Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Ek-1711-2018.pdf
PDF · 158.38 KB
No categories available
6Ek/1711/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: I. C., M.. XX.XX.XXXX, A. U. Y.. P. XXX/ XX, XXX XX U., zast.: JUDr. Matej Valjent, advokát, so sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske, proti povinnému: I.. L. K., M.. XX.XX.XXXX, A. U. Q. XXXX/XX, XXX XX U., zast.: JUDr. Ján Vrba, advokát, so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, o vymoženie 56 390,00 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozef Karas, so sídlom exekútorského úradu Sládkovičova 1423/7, 066 01 Humenné, pod sp. zn.: 78EX 472/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v časti vymoženia istiny vo výške 4 000,00 Eur, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 56 390,00 Eur od 22.01.2017 do 03.10.2018, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 54 390,00 Eur od 04.10.2018 do 07.11.2018, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 52 390,00 Eur od 08.11.2018 do zaplatenia a v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 4,02 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 14.01.2019 elektronické podanie označené ako: „Námietky voči upovedomeniu o začatí exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie“ zo dňa 17.12.2018 (ktoré súd podľa obsahu posúdil, ako návrh povinného na zastavenie exekúcie), spolu s prílohami: výpisy z bankového účtu povinného, potvrdenia o vkladoch v hotovosti na účet, plnomocenstvo udelené povinným právnemu zástupcovi povinného, Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 04.12.2018, č.: 78EX 472/18-1 spolu s doručenkami, „Vyjadrenie oprávneného k námietkam povinného a k návrhu povinného na zastavenie exekúcie“, výpisy z bankového účtu oprávneného a vyjadrenie súdneho exekútora.
2. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 19.12.2018, t. j. že bol v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku doručený v 15. dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorým povinný navrhol exekúciu zastaviť v časti istiny vo výške 48 560,00 Eur, s poukazom na výpisy z účtov - na splátky kedy došlo k úhrade časti istiny. Uviedol, že povinný Upovedomenie o začatí exekúcie 78EX472/18-1 zo dňa 04.12.2018 prevzal dňa 07.12.2018. Súdny exekútor uviedol, že povinný, keďže podal návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15. dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, má tento návrh odkladný účinok (§ 61k ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku). Z uvedeného teda vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom takto podaný návrh má odkladný účinok.
3. Povinný vo svojom podaní: „Námietky voči upovedomeniu o začatí exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie“ zo dňa 17.12.2018 podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že podáva námietky proti exekúcii vedenej pod sp. zn.: 78EX 472/18 realizovanou súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Karasom. Uviedol, že predmetná exekúcia bola začatá na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 1Up/416/2018, podľa ktorého mal povinný uhradiť do 22.01.2017 sumu vo výške 56 390,00 Eur s príslušenstvom. Uviedol, že na základe prevodných príkazov jednoznačne preukazuje, že v roku 2016 z predmetnej pôžičky povinný uhradil 9 000,00 Eur, v roku 2017 uhradil 23 560,00 Eur a v roku 2018 uhradil 16 000,00 Eur, teda celkovo do začatia exekúcie uhradil 48 560,00 Eur. Na základe uvedených skutočností povinný žiada, aby bola exekúcia do tejto sumy zastavená.
4. Oprávnený podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu „Vyjadrenie oprávneného k námietkam povinného a k návrhu povinného na zastavenie exekúcie“, v ktorom uviedol, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 24. januára 2013 spísaná zmluva o pôžičke, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému pôžičku vo výške istiny 66 390,00 Eur s tým, že lehota splatnosti pôžičky bola dohodnutá do 21. septembra 2013. Na základe dodatku č. 1 zo dňa 15. júla 2016 došlo k zmene lehoty splatnosti zostatku istiny pôžičky vo výške 56 390,00 Eur, a to do 21. januára 2017, pričom dňa 15. júla 2016 došlo k vráteniu časti istiny pôžičky vo výške 10 000,00 Eur, neuhradený zostatok istiny pôžičky preto predstavuje suma 56 390,00 Eur. Oprávnený uviedol, že odôvodnil riadne svoj návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, pričom dňa 03. júla 2018 Okresný súd Banská Bystrica vydal pod sp. zn. 1Up/416/2018, IČS: 6118297454 Platobný rozkaz, ktorým rozhodol nasledovne: I. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 56 390,00 Eur, úrok z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 66 390,00 Eur od 22.09.2013 do 15.07.2016, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 56 390,00 Eur od 22.01.2017 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor. II. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 2 992,25 Eur, a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní. Oprávnený ďalej uviedol, že platobný rozkaz bol povinnému doručený do vlastných rúk, pričom súčasťou platobného rozkazu je aj nasledovné poučenie: Súd týmto platobným rozkazom rozhodol iba na základe skutočností tvrdených a osvedčených žalobcom. Ak nesúhlasíte s povinnosťou uloženou týmto platobným rozkazom (výrok I.), máte možnosť v lehote 15 dní od doručenia tohto platobného rozkazu podať na Okresnom súde Banská Bystrica odpor s vecným odôvodnením. Odpor podajte na tlačive, ktoré Vám bolo doručené spolu s platobným rozkazom alebo na elektronickom formulári, ktorý je dostupný na stránke <https://www.justice.gov.sk/Formulare/Stranky/Upomínaciekonanie.aspx>. Podaný odpor nemožno vziať späť. Oprávnený uviedol, že z uvedeného nepochybne vyplýva, že povinný mal možnosť svoje tvrdenia uviesť už v upomínacom konaní, avšak vyjadril súhlas s tvrdeniami oprávneného v návrhu na vydanie platobného rozkazu a svoje právo nevyužil. Uviedol, že povinný svoj súhlas s tvrdeniami oprávneného vyjadril tým, že nepodal odpor proti vydanému platobnému rozkazu. Uviedol, že platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 03. júla 2018 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24. júla 2018, a to z dôvodu, že proti uvedenému platobnému rozkazu nebol podaný odpor, aj napriek skutočnosti, že povinný bol riadne poučený o jeho práve podať proti platobnému rozkazu odpor. Uviedol, že nakoľko povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá právoplatné súdne rozhodnutie (platobný rozkaz), oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom Okresný súd Banská Bystrica návrhu, po jeho riadnom preskúmaní, vyhovel a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený ďalej uviedol, že v exekučnom konaní sa súd v rámci podaných námietok zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Vo vykonávacom konaní súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté, a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Oprávnený uviedol, že námietky povinného je exekučný súd povinný ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko povinný v nich neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku oprávneného, a ani žiadne iné hmotnoprávne alebo procesnoprávne dôvody brániace vymáhateľnosti dlhu, či iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná a na základe ktorých by bolo dôvodné námietkam povinného vyhovieť. Oprávnený ďalej uviedol, že je skutočne pravdou, že povinný oprávnenému uhradil platby, ktoré povinný uvádza v
podaných námietkach a ktoré sú podložené výpismi z bankového účtu. V žiadnom prípade však nejde o platby z titulu predmetnej zmluvy o pôžičke. Oprávnený uviedol, že sa s povinným poznajú dlhé roky, boli obchodní partneri a taktiež aj v súkromí veľmi dobrí priatelia. Oprávnený povinnému dlhé roky požičiaval finančné prostriedky, na základe ústne uzatvorených zmlúv o pôžičke, nakoľko sa poznali a dôverovali si. Celkovo oprávnený povinnému približne od roku 2006 poskytol pôžičky v sume viac ako 300 000,00 Eur. Suma vo výške 48 560,00 Eur, ktorú uvádza povinný vo svojich námietkach, sa týka splátok pôžičiek, ktoré boli poskytnuté skôr, ako bola uzatvorená písomná predmetná zmluva o pôžičke. Konkrétne oprávnený poskytoval povinnému pôžičky na kúpu tovaru, nakoľko povinný dlhodobo obchoduje s kožou a práve na jej nákup poskytoval dlhú dobu oprávnený povinnému pôžičky, ktoré povinný postupne splácal oprávnenému. Oprávnený uviedol, že v čase, keď došlo k spísaniu písomnej zmluvy o pôžičke medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom (t.j. v januári 2013), povinný splatil oprávnenému približne dve tretiny dovtedy poskytnutých istín pôžičiek. Oprávnený poskytoval povinnému množstvo pôžičiek v nižších sumách, avšak tentokrát požiadal povinný oprávneného o vyššiu sumu, ako bolo dovtedy medzi nimi bežné, a to sumu 66 390,00 Eur. Nakoľko išlo o vyššiu sumu a taktiež aj z dôvodu, že neboli splatené všetky skôr poskytnuté pôžičky, oznámil povinnému, že bolo by vhodné uzatvoriť takúto zmluvu v písomnej forme, k čomu aj došlo. Oprávnený uviedol, že od uzatvorenia písomnej zmluvy o pôžičke sa však vzťahy medzi oprávneným a povinným zhoršili a to z dôvodu, že platobná disciplína povinného sa podstatne zhoršila, posielal oprávnenému finančné prostriedky v menších sumách, ako bola ich vzájomná dohoda. Dlhú dobu presviedčal povinný oprávneného, že všetko vráti, snažil sa naťahovať čas a presviedčal oprávneného, aby vec neriešil súdnou cestou. Neustále ubezpečoval oprávneného, že všetko je v poriadku a finančné prostriedky bude splácať, pričom ich aj splácal, ale v podstatne menších sumách, ako bolo dohodnuté. Finančné prostriedky poskytnuté mu oprávneným neustále používal pri svojej podnikateľskej činnosti. V roku 2018 postupne prestal povinný s oprávneným komunikovať, resp. komunikáciu obmedzil na minimum, pričom vždy len sľuboval, že finančné prostriedky vráti, bol oprávnený nútený podať návrh na súd o vydanie platobného rozkazu. Ďalej oprávnený uviedol, že povinný pri jednotlivých platbách oprávnenému nikdy neuvádzal ako účel platby splátka pôžičky, resp. do poznámky (k platbe) nikdy neuviedol informáciu o vrátení konkrétnej pôžičky. Uvedený skutkový stav potvrdzuje aj konanie (resp. nekonanie) povinného, keď nikdy nežiadal od oprávneného potvrdenie o vrátení predmetnej pôžičky. Oprávnený uviedol, že námietky povinného predstavujú procesnú obranu povinného proti neprípustnej exekúcii. Ich účelom je dosiahnutie zastavenia exekúcie alebo upustenia od jej vykonania. Námietky musia byť odôvodnené, pričom na dodatočné dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktorá sa stalo podkladom na exekúciu. Oprávnený ďalej uviedol, že podľa ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Ako vyplýva aj z citovaného ustanovenia, obsahom námietok môžu byť len skutočnosti alebo okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a súčasne sú spôsobilé spôsobiť neprípustnosť exekúcie. Oprávnený uviedol, že povinný vo svojich námietkach neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré boli mohli spôsobiť neprípustnosť exekúcie a súčasne tieto okolnosti nenastali po vzniku exekučného titulu. Uviedol, že povinný skutočne uhradil oprávnenému sumu vo výške 48 560,00 Eur, avšak nešlo o úhradu pohľadávky, ktorej úhrady sa oprávnený domáha od povinného v tomto exekučnom konaní, ale išlo o úhrady iných pôžičiek, ako je zmluva o pôžičke zo dňa 24. januára 2013. Uviedol, že prílohou tohto vyjadrenia sú aj výpisy z bankového účtu oprávneného, z ktorých vyplýva, že povinný splácal oprávnenému pôžičky už od roku 2008. Z uvedených dôvodov preto oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiada, aby súd námietky povinného ako nedôvodné zamietol.
5. Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 16.04.2019, sp. zn.: 6Ek/1711/2018 vydaným vyšším súdnym úradníkom návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť. Oprávnený podal vyjadrenie k sťažnosti povinného prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Okresný
súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 13.08.2019, sp. zn.: 6Ek/1711/2018 vydaným sudcom uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/1711/2018 zo dňa 16. apríla 2019 zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.
6. Oprávnený podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k uzneseniu súdu zo dňa 13.08.2019, sp. zn.: 6Ek/1711/2018, v ktorom uviedol, že oprávnený súdu predložil dôkazy (predložené k vyjadreniu oprávneného k námietkam povinného dňa 09. januára 2019), z ktorých nepochybne vyplýva, že medzi oprávneným a povinným prebiehali viaceré vzájomné platby, a to už od roku 2006 (dôkazy sú predložené od roku 2008). Z uvedeného nepochybne vyplýva, že oprávnený povinnému požičiaval finančné prostriedky priebežne, ktoré mu povinný postupne vracal, pričom niektoré z týchto skôr poskytnutých pôžičiek nie sú do dnešného dňa celkom splatené. Na poskytovanie týchto ostatných pôžičiek si oprávnený a povinný nepodpisovali písomné zmluvy o pôžičke (zmluva o pôžičke na svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu), nakoľko sa dlhodobo poznali. Oprávnený teda preukázal svoje tvrdenie, že medzi ním a povinným existuje a existovali aj iné právne vzťahy, vyplývajúce zo zmlúv o pôžičkách. Ak by povinný aj naďalej tvrdil, ako uvádza súd, že medzi ním a oprávneným existoval len jeden záväzok a to ten, ktorý vyplýva zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 24. januára 2013, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému pôžičku vo výške istiny 66 390,00 Eur s tým, že lehota splatnosti pôžičky bola dohodnutá do 21. septembra 2013 (ďalej aj „Zmluva o pôžičke“) (a ktorá bola následne zmenená dodatkom č. 1 zo dňa 15. júla 2016), tak by poprel skutočnosti vyplývajúce z predložených výpisov z bankových účtov, z ktorých nepochybne vyplýva vzájomný tok finančných prostriedkov, a logicky by sa domáhal aj vrátenia týchto finančných prostriedkov, ak ich podľa jeho názoru nemal dôvod platiť oprávnenému. Čo sa týka úhrady povinného po vzniku exekučného titulu dňa 03.10.2018 vo výške 2 000,00 Eur a dňa 07.11.2018 vo výške 2000,00 Eur, tieto úhrady sa netýkajú Zmluvy o pôžičke, a nie sú ani plnením v tomto exekučnom konaní. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že ak boli realizované po vzniku exekučného titulu (a teda po vydaní platobného rozkazu ako exekučného titulu, ktorý bol vydaný dňa 03. júla 2018 a nadobudol právoplatnosť dňa 24. júla 2018), tak by logicky povinný pri dvoch platbách (dňa 03.10.2018 a 07.11.2018) uviedol ako dôvod platby buď spisovú značku konania, v ktorom bol platobný rozkaz vydaný resp. by uviedol iný identifikátor, z ktorého by nepochybne vyplývalo, že povinný uhrádza pohľadávku, ktorá sa týka vydaného platobného rozkazu resp. Zmluvy o pôžičke, nakoľko v tom čase už vedel, že bol vydaný platobný rozkaz a tento už nadobudol aj právoplatnosť a vykonateľnosť (platobný rozkaz bol povinnému doručený do vlastných rúk). Povinný však pri platbách žiadny takýto identifikátor neuviedol, a teda dôkazné bremeno znáša povinný, aby preukázal, že skutočne išlo o platby vyplývajúce zo Zmluvy o pôžičke a platby na základe vydaného platobného rozkazu. Oprávnený ďalej uviedol, že ako už uviedol a aj objektívnymi dôkazmi preukázal, oprávnený eviduje voči povinnému aj iné nesplatené záväzky, ktoré doposiaľ povinný v celom rozsahu neuhradil a preto uvedené dve platby priradil na úhradu skorších pôžičiek. Oprávnený a povinný pri jednotlivých pôžičkách (tých, ktoré boli uzatvorené ústnou formou), nemali uvedený presný dátum splatnosti, a nakoľko si vzájomne dôverovali. povinný vracal oprávnenému finančné prostriedky tak, ako mu to umožňovala jeho finančná situácia a takto to medzi nimi fungovalo viac ako 10 rokov. Pri úhradách vykonaných povinným po vzniku exekučného titulu (úhrada zo dňa 03.10.2018 vo výške 2 000,00 Eur, úhrada zo dňa 07.11.2018 vo výške 2 000,00 Eur) súd zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že pri nich nie je uvedený účel úhrad (nie je uvedené, akého dlhu sa úhrady týkajú), pričom oprávnený tvrdil (pri všetkých úhradách povinného), že nešlo o úhradu pohľadávky, ktorej vymoženia sa domáha od povinného v tomto exekučnom konaní, ale išlo o úhrady z iných pôžičiek. Súd uviedol, že v zmysle konštantnej judikatúry dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4 Cdo 83/02 zo dňa 30. júla 2002). Povinný podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že išlo o čiastočné úhrady pohľadávky, ktorej vymoženia sa oprávnený domáha od povinného v tomto exekučnom konaní. Oprávnený uviedol, že s uvedeným názorom súdu sa oprávnený v celom rozsahu stotožňuje a považuje ho za správny, logický a je v súlade aj s predloženými dôkazmi. Tak v upomínacom, ako aj v exekučnom konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi oprávneným a povinným (ako aj ďalším dlžníkom a to Ing. Róbertom Vysokým, od ktorého si však oprávnený neuplatňuje žiadne plnenie) bola dňa 24. januára 2013 spísaná Zmluva o pôžičke, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému pôžičku vo výške istiny 66 390,00 Eur s tým, že lehota splatnosti pôžičky bola dohodnutá do 21. septembra 2013 (ďalej aj „Zmluva o pôžičke“). Na základe dodatku č. 1 zo dňa 15. júla 2016 došlo k zmene lehoty splatnosti zostatku istiny pôžičky vo výške 56 390,00 Eur a to do 21. januára 2017, pričom dňa 15. júla 2016 došlo k vráteniu časti istiny pôžičky vo výške 10 000,00 Eur, neuhradený zostatok istiny pôžičky preto predstavuje suma 56 390,00 Eur. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Súd správne konštatuje, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd správne dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku správne zamietol. Dňa 03. júla 2018 Okresný súd Banská Bystrica vydal pod sp. zn. 1Up/416/2018, IČS: 6118297454 platobný rozkaz, ktorým rozhodol nasledovne: I. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 56 390,- Eur, úrok z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 66 390,- Eur od 22.09.2013 do 15.07.2016, úrok z omeškania 5,00 % očne zo sumy 56 390,- Eur od 22.01.2017 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor. II. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 2 992,25 Eur, a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní. Platobný rozkaz bol povinnému doručený do vlastných rúk (a to dňa 07. júla 2018, ako to vyplýva z doručenky súdu), pričom súčasťou platobného rozkazu je aj nasledovné poučenie: Súd týmto platobným rozkazom rozhodol iba na základe skutočností tvrdených a osvedčených žalobcom. Ak nesúhlasíte s povinnosťou uloženou týmto platobným rozkazom (výrok I.), máte možnosť v lehote 15 dní od doručenia tohto platobného rozkazu podať na Okresnom súde Banská Bystrica odpor s vecným odôvodnením. Odpor podajte na tlačive, ktoré Vám bolo doručené spolu s platobným rozkazom alebo na elektronickom formulári, ktorý je dostupný na stránke https://www.justice.gov.sk/Formulare/Stranky/Upomínacie-konanie.aspx. Podaný odpor nemožno vziať späť. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že povinný mal možnosť svoje tvrdenia uviesť už upomínacom konaní, avšak vyjadril súhlas s tvrdeniami oprávneného v návrhu na vydanie platobného rozkazu a svoje právo nevyužil. Povinný svoj súhlas s tvrdeniami oprávneného vyjadril tým, že nepodal odpor proti vydanému Platobnému rozkazu. Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 03. júla 2018 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24. júla 2018, a to z dôvodu, že proti uvedenému platobnému rozkazu nebol podaný odpor, aj napriek skutočnosti, že povinný bol riadne poučený o jeho práve podať proti platobnému rozkazu odpor. Nakoľko povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá právoplatné súdne rozhodnutie (platobný rozkaz), oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom Okresný súd Banská Bystrica návrhu, po jeho riadnom preskúmaní vyhovel a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený teda uviedol skutkové okolnosti, ktoré sa týkali platieb povinného tak, že je pravdou, že povinný oprávnenému uhradil platby, ktoré povinný uvádza v podaných námietkach a ktoré sú podložené výpismi z bankového účtu. V žiadnom prípade však nejde o platby z titulu Zmluvy o pôžičke. Celkovo oprávnený povinnému približne od roku 2006 poskytol pôžičky v sume viac ako 300 000,00 Eur. Suma vo výške 48 560,00 Eur, ktorú uvádza povinný vo svojich námietkach, sa týka splátok pôžičiek, ktoré boli poskytnuté skôr, ako bola uzatvorená písomná Zmluva o pôžičke. Konkrétne oprávnený poskytoval povinnému pôžičky na kúpu tovaru, nakoľko povinný dlhodobo obchoduje s kožou a práve na jej nákup poskytoval dlhú dobu oprávnený povinnému pôžičky, ktoré povinný postupne splácal oprávnenému. Oprávnený záverom uviedol, že z uvedených dôvodov preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiada, aby súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. V zmysle prvej vety § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil.
12. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu. Exekučný súd nedisponuje právomocou meniť, či rušiť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.
13. Súd uvádza, že podanie povinného označené ako „Námietky voči upovedomeniu o začatí exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie“ je potrebné s poukazom na ustanovenie § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok posudzovať podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko z obsahu podania je zrejmé, že povinný žiada predmetnú exekúciu zastaviť v časti. V tomto prípade sa jedná o exekúciu začatú po 01.04.2017 a vzťahuje sa na ňu Exekučný poriadok v aktuálnom znení. Právna úprava účinná pred 01.04.2017 rozlišovala medzi námietkami proti exekúcii a návrhom na zastavenie exekúcie. Námietky proti exekúcii ako spôsob obrany proti exekúcii boli s účinnosťou od 01.04.2017 zrušené. Právna úprava účinná od 01.04.2017 pozná už iba jednu formu procesnej obrany povinného proti exekúcii, a to návrh na zastavenie exekúcie.
14. Exekúcia proti povinnému sa vykonáva na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydanom v upomínacom konaní dňa 03.07.2018, sp. zn.: 1Up/416/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.07.2018. V zmysle exekučného titulu bol povinný (žalovaný) zaviazaný k povinnosti zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) istinu vo výške 56 390,00 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 66 390,00 Eur od 22.09.2013 do 15.07.2016, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 56 390,00 Eur od 22.01.2017 do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 2 992,25 Eur, a to v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu alebo v tej istej lehote podať odpor.
15. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 03.12.2018 v tejto exekučnej veci poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Jozef Karas, so sídlom exekútorského úradu Sládkovičova 1423/7, 066 01 Humenné, ktorý ju vedie pod sp. zn.: 78EX 472/18.
16. Súd opätovne uvádza, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 16.04.2019, sp. zn.: 6Ek/1711/2018 vydaným vyšším súdnym úradníkom návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a že Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 13.08.2019, sp. zn.: 6Ek/1711/2018 vydaným sudcom uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/1711/2018 zo dňa 16. apríla 2019 zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.
17. Súd v zrušenom uznesení zo dňa 16.04.2019, sp. zn.: 6Ek/1711/2018 vydanom vyšším súdnym úradníkom (okrem iného) uviedol (v bode 17. odôvodnenia): „Pri úhradách vykonaných povinným po vzniku exekučného titulu (úhrada zo dňa 03.10.2018 vo výške 2 000,00 Eur, úhrada zo dňa 07.11.2018 vo výške 2 000,00 Eur) taktiež nie je uvedený účel úhrad (nie je uvedené, akého dlhu sa úhrady týkajú), oprávnený uviedol (pri všetkých úhradách povinného), že nešlo o úhradu pohľadávky, ktorej sa oprávnený domáha od povinného v tomto exekučnom konaní, ale že išlo o úhrady z iných pôžičiek. Súd uvádza, že v zmysle konštantnej judikatúry dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia
povinného (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4 Cdo 83/02 zo dňa 30. júla 2002), povinný tak neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že išlo o čiastočné úhrady pohľadávky, ktorej vymoženia sa oprávnený domáha od povinného v tomto exekučnom konaní.“
18. Sudca v uznesení zo dňa 13.08.2019, sp. zn.: 6Ek/1711/2018 (ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/1711/2018 zo dňa 16.04.2019 a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie) uviedol (v bode 17., 18., 19., 20., 21., odôvodnenia), že: „Vo vzťahu k úhradám povinného po vzniku exekučného titulu dňa 03. 10. 2018 vo výške 2 000,- Eur a dňa 07. 11. 2018 vo výške 2000,- Eur súd v napadnutom rozhodnutí dospel k právnemu záveru, že pokiaľ pri týchto platbách absentuje prejavenie vôle dlžníka, že ide o úhradu pohľadávky priznanej oprávnenému exekučným titulom a oprávnený síce prijatie týchto finančných prostriedkov potvrdil, ale skonštatoval, že sa jednalo o úhradu iného dlhu povinného, povinný v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania zániku časti vymáhaného nároku. Sťažnostný súd sa s týmto záverom súdu v napadnutom rozhodnutí nestotožňuje, pričom dospel k záveru, že súd v danom prípade neposúdil správne otázku rozloženia dôkazného bremena. ... Povinný v konaní tvrdil, že voči oprávnenému eviduje len jeden peňažný záväzok, a to ten, ktorého nútený výkon je predmetom tohto exekučného konania. Pokiaľ potom voči oprávnenému vykonal akúkoľvek úhradu aj bez určenia jej účelu, je zrejmé, že ide o úhradu tohto záväzku, keďže iný záväzok v čase vykonaných úhrad voči povinnému neexistoval. Oprávnený však tvrdil, že mal voči povinnému viacero pohľadávok na vrátenie finančných prostriedkov zo skôr poskytnutých pôžičiek a prijaté finančné prostriedky boli započítané na ich úhradu. O aké pôžičky, v akej výške, s akým dátumom splatnosti, či úrovne ich zabezpečenia oprávnený súdu neozrejmil a ani ich existenciu žiadnym spôsobom nepreukázal. Len stroho konštatoval, že povinnému požičiaval od roku 2006 opakovane sumy v celkovej výške viac ako 300 000,- Eur a súdu zaslal výpisy z účtov od roku 2008, z ktorých ale preukazným spôsobom nevyplýva, aké prípadné záväzkové vzťahy existovali medzi oprávneným a povinným. Na viac pre súd je pre posúdenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku rozhodujúce obdobie od vydania exekučného titulu až do podania návrhu na vykonanie exekúcie. Na podklade tvrdení účastníkov exekučného konania bolo nevyhnutné zo strany exekučného súdu v danom prípade posúdiť, či po vydaní exekučného titulu mal povinný voči oprávnenému viac záväzkov a v prípade preukázania existencie viacerých záväzkov povinného voči oprávnenému posúdiť otázku, ktorý z nich bol splnený (čiastočne alebo celkom), a ktorý nie. Na rozdiel od obchodných záväzkových vzťahov alebo pracovnoprávnych vzťahov, Občiansky zákonník (v platnom znení) ako právny predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy výslovnú úpravu zániku viac dlhov u toho istého veriteľa v dôsledku ich splnenia neobsahuje. Právna úprava pôvodne obsiahnutá v § 73 Občianskeho zákonníka bola dňom 31. 12. 1991 zrušená (Čl. I bod 43 zákona č. 509/1991 Zb., ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník) bez toho, aby bola nahradená inou právnou úpravou. Otázku, či absenciu úpravy splatenia viacerých dlhov tomu istému veriteľovi v Občianskom zákonníku možno obísť použitím princípu analógie či výkladu sa pokúsila riešiť prax českých súdov (na Slovensku k tomuto problému absentuje akýkoľvek právny názor). Najvyšší súd Českej republiky sa prípadom plnenia viacerých dlhov zaoberal v rozsudkoch Ro NS ČR zo 7. 7. 2004, sp. zn. 26 Cdo 1649/2004, Ro NS ČR z 27. 1. 2005, sp. zn. 33 Cdo 1112/2003, Ro NS ČR z 29. 3. 2006, sp. zn. 21 Cdo 326/2004. Uvedené judikáty poukazujú na to, že aj v občianskoprávnych vzťahoch pomerne často nastáva situácia, keď dlžník má voči tomu istému veriteľovi viac dlhov, ktoré je povinný vyrovnať. Tento problém v súčasnom Občianskom zákonníku nie je upravený. Z toho však podľa názoru Najvyššieho súdu Českej republiky nemožno vyvodzovať, že by otázka splnenia viac dlhov vzniknutých z občianskoprávnych vzťahov, ktoré má dlžník u toho istého veriteľa, nebola v práve riešená. Pri jeho riešení však nemožno - s ohľadom na ustanovenie § 1 Obchodného zákonníka - vychádzať z ustanovenia § 330 Obchodného zákonníka. Najvyšší súd Českej republiky dôvodí, že ak zákon neobsahuje výslovnú úpravu, ako postupovať, a nemožno vychádzať z analógie (§ 853 Občianskeho zákonníka), musí súd svoje rozhodnutie založiť najmä na základných princípoch právneho poriadku, ktorými sa riadi úprava občianskoprávnych vzťahov. Ak splnenie dlhu (solúcia) predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzku alebo z iného občianskoprávneho vzťahu, vyplýva z toho, že z viac dlhov, ktoré má dlžník u toho istého veriteľa, je vyrovnaný (ak nestačí plnenie na úhradu všetkých dlhov) ten z nich, o ktorom dlžník prejaví pri plnení úmysel ho splniť, teda taký dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási alebo ktorý dlžník pri plnení inak určí, že ho chce splniť. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. sp. zn. 21 Cdo 326/2004, s ktorého závermi sa stotožňuje aj sťažnostný súd, sa uvádza: „V prípade, že plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov u toho istého veriteľa a že dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viac dlhov (prípadne v akej časti) chce vyrovnať, neprechádza
právo voľby, ktorý z viac dlhov bol uhradený, príp. v akej výške, na veriteľa. Pri splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v jednostrannom právnom úkone, ktorým plnenie prijme (ak si to vyžaduje povaha predmetu plnenia), a jeho prípadná vôľa, na ktorý z viac dlhov si plnenie započíta (ak nestačí poskytnuté plnenie na úhradu všetkých dlhov dlžníka), nemá žiadnu právnu relevanciu. Pri úvahe, ktorý z dlhov bol za tejto situácie vyrovnaný, potom možno vychádzať buď zo zásady priority (prednostného vyrovnania niektorého z viac dlhov, založeného napríklad na dobe ich splatnosti, na úrovni ich zabezpečenia, na ich povahe a pod.) alebo zo zásady proporcionality (pomerného vyrovnania všetkých dlhov). Ak sa nemôže uplatniť zásada priority, nakoľko pravidlá stanovené pre prednostné vyrovnanie dopadajú na viac dlhov, je treba postupovať - ako je zrejmé z povahy veci - podľa zásady proporcionality, teda ich pomerného uspokojenia (k tomu porovnaj napr. FEKETE,I. - FEKETEOVÁ,M.: Plnenie niekoľkých dlhov tomu istému veriteľovi v občianskom práve. Justičná revue, 58, 2006, č. 11, s. 1674-1682).“ ... Dôkazné bremeno v exekučnom konaní ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktorá má za následok zánik dlhu, spočíva na povinnom. Povinný v konaní uviedol, že voči oprávnenému má len jeden dlh a na tento dlh uhradil po vzniku exekučného titulu dvakrát po 2000,- Eur. Prijatie týchto finančných prostriedkov oprávnený potvrdil. Pokiaľ ale oprávnený v konaní tvrdil, že povinný má voči nemu viacero splatných záväzkov, na ktoré oproti vymáhanej pohľadávke dopadajú pravidlá pre prednostné uspokojenie dlhu, stíha v tomto smere dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno práve oprávneného. Súd v tejto súvislosti akcentuje najmä skutočnosť, že oprávnený ako veriteľ nemá právo výberu, na ktorý z viac dlhov plnenie započíta. Rovnako je potrebné pripomenúť, že povinný nie je spôsobilý preukázať, že nemá voči oprávnenému iné dlhy a preto ho na preukázanie tejto skutočnosti nie je možné zaťažiť dôkazným bremenom. Opačným výkladom by súd dospel k neprípustnému záveru, že oprávnenému by po úhrade judikovanej pohľadávky zo strany povinného stačilo len formálne namietať, že sa nejednalo o úhradu vymáhanej pohľadávky bez toho, aby bola táto skutočnosť akýmkoľvek spôsobom preukázaná a súd by nemohol pristúpiť k zastaveniu exekúcie. V tomto smere tak súd prisvedčil argumentácii povinného v podanej sťažnosti. Sťažnostný súd konštatuje, že dôkazná situácia v danom prípade netvorí dostatočný podklad pre prijatie skutkového záveru, že povinný skutočne mal voči oprávnenému po vzniku exekučného titulu viacero splatných záväzkov a pokiaľ aj uhradil vyššie konštatované sumy, išlo z pohľadu uplatnenia zásady priority, prípadne proporcionality o úhradu iných splatných záväzkov, než je pohľadávka vymáhaná v tomto konaní. Súd v tejto súvislosti pripomína, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu bolo rozhodnutie vydané v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť rozhodnúť súdu aj v prípade, kedy určitá skutočnosť významná z hľadiska hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nemohla byť preukázaná, alebo v prípade, kedy výsledky dokazovania neumožňujú prijať záver o pravdivosti, prípadne nepravdivosti tejto skutočnosti. Súd preto dospel k záveru, že pokiaľ oprávnený len formálne poprel zánik časti vymáhaného nároku s tým, že si túto úhradu započítal na iné skôr poskytnuté „pôžičky“, v tomto prípade dôkazné bremeno preukázania týchto skutočností spočívalo na oprávnenom. Pokiaľ oprávnený v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, procesným následkom mal byť v rozsahu sporných úhrad v celkovej výške 4000,- eur jeho neúspech v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a teda čiastočné zastavenie exekúcie zo strany súdu. ... Pretože súd z vyššie rozvedených dôvodov považuje sťažnosť povinného z časti za dôvodnú, v záujme zachovania dvojinštatnčnosti konania napadnuté uznesenie podľa § 250 ods. 2 CSP zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vyšší súdny úradník je právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozhodnutí viazaný (§ 250 ods. 2 CSP). ... Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre prijatie rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku). Pojednávanie v danej veci súd nenariadil ani za účelom povinným navrhnutého výsluchu svedka I.. D. F., pretože vzhľadom na vyššie konštatované právne závery výsluch menovaného svedka nepovažoval za potrebný. Je potrebné ešte v tejto súvislosti dodať, že povinný súdu ani neozrejmil, aké konkrétne skutočnosti majú byť jeho výsluchom preukázané, pričom povinný zároveň ani žiadne skutočnosti významné pre toto konanie týkajúce sa tohto svedka v konaní neuviedol.“
19. Súd uvádza, že oprávnený podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k uzneseniu súdu zo dňa 13.08.2019, sp. zn.: 6Ek/1711/2018 vydanému sudcom. V tomto vyjadrení oprávnený uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu /ohľadne posúdenia úhrad vykonaných povinným po vzniku exekučného titulu (úhrada zo dňa 03.10.2018 vo výške 2 000,00 Eur, úhrada zo dňa 07.11.2018 vo výške 2 000,00 Eur; viď citácia zo zrušeného uznesenia vyššieho súdneho
úradníka v bode 18. odôvodnenia tohto uznesenia/ uvedenom v zrušenom uznesení zo dňa 16.04.2019, sp. zn.: 6Ek/1711/2018 vydanom vyšším súdnym úradníkom a že oprávnený tento názor považuje za správny logický a že je v súlade s predloženými dôkazmi. Oprávnený uviedol, že súdu predložil dôkazy (predložené k vyjadreniu oprávnenému k námietkam povinného dňa 09. januára 2019), z ktorých nepochybne vyplýva, že medzi oprávneným a povinným prebiehali viaceré vzájomné platby, a to už od roku 2006 (dôkazy sú predložené od roku 2008). Oprávnený taktiež uviedol, že preukázal svoje tvrdenie, že medzi ním a povinným existuje a existovali aj iné právne vzťahy, vyplývajúce zo zmlúv o pôžičkách. Oprávnený uviedol aj, že úhrady povinného po vzniku exekučného titulu dňa 03.10.2018 vo výške 2 000,00 Eur a dňa 07.11.2018 vo výške 2 000,00 Eur, tieto úhrady sa netýkajú Zmluvy o pôžičke, a nie sú ani plnením v tomto exekučnom konaní. Súd uvádza, že sudca sa v uznesení zo dňa 13.08.2019, sp. zn.: 6Ek/1711/2018 (ktorým zrušil uznesenie zo dňa 16.04.2019, sp. zn.: 6Ek/1711/2018 vydané vyšším súdnym úradníkom) vysporiadal so všetkými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise ku dňu vydania uznesenia, t. j. ku dňu 13.08.2019 (viď citácia z uznesenia sudcu v bode 19. odôvodenia tohto uznesenia). Súd poukazuje na skutočnosť, že vyšší súdny úradník je právnym názorom súdu vyslovenom v uznesení zo dňa 13.08.2019, sp. zn.: 6Ek/1711/2018 viazaný (zmysle § 250 ods. 2 CSP platí, že ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu). Oprávnený ku svojmu vyjadreniu k uzneseniu súdu zo dňa 13.08.2019, sp. zn.: 6Ek/1711/2018 vydanému sudcom nedoložil žiadne dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia. Oprávnený len uviedol, že mal voči povinnému viacero pohľadávok na vrátenie finančných prostriedkov zo skôr poskytnutých pôžičiek a že prijaté finančné prostriedky boli započítané na ich úhradu. Oprávnený nepredložil žiadne dôkazy o existencii týchto pôžičiek; z výpisov z účtu predložených oprávneným k vyjadreniu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyplýva, aké prípadné záväzkové vzťahy existovali medzi oprávneným a povinným (navyše súd opätovne uvádza, že uvedené už bolo posúdené sudcom - viď bod. 18. odôvodnenia tohto uznesenia). Oprávnený teda nepreukázal, že povinný má voči nemu viacero splatných záväzkov, na ktoré oproti vymáhanej pohľadávke dopadajú pravidlá pre prednostné uspokojenie dlhu, pričom práve oprávnený nesie v tomto smere dôkazné bremeno, ktoré však oprávnený neuniesol (viď bod 18. odôvodnenia tohto uznesenia). Povinný uviedol, že voči oprávnenému eviduje len jeden peňažný záväzok, a to ten, ktorého nútený výkon je predmetom tohto exekučného konania. Povinný nie je spôsobilý preukázať, že nemá voči oprávnenému iné dlhy, a preto ho na preukázanie tejto skutočnosti nie je možné zaťažiť dôkazným bremenom. Opačným výkladom by súd dospel k neprípustnému záveru, že oprávnenému by po úhrade judikovanej pohľadávky zo strany povinného stačilo len formálne namietať, že sa nejednalo o úhradu vymáhanej pohľadávky bez toho, aby bola táto skutočnosť akýmkoľvek spôsobom preukázaná a súd by nemohol pristúpiť k zastaveniu exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je teda potrebné prisvedčiť argumentácii povinného v časti úhrad vykonaných povinným po vzniku exekučného titulu (úhrada zo dňa 03.10.2018 vo výške 2 000,00 Eur, úhrada zo dňa 07.11.2018 vo výške 2 000,00 Eur) a posúdiť tieto úhrady ako úhrady časti tohto záväzku, keďže iný záväzok v čase vykonaných úhrad voči povinnému neexistoval.
20. Exekučné konanie sa v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo dňa 28.11.2018, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 03.12.2018, kedy v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala exekúcia.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má teda súd za preukázané, že povinný ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie uhradil sumu vo výške 2 000,00 Eur dňa 03.10.2018 a sumu vo výške 2 000,00 Eur dňa 07.11.2018. Oprávnený však v návrhu na vykonanie exekúcie na uvedené úhrady neprihliadol a nezohľadnil ich, preto bol v tejto časti návrh oprávneného na vykonanie exekúcie nedôvodný. Z uvedeného dôvodu je teda potrebné exekúciu v časti istiny vo výške 4 000,00 Eur rozhodnutím súdu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastaviť. Oprávnený mal v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, s prihliadnutím na čiastočné úhrady povinného, nárok na sumu vo výške 52 390,00 Eur, trovy konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul (vrátane trov právneho zastúpenia) vo výške 2 992,25 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 66 390,00 Eur od 22.09.2013 do 15.07.2016, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 56 390,00 Eur od 22.01.2017 do 03.10.2018, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 54 390,00 Eur od 04.10.2018 do 07.11.2018 a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 52 390,00 Eur od 08.11.2018 do zaplatenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti (nezohľadnenie čiastočných úhrad vo výške 2 000,00 Eur zo dňa 03.10.2018 a vo výške 2 000,00 Eur zo dňa 07.11.2018) bol návrh na
vykonanie exekúcie podaný nedôvodne aj v časti úrokov z omeškania prevyšujúcej úroky z omeškania, na ktoré mal oprávnený nárok ku dňu podania návrhu, preto súd zastavil exekúciu v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 56 390,00 Eur od 22.01.2017 do 03.10.2018, v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 54 390,00 Eur od 04.10.2018 do 07.11.2018 a v časti vymoženia úroku z omeškania prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 52 390,00 Eur od 08.11.2018 do zaplatenia.
22. Oprávnený si prostredníctvom právneho zástupcu v časti „F) Trovy exekúcie - oprávnený“ návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na trovy exekúcie v sume spolu 347,26 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie v sume 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní v sume 330,76 Eur, pričom v odôvodnení trov je uvedené: „Trovy právneho zastúpenia Oprávneného v exekučnom konaní vo výške 330,76 EUR, t.j. 1 úkon v hodnote: 266,42 EUR + 1x režijný paušál vo výške: 9,21 EUR podľa § 13a ods. 2 písm. c) v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a daň z pridanej hodnoty vo výške: 55,13 EUR, t.j. 20 % zo sumy 275,63 EUR podliehajúcej dani z pridanej hodnoty, ako jeden úkon právnej služby: návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 28. novembra 2018.“ Z odôvodnenia trov teda vyplýva, že trovy právneho zastúpenia právny zástupca oprávneného vyčíslil z tarifnej hodnoty vo výške 56 390,00 Eur. Právny zástupca oprávneného si uplatnil nárok na náhradu trov za jeden polovičný úkon právnej služby, a to podanie návrhu na vykonanie exekúcie, náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál) vo výške 1 × 9,21 Eur + 20 % DPH. Oprávnený mal však ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nárok na istinu vo výške 52 390,00 Eur, preto je možné za tarifnú hodnotu považovať sumu vo výške 52 390,00 Eur (keďže v priebehu poskytovania právnej služby došlo k zníženiu ceny veci - z pôvodnej výšky istiny vo výške 56 390,00 Eur na sumu vo výške 52 390,00 Eur po čiastočných úhradách). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty vo výške 52 390,00 Eur, trovy právneho zastúpenia za jeden polovičný úkon právnej služby spolu s režijným paušálom za jeden úkon právnej služby + 20 % DPH predstavujú sumu vo výške 326,74 Eur (1 × 263,07 Eur + 1 × 9,21 Eur + 20 % DPH) a po pripočítaní sumy súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur predstavuje výška dôvodne uplatnených trov oprávneného v exekučnom konaní sumu vo výške 343,24 Eur. Oprávnenému preto náhrada trov exekúcie prevyšujúca uvedenú sumu neprislúcha, a preto súd exekúciu zastavil aj v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 4,02 Eur (347,26 Eur - 343,24 Eur = 4,02 Eur).
23. Sudca v uznesení zo dňa 13.08.2019, sp. zn.: 6Ek/1711/2018 (ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/1711/2018 zo dňa 16.04.2019 a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie) uviedol (v bode 16. odôvodnenia), že: „Súd na úvod konštatuje, že je správny záver súdu prijatý v napadnutom rozhodnutí, že tvrdeniam povinného o zániku vymáhaného nároku jeho čiastočným splnením pred vznikom exekučného titulu, teda vo vzťahu k všetkým tvrdeným úhradám s výnimkou úhrady zo dňa 03.10.2018 vo výške 2 000,00 Eur a úhrady zo dňa 07.11.2018 vo výške 2 000,00 Eur, nie je možné pripísať žiadnu relevanciu. Po preskúmaní napadnutého uznesenia na podklade obsahu spisu sa sťažnostný súd v tejto časti stotožnil so skutkovými ako aj právnymi závermi súdu v napadnutom uznesení a ani na podklade podanej sťažnosti nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od týchto logických argumentov. Aby neopakoval závery, ktoré už boli súdom v napadnutom uznesení správne vyslovené, v tejto časti odôvodnenia doplnil len výklad smerujúci k zdôrazneniu správnosti tejto časti napadnutého uznesenia. Sťažnostný súd preto len zdôrazňuje, že exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. V podmienkach daného prípadu exekučný titul potom osvedčuje, že pohľadávka ním priznaná nezanikla pred jeho vydaním v dôsledku splnenia dlhu. Tento osvedčený právny stav nemôže byť v exekúcii prehodnotený. To znamená, že exekučný súd už nesmie v priebehu exekučného konania prehodnocovať, že vymáhaná pohľadávka oprávneného v súdom priznanej výške existuje. Exekučný súd tak musí vychádzať z toho, že zánik vymáhanej pohľadávky nespôsobila právna skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu, keďže súd v základnom konaní vychádza zo skutkového stavu existujúceho v deň vyhlásenia (respektíve vydania) rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré nastali pred vyhlásením rozhodnutia, mohol dlžník namietať v základnom konaní, teda ešte pred vznikom exekučného titulu. Skutočnosti, ktoré nastali od tohto dňa, môže dlžník namietať v návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný sa tak proti exekúcii môže relevantne brániť len v prípade, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala až po vzniku exekučného titulu. Inými slovami, exekučný súd neskúma, či vymáhaná pohľadávka vznikla, môže
však po vzniku exekučného titulu dospieť k záveru, že vymáhaná pohľadávka z dôvodu splnenia dlhu (celkom, alebo z časti) zanikla. Dôkazné bremeno preukázanie existencie takejto skutočnosti spočíva na povinnom. Návrh na zastavenie exekúcie opierajúci sa o skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu, z pohľadu právnej teórie nie je možné považovať za dôvodný.“ Z uvedeného teda jasne vyplýva, že súd sa v uznesení zo dňa 16.04.2019, sp. zn.: 6Ek/1711/2018 vydanom vyšším súdnym úradníkom správne vysporiadal s úhradami povinného vykonanými pred vznikom exekučného titulu, keď im nepripísal žiadnu relevanciu, preto je potrebné v tejto (teda vo zvyšnej) časti návrh povinného na zastavenie exekúcie § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietnuť. Súd tak opätovne uvádza, že v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku platí, že súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Okolnosťami, ktoré spôsobujú zánik vymáhaného nároku, sú rôzne právne skutočnosti upravené v hmotnoprávnych predpisoch, ktorých právnym následkom je zánik práva priznaného exekučným titulom. Takouto právnou skutočnosťou je aj zánik práva jeho splnením, avšak musí ísť o splnenie dlhu, ktoré nastalo až po vzniku exekučného titulu. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu (splnenie časti dlhu), tieto skutočnosti však mal povinný uplatniť a namietať v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. Povinný sa mohol voči exekučnému titulu - platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní brániť podaním odporu (v zmysle poučenia exekučného titulu). V zmysle druhej vety § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov platí, že podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Súd zistil zo spisu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.: 1Up/416/2018, že exekučný titul bol povinnému doručený do vlastných rúk dňa 07.07.2018 (táto skutočnosť vyplýva z doručenky). Povinný proti platobnému rozkazu nepodal odpor. Platobný rozkaz tak nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.07.2018.
24. Podľa Uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 15.01.2014, sp. zn.: 21CoE/108/2013: „Dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní, sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) - splnenie, započítanie, dohoda, splynutie atď. Najčastejším dôvodom zániku vymáhaného nároku je jeho splnenie. Zánik vymáhaného nároku (ad a/) je teda dôvodom na podanie námietok iba v prípade, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, ..., t. j. pred začatím exekučného konania a zároveň exekučný súd nemôže prihliadať k zániku práva, ak k nemu došlo pred vydaním exekučného titulu.“
25. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.05.2011, sp. zn.: 6 Cdo 15/2011: „ ... dovolací súd tiež poukazuje na to, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnaj napr. R 47/1970).
26. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený pri vyčíslení vymáhaného nároku v návrhu na vykonanie exekúcie neprihliadol na úhrady povinného vykonané pred začatím exekučného konania dňa vo výške 2 000,00 Eur dňa 03.10.2018 a sumu vo výške 2 000,00 Eur dňa 07.11.2018, má súd za preukázané, že v tomto konaní po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili v časti zánik vymáhaného nároku, a preto v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku rozhodol tak, že exekúciu čiastočne zastavil, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia. Nakoľko povinný vo zvyšnej časti návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal súdu skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia v ním navrhovanom rozsahu zastavená, súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol.
27. Nakoľko v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie si oprávnený ani povinný trovy neuplatnili, súd o týchto trovách nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.