Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/58/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobkyne: Y.. T. V., X. W. XXX, XXX XX W., zastúpenej Mgr. Marcelom Kandríkom, advokátom, so sídlom Grešova 7, 080 01 Prešov, IČO: 50005871, proti žalovanému: K. L., X. W. XXX, XXX XX W., zastúpenému JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 37941828, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -186 z 12.7.2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného odstrániť neoprávnene zasahujúce kovové oplotenie z parcely registra CKN XX, zapísané na LV XXX, k.ú. W. do parcely CKN XX/X, zapísanej na LV XXX, k. ú. W. vo vlastníctve žalobkyne v súlade s grafickým plánom na zameranie neoprávneného zásahu zhotoveným N.. Ľ. P. dňa 24.5.2018, ktorý je súčasťou rozsudku, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa je vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti parciel č. XX/X, XX/X, XX/X H. XX/X registra C KN, v katastrálnom území W., obec W., okres Prešov. Dňa 27.4.2009 vydal Stavebný úrad W. povolenie stavby č. V.-Č. pre Y. V. a T. V. (rodičov žalobkyne). Rozhodnutím Obce W. zo 16.5.2014 X.-O. bola povolená zmena stavby pred dokončením.

3. Z verejne dostupných zdrojov na internetovom portáli www.katasterportal.sk súd zistil, že žalovaný je evidovaný ako výlučný vlastník parciel registra CKN XX, XX, XX/X H. XX na LV XXX, k.ú. S..

4. Z elaborátu N.. T. T. zo zamerania skutkového stavu v teréne dňa 15.8.2014 vyplýva, že predmetom merania bolo overenie polohy existujúceho oplotenia na hranici medzi pozemkami - parcelami CKN XX/ X, XX/X, XX/X na jednej strane a parcelami CKN XX, XX/X H. XX v k.ú. W., podľa ktorého bolo zistené, že v celom rozsahu oplotenia vlastníkov pozemkov - parciel XX/X, XX/X, XX/X nezasahuje do pozemkov

- parciel CKN XX, XX/X, XX v k.ú. W.. V grafickej prílohe čiernou farbou je vykreslený súčasný stav katastra nehnuteľnosti modrou líniou vykreslený skutkový stav. Z grafickej prílohy je vidieť, že pri uličnej čiare oplotenie z betónových tvárnic nie je priamo na vlastníckej hranici, ale odsunuté 25 cm do parcely CKN XX/X. Obdobne je to na styku parciel CKN XX/X a C KN XX, kde oplotenie z oceľového pletiva sa nachádza 50 cm v parcele CKN XX/X.

5. Výzvou z 16.9.2014 vyzývala žalobkyňa žalovaného, aby v lehote 30 dní odstránil časť presahujúceho oplotenia. Žalovaný na výzvu odpovedal 2.10.2014 spôsobom, že si nie je istý tvrdením žalobkyne, preto si dá zamerať pozemok objednaným geodetom a o termíne bude žalobkyňu informovať.

6. Žalovaný doručil súdu technickú správu a vytyčovací náčrt č. XXX vyhotovené R. W. U..G..C.., so sídlom v Košiciach vyhotovené H.. Z., autorizačne overené N.. Y.. W., z ktorých vyplýva, že na základe objednávky žalovaného bol porovnaný skutkový stav v teréne s platnou katastrálnou mapou a zo záveru vyplýva, že pán L. je prihradený na protiľahlej strane z pozemku parcela č. XX/X. Je to zrejmé aj z platnej katastrálnej mapy, kde od hospodárskej budovy na pozemku parcela č. XX je vlastnícka hranica zalomená dovnútra, pričom existujúci plot pokračuje priamo. Z technickej správy tiež vyplýva, že plot žalobkyne kopíruje skoro v celej dĺžke platnú VKMn až na južnú stranu, kde cca v dĺžke 30 cm platí plot pána L..

7. Žalobkyňa namietala tvrdenia žalovaného o možnosti vydržania vlastníckeho práva, keď predložila súdu fotografiu zachycujúci predchádzajúce oplotenie žalovaného, ktoré je odlišné ako oplotenie aktuálne. „Staré“ oplotenie bolo na murovanom základe, aktuálne oplotenie vyzerá inak.

8. Žalobkyňa predložila súdu stanovisko N.. H. K. - R. zo dňa 3.11.2016, v ktorom geodet podával stanovisko k otázkam:

1. Zamerali ste správne polohu existujúceho oplotenia medzi parcelami č. XX/X a XX v k. ú. W. pri spracovaní geometrického plánu 14/2014? 2. Musela spol. R. W. U..G..C.. pri vytyčovaní spoločnej hranice pozemku parcely č. XX/X, XX zrušiť existujúce (evidované) lomové body hranice pozemku a v dôsledku hrubej chyby ich nahradiť novými bodmi? Geodet na otázku č. 1 odpovedal, že R. XX/XXXX bol vyhotovený za účelom zamerania stavby rod. domu a v zmysle platných predpisov v čase spracovania GP aj v súčasnosti bol ako geodet povinný pred vykonaním zmien v operáte katastra nehnuteľnosti overiť identicitu skutočného stavu v teréne so stavom zobrazeným v katastrálnej mape, resp. so stavom operátu KN. Platný právny stav bol v čase spracovania GP definovaný záznamom podrobného merania zmien č. 438 vyhotoveného ako súčasť operátu GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX firmou R. U..G..C.. L., ktorý pred spracovaním GP si geodet overil v podrobných bodoch. Overené podrobné lomové body spĺňali predpísané kritéria a hranice v teréne boli v čase spracovania GP XX/XXXX považované za identické s hranicami parciel evidovanými v operáte KN. Z uvedeného geodet považuje svoje zameranie existujúceho oplotenia za správne. Na druhú otázku geodet odpovedal, že pri vytyčovaní hraníc pozemku sa vychádza z platných údajov KN. Platné údaje sú záväzné a pred vytýčením je potrebné ich overiť. V prípade, že platné údaje nespĺňajú požadované kritéria presnosti, je pred vytýčením potrebné vykonať opravu údajov evidovaných v operáte KN až následne po vykonaní opravy údajov katastra je možné opravené (platné a záväzné) údaje KN vytyčovať

- svojvoľná zmena údajov KN je neprípustná.

9. Žalovaná strana doručila súdu stanovisko R. W. U..G..C.. z 25.11.2016, z ktorého vyplýva, že podkladom pre spracovanie vytyčovacieho náčrtu č. 574 boli všetky dostupné údaje poskytované OÚ Prešov, katastrálny odbor, čiže platná katastrálna mapa nečíselná, záznamy podobného merania zmien a meračské náčrty z predchádzajúcich meraní, súbor prevzatých meraní a ostatné meračské údaje uložené vo všeobecnej dokumentácii. Pred začatím merania R. W. U..G..C.. overil identické body s výsledkom, že podrobné body z predchádzajúcich meraní zapísaných v katastri nehnuteľnosti v súbore prevzatých meraní a triedou presnosti T = 3 nespĺňali kritérium (viď technická správa). Z toho dôvodu použili nové identické body, kde overenie vykonali odmeraním vzdialenosti identického bodu od najmenej dvoch ďalších bodov, ktoré možno považovať za identické a porovnaním výsledku so zodpovedajúcimi údajmi dokumentovanými v súbore geodetických informácií v zmysle platných predpisov. Ďalej konateľ spoločnosti N.. Y. W. popisuje spôsob merania a v závere uvádza, že vytýčené hranice považuje za správne.

10. Žalobkyňa predložila súdu oznámenie o ukončení vykonania kontroly vytyčovacieho náčrtu č. XXX v k. ú. W. realizovanej Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 17.8.2017, v ktorom sa uvádza, že Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, odbor katastrálnej inšpekcie na základe podnetu a sťažnosti žalobkyne vykonal kontrolu autorizačne overeného vytyčovacieho náčrtu č. XXX vyhotoveného H.. Z. a autorizačne overeného N.. Y. W., pričom boli zistené nedostatky a autorizovaný

geodet bol vyzvaný na vyjadrenie sa k zaslanému protokolu. Výsledok kontroly je, že GP č. XX/XXXX rešpektuje priebeh hranice, ktorá bola zadefinovaná podľa GP č. XX/XXXX a vytyčovací náčrt č. XXX vyhotovený 4.4.2016 je neplatný.

11. Žalobkyňa doručila súdu dňa 31.5.2018 grafický plán na zameranie neoprávneného zásahu kovového oplotenia do pozemku parcely registra CKN XX/X zapísanej na LV XXX, k. ú. W., ktorý nezameniteľným spôsobom vymedzuje určiteľný bod v teréne, ktorým prechádza vlastnícka hranica medzi pozemkami a zároveň určuje bod, ktorým má žalovaný viesť rez kovového oplotenia neoprávnene postaveného na pozemku - parcele CKN XX/X, k. ú. W. vo vlastníctve žalobkyne. Tento bod je označený v technickej správe ako bod B nachádzajúci sa vo vzdialenosti 25 cm od päty murovaného - betónového oplotenia zo severnej strany (z ulice).

12. Vychádzajúc z ust. súd pri spôsobe vyporiadavania vychádzal z poradia v akom zákon vypočítava jednotlivé spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby, z princípov, na ktorom je založené občianske právo poskytujúce ochranu tomu, komu bolo zasiahnuté do práv bez právneho dôvodu proti tomu, kto do toho práva zasiahol. S poukázaním na to, že v danom prípade sa jedná len o časť oplotenia v dĺžke 25 cm súd nezistil dôvod, prečo by žalovaný nemohol spornú časť oplotenia odstrániť, nakoľko tým znemožňuje výkon vlastníckeho práva žalobkyni, ktorá takto nemôže ukončiť stavbu plotenia vlastného pozemku. Takýto postup sa nejaví byť zložitým ani finančne nákladným. Žalobkyňa v konaní nepochybne preukázala, že je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti parcely registra C KN č. XX/X zapísanej na LV č. XXX, k. ú. W. a tiež preukázala, že žalovaný do jej vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje tak, ako to vyplýva z elaborátu zo zamerania skutkového stavu v teréne N.. T. T. zo dňa 15.8.2014, stanoviska N.. H. K. - R. z 3.11.2016, ako aj grafického plánu na zameranie neoprávneného zásahu zhotoveného geodetom N.. P. z 24.5.2018. Pokiaľ žalovaná strana doložila súdu vytyčovací náčrt č. XXX vyhotovený R. W. U..G..C.. zo dňa 4.4.2016 na preukázanie tvrdení, že plot je osadený na vlastníckej hranici žalovaného, tento listinný dôkaz bol v priebehu súdneho konania stranou žalobkyne spochybnený. Neplatnosť vytyčovacieho náčrtu č. XXX vyhotoveného R. W.Š. U..G..C.. dňa 4.4.2016 vyslovila katastrálna inšpekcia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 17.8.2017. Žalovaný tak relevantným spôsobom nepreukázal, že do vlastníckej hranice žalobkyne nezasahuje. Pokiaľ žalovaná strana namietala v konaní, že vlastnícke právo spornej časti pozemku nadobudla vydržaním, toto svoje tvrdenie náležite nepreukázala.

13. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním zákon predpokladá kumulatívne splnenie všetkých podmienok uvedených v ustanovení . Vydržanie je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a dochádza k nemu, keď je držba oprávnená, trvá nepretržite v určenú dobu (pri nehnuteľnostiach 10 rokov) a musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Oprávnená držba je charakterizovaná tým, že držiteľ nakladá s vecou ako s vlastnou a je dobromyseľný. Obsahom dobromyseľnosti (bona fides) je dôvodné presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda aj existencie spôsobilého titulu. V prejednávanej veci žalovaný nepreukázal všetky potrebné atribúty preukazujúce tvrdené vydržanie. Dôkazné bremeno pritom zaťažuje žalovaného. Žalovaný uvádza, že spornú časť nehnuteľnosti nadobudol vydržaním titulom dedenia, pričom súdu bližšie nešpecifikuje kedy vstúpil do držby on, či jeho právni predchodcovia, avšak zásadným problémom sa súdu javí byť nepreukázanie dobromyseľnosti. Zo správania žalovaného dobromyseľnosť nijako nevyplýva, pretože žalovaný sa ako vlastník nemohol cítiť, keď prvotne sa snažil so žalovanou dohodnúť a neskôr preukázať, že plot je osadený správne na vlastníckej hranici. Takéto konanie žalovaného spochybňuje tvrdenie o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním, ktoré predpokladá, že oprávnený držiteľ sa cíti byť vlastníkom bez pochybnosti o svojom vlastníctve. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel.

14. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením .

15. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Odvolanie odôvodnil ustanovením , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strany aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práve na spravodlivý proces, ustanovením , t.j. že súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ustanovením , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením , t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Poukázal na to, že rozsudok nie je dostatočne presný, určitý a zrozumiteľný, nakoľko nie sú v jeho výroku premietnuté konkrétne body merania, ktoré by boli premietnuté do geometrického plánu, ktorý by mohol byť podkladom pre odstránenie predmetného oplotenia. Grafický plán N.. P. nie je pevne spojený s rozsudku a preto nemôže slúžiť ako podklad pre jeho eventuálne vykonanie. Grafická príloha neobsahuje podrobné body merania a tento nedostatok nemožno odstrániť fotografickou prílohou.

18. Súd nerozhodol v súlade s petitom žaloby, nakoľko žalobkyňa sa domáhala v žalobe niečoho iného než o čom súd v konečnom dôsledku rozhodol (na podklade grafického plánu N.. Ľ.G. P.), pričom ani po doručení tohto grafického plánu súdu 31.5.2018 žalobkyňa žalobu neupravila. Výrok rozsudku je takto nevykonateľný v dôsledku formálnych a obsahových nedostatkov, pretože nespĺňa náležitosti označenia nehnuteľností podľa katastrálneho zákona.

19. Pokiaľ ide o právne posúdenie treba konštatovať, že žaloba znela na splnenie povinnosti a nie na usporiadanie vzťahu, ktorý vyplýva z osobitného predpisu, pričom na druhej strane je sporné, či oplotenie, ktoré sa má vypratať spĺňa charakter stavby tak, ako ju definuje stavebný zákon. Súd prvej inštancie bližšie neodôvodňuje použitie ustanovení o neoprávnenej stavbu, ktorou sa myslí stavba, ktorej chýba občianskoprávny titul a nie tzv. čierna stavba podľa administratívnoprávnych predpisov. Mohutný kamenný plot z tvárnic, ktorý vidno na fotografiách grafického plánu N.. P. postavila žalobkyňa, resp. jej právny predchodcovia. Súd teda priznal žalobkyni viac ako sa domáhala, nakoľko nerozhodol o zmene návrhu na začatie konania po podaní žalobkyne, ktoré bolo súdu doručené 31.5.2018. Preto je rozsudok nepreskúmateľný.

20. Námietka vydržania bola vznesená oprávnene, pretože žalobkyňa z betónových tvárnic postavila plot. Súd nepripustil návrhy na vykonanie dokazovania s odôvodnením, že námietka vydržania bola vznesená v roku 2016. Od tohto dátumu žalovaný dva krát menil právneho zástupcu. Navyše, žalovanému svedčí aj titul dedenia a môže si započítať dobu právnych predchodcov. Žalobkyňa vyzvala výzvou zo 16.9.2014 žalovaného na odstránenie presahujúcej časti oplotenia v lehote 30 dní. Žalovaný odpovedal na výzvu dňa 2.10.2014 s tým, že nie je si istý a preto dá si zamerať pozemok geodetom. Až do výzvy žalobkyne dňa 16.9.2014 žalovaný vec dobromyseľne užíval a pred týmto dátumom mohol za splnenie ostatných zákonných podmienok nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Preto nevykonanie nevrhnutých dôkazov je samostatne odvolací dôvod v zmysle .

21. Žaloba znela na vypratanie nehnuteľnosti, avšak výrok rozsudku tomuto návrhu nezodpovedá. Medzi stranami bola a je sporná hranica, pričom uvedené skutočnosti boli riešené aj pred správnymi orgánmi. Všetky úkony vyhotovené pre potreby tohto konania sa týkali prakticky priebehu hranice medzi spornými parcelami. Celé súdne konanie zapríčinili sporné hranice, ktoré by mali byť riešené pred správnymi a nie pred súdnymi orgánmi.

22. Súd pochybil aj v otázke náhrady trov konania, nakoľko neaplikoval ustanovenie , t.j. možnosť nepriznania náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V danom prípade sa jedná o spor, kde stranami sporu sú susedia. Dôvodom začatia súdneho konania bolo správanie obidvoch sporových strán, ktoré sa nedohodli a vec riešili predsúdne aj pred správnymi orgánmi, pre ktorými tiež nedošlo k vybaveniu veci dohodu. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť na postoj strán v konaní. Žalovaný spor nijako nepredlžoval a mal záujem na jeho skorom vyriešení bez zbytočných prieťahov, preto by bolo nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi, aby znášal trovy konania.

23. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

24. V následných vzájomných vyjadreniach (, ) zotrvali sporové strany na svojich stanoviskách s tým, že žalovaný navrhol doplniť dokazovanie v štádiu odvolacieho konania, a to prehratím zvukového záznamu z pojednávania z 12.6.2018 a vypočutím svedkov, ktorých súd prvej inštancie odmietol vypočuť.

25. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad k zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom a neboli zistené žiadne vady procesného postupu, ktoré by mali za následok znemožnenie strane (v danom prípade žalovanému), aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

27. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje ( ).

28. Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“) ( ).

29. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nepochybne zistil, že došlo k zásahu vlastníckeho práva žalobkyne v dôsledku zriadenia predmetného oplotenia na pozemku, ktorý jej vlastnícky patrí, pričom osobou zodpovednou za tento zásah do vlastníckeho práva je žalovaný ako stavebník tohto oplotenia. Nároky žalobkyne uplatňované v tomto konaní boli nepochybne potvrdené objektívnymi dôkazmi zadováženými počas prvoinštančného konania, a to stanoviskom N.. H. K. - R. z 3.11.2016 oznámením o ukončení vykonania kontroly vytyčovacieho náčrtu č. XXX v k. ú. W. realizovanej Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo 17.8.2017, ktorým bolo preukázané, že vytyčovací náčrt č. XXX zo 4.4.2016 je neplatný (podklad predložený žalovaným) a grafickým plánom na zameranie neoprávneného zásahu do pozemku žalobkyne CKN XX/X, LV XXX, k. ú. W.. Tieto dôkazy nepochybne preukázali neoprávnenosť stavby tohto oplotenia na pozemku žalobkyne.

30. Nemožno konštatovať, že by žalobkyňa z hľadiska procesného uplatňovala svoje nároky v tomto konaní odchylne od pôvodnej žaloby doručenej na súd prvej inštancie 29.1.2015, nakoľko v tejto sa domáhala odstránenia prečnievajúcej časti kovového oplotenia zasahujúcej do parcely č. XX/X, LV XXX, k. ú. W. a na tomto stanovisku nič sa nezmenilo ani v priebehu konania, kde predloženými technickými podkladmi (najmä grafický plán na zamerania neoprávneného zásahu kovového oplotenia) len upresnila žalobu, ktorú pôvodne podala. Nemožno teda konštatovať, že by súd prvej inštancie v dôsledku procesnej pasivity žalobkyne rozhodol v rozpore s petitom, pretože predmet konania bol nepochybne známy a v zásade nezmenený v priebehu celého konania.

31. Podľa názoru odvolacieho súdu nepochybil súd prvej inštancie ani v rovine právneho posúdenia prejednávanej veci, kedy poukázal na všeobecné ustanovenie garantujúce ochranu vlastníckeho práva v rovine všeobecnej (bod 22 napadnutého rozsudku) a oprel sa v kombinácii s týmto ustanovením o ustanovenie , nakoľko treba súhlasiť s tým, že kovové oplotenie je v zásade stavbou na cudzom pozemku a pokiaľ jeho zriadením došlo k zásahu do vlastníckeho práva vlastníka takéhoto pozemku je dôvod na jeho odstránenie.

32. Nemožno konštatovať, že by súd prvej inštancie pochybil pokiaľ nevenoval pozornosť v rámci dokazovania riešeniu vydržania vlastníckeho práva k dotknutej časti parcely CKN 79/1 žalovaným v zmysle a nasl. , nakoľko už na pojednávaní 21.1.2016 žalovaný poukazoval a bránil sa možnosťou vydržania, avšak okrem prednesu takejto procesnej obrany žiadne ďalšie dokazovanie na tomto pojednávaní a ani v priebehu konania nenavrhol s výnimkou záverečného štádia konania, čo však súd prvej inštancie správne neakceptoval pridržiavajúc sa zásady tzv. sudcovskej koncentrácie konania ( ).

33. Nemožno tiež súhlasiť s odvolacími námietkami žalovaného týkajúcimi sa toho, že predmetný rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko nespĺňa náležitosti uvedené v , teda nespĺňa

požiadavky na riadne odôvodnené rozhodnutie v zmysle tohto zákonného ustanovenia. Z napadnutého rozsudku je zrejmé čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. V zmysle vyššie uvedeného sa súd prvej inštancie vyporiadal aj s námietkami žalovaného týkajúcimi sa vydržania, a to postupom podľa . Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia z hľadiska jeho vnútornej štruktúry, ako aj logických súvislosti, ktoré sú obsahom tohto rozhodnutia spĺňa všetky požiadavky na riadne odôvodnené súdne rozhodnutie v zmysle , ktoré dáva odpoveď na všetky podstatné okolnosti a otázky nastolené stranami v tomto konaní.

34. Nepochybil súd prvej inštancie ani pokiaľ ide o výrok o trovách konania, pokiaľ v zmysle priznal žalobkyni ako sporovej strane, ktorá mala v konaní plný úspech nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. V prejednávanej veci neboli zistené žiadne dôvody osobitného zreteľa odôvodňujúce postup podľa v otázke náhrady trov konania, pričom okolnosť, že ide o susedský spor, ktorý mal byť primárne riešený pred orgánmi štátnej správy a nie na súde nie je takým argumentom, ktorý by odôvodňoval aplikáciu v otázke náhrady trov konania.

35. Preto postupom podľa odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ).

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).