Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/118/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matky – C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., B. G. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Andreou Vladárovou, advokátkou, so sídlom v F., H. I. XX a otca B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., J. K. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou, so sídlom v F., L. M. X a plnoletého I. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného JUDr. Andreou Vladárovou, advokátkou, so sídlom v F., H. I. XX, do plnoletosti zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, bytom ako matka, v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie rodičov proti rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. -188 zo dňa 9. augusta 2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu v Žiline č.k. -236 zo dňa 11.10.2023

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline zaviazal otca platiť zvýšené výživné pre v tom čase maloletého I. B. v sume 230,- Eur mesačne počnúc dňom 01.02.2023. Zároveň uložil otcovi povinnosť platiť zvýšené výživné pre maloletú A. B. vo výške 190,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2023 a vo výške 200,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2023 vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred. Zameškané výživné u obidvoch detí po 420,- Eur uložil otcovi zaplatiť do 30.09.2023 k rukám matky. Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, konanie o návrhu otca na zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku oboma rodičmi zastavil a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok tamojšieho súdu č.k. -55 zo dňa 22.11.2012) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. V čase poslednej úpravy bol maloletý I. žiakom prvého ročníka základnej školy, pričom v súčasnej dobe je žiakom tretieho ročníka strednej školy, maloletá A. naposledy navštevovala materskú školu, v čase podanie návrhu bola žiačkou deviateho ročníka základnej školy a od septembra 2023 nastupuje na strednú školu do prvého ročníka Obchodnej akadémie. Otec v čase poslednej úpravy dosahoval v zamestnaní príjem v priemere 1.095,- Eur, matka bola zamestnaná a jej priemerný mesačný čistý zárobok predstavoval 1.666,- Eur. V súčasnej dobe matka dosahuje príjem v priemere 4.058,50 Eur a otec je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 1.101,47 Eur. Na strane otca súd zohľadnil aj úspory, ktoré má na bežnom účte a v investičných fondoch (na bežnom účte 10.551,25 Eur a v investičných fondoch 28.121,21 Eur).

Prihliadajúc na späťvzatie návrhu zo strany otca súd prvej inštancie potom zastavil v zmysle ust. , konanie o návrhu na zastupovanie maloletých detí a spravovanie majetku oboma rodičmi.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja rodičia. Matka vo svojom odvolaní prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a zameškanom výživnom zmeniť tak, že otec bude zaviazaný platiť zvýšené výživné pre maloletého I. vo výške 450,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2023, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, z toho 410,- Eur k rukám matky a 40,- Eur na osobitný účet maloletého zriadený matkou a pre maloletú A. výživné vo výške 420,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2023, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, z toho 380,- Eur k rukám matky maloletého a 40,- Eur na osobitný účet maloletej zriadený matkou. Súd prvej inštancie podľa jej názoru nedôvodne prihliadol na zdravotné problémy otca, keď konštatoval, že si momentálne nemôže privyrábať. Otec v priebehu konania nepreukázal, že by si podal nejakú žiadosť na posúdenie priznania zníženej schopnosti pracovať, či už posudkovým lekárom alebo znalcom. Samotné zdravotné problémy súvisia s alergiou, v intervaloch podľa predložených lekárskych správ a ambulantných nálezov odborne spôsobilé osoby neposudzovali a nevyjadrili sa k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Mnohí ľudia sa liečia na rôzne ochorenia, z ktorých mnohé sú považované za civilizačné choroby a aj napriek tomu chodia každodenne do práce. V čase pôvodného rozhodovania otec dosahoval príjem 1.095,- Eur a jeho súčasný príjem z výsluhového dôchodku, ktorý poberá od februára 2022, je takmer porovnateľný, pričom súd nemal zistené, aký príjem dosahoval otec v policajnom zbore pred nástupom na výsluhový dôchodok, čo mohlo byť vyššie, ako je jeho výsluhový dôchodok a aj tento príjem otec používal počas celého obdobia len pre svoju potrebu. V súčasnej dobe býva v byte so svojou priateľkou, ktorá je zamestnaná a nie je preto žiaden dôvod, aby sa nepodieľala na nákladoch špecifikovaných otcom. Súd taktiež nezobral do úvahy finančné prostriedky otca, ktorými disponuje, ktoré môže použiť na platby výživného na deti, lebo ich má k dispozícií, a tak sa budú môcť rovnako podieľať na jeho životnej úrovni, pričom v súčasnej dobe sa podieľajú len na životnej úrovni matky. Rozhodnutie súdu by malo byť založené na predvídaní práva ako jedného zo základných pilierov spravodlivosti, a preto za podobných okolností by výživné malo byť určené rovnako a vzhľadom na okolnosti prípadu by bolo spravodlivé, aby súd vychádzal z potencionálneho príjmu otca 2.200,- až 2.300,- Eur, pričom rozsah vyživovacej povinnosti v takomto prípade by mal dosahovať 30 % až 40 %.

3. Otec vo svojom odvolaní prostredníctvom právnej zástupkyne žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zameškanom výživnom. Mal za to, že súd pri rozhodovaní o výživnom síce správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, na základe ktorého i určil výšku bežného výživného, ale neprihliadol na tú skutočnosť, že do 31.08.2023 si riadne plnil vyživovaciu povinnosť v zmysle pôvodného rozhodnutia, a to aj včetne plnení na osobitný účet maloletých detí. Zameškané výživné za sedem mesiacov (od 01.02. do 31.08.2023) by malo podľa jeho názoru u obidvoch detí predstavovať sumu 140,- Eur a nie 420,- Eur, ako určil súd prvej inštancie.

4. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojich vyjadreniach pred súdom prvej inštancie, pokiaľ išlo o jeho zdravotný stav. Mal za to, že súd tieto skutočnosti náležitým spôsobom vyhodnotil. Vzhľadom k tomu, že je poberateľom výsluhového dôchodku od februára 2022 a dovtedy bol príslušníkom policajného zboru, nie je možné, aby bol jeho zdravotný stav posudzovaný vo vzťahu k poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely priznania invalidného dôchodku, nakoľko nebol v civilnom sektore zamestnaný minimálne 15 rokov. Z tohto dôvodu považoval tvrdenia matky týkajúce údajne jeho nečinnosti vo vzťahu k posudzovaniu zníženia jeho pracovnej schopnosti za zavádzajúce. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru postupoval správne, keď prihliadol na jeho príjmy v rozhodnom období, t.j. dvanásť mesiacov spätne od podania návrhu na zvýšenie výživného, ako aj na výšku finančných prostriedkov, ktoré mal uložené v investičných fondoch a na účte, ktoré získal z predaja pozemku, ktorého vlastníkom bol ešte v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom pre maloleté deti. Požiadavka matky, aby súd skúmal výšku príjmu otca pred odchodom na výsluhový dôchodok, podľa jeho názoru nemá oporu v dikcii Zákona o rodine a zároveň takýto návrh matka súdu prvej inštancie ani nepredložila.

5. V ďalšom vyjadrení matka spolu s toho času už plnoletým synom prostredníctvom právnej zástupkyne zotrvali na podanom odvolaní. Opätovne poukazovali na pochybenie súdu prvej inštancie, keď neskúmal príjem otca v čase odchodu do výsluhového dôchodku, t.j. či sa otec nevzdal príjmu vyššieho, ako je výsluhový dôchodok. Mali za to, že v konaní predložili dostatok dôkazov o športových aktivitách otca, ktoré sú v príkrom rozpore s jeho tvrdeným zlým zdravotným stavom a vylučujú, že by bol tak vážny,

aby nemohol dosahovať v jeho veku vyšší príjem, ako je príjem z výsluhového dôchodku. Náročnosť praktizovania údajnej rehabilitácie, spôsob jej vykonávania svedčí totiž o opaku.

6. Kolízny opatrovník sa bližšie k podaným odvolaniam účastníkov nevyjadril a súhlasil, aby odvolací súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. , a bez nariadenia pojednávania (ust. a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

8. Zákonná úprava v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti v prípade, ak od poslednej úpravy výživného dôjde medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, kedy už pôvodné výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletých detí) v dôsledku fyzického vyspievania, zvýšením nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie, a pod., ale aj na strane povinného v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného zníženia jeho príjmu, rozšírenia, resp. zúženia okruhu vyživovacích osôb, a pod.. Povinnosťou súdu rozhodujúceho o novej – zmenenej vyživovacej povinnosti je vždy porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase predchádzajúceho rozhodnutia, s pomermi, ktoré tu existujú v čase novej úpravy, pričom už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu už právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

9. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd prvej inštancie potom postupoval správne, keď na základe návrhu matky skúmal, či od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. -55 zo dňa 22.11.2012) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď zaviazal otca platiť zvýšené výživné pre maloletého (toho času už plnoletého) I. vo výške 230,- Eur mesačne a pre maloletú A. v sume 190,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2023 a vo výške 200,- Eur mesačne od 01.09.2023.

10. V prejednávanej veci je nepochybné, že už len s prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy, došlo k výraznej zmene na strane maloletých detí, u ktorých došlo k zvýšeniu nákladov súvisiacich jednak s ich fyzickým vyspievaním ako i v súvislosti s prípravou na budúce povolanie, čo súd prvej inštancie správne vyhodnotil a u maloletej A. zohľadnil i nástup na strednú školu. Na druhej strane ale nemožno nechať bez povšimnutia majetkové pomery na strane otca maloletých detí, ktoré sa oproti predchádzajúcej úprave výrazne nezmenili, a preto i odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že zvýšenie výživného zo strany otca o 20,- Eur u každého z detí a neskôr 30,- Eur u maloletej A. od nástupu na strednú školu je primerané a rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

11. Tak, ako je to už i vyššie uvedené, povinnosťou súdu je porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase poslednej úpravy, s pomermi, ktoré existujú v čase rozhodnutia súdu o novej zmenenej úprave. Príjem otca oproti predchádzajúcej úprave sa prakticky nezmenil, pričom otec už aj v čase predchádzajúcej úpravy vlastnil majetok – pozemok, ktorého hodnotou disponuje v súčasnosti po odpredaji. Pokiaľ matka vo svojom odvolaní poukazovala na potencionálny príjem v súvislosti s jeho odchodom do výsluhového dôchodku a deklarovaným zdravotným stavom, ani na túto námietku odvolací súd prihliadnuť nemohol. Ak totiž zákonodarca pri určitých druhoch povolania s prihliadnutím na ich náročnosť, a s tým súvisiacu vyčerpanosť umožňuje zamestnancom odchod do výsluhového dôchodku po určitej dobe zamestnania, nemožno takýto odchod považovať za vzdanie sa výhodnejšieho príjmu bez vážnych dôvodov. Zákon tu totiž predpokladá pri určitých povolaniach fyzickú, poprípade psychickú náročnosť, ktorá si vyžaduje predčasný odchod do dôchodku, a preto aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno od takéhoto zamestnanca bez ďalšieho spravodlivo vyžadovať, aby pokračoval v inom zamestnaní. Obdobne je tomu tak i v prípade, ak zamestnanec v bežnom zamestnaní splní podmienky pre odchod do starobného dôchodku.

12. Správne postupoval súd prvej inštancie i v prípade, keď zisťoval majetkové pomery otca v rozhodnom období, t.j. v čase rozhodovania o zmene úpravy výživného. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného v tejto konkrétnej veci uplynula doba 10 rokov, počas ktorej mohlo dôjsť viackrát k zmene

pomerov i na strane otca, ale tak, ako je už vyššie uvedené, súd musí vychádzať z majetkových pomerov, ktoré tu existujú v čase jeho rozhodovania, keďže v priebehu konania neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného za čas pred podaním návrhu. Pokiaľ v minulosti došlo k zmene pomerov medzi účastníkmi, napr. v dôsledku zvýšenia príjmu otca, matke nič nebránilo podať návrh na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany otca.

13. Odvolací súd nevyhovel odvolaniu otca, ktorým namietal výšku zameškaného výživného poukazujúc na plnenia, ktoré hradil na osobitný sporiaci účet maloletých detí, keďže tvorbu úspor súd zrušil až dňom 01.09.2023 a zameškané výživné otcovi vzniklo z titulu zvýšenia pri bežnom výživnom.

14. Postupom podľa odvolací súd preskúmal i rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania o návrhu otca na zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku. Súd prvej inštancie v tejto časti postupoval v súlade s ust. až 3 , a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. s použitím ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).