Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Ek-377-2019.pdf
PDF · 70.66 KB
Case nature
Subarea
28Ek/377/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ELIT SLOVAKIA s.r.o., IČO: 31 596 061, so sídlom Kolmá 4, 851 01 Bratislava-Petržalka, zast. Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: F. M., S.. XX.XX.XXXX, N. M. XXX XX N. V. XXX, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin Buraj, s.r.o., so sídlom Jilemnického 532/2, 911 01 Trenčín, o vymoženie 6.308,53 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Eva Šteinerová, so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu dňa 01.03.2019 domáhal od povinného vymoženia 6.308,53 eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Petrom Škrabákom sp. zn. RK2018/005 zo dňa 28.01.2019. Poverením zo dňa 18.04.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Evu Šteinerovú, ktorá ju vedie pod spisovou značkou 171EX 137/19.
2. Povinný podal v 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (doručené dňa 29.04.2019) dňa 10.05.2019 návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného dňa 07.06.2019 súdu na rozhodnutie.
3. Povinný navrhol zastavenie a odklad exekúcie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný na základe sfalšovaných zmlúv, ktoré povinný osobne nikdy nepodpísal, pričom všetky podpisy na zmluvách, ktorých súčasťou bola aj rozhodcovská doložka, vydávané za podpisy povinného, sú podpismi inej osoby. Povinný zároveň uviedol, že táto osoba bola už stotožnená a pravdepodobne bola zneužitá situácia, že povinný dlhodobo žije v zahraničí, o čom táto osoba vedela. Povinný tiež uviedol, že v tejto veci je v súčasnosti pripravované aj trestné oznámenie. Povinný ďalej uviedol, že na základe vyššie uvedených skutočnosti podal návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrh na odklad jeho vykonateľnosti na Okresnom súde Bratislava V, pričom toto konanie je vedené pod sp. zn. 29Cr/7/2019 . S poukazom na vyššie uvedené má povinný za to, že sú splnené zákonom stanovené predpoklady, aby došlo k odkladu exekúcie do času, kým sa právoplatne neskončí konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V, vedené pod sp. zn. 29Cr/7/2019 . Ak totiž dôjde k vykonania exekúcie, pričom následne dôjde k zrušeniu exekučného titulu, vznikne na majetku povinného značná škoda. Okrem vyššie uvedeného, má povinný za to, že exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorý vzišiel z podvodného konania, a to na základe absolútne neplatného právneho úkonu, čo má za následok, že táto exekúcia je nezákonná, a preto oprávnený zároveň navrhuje jej zastavenie.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať platnosť ručiteľského vyhlásenia a rozhodcovskej doložky. Hmotnoprávne otázky je oprávnený skúmať len súd
v základnom konaní, nie exekučný súd, ktorý v tomto smere ani nie je oprávnený robiť dokazovanie. V súvislosti s uvedeným oprávnený podotkol, že povinný nie je v pozícii spotrebiteľa. Oprávnený ďalej uvádza, že tvrdenia povinného, ktorým namieta neplatnosť zmluvy z dôvodu, že boli sfalšované jeho podpisy, považuje za účelové, pričom doposiaľ nie je toto tvrdenie povinného ničím potvrdené a preukázané. Oprávnený teda naďalej trvá na výkone exekúcie tak, ako to stojí v upovedomení o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, a teda nesúhlasí s odkladom a zastavením exekúcie. Oprávnený zároveň dodal, že v prípade, ak by došlo k poškodeniu povinného zo strany tretej osoby a vedel by to náležite preukázať, môže si voči nej uplatniť nárok na náhradu škody.
5. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len“ ZRK“), ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
10. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a obsahu spisu má za preukázané, že predmetná exekúcia začala na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Petrom Škrabákom, sp. zn. RK2018/005 zo dňa 28.01.2019. Súd ďalej konštatuje, že samotné podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku nezakladá dôvod straty právoplatnosti a následne aj vykonateľnosti tohto exekučného titulu (§ 40 ods. 3 ZRK). Takéto účinky má len právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku resp. právoplatné rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti tohto exekučného titulu. Dôvodom straty alebo odkladu vykonateľnosti exekučného titulu nie je ani príprava povinného na podanie trestného oznámenia v tejto veci. Zároveň je potrebné uviesť, že v exekučnom konaní sa v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie súd zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, pričom exekučný súd je v rámci exekučného konania viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorého vecnú správnosť nie je oprávnený preskúmavať. Vzhľadom na to, že povinný nepredložil právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení exekučného titulu alebo o odklade jeho vykonateľnosti a zároveň nepreukázal ani žiadne iné okolnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd považuje návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný.
11. Záverom súd dodáva, že o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor, ktorý vydá upovedomenie o odklade exekúcie v prípade, ak je naplnený niektorý z dôvodov odkladu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61h ods. 1 Exekučného poriadku.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.