Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Er-1028-2013.pdf
PDF · 78.19 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/1028/2013
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, nástupca JUDr. Zory Ferdinandy, pod č. k. EX 57456/19, predtým EX 7063/2013 na návrh oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, IČO: 35556757proti povinnému: M. G., T.. XX.X.XXXX, H. G. T. D. X pre vymoženie 920,- € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Okresný súd Spišská Nová Ves je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., trovy exekúcie vo výške 42,35 € na účet č.SK75 6500 0000 0000 2032 0116, VS 57456/19, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 27.11.2013 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Zoru Ferdinandy pre vymoženie dlžného výživného za čas od 1.1.2012 do 21.12.2012 vo výške 920,00 € a trov exekúcie. Urobil tak na základe exekučného titulu
- právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, č.k. 16P 125/2011 zo dňa 28.6.2011.
2. Súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uznesením č.k. 8Er/1028/2013-16 zo dňa 2.8.2018 tunajší súd zastavil exekučné konanie pre nemajetnosť povinného. Proti uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č.k. 6CoE/44/2019-39 zo dňa 4.7.2019 rozhodol tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie bolo účastníkom doručené a nadobudlo právoplatnosť dňa 8.8.2019.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1.4.2017.
4. Podľa § 58 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd zhodnotil predložený podnet súdneho exekútora spolu s predloženým exekútorským spisom a dospel k záveru, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní preukázaná preskúmaním doposiaľ zistených majetkových pomerov povinného z pripojeného spisu EX a aktuálnych lustrácií. Súdny exekútor skonštatoval na základe negatívnych lustrácii nemajetnosť povinného, a to z lustrácie bánk, sociálnej poisťovne, zo súčinnosti s dopravným inšpektorátom PZ SR a katastra nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že ďalšie vymáhanie pohľadávky sa do budúcna javí ako neekonomické a neefektívne, preto exekúciu zastavil. Súd zistil, že v predmetnom exekučnom konaní ani po viacnásobných šetreniach súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného, ktorého speňaženie by mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Exekútor vykonal dostatočné úkony v priebehu exekučného konania súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť. V tomto prípade sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok. Povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Povinný vlastnil staré 22-ročné motorové vozidlo, pri ktorom náklady predaja by prevýšili výťažok z dražby. Podľa aktuálnej lustrácie povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, nehnuteľnosti, disponuje bankovým účtom, z ktorého neboli vymožené žiadne finančné prostriedky, nedisponuje žiadnym životným, neživotným poistením či dôchodkovým sporením, podľa lustrácie zo sociálnej poisťovne je nezamestnaný. Povinný má vyživovaciu povinnosť voči 4 deťom. Súd je toho názoru, že majetkové pomery boli zo strany súdneho exekútora dostatočne preskúmané. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. Nesúhlas oprávneného, prípade požiadavka pokračovať v exekúcii, nepatrí k preskúmavaniu splnenia zákonných podmienok pre zastavenie exekučného konania. Preto súdny exekútor i súd dospel k pochybnosti o ďalšej účelnosti vedenia exekúcie. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná jedine súdnym exekútorom v priebehu exekúcie, o čom svedčí aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. 14CoE/167/2018. Prípadné nadobudnutie majetku alebo príjmu povinným v budúcnosti, ktoré nie je podložené relevantnými zisteniami nezakladá dôvod na nezastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Rovnako úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného nemajú žiadne reálne opodstatnenie v už zistených osobných a majetkových pomerov povinného preto sú pre rozhodovanie v danej veci bez právneho významu (viď rozhodnutie Krajského súdu Žilina 1CoE/41/2012 z 24.4.2012, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 600/2012-8 z 22.11.2012). Súd taktiež odkazuje na ustanovenie § 217 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie sa vedie od roku 2013 a majetkové pomery sa po dobu 7 rokov nezmenili a teda sa nejedná o prechodný stav. Proti povinnému sa vedie viacero exekučných konaní, z ktorých vyplýva neschopnosť plnenia záväzkov. Ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu zastavil.
7. Podľa § 2 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, súdnemu exekútorovi patrí odmena za: a) výkon exekučnej činnosti, 1. pri exekúcii na peňažné plnenie, 2. pri exekúcii na nepeňažné plnenie, b) ďalšiu činnosť podľa zákona za: 1. spisovanie návrhov na vykonanie exekúcie do zápisnice na požiadanie oprávneného, 2. prijímanie peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti s výkonom exekúcie, 3. doručovanie súdnych písomností a mimosúdnych písomností, ak tak ustanoví osobitný zákon, 4. vykonávanie inej činnosti na základe poverenia súdu alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, 5. manipuláciu so spismi.
8. Podľa § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
9. Podľa § 15 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
10. Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
11. Podľa § 203 ods. 2, prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
12. Súd k úhrade trov exekúcie zaviazal v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia štát, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného a v tomto exekučnom konaní ide o vymáhanie pohľadávky na výživnom.
13. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekučného konania v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, vo výške 42,35 € a navrhol o nich rozhodnúť.
14. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31.3.2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
15. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 42,35 eur vrátane DPH vo vyčíslení trov exekúcie, ktoré bolo súčasťou podnetu na zastavenie exekúcie. Súd súdnemu exekútorovi tieto trovy pozostávajúce paušálnej odmeny v minimálnej zákonnej výške 33,19 eur, poplatky za súčinnosť 0,70 eur, poštovné 1,40 eur, podľa § 14 ods. 1, § 22 vyhl. MS SR č. 288/95 Z.z. aj priznal a trovy exekúcie zároveň v zmysle vyššie citovaných ustanovení zvýšil o 20% DPH, keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Poučenie:
Proti výroku o trovách exekúcie n i e j e prípustné odvolanie.
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C.s.p. (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.