedeného rozhodcovského konania sprístupnili a použili všetky dokumenty a informácie, na ktoré sa vzťahuje bankové tajomstvo. V prípade súčasného podania návrhov na rozhodnutie sporu na súde a Stálom rozhodcovskom súde bude o spore rozhodovať všeobecný súd“.
8. Prihlásením pohľadávky žalovaného voči Dlžníkovi zo Zmluvy o úvere v konkurznom konaní tak bola založená právomoc všeobecného súdu v zmysle bodu 5.8 Zmluvy. V súlade s týmto ustanovením vzťahujúcim sa aj na spory zo Zabezpečovacej zmluvy bola ohľadom sporov súvisiacich s pohľadávkou žalovaného voči Dlžníkovi na zaplatenie úveru vrátane jej zabezpečovacích inštitútov založená právomoc všeobecného súdu, nakoľko ide o spory vzniknuté z jedného a toho istého právneho titulu a takto založenú právomoc všeobecného súdu je potrebné aplikovať nielen na vzťah medzi žalovaným a dlžníkom, ale aj na vzťah žalovaného a žalobcu.
9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 23.04.2019 v ktorom uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným, dlžníkom a Ing. L. P., bytom A. XXXX/XX, XXX XX U. Zmluvu o použití zmenky dňa 30.06.2008 (ďalej len „Zmluva o použití zmenky“), čo nebolo spochybnené ani pred rozhodcovským súdom. Zmluva o použití zmenky obsahuje rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky, ktorej existencia taktiež nebola spochybnená.
10. Žalovaný uzatvoril dňa 30.06.2008 so spoločnosťou Mostáreň, a.s. „v likvidácii", „v konkurze", so sídlom Strojárenská19, 976 43 Valaská-Piesok, IČO: 36 050 890 (d'alej len „dlžník") Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXX/XXXX v znení jej všetkých neskorších dodatkov (ďalej len „Úverová zmluva“), na základe ktorej žalovaný poskytol dlžníkovi úver vo výške 82.600,- EUR (ďalej len „Úver "). Súčasťou úverovej zmluvy boli aj Všeobecné úverové podmienky Tatra banky, a.s. zo dňa 14.02.2002, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17.2.2012, Dodatku č. 2 zo dňa 1.2.2013, Dodatku č. 3 zo dňa 6.6.2014, Dodatku č. 4 zo dňa 14.10.2016, ako aj neskorších dodatkov (ďalej len „Úverové podmienky“).Zmluva o použití zmenky bola uzavretá za účelom zabezpečenia pohl'adávky z Úverovej zmluvy, jej súčasťou boli taktiež Úverové podmienky. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. X K XX/XXXX- XXX zo dňa 13.12.2011,ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2011, bol vyhlásený konkurz na dlžníka. V rámci konkurzného konania si žalovaný prihlásil pohľadávku z Úverovej zmluvy. Pohľadávka žalovaného vyplývajúca z Úverovej zmluvy bola riadne v celom rozsahu zistená dňa 06.03.2012,čo vyplýva z Konečného zoznamu pohľadávok zostaveného správcom, poradie pohľadávky žalovaného č. 207. Pohľadávka z Úverovej zmluvy tak bola v konkurze zistená čo do právneho dôvodu a výšky ako aj jej zabezpečenia, pričom nebola zo strany správcu, resp. iného veriteľa popretá. Dokonca sám žalobca si v konkurznom konaní taktiež ako veriteľ prihlásil pohľadávku voči dlžníkovi titulom ručenia za splnenie pohľadávky z Úverovej zmluvy a to v rovnakej sume, ako si prihlásil žalovaný a pohľadávka žalobcu bola taktiež v celom rozsahu zistená, čo vyplýva z Konečného zoznamu pohľadávok por. č. 68. Žalobca vystupoval v predmetnom konkurznom konaní taktiež ako veriteľ, čiže mal možnost' poprieť pohľadávku žalovaného, čo však neurobil, čiže žalobca tak v konečnom dôsledku uznal pohľadávku žalovaného z úverovej zmluvy čo do dôvodu a výšky.
11. Žalobca v žalobe tvrdí, že prihlásením pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi z Úverovej zmluvy v konkurznom konaní tak bola založená právomoc všeobecného súdu v zmysle bodu 5.8. Zmluvy o použití zmenky a takto založenú právomoc všeobecného súdu je potrebné aplikovať nielen na vzťah medzi žalovaným a dlžníkom, ale aj na vzťah žalobcu a žalovaného. Zo znenia dohody zmluvných strán obsiahnutej v bode 5.8. Zmluvy o použití zmenky vyplýva, že sa týka iba sporov, ktoré vznikli v súvislosti so Zmluvou o použití zmenky a nie z Úverovej zmluvy: „ všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú medzi veriteľom a dlžníkom a avalistom z tejto zmluvy alebo v súvislosti s touto zmluvou, vrátane sporov o jej existenciu, platnosť, výklad alebo zrušenie, sporov z bianko zmenky a sporov z bianko zmenky po jej vyplnení.....“
12. Taktiež z rozhodcovskej doložky vyplýva, že spor vzniknutý zo Zmluvy o použití zmenky môže byť rozhodnutý Rozhodcovským súdom, za predpokladu, že skôr nebolo (o spore zo Zmluvy o použití zmenky) začaté konanie na príslušnom všeobecnom súde. Rozhodcovské konanie na Rozhodcovskom súde bolo iniciované žalobou podanou dňa 24,09.2015, na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Zmluve o použití zmenky a žalovaní boli ručitelia titulom ručiteľského vyhlásenia obsiahnutého v
Zmluve o použití zmenky. Dohoda zmluvných strán obsiahnutá v Zmluve o použití zmenky smerovala k možnosti výberu, že zmluvné strany môžu začať spor na všeobecnom súde alebo Rozhodcovskom súde. Je podstatné a potrebné uviesť, že konkurzné konanie vedené na dlžníka nebolo začaté na základe návrhu žalovaného.
13. V bode 5 . 8 . Zmluvy o použití zmenky je uvedené ...“ ak do dňa začatia konania o spore na príslušnom súde nebolo začaté rozhodcovské konanie podľa nasledujúceho bodu...'. Žalobca úplne neodôvodnene stotožňuje pojem „konanie' s pojmom „spor“. Už len zo skutočnosti, že existujú sporové konania ale aj nesporové konania (napr. konania podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku) je možné ustáliť že tieto pojmy nie sú synonymá. Žalovaný tvrdí, že začatím konkurzného konania nezačalo konanie o spore ako ho predpokladá bod 5.8. Zmluvy o použití zmenky. Konkurzné konanie má prvky sporového aj nesporového konania v závislosti od toho, v ktorom štádiu sa konanie nachádza. Zákon č. 7/2005 Z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len„ ZKR") ustanovuje v tomto konaní špecifický spôsob uplatňovania práva, ktorý sa líši od iných civilných konaní, kde veriteľ podáva žalobu, protinávrh, námietku započítania, návrh na vykonanie exekúcie a pod. Po vyhlásení konkurzu sa veriteľ, ktorému pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu, môže stať účastníkom konania len podaním prihlášky alebo vstupom do konania (§ 25 ZKR), keďže aj samotný veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu musí podať prihlášku, inak by jeho pohľadávka nemohla byt uspokojená. Z týchto dôvodov sa vyhlásením konkurzu prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku úpadcu. Prvky sporového konania môžu mať napr. spory vyvolané konkurzom alebo súvisiace s konkurzom.
14. Za konania vyvolané konkurzom sa považujú v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV") konanie o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky (§ 23 ZKV) resp. v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR") konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky (§ 32 ods. 6 ZKR), konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty (§ 19 ods. 2 ZKV), resp. konanie o vylúčenie majetku zo súpisu (§ 78 ods. 3 ZKR), osobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 26 ZKV, resp. § 53 a nasl. ZKR, prípadne aj konanie o žalobe na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. 15. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKV resp. ZKR, príp. tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku To je napr. konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu (§ 8 ods. 2 ZKV, § 12 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), príp. iné konanie o náhradu škody v zmysle ZKR (napríklad § 11 ods. 4, § 11 ods. 5, § 66, § 87 ods. 3, 4, 6). Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že podanie prihlášky (týkajúcej sa Úverovej zmluvy a dlžníka) v konkurze nemôže predstavovať „ .začatie konania o spore" (ktorý sa vzťahuje na ručitel'ské vyhlásenie urobené ručitel'om) tak, ako to uvádza žalobca.
16. Podľa § 40 ods. 1 ZoRK , tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania ak: a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1.nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky, ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4.rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské
konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, alebo , že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona. 17. Podľa § 40 ods. 4 ZoRK: „ Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.“.
18. Dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú podľa § 40 ods. 1 písm.a) ZoRK:
- neexistencia platnej rozhodcovskej zmluvy, - odňatie možnosti zúčastniť sa rozhodcovského konania, - prekročenie právomoci, - procesné vady.
19. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom nemôže byť koncipované obdobne ako opravné konania v rámci civilného súdneho konania a všetky námietky vedúce k jeho zrušeniu podľa § 40 ZoRK musia byť nevyhnutne procesného charakteru, musia sa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu a nie správnosti skutkových alebo právnych záverov rozhodcovského súdu. Súd poznamenáva, že námietka existencie akejkoľvek všeobecne vymedzenej procesnej vady v musí mať potenciálny vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 20. Spor je svojím základným významom nezhoda názorov. Ochrany konkrétneho, porušeného či ohrozeného subjektívneho práva, poprípade zákonom chráneného záujmu sa môžu fyzické, resp. právnické osoby na súde domáhať tým, že podajú žalobu. ZKR upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne a preto ho nemožno považovať za „ spor“ a podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo prihlásenie pohľadávky v rámci konkurzného konania nevyvoláva následok vedenia sporu, resp. začatia konania o spore, ako to má na mysli bod 5.8 Zmluvy o použití zmenky zo dňa 30.06.2008. Dojednanie rozhodcovskej doložky sa týka sporov zo Zmluvy o použití zmenky medzi veriteľom, dlžníkom a avalistom a nie sporov zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 3931/2008 zo dňa 30.06.2008 v znení jej dodatkov. Súd poznamenáva, že rozhodcovské konanie na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie prebiehalo o právnom nároku žalovaného vyplývajúceho zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č.XXXX/XXXX zo dňa 30.06.2008 , preto súd prijal právny záver, že dôvod determinujúci zrušenie rozhodcovských rozsudkov, ktorých zrušenia sa žalobca dovolával v tomto konaní taxatívne uvedený v ust. § 40 ods. písm. a) bod 3 ZoRK nebol naplnený a preto žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. O. zo dňa 30.05.2018 a rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. O. -XX zo dňa 05.01.2017 zamietol. Vzhľadom k zamietnutiu žaloby o zrušenie rozhodcovských rozsudkov súd zamietol i návrh na odklad ich vykonateľnosti.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 262 CSP s použitím § 255 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.