Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/99/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Čisovskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne: B. Z., PEZOLT - PVD, so sídlom v Košiciach, Holubyho 27, IČO: 14 307 871, zastúpenej: JUDr. Danica Holováčová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Čajakova 5 proti žalovanému: Kolesár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Stierova 15, IČO: 36 839 035, zastúpenému: JUDr. Vladimír Habiňák, advokát, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, o zaplatenie 955,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -183 zo dňa 8.10.2018

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch pod č. III a č. IV. a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Návrh žalobkyne zo dňa 31.1.2018 na prerušenie konania zamieta. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 119,90 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 30.12.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. IV. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76% o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak o žalobe zo dňa 16.8.2013, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 955,21 eur s príslušenstvom, titulom neuhradenej faktúry č. 2012231 zo dňa 11.12.2012, ktorou žalovanému vyúčtovala náklady na médiá za rok 2011. Žalovaný namietal, že údaje uvedené vo faktúre nezodpovedajú reálnej spotrebe elektrickej energie. Namiesto reálnej spotreby vo výške 2.390 kWh mu žalobkyňa svojvoľne navýšila spotrebu o dvojnásobok, t.j. 4.780 kWh.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so stanoviskami strán sporu, s listinnými dôkazmi, výsluchom konateľa žalovaného a svedkov (B. Z., O. A.), ako aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. (spis bol pripojený od 22.5.2018 do 25.5.2018) a na návrh strán sporu vyjadrením Východoslovenskej energetiky, a.s., Košice.

4. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností (administratívna budova, výrobná hala, sklad, odsávač pilín, sklad horľavín) nachádzajúcich sa v objekte Jarmočná 1, Košice. Žalobkyňa jednotlivé budovy prenajíma a jeden z objektov nachádzajúcich sa v tomto odbernom mieste má v prenájme aj žalovaný. Nebolo sporné, že žalobkyňa pri dodávke elektriny nepodniká, pretože elektrinu pre iné osoby (nájomcov) predáva za nákupné ceny, ktoré jej účtuje dodávateľ elektriny.

5. Žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 1.1.2008 zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej boli nebytové priestory nachádzajúce sa v objekte Jarmočná 1 v Košiciach. Išlo o sklad horľavín zateplený 13,7 m2, rampu 2,86 m2 a voľnú plochu 20,65 m2. Okrem výšky a splatnosti nájomného sa strany dojednali aj o úhrade služieb spojených s nájmom (čl. V zmluvy), na výške zálohových platieb za služby, ktoré bude žalobkyňa zabezpečovať pre nájomcu a to elektrina 1500 Sk mesačne + 19% DPH; teplo 400 Sk mesačne + 19% DPH; vodné, stočné 90 Sk mesačne + 19% DPH; ostatné 560 Sk mesačne + 19% DPH. V bode 3 citovaného článku sa zmluvné strany dohodli, že vyúčtovanie režijných nákladov (služieb) okrem strážnej služby prenajímateľ zabezpečí do 60 dní od dátumu vyúčtovania zo strany dodávateľov. Vyúčtovacím obdobím sa rozumie kalendárny rok. Vyúčtovanie nákladov zašle prenajímateľ nájomcovi, ktorý najneskôr do 60 dní uhradí vyúčtovaný rozdiel. Toto platí rovnako pre prenajímateľa v prípade preplatku, pokiaľ tento nebol zúčtovaný na prípadné nedoplatky záloh, alebo prác vykonaných v prospech nájomcu.

6. Faktúrou č. 2012231 zo dňa 11.12.2012, splatnou dňa 19.11.2012, žalobkyňa vyúčtovala žalovanému náklady na médiá za rok 2011 v celkovej výške 984,30 eur. Touto faktúrou boli vyúčtované náklady na elektrickú energiu, vodné, stočné a zrážkovú vodu. Elektrická energia bola fakturovaná v množstve spotreby 2.390 kWh, za cenu 0,5837 eur/kWh, t.j. vo výške spolu 1 395,04 eur, s tým, že zálohové platby boli uhradené v sume 573,48 eur. Žalovaný reklamoval správnosť tejto faktúry v časti vyúčtovania elektrickej energie. Žalobkyňa vystavila žalovanému novú faktúru č. 2012231 zo dňa 11.12.2012, so splatnosťou dňa 29.12.2012, predmetom ktorej bolo vyúčtovanie nákladov na médiá za rok 2011 v celkovej výške 984,59 eur. Elektrická energia bola účtovaná tak, že množstvo spotreby 2.390 kWh bolo vynásobené koeficientom 2, ktorému prepočtu zodpovedá 4.780 kWh. Pri cene 0,2919 eur/kWh tak suma za elektrickú energiu predstavuje 1 395,28 eur. Aj v prípade tejto faktúry boli potvrdené zálohové splátky na elektrinu vo výške 573,48 eur.

7. Žalobkyňa tvrdila, že množstvo spotrebovanej elektrickej energie, odčítané podružným elektromerom, je potrebné vynásobiť koeficientom 2. Použitie tohto násobiteľa odôvodňovala skutočnosťou, že rovnakým koeficientom sa určovala spotreba za celý objekt na hlavnom merači. Pokiaľ teda VSE ako dodávateľ elektrickej energie do odberného miesta Jarmočná 1, Košice pri účtovaní spotreby nameranej hlavným elektromerom túto násobil koeficientom 2, potom aj žalobkyňa musela použiť rovnaký postup vo vzťahu k jednotlivým nájomcom a ich spotrebu násobila rovnakým násobiteľom 2.

8. Žalovaný takýto postup namietal. Tvrdil, že pri odčítaní spotreby elektrickej energie podľa podružných elektromerov je použitie násobiteľa 2 neopodstatnené, lebo spotreba nameraná podružným elektromerom zodpovedá spotrebe reálnej.

9. Súd z výpovede žalovaného zistil, že do roku 2010 sa spotreba elektrickej energie účtovala podľa hodnôt nameraných na elektromere, ktorý bol umiestnený hneď vedľa skladu, ktorý mal v prenájme.

10. Žalobkyňa v konaní predložila listinu Prehľad dodávky elektriny za rok 2011 - Jarmočná 1, Košice, pričom podľa údajov v tejto listine bol u žalovaného počiatočný stav kWh 27.647 a konečný stav kWh 30.037 (rozdiel predstavuje 2.390 kWh). S použitím násobiteľa 2 bola určená spotreba elektrickej energie 4.780 kWh, čo pri cene elektrickej energie 0,2918 eur predstavuje náklad spolu 1 394,80 eur. Celková spotreba elektrickej energie v objekte Jarmočná 1, Košice s použitím násobiteľa 2 bola spolu vo výške 32.970 kWh. Podkladom pre vypracovanie tejto tabuľky bol odpočet elektrickej energie zaznamenávaný pre jednotlivých nájomcov podľa ich elektromerov. V prípade žalovaného išlo o elektromer č. 3634901, kedy bol jeho stav od roku 2009 nasledovný: -stav v roku 2008 23330 - spotreba 1120, stav v roku 2009 25248 - spotreba 1918, stav v roku 2010 27647 - spotreba 2399, stav v roku 2011 30037 - spotreba 2390.

11. Žalovaný požiadal spoločnosť Eltech Control s.r.o., Košice o obhliadku a vyjadrenie k spôsobu vyúčtovania spotreby elektrickej energie v prenajatom priestore. Podľa vyjadrenia tejto spoločnosti je podružný elektromer, osadený prenajímateľom, na základe ktorého prenajímateľ vykonáva vyúčtovanie nákladov za elektrickú energiu jednotarifný elektromer, určený pre priame meranie spotreby a tak je aj zapojený. Z toho vyplýva, že sa na odpočet neuplatňuje žiaden prepočítavací koeficient. Tento elektromer zobrazuje priamo nameranú spotrebu. Jedná sa o elektromer výrobcu Křížik, typ ET404, rok výroby 1970.

12. Súd konštatoval, že medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný v roku 2011 v súvislosti s nájmom nebytových priestorov spotreboval elektrickú energiu v množstve 2.390 kWh a nesporná bola aj cena elektrickej energie v roku 2011 vo výške 0,2918 eur/kWh. Sporným bolo použitie koeficientu 2, ktorým bola vynásobená celková spotreba elektrickej energie.

13. Súd prvej inštancie uplatnený nárok po právnej stránke posúdil podľa ust. , , , o nájme a podnájme nebytových priestorov a uzavrel, že vzhľadom na nesporné skutočnosti - množstvo nameranej a spotrebovanej elektrickej energie žalovaným v roku 2011 v rozsahu 2.390 kWh a cenu elektrickej energie za 1 kWh 0,2918 eur, potom celková cena za spotrebovanú elektrickú energiu v roku 2011 predstavuje sumu 697,402 eur.

14. Podľa názoru súdu v konaní nebola preukázaná opodstatnenosť použitia násobiteľa 2 vo vzťahu k vyúčtovaniu nákladov pre žalovaného. Žalobkyňa takýto postup použila z dôvodu, že distribútor elektrickej energie jej vo faktúre za odberné miesto Jarmočná 1, Košice spotrebu nameranú na hlavnom elektromere takto násobil. Hlavný elektromer podľa vyjadrenia Východoslovenskej energetiky, a.s. (v konaní pred Okresným súdom Košice I sp.zn. ) je prevodový dvojtarifný elektromer s priradenými meracími transformátormi prúdu s prevodom 100/5A. Na štítkoch prevodového elektromera, je viditeľný násobiteľ elektromera s označením Xs = 0,1, ktorý je potrebné vynásobiť s číslom, ktorý predstavuje pomer medzi primárnou a sekundárnou stranou meracieho transformátora prúdu. Ak meracie transformátory prúdu sú s prevodom 100/5A, tak pomer je 20. Výsledný odpočtový násobiteľ spotrebovanej elektriny teda bude 0,1 x 20 = 2. Upozornenie, že je potrebné použiť násobiteľ pre odpočet elektriny, je vidieť tiež na elektromere. Spôsob výpočtu (násobenia) odpočtovým násobiteľom vo vzťahu k sume spotrebovanej elektriny konkrétne nepopisuje žiadna technická norma, vyhláška, resp. legislatíva. Jedná sa o fyzikálne danosti jednotlivých prvkov meracej súpravy a matematický spôsob určenia hodnoty nameranej spotrebovanej elektriny, ktoré sú obsiahnuté v základoch elektrotechniky.

15. Súd však konštatoval, že elektrická energia, ktorú spotreboval žalovaný, bola meraná iným typom elektromera, tzv. elektromerom podružným. Takéto podružné elektromery merajú skutočnú spotrebu elektrickej energie, ktorú už nie je potrebné ničím násobiť. Podľa vyjadrenia Eltech Control s.r.o. ide o elektromery, ktoré zobrazujú priamo nameranú spotrebu. Sú určené pre priame meranie spotreby, tak bol tento elektromer aj zapojený a z toho vyplýva, že sa na odpočet neuplatňuje žiaden prepočítavací koeficient. Podľa názoru súdu, zo skutočnosti, že odpočet spotreby elektrickej energie na hlavnom elektromere podlieha použitiu násobiteľa 2, nie je možné vyvodiť záver, že tento násobiteľ sa má použiť aj na odpočet spotreby meranej elektromerom podružným a to z dôvodu, že ide o rozdielne typy meradiel. Ako tiež vyplynulo z vyjadrenia VSE (zo dňa 24.4.2014), polopriame meranie súvisí len s hlavným meradlom na odbernom mieste. Nesúvisí však s podružnými meradlami u jednotlivých nájomcov.

16. V prejednávanej veci bol spôsob vyúčtovania dohodnutý v zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.1.2008 a to v čl. V, v ktorom si účastníci zmluvy dohodli 1./ výšku zálohových platieb za služby poskytované v súvislosti s nájmom, 2./ spôsob ich úhrady, 3./ lehotu vyúčtovania režijných nákladov, 4./ vyúčtovacie obdobie, 5./ splatnosť vyúčtovania. Spôsob, akým sa bude určovať spotreba elektrickej energie, dohodnutý nebol.

17. Pri posudzovaní tejto otázky (spôsobu merania a vyúčtovania elektrickej energie) súd vychádzal z toho, že bežnou praxou medzi stranami sporu bolo rozúčtovanie elektrickej energie podľa odpočtu jej spotreby na podružnom elektromere. V roku 2009 bola spotreba elektrickej energie 1918 kWh a v tomto rozsahu bola aj vyúčtovaná vo faktúre č. 2010314 zo dňa 31.12.2010, v roku 2008 bola podľa odpočtu spotreba elektrickej energie u žalovaného 1120 kWh a v takomto rozsahu bola faktúrou č. 2010009 zo dňa 14.1.2010 žalovanému aj vyúčtovaná. Pritom spotreba elektrickej energie vychádzala z odpočtu počiatočného a konečného stavu na elektromere podružnom. Nie je preto žiadny dôvod na to, aby bola spotreba elektrickej energie za rok 2011 nameraná a odpočítaná rovnakým spôsobom (z podružného elektromera), ešte násobená koeficientom 2. Podľa názoru súdu použitie koeficientu 2 na určenie spotreby elektrickej energie na podružnom elektromere nemožno odôvodniť použitím takéhoto koeficientu na elektromere hlavnom. Zatiaľ čo hlavný elektromer je prevodový, dvojtarifný elektromer s priradenými meracími transformátormi, v prípade tohto podružného išlo o elektromer jednotarifný, určený pre priame meranie spotreby. Rozhodujúcou okolnosťou pri posudzovaní uplatneného nároku

bolo, že medzi sporovými stranami nebol v Zmluve o prenájme nebytových priestorov dohodnutý spôsob, akým sa bude spotreba elektrickej energie vyúčtovávať. Pokiaľ v období predchádzajúcom roku 2011 bola spotreba elektrickej energie určená podľa spotreby nameranej podružným elektromerom, potom z takéhoto spôsobu treba vychádzať aj v období roka 2011. Pritom v priebehu celého konania nebolo sporné, že spotreba elektrickej energie žalovaným nameraná podružným elektromerom, bola v roku 2011 vo výške 2.390 kWh.

18. Žalobkyňa až v poslednom podaní zo dňa 25.4.2018 namietala, že podružný merač nie je určeným meradlom podľa o energetike, preto majú údaje ním namerané len informatívnu povahu a pre tunajšie konanie nie sú právne relevantné. Súd na túto okolnosť namietanú žalobkyňou neprihliadol, lebo v priebehu celého sporového konania bola spotreba elektrickej energie nameraná podružným elektromerom medzi stranami nesporná. V súlade s ust. súd vychádza z takéhoto zhodného tvrdenia strán sporu a na zmenu v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli súd už neprihliada. Aj v tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že spôsob rozúčtovania - fakturácie elektrickej energie v zmluve o nájme nebytových priestorov dohodnutý nebol, tento bol v predchádzajúcom období zaužívaný podľa spotreby nameranej podružným elektromerom a takýto spôsob vyúčtovania nákladov je smerodajný aj pre obdobie roka 2011. Žalobkyňa síce spochybňuje správnosť merania podružným elektromerom, ale ani toto spochybnenie (z dôvodu, že v zmysle zákona nejde o meradlo určené pre fakturáciu), by neodôvodňovalo použitie koeficientu 2, ktorým by sa mala takto nameraná spotreba vynásobiť.

19. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni cenu elektrickej energie spotrebovanú v roku 2011 v sume 697,42 eur, čo zodpovedá spotrebe 2.390 kWh pri cene 0,2918 eur/kWh. Žalovaný na zálohách zaplatil sumu 597,48 eur, preto jeho nedoplatok predstavuje čiastku 99,922 eur, čo spolu s DPH (19,9844 eur) predstavuje sumu 119,90 eur.

20. O úrokoch z omeškania súd rozhodol s poukazom na ust. veta prvá, v spojení s ust. Nariadenia vlády SR účinného v čase vzniku záväzkového vzťahu. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni cenu spotrebovanej elektrickej energie v lehote splatnosti uvedenej na faktúre t.j. dňa 29.12.2012. Nasledujúcim dňom sa dostal s plnením do omeškania, preto je povinný zaplatiť žalobkyni okrem istiny aj úroky z omeškania a to v zákonnej výške 8,75% ročne odo dňa 30.12.2012 až do zaplatenia.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, čo do sumy 119,90 eur a to predstavuje jej 12%-tný úspech v spore. Žalovaný bol úspešný v rozsahu, v ktorom súd žalobu zamietol, čo predstavuje jeho 88%-tný úspech v spore. Súd teda vychádzal z pomeru - rozdielu úspechu strán sporu a úspešnejšiemu žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76% (88% - 12%).

22. Výrok o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Košice I pod sp.zn. , ako aj nevyhovenie návrhu žalobkyne na vykonanie dôkazu pripojením spisu v uvedenej veci z dôvodu, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté ku dňu 27.7.2018 súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v konaní vedenom Okresným súdom Košice I sa žalobkyňa domáhala voči VSE a.s. náhrady polovice sumy, ktorú zaplatila v roku 2011 za odber elektriny na odbernom mieste Jarmočná 1, Košice, pričom závery, ktoré boli vo vzťahu k spôsobu merania a odpočtu podľa hlavného merača ustálené v konaní Okresného súdu Košice I, nie sú v prejednávanej veci použiteľné, lebo ide o závery týkajúce sa úplne iného typu meradla.

23. Proti rozsudku, v rozsahu III. a IV. výroku, podala včas odvolanie žalobkyňa s poukazom na odvolacie dôvody podľa ust. , a . Namietala, že súd prvej inštancie, odvolávajúc sa na nesporné tvrdenia strán ohľadom nameraného množstva spotreby el. energie a ust. , neprihliadol na jej podanie zo dňa 25.4.2018, v ktorom argumentovala, že podružný merač nie je určeným meradlom podľa ust. o energetike. Vyslovila názor, podľa ktorého je aplikácia ust. limitovaná, keď súd nemôže vziať za preukázané také zhodné tvrdenia strán, u ktorých existuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Dôvodná pochybnosť je daná aj vtedy, ak hoci aj zhodne tvrdené skutočnosti odporujú právnej úprave. Odvolateľka argumentovala, že súd prvej

inštancie pochybil už v čase, keď si utvoril dojem o tom, že podružný merač je fakturačným meračom, pretože toto nikdy žalobkyňa ani netvrdila, najmä však, takáto "zhodne tvrdená" skutočnosť odporuje platnej právnej úprave a to konkrétne ust. o energetike. Vzhľadom na nespochybniteľnú platnosť zásady iura novit curia potom nemohol súd ustáliť, že podružný merač by mal povahu meradla určeného (fakturačného), keď sa to vyslovene prieči platnému právu. Obdobné konštatovanie je nutné učiniť aj pre prípad, že súd prvej inštancie poukazuje na údajne zaužívaný spôsob odpočtu len podľa podružného meradla. Pokiaľ v tomto smere súd uvažoval o kvázi obchodnej zvyklosti, je nutné oponovať, že zaužívaním nepráva nemôže vzniknúť právo, pretože každý právny úkon, ktorý právu odporuje, trpí neplatnosťou. V konaní nebolo sporné to, že žalobkyňa fakturovala nájomcom a teda, teda aj žalovanému, elektrickú energiu za nákupné ceny od dodávateľa elektrickej energie. Inými slovami napísané, žalobkyňa ako prenajímateľ mohla fakturovať nájomcom maximálne len toľko, koľko sama zaplatila. Dodávateľ elektrickej energie fakturoval žalobkyni ako prenajímateľovi ceny elektrickej energie výhradne s poukazom na výsledky hlavného - fakturačného - meradla, ktoré ako jediné v celej nehnuteľnosti malo povahu určeného meradla podľa zákona o energetike. Toto meradlo podliehalo násobiteľovi 2.V zmysle bodu 28 odôvodnenia rozsudku súd ustálil, že spotrebu nameranú na podružnom meradle nie je už potrebné ničím násobiť. Praktickým dopadom takéhoto záveru súdu potom je, že prenajímateľ by mal zo strany elektrární účtovanú spotrebu v hodnote 100 A, ku ktorej sa elektrárne dopracovali tak, že spotrebu 50 A vynásobili násobiteľom 2 tak, ako sa to má pri hlavnom /fakturačnom a teda aj určenom meradle robiť v zmysle zákona o energetike. Následne by chcel prenajímateľ vyúčtovať túto spotrebu 100 A svojmu jedinému nájomcovi, ktorý však argumentuje tým, že jeho podružný merač ukazuje spotrebu len 50 A a súčasne, že táto spotreba sa už nemusí násobiť ničím, lebo sa jedná o podružné meradlo. Reálny dopad je ten, že prenajímateľ je v rozsahu hodnoty jednej polovice reálnej spotreby v strate, pretože mu ju ten, kto elektrickú energiu reálne odoberal, odmieta uhradiť. Súd tak napadnutým rozsudkom legalizoval stav bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného ako nájomcu, a to v rozsahu jednej polovice reálnej spotreby v zmysle hlavného / fakturačného a jediného určeného meradla v zmysle platnej právnej úpravy. Súdom rozhodnutý stav je v rozpore s elementárnou logikou, právnou istotou a legitímnymi očakávaniami žalobkyne. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že argumentácia žalobkyne je aplikovateľná len na vzťah medzi žalobkyňou a dodávateľom elektrickej energie, avšak pre určenie spotreby elektrickej energie žalovaného je rozhodujúca spotreba nameraná na podružnom merači, ktorý je určený na priame meranie spotreby. Uvedené vyplýva jednak z vyjadrenia spoločnosti ELTECH CONTROL s.r.o., ako aj z výpovede O. A.. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

25. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že s názorom žalovaného, že odvolaním uplatnená argumentácia sa vzťahuje len na vzťah medzi žalobkyňou a dodávateľom elektrickej energie, ako aj, že na vzťah sporových strán je smerodajné podružné meradlo, sa nestotožňuje. Poukázala pritom na kogentnosť právnej úpravy podľa ust. § 35 ods. 1 zákona o energetike, s tým, že ho nie je možné meniť resp. obchádzať ani dohodou ani praxou účastníkov hmotnoprávnych strán. Podkladom fakturácie môžu byť preto len výstupy z meradiel, ktoré spĺňajú zákonné predpoklady, aby boli považované za určené meradlá, ktorým podružné meradlo rozhodne nie je. V prípade, ak by žalobkyňa ako prenajímateľ nezohľadnila koeficient 2 vo vzťahu k svojim nájomcom, nastal by stav, kedy by prenajímateľ mal zo strany nájomcov uhradenú len polovicu skutočnej spotreby elektrickej energie a druhú polovicu by musel znášať prenajímateľ, aj keď sám el. energiu nespotreboval.

26. Žalovaný vyššie uvedený názor žalobkyne pokladal za nesprávny. Mal za to, že ak by žalobkyňa uplatnila koeficient (násobiteľ) 2, žalovaný by uhradil skutočnú spotrebu 2 krát. Uvedený záver podporuje prehľad výšky spotreby žalovaného v predchádzajúcich rokoch 2009, 2010, kedy bola spotreba účtovaná bez použitia tohto násobiteľa, teda v obrovskom nepomere v porovnaní s rokom 2011.

27. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrvala na argumentácii, uvedenej v odvolaní a v ďalšom svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného.

28. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania v zmysle ust. a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a 380 a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

29. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci je naplnený odvolací dôvod podľa , podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj odvolací dôvod podľa ust. , podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v kontexte naplnenia týchto odvolacích dôvodov treba hovoriť aj o naplnení odvolacích dôvodov podľa ust. , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko sa súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedôsledne vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní, t.j. v celom kontexte neprihliadol na podanie žalobkyne zo dňa 25.4.2018 a tam uvádzané skutočnosti s odkazom aj na nepripojenie spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. .

30. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel k skutkovým zisteniam v rozsahu nedostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu a preto zo zisteného skutkového stavu nevyvodil správny právny záver. Rozhodnutie tak trpí skutkovými vadami, pretože nebol správne resp. dostatočne vytvorený jeho skutkový základ a to aj z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu.

31. Odvolací dôvod podľa , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je porušením procesných práv strán.

32. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

33. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

34. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

35. Predmetom tohto konania je nárok na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania nákladov za služby spojené s nájmom nebytových priestorov, konkrétne nákladov za dodávku resp. spotrebu elektrickej energie za rok 2011.

36. Podľa ust. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

37. Práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu sú vzájomnej povahy, z čoho vyplýva, že právu jednej strany zodpovedá povinnosť druhej strany a naopak povinnosti jednej strany zodpovedá právo druhej strany. Ako to vyplýva z ust. , prenajímateľ je povinný zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Táto povinnosť sa týka najzákladnejších plnení, ktoré sa poskytujú v súvislosti s nájmom a bez ktorých by nebolo možné nebytový priestor riadne užívať na dohodnutý účel (napr. aj dodávka elektrickej energie). Nájom nebytových priestorov je odplatný právny vzťah, tzn. že prenajímateľ za ponechanie predmetu nájmu očakáva protiplnenie v podobe finančného plnenia. Nájomca je preto povinný okrem nájomného uhrádzať aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním (nájmom) nebytového priestoru.

38. Práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu nájmu nebytového priestoru, vyplývajú predovšetkým z obsahu nájomnej zmluvy. Pre rozsah práv a povinností zmluvných strán je teda smerodajná predovšetkým ich dohoda.

39. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 1.1.2008 zmluvu o nájme nebytových priestorov, ako aj, že nájomný vzťah v rozhodnom období (2011) trval. V konaní tiež nebolo sporné a z obsahu zmluvy o nájme (článok V.) jednoznačne vyplýva povinnosť žalobkyne zabezpečovať pre žalovaného (okrem iných služieb) aj dodávku elektrickej energie. Žalovaný sa zaviazal za uvedenú službu platiť pravidelné mesačné zálohové platby v dojednanej výške a lehote splatnosti. Žalobkyňa sa zároveň zaviazala vyúčtovať náklady spojené s poskytovaním tejto služby za vyúčtovacie obdobie jedného kalendárneho roka a to v lehote do 60 dní odo dňa, kedy žalobkyni budú náklady za dodávku vyúčtované zo strany dodávateľa elektrickej energie. Strany sa tiež dohodli na lehote splatnosti nedoplatku; žalovaný sa zaviazal, že vyúčtovaním určený rozdiel (nedoplatok) uhradí žalobkyni v lehote do 60 dní od doručenia vyúčtovania.

40. V konaní tiež nebolo sporné, že žalobkyňa povinnosť zabezpečiť dodávku elektrickej energie do nebytových priestorov v nájme žalovaného v kalendárnom roku 2011 riadne zabezpečila, že žalovaný zaplatil zálohové platby spolu vo výške 597,48 eur, že žalobkyňa v nasledujúcom roku 2012 žalovanému vyúčtovala náklady spojené s poskytovaním tejto služby vo výške 1.394,80 eur, od ktorých odpočítala preddavkovo zaplatené zálohové platby v plnej výške a teda, vyúčtovala nedoplatok vo výške 955,21 eur (796,01 eur + DPH). Uvedená suma tvorila predmet žaloby, pričom nebolo sporné, že žalovaný nedoplatok neuhradil ani čiastočne.

41. Obrana žalovaného spočívala v tom, že žalobkyňa pri vyúčtovaní nákladov použila násobiteľ 2 a teda, že mu boli vyúčtované náklady dvojnásobne vyššie.

42. Uvedená skutočnosť, t.j. že žalobkyňa pri vyúčtovaní použila násobiteľ 2, nesporne vyplynula z obsahu vyúčtovacej faktúry.

43. Náklady spojené s dodávkou elektrickej energie sa odvíjajú od dvoch základných premenných, ktorými sú 1/. množstvo spotrebovanej energie (kWh) a 2/. cena za jednotku množstva energie. Odvolací súd zdôrazňuje, že prvá premenná, t.j. množstvo spotrebovanej energie, v konaní nebolo sporné (2.390 kWh).

44. Spornou sa teda v konaní stala jediná otázka, t.j. či žalobkyňa pri vyúčtovaní postupovala správne, pokiaľ násobiteľ 2 použila, resp. aj dôvod, pre ktorý tak učinila (s prihliadnutím na predchádzajúce roky nájmu, kedy tento násobiteľ podľa zhodného tvrdenia strán pri vyúčtovaní nákladov použitý nebol).

45. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k otázke služieb spojených s užívaním nebytových priestorov (výška zálohových platieb, zúčtovacie obdobie, lehota na vyúčtovanie, výška celkových nákladov za služby, lehota splatnosti vyúčtovaním zisteného rozdielu) boli jasne zadefinované v zmluve o nájme. Pojmy, použité v zmluve o nájme resp. jazykové vyjadrenie vo vzťahu k tejto otázke, sú natoľko jednoznačné, že nemožno usudzovať na iný obsah vôle, ako ten, že žalobkyňa ako prenajímateľ bola oprávnená účtovať žalovanému skutočné náklady na dodávku elektrickej energie v plnej výške, tak ako jej samej boli účtované zo strany dodávateľa. Uvedený záver plne zodpovedá odplatnému charakteru nájomného vzťahu, kedy prenajímateľovi za ponechanie predmetu nájmu na užívanie patrí protiplnenie jednak v podobe nájomného a celkom prirodzene aj v podobe úhrady skutočných nákladov prenajímateľa za plnenia (služby) poskytované s užívaním nebytového priestoru. Z obsahu zmluvy nevyplýva zmluvná vôľa, v zmysle ktorej by žalovaný ako nájomca bol povinný uhradiť náklady na dodávku elektrickej energie v inom, a to či už vyššom alebo nižšom rozsahu, než sú skutočné náklady, ktoré reálne vynaložila žalobkyňa ako prenajímateľka v prospech žalovaného.

46. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Protokol Štátnej energetickej inšpekcie, Krajského inšpektorátu Košice č.8/025/13 zo dňa 19.6.2013 (č.l.36 spisu), v ktorom Štátna energetická inšpekcia po preskúmaní vyúčtovacej faktúry VSE a.s. vo vzťahu k žalobkyni a siedmych vyúčtovacích faktúr, vyhotovených žalobkyňou vo vzťahu k siedmym nájomcom (vrátane žalovaného) konštatovala, že žalobkyňa nepodniká pri dodávke elektriny, pretože spotrebovanú elektrinu pre iné osoby predáva za nákupné ceny elektriny od dodávateľa elektriny. Kontrola bola vykonaná na základe podnetu niektorých nájomcov žalobkyne na predmetnom odbernom mieste, pričom podstata ich sťažnosti bola založená práve na tvrdení, že žalobkyňa neoprávnene fakturuje nájomcom vyššiu cenu, ako jej fakturuje dodávateľ VSE a.s. (č.l. 41 spisu).

47. Postup súdu prvej inštancie, keď základ svojho rozhodnutia postavil výlučne na posúdení otázky, ktorý z elektromerov (či podružný alebo hlavný) bol určujúci pre vyúčtovanie, nie je správny. Pokiaľ teda súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z toho, že medzi sporovými stranami nebol v zmluve o nájme nebytových priestorov dohodnutý spôsob, akým sa bude spotreba elektrickej energie vyúčtovávať a pokiaľ sa s poukazom na bežnú prax medzi stranami sporu pri rozúčtovaní priklonil k podružnému elektromeru, ktorý zobrazuje priamo nameranú spotrebu, pričom na odpočet sa neuplatňuje žiaden prepočítací koeficient, odvolací súd prízvukuje, že v prvom rade spôsob, podmienky a pravidlá pre vyúčtovanie určujú právne predpisy (napr. zákon o energetike, vyhláška o pravidlách pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou) a poukaz na bežnú prax medzi stranami neobstojí, pretože táto prax (ako správne uviedol aj súd prvej inštancie) sa týkala len rozúčtovania celkovej spotreby energie v celom objekte medzi jednotlivých nájomcov, nie vyúčtovania samotného.

48. Napokon, otázka výšky (rozsahu) spotreby el. energie v konaní ani nebola sporná. Žalobkyňa vo vyúčtovaní vychádzala práve z takého rozsahu spotreby, ako tvrdil žalovaný s poukazom na spotrebu, akú vykazoval podružný elektromer. Údaje o spotrebe, ktoré vykazovali podružné meradlá v objekte, teda žalobkyni zrejme slúžili pri rozpočítavaní celkovej ceny nákladov medzi jednotlivých nájomcov. Pokiaľ pri určení celkovej ceny nákladov elektriny za rok 2011 žalobkyňa použila násobiteľ 2, nepostupovala svojvoľne, ale vychádzala z ceny nákladov, ako jej samej boli vyúčtované dodávateľom (viď listinný doklad označený ako Prehľad dodávky elektriny za rok 2011 na č.l. 64 spisu).

49. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že merať odber elektriny je podľa kogentného ust. o energetike možné len určeným meradlom. Podľa ust. o metrológii, podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná používať určené meradlá v prípadoch, v ktorých je ich používanie ustanovené (), a na daný účel existuje druh meradla ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak úrad neudelil výnimku.

50. V konaní nebolo sporné, že podružné meradlo nemá certifikát určeného meradla, ako aj, že dodávateľ - Východoslovenská energetika a.s., pri vyúčtovaní vo vzťahu k žalobkyni vychádzal z údajov na hlavnom meradle, ktoré naopak túto kvalitu spĺňa. Uvedené napokon vyplýva aj z vyjadrenia spoločnosti Eltech Control s.r.o., Košice, podľa ktorého predmetné podružné meradlo zobrazuje priamo nameranú spotrebu, pričom na odpočet sa neuplatňuje žiaden prepočítací koeficient, avšak tento

elektromer ani nespĺňa podmienky pre takúto fakturáciu, pretože nie je zaplombovaný oprávnenou osobou a nie je isté, či má platný kalibračný list, čo sú základné podmienky nevyhnutné k rozpočítavaniu elektrickej energie na základe podružných elektromerov. Súd prvej inštancie, pokiaľ svoje rozhodnutie odôvodňoval aj s poukazom na vyjadrenie tejto spoločnosti, vzal do úvahy len prvú časť tohto vyjadrenia, t.j. že podružné meradlo zobrazuje priamo nameranú spotrebu, pričom na odpočet sa neuplatňuje žiaden prepočítací koeficient, avšak opomenul jeho druhú časť, t.j. pochybnosť o tom, či ide o určené meradlo v zmysle právnych predpisov.

51. Vzhľadom na vyššie uvedený záver odvolací súd zdôrazňuje, že kľúčovou otázkou, relevantnou pre rozhodnutie v predmetnej veci bola otázka, aké boli skutočné náklady (žalobkyne) na dodávku elektrickej energie a teda, v akom rozsahu (výške) dodávateľ elektrickej energie (v danom prípade Východoslovenská energetika a.s., Košice) vyúčtoval náklady za dodávku samotnej žalobkyni. Samozrejme, nie je možné vylúčiť, že vyúčtovanie Východoslovenskej energetiky a.s. vo vzťahu k žalobkyni bolo nesprávne a preto, aj riešenie tejto otázky (t.j. správnosti vyúčtovania zo strany dodávateľa) bolo pre rozhodnutie vo veci kľúčové, pretože ak vyúčtovanie Východoslovenskej energetiky a.s. vo vzťahu k žalobkyni bolo nesprávne, mohlo to mať následne vplyv na správnosť vyúčtovania žalobkyne vo vzťahu k nájomcom, resp. k žalovanému. Napokon, po zodpovedaní týchto otázok (a aj v prípade, ak vyúčtovanie VSE a.s. bolo správne) bolo potrebné zaoberať sa tiež otázkou, či žalobkyňa správne rozúčtovala (rozdelila) náklady za celý objekt Jarmočná medzi všetkých nájomcov (vrátane žalovaného) tak, aby zodpovedali spotrebe jednotlivých nájomcov a aby boli vyčerpané skutočné náklady žalobkyne v plnej výške.

52. Nesprávne vyhodnotenie podstaty sporu potom viedlo k chybnému postupu súdu prvej inštancie pri vyhodnotení relevancie dôkazu, ktorý bol žalobkyňou navrhnutý, ktorý návrh súd nesprávne zamietol, keďže bol spôsobilý priniesť ďalšie skutkové zistenia, relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. Týmto dôkazom bol výsledok sporu, iniciovaného žalobkyňou proti dodávateľovi elektriny, VSE a.s., vedený na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. , v ktorom sa riešila práve otázka použitia násobiteľa 2 pri vyúčtovaní nákladov na spotrebu elektrickej energie na odbernom mieste žalobkyne na Jarmočnej 1v Košiciach a to práve v rozhodujúcom období 2011. Ako uviedla žalobkyňa pri navrhovaní tohto dôkazu, rozsudok Okresného súdu Košice I vo veci sp.zn. sa stal právoplatným dňa 27.7.2018, pričom napadnutý rozsudok je zo dňa 8.10.2018.

53. K naplneniu uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle ust. odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie si mohol vyššie uvedené kľúčové otázky posúdiť ako predbežné v konaní aj sám, ale v záujme právnej istoty mohol vyčkať na právoplatné rozhodnutie v danej veci a pokiaľ v tejto veci už súd právoplatne rozhodol, mal strany s týmto rozhodnutím oboznámiť a vysporiadať sa s jeho relevanciou k predmetu sporu. Neobstojí preto názor súdu prvej inštancie, že predmet tohto iného konania nemal súvislosť s predmetom konania v tejto veci. Práve naopak, ako už odvolací súd uviedol vyššie, práve otázka správnosti vyúčtovania dodávateľa elektrickej energie Východoslovenskej energetiky a.s. vo vzťahu k žalobkyni bola jednou z kľúčových otázok, majúcich vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

54. Vyššie uvedené procesné pochybenia v zisťovaní skutkového stavu mali za následok vecne nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku pod č.III, ktorým súd žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamietol, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania pod č.IV.

55. Odvolací súd preto rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa ust. a .

56. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne vec prejednať v kontexte s právnym názorom odvolacieho súdu a v prvom rade ustáliť, aké boli skutočné náklady žalobkyne na dodávku elektrickej energie a teda, v akom rozsahu (výške) dodávateľ elektrickej energie vyúčtoval náklady za dodávku elektrickej energie žalobkyni za rok 2011, ako aj, či toto vyúčtovanie dodávateľa vo vzťahu k žalobkyni bolo správne. Pri skúmaní týchto otázok bude súd prvej inštancie vychádzať z výsledku sporu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. , pričom pre tento účel bude potrebné vykonať dokazovanie oboznámením obsahu predmetného spisu resp. právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Napokon, po zodpovedaní týchto otázok a aj v prípade, že vyúčtovanie dodávateľa voči žalobkyni s použitím násobiteľa 2 bolo správne, sa súd prvej inštancie musí zaoberať

otázkou, či žalobkyňa následne vykonala správne rozúčtovanie (rozdelenie) nákladov, vyúčtovaných jej dodávateľom za celý objekt na Jarmočnej 1 v Košiciach medzi jednotlivých nájomcov (vrátane žalovaného) tak, aby zodpovedalo spotrebe jednotlivých nájomcov a aby boli vyčerpané skutočné náklady žalobkyne v plnej výške. Súd prvej inštancie je pri tom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

57. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o doterajších trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).