Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-69-2018.pdf
PDF · 123.66 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/69/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobkyne : Z. F., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu : M. XX, XXX XX N. Z., právne zastúpenej : JUDr. Jolana Černá, advokátka, so sídlom Bazová 337/28, 930 21 Jahodná, proti žalovanému : Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti ďalšej účastníčky konania : Z. K., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu : M. XXXX/XX, XXX XX N. Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OVBP2-2018/021387/Ga z 10. augusta 2018, takto
rozhodol:
I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2018/021387/Ga z 10. augusta 2018 a rozhodnutie Mesta Veľký Meder č. 641/2018 z 27. apríla 2018 z r u š u j e a vec vracia Mestu Veľký Meder na ďalšie konanie.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Ďalšej účastníčke konania sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Mesto Veľký Meder, ako stavebný úrad (ďalej aj ako len „stavebný úrad“ alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) príslušný podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 50/1976 Zb.“ alebo „stavebný zákon“) rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby a povolení užívania stavby č. 641/2018 z 27. apríla 2018 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie) vydanom na základe preskúmania podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a stavebného zákona dodatočne povolil vykonané stavebné práce a súčasne podľa § 88a ods. 9 a § 82 ods. 1 stavebného zákona povolil na užívanie stavbu - Oceľový prístrešok na pozemku registra „C“ parc. č. 360/2 v katastrálnom území : N. Z. (ďalej aj ako „predmetná stavba“ alebo „Oceľový prístrešok“), pričom pre užívanie stavby stavebný úrad podľa § 82 ods. 2 stavebného zákona učil podmienky okrem iného, že stavba bude podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona užívaná len na povolený účel a že všetky dažďové vody zo strechy stavby a spevnených plôch musia byť odvádzané na pozemok stavebníka a nesmú pretekať na susedný pozemok, ani na verejné priestranstvo (chodník, komunikácia, zelená zóna).
2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaný rozhodnutím č. OU-TT- OVBP2-2017/009519/Ga zo dňa 18.04.2017, PP 25.04.2017 zrušil rozhodnutie mesta Veľký Meder č. 11367/2014 zo dňa 31.10.2016, ktorým boli dodatočne povolené vykonané stavebné práce a súčasne
podľa § 88a ods. 9 a § 82 ods. 1 stavebného zákona povolená na užívanie predmetná stavba a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom dôvodom zrušenia rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 31.10.2016 bola skutočnosť, že v spisovom materiáli sa nenachádzala projektová dokumentácia, projekt protipožiarnej bezpečnosti stavby, chýbalo stanovisko OÚ Dunajská Streda zo dňa 10.11.2014 a rovnako, že stavebný úrad nerozhodol o námietkach Z. F.. Stavebný úrad v odôvodnení skonštatoval, že nakoľko je už stavba dokončená, spojil s konaním o dodatočnom povolení stavby konanie o kolaudácii predmetnej stavby, listom č. 272/2017-008 zo dňa 20.11.2017 oznámil začatie dodatočného povolenia stavby a nariadil ústne pojednávanie na deň 05.12.2017. O výsledku ústneho konania vyhotovil protokol, ktorého obsah uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, v ktorom stavebný úrad poukázal na to, že k dodatočnému povoleniu predmetnej stavby dali súhlasné stanoviská dotknuté orgány štátnej správy, vlastník stavby preukázal, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami a že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou. Ďalej poukázal na to, že preskúmal predloženú žiadosť z hľadísk uvedených v § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 1 stavebného zákona, prerokoval ju s účastníkmi konania a s dotknutými orgánmi a zistil, že jej realizáciou alebo užívaním nie sú ohrozené záujmy chránené stavebným zákonom ani osobitnými predpismi. Tiež poukázal na to, že predložená projektová dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu a že v priebehu konania nezistil dôvody, ktoré by bránili vydaniu dodatočného povolenia stavby a povolenia užívania stavby. K námietke účastníčky konania Z. F., ktorou upozornila na to, že stavba už bola raz odstránená (rozhodnutie č. ŽP4/452/91 zo dňa 11.06.1992) a preto nechápe, prečo tú istú stavbu chcú po toľkých rokov dodatočne povoliť a rovnako, že sa jedná o betónový plot na hranici ich pozemkov s výškou 3,30 m, ktorá zatieňuje polovicu jej záhrady, stavebný úrad uviedol, že zadnú časť prístrešku tvorí bariérové oplotenie na hranici pozemkov a má výšku 2 m (5 dielcov po 400 mm), nie 3,30 m s tým, že zadná stena stavby prístrešku podľa geometrického plánu č. 33737398-05/2015 zo dňa 09.03.2015 nie je na hranici pozemkov č. 358/2, 362/1 a 363/1. Rovnako poukázal na to, že v minulosti prečnievajúca časť strechy prístrešku zameraná v roku 1991 bola odstránená ešte v roku 2015 a následne bola stavba zameraná geometrickým plánom č. 33737398-05/2015, z ktorého jednoznačne vyplýva, že zadná stena prístrešku je na vzdialenosť 0,16 m od pozemku parc. č. 362/1. K námietke týkajúcej sa zatienenia susedného pozemku označiac ju za neakceptovateľnú stavebný úrad uviedol, že stavebný zákon a s ním súvisiace právne predpisy nechránia záhrady pred zatienením, chránené sú len obytné miestnosti podľa ustanovenia § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pričom pri miestnom šetrení dňa 05.12.2017 bolo zistené, že pri spoločnej hranici na prac. č. 363/1 (vedená ako záhrada) sa nachádza stavba prefabrikovanej železobetónovej garáže a odstavený vrak osobného auta. Z uvedeného dôvodu stavebný úrad námietky zamietol.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu podala Z. F. v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala, že betónový plot vybudovaný cca v 1991 sa nachádza presne na hranici, ktorá oddeľuje pozemky, a preto je prístrešok nad jej pozemkom, o čom predložila dôkaz - zameranie vyhotovené Ing. N. C.. Rovnako poukázala na to, že nie je pravdou, že prečnievajúca časť strechy bola odstránená v roku 2015. Rovnako zotrvala na tvrdení, že stavba jej tieni záhradu, pričom je verejným záujmom, aby povolená stavba nespôsobila žiadne škody t.j. ani susedovi na jeho pozemku. Preto navrhla prvostupňové rozhodnutie zrušiť.
4. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2018/021387/Ga z 10. augusta 2018 (ďalej aj ako len „napadnuté rozhodnutie“) podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) odvolanie účastníčky konania Z. F. zo dňa 16.05.2018 zamietol a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.
5. Žalovaný po opísaní priebehu administratívneho konania vrátane jeho priebehu pred zrušením rozhodnutia stavebného úradu z 31.10.2016 posudzoval dôvodnosť odvolacích námietok. Poukázal na to, že preskúmal súlad dodatočne povoľovanej stavby s platnou a záväznou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Veľký Meder na pozemku reg. „C“ parc. č. 360/2 v katastrálnom území : N. Z., pričom zistil, že dodatočne povoľovaná stavba je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, čo sa týka umiestnenia stavby aj zastavanej plochy pozemku, čím sa preukázal jej súlad s verejnými záujmami vyplývajúcimi zo schváleného územného plánu. Rovnako poukázal na to, že stavba je uskutočnená na pozemku stavebníka a preto nemal dôvod nevydať dodatočné stavebné povolenie na predmetnú stavbu. Dôvodil, že podľa projektovej dokumentácie stavby, ktorú vypracoval Ing. B. E. v roku 2014 ide o oceľový prístrešok, ktorý bol postavený v roku 1993 a tento sa používa na skladovanie osobných vecí užívateľov. Konštrukcia je priestorovo otvorená, uzavretú stenu tvorí vedľajšia budova na parc. č.
359, ktorá je súčasťou rodinného domu stavebníčky na pozemku parc. č. 358/1. Strecha je riešená ako šikmá s vlnitou krytinou, pôdorysné rozmery objektu oceľového prístrešku sú 28,5 x 8 m, objekt je osadený 29,37 m od prednej hranice pozemku, bočnú stranu prístrešku tvorí bariérové oplotenie so zabetónovanými stĺpmi a prefabrikovanými doskami (250 x 40 x 5 cm) vo výške 2 m, na ktoré sú privarené oceľové platne, dažďové vody zo strechy sú odvedené späť na pozemok stavebníčky (parc. č. 360/2). Žalovaný s poukazom na geometrický plán vyhotovený Ing. F. O. dňa 09.03.2015 poukázal na to, že bariérové oplotenie sa nachádza na pozemku parc. č. 360/2, ktoré patrí (patrilo) Ing. S. I.. K tieneniu záhrady žalovaný poukázal na to, že v danom prípade nie je dôvod, aby stavebník dokazoval tienenie na pozemok, nakoľko svetlotechnický posudok sa vypracuje len v odôvodnených prípadoch tienenia povoľovanej stavby na obytné miestnosti. Tiež poukázal na to, že v prípade sporu o vlastnícku hranicu pozemku, nie je oprávnený rozhodovať o jej priebehu, nakoľko oprava a určenie priebehu spornej hranice alebo určenie vlastníctva k určenej spornej ploche predmetného pozemku (bariérové oplotenie) spadá do kompetencie príslušného civilného súdu. Záverom poukázal na to, že stavebný úrad vo svojom rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami sa zaoberal pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov. Preto s poukazom na uvedené rozhodol tak, ako uviedol vo výroku svojho rozhodnutia.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)
6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia stavebného úradu č. 641/2018 zo dňa 27.04.2018 a predchádzajúceho konania navrhujúc správnemu súdu ich zrušenie. Namietala, že dodatočné povolenie stavby je protizákonné, pričom táto skutočnosť je podľa jej názoru potvrdená skôr vydanými rozhodnutiami. Poukázala na to, že povolená stavba bola postavená v roku 1991 bez stavebného povolenia, ako bariérový plot na hranici pozemkov, ktorý bol navýšený na výšku 3,30 m oceľovými dielcami, čím dochádza k zatieneniu jej záhrady a na uvedené bola nasadená oceľová strecha presahujúca nad jej pozemok, ktorá skutočnosť je potvrdená znaleckým posudkom znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. Vojtechom Binderom č. 72/91, ktorým bola vytýčená hranica pozemkov a zakreslená plocha, cez ktorú prečnieva strecha stavby na jej pozemok. Ďalej poukázala na jednotlivé rozhodnutia vydané v danej veci, vrátane rozhodnutia stavebného úradu č. 1262/2014-004/ VM z 19. mája 2014, ktorým bolo nariadené vlastníkovi stavby odstránenie časti prečnievajúcej strechy tak, aby strecha a žľab neprečnievali na susedný pozemok. V tejto súvislosti poukázala na to, že napriek tomu, že rozhodnutie o odstránení časti prečnievajúcej strechy nebolo zo strany stavebníka vykonané v plnom rozsahu, stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 31.10.2016 pod č. 11367/2014 vydalo rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, ktoré bolo zrušené žalovaným rozhodnutím č. OU-TT- OVBP2-2017/009519/Ga zo dňa 18.04.2017 a vec mu bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie.
7. Žalobkyňa poukázala na to, že dôvodom podania jej žaloby je, že prístrešok stojí na hranici pozemkov od čias, keď boli rozhodnutia stavebného úradu vrátené na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom stavba ďalej nezodpovedá zákonným podmienkam, lebo strecha prístrešku naďalej prečnieva nad jej pozemok. V tejto súvislosti uviedla, že v roku 2015 boli vykonané nejaké úpravy a okap bol preložený bližšie k hranici pozemku, ale aj samotná strecha naďalej prečnieva a že nie je pravdou ani to, že plot nie je na hranici pozemkov, pretože tam bol a premiestnený nebol. Vo vzťahu k zatieneniu záhrady navrhla do konania pribrať znalca na určenie tienenia pozemku, konkrétne Doc. Ing. Jozefa Hraška, CSc., bytom T. XX, XXX XX C.. Z uvedených dôvodov preto navrhla napadnuté rozhodnutia zrušiť.
8. Žalobkyňa v správnej žalobe nepožiadala správny súd o nariadenie pojednávania [§ 182 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“)].
III. Vyjadrenie žalovaného, ďalšej účastníčky konania, replika žalobkyne, duplika žalovaného
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe v podstate prevzal odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu prehľadnosti rozsudku preto správny súd toto neopakuje a odkazuje na bod 5 tohto rozsudku. Naviac doplnil, že ani prizvanie Doc. Ing. Jozefa Hrašku by nevyriešilo situáciu tienenia
záhrady, nakoľko v súčasnosti neexistuje relevantný právny predpis, ktorý by sa vzťahoval na chránenie záhrad pred tienením a v zmysle STN budovy na bývanie sa na preslnenie a presvetlenie posudzujú iba obytné miestnosti. Záverom žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť (správne sa mal domáhať iba zamietnutia žaloby podľa § 190 SSP). Zároveň súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
10. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného bolo doručené Ing. S. I., ktorá bola účastníčkou administratívneho konania. Ing. S. I. doručila dňa 5. februára 2019 správnemu súdu elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom odpoveď na výzvu, v ktorej uviedla, že nakoľko už nie je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a všetky doklady súvisiace s prípadom odovzdala, vzdáva sa svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom.
11. Žalobkyňa v replike uviedla, že zotrváva na dôvodoch uvedených v žalobe a navrhuje rozhodnúť v zmysle žalobného návrhu. Zopakovala, že čo sa týka prečnievajúcej časti strechy, táto nebola odstránená úplne dodajúc, že boli síce vykonané nejaké pokusy o úpravu, avšak strecha naďalej prečnieva nad jej pozemok. K tieneniu záhrady, poukázala na to, že záhrada v rámci pôdy patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu a podlieha zvýšenej ochrane, aby nebola znehodnotená, avšak jej zatienením vysokou stavbou časť záhrady nemôže slúžiť účelu poľnohospodárskej výroby. Tiež uviedla, že rozhodnutia z roku 1992 a nasl. boli v žalobe uvedené na dokreslenie celého prípadu, aby preskúmavajúci súd videl tento prípad v celosti a so všetkými trampotami, ktoré jej boli spôsobené neoprávnenou stavbou.
12. Žalovaný dupliku nepodal, pričom replika žalobkyne mu bola doručená elektronicky dňa 9. apríla 2019 (č. l. 90).
IV. Relevantná právna úprava
13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
15. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.
16. Podľa § 88a ods. 1 vety prvej stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.
17. Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
18. Podľa § 88a ods. 9 stavebného zákona s konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie.
19. Podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
20. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
21. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu
22. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
23. Z dôvodu, že žalobkyňa nebola v správnom súdnom konaní zastúpená advokátom, pričom sa v jej prípade jedná o obligatórnu povinnosť a to s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 SSP, správny súd uznesením č. k. 14S/69/2018-52 z 8.októbra 2018 vyzval žalobkyňu, aby si zvolila advokáta na zastupovanie pred správnym súdom. Žalobkyňa správnemu súdu dňa 16. októbra 2018 doručila plnú moc, ktorou splnomocnila na zastupovanie advokátku JUDr. Jolana Černú.
24. Účastníčka administratívneho konania Ing. S. I. doručila dňa 5. februára 2019 správnemu súdu elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom odpoveď na výzvu, v ktorej uviedla, že nakoľko už nie je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a všetky doklady súvisiace s prípadom odovzdala, vzdáva sa svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom. Na základe uvedenej skutočnosti správny súd z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie : N. Z. zistil, že pozemok na ktorom sa predmetná stavba nachádza (parc. č. 360/2, vrátene ostatných nehnuteľností, ktoré sú zapísané na uvedenom liste vlastníctva) sú vo vlastníctve Z. K.. Vzhľadom na to, že Ing. S. I. sa svojím podaním vzdala účastníctva v správnom súdnom konaní neprichádzal, podľa názoru správneho súdu, v prípade prevodu vlastníckeho práva, postup podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov. Preto správny súd v záujme ochrany subjektívnych práv právnej nástupkyne pôvodnej účastníčky administratívneho konania, postupom podľa § 33 SSP rozhodol o pribratí novej vlastníčky nehnuteľnosti do správneho súdneho konania. Následne bola správna žaloba, vyjadrenie žalovaného doručované Z. K. (č. l. 95), ktorá správnemu súdu doručila dňa 13.08.2019 odpoveď na výzvu, v ktorej uviedla, že k veci nemá čo dodať. O nariadenie pojednávania správny súd nepožiadala.
25. Správny súd na úvod považuje za potrebné zdôrazniť, že v podstate jedinou, ale nosnou žalobnou námietkou bola žalobkyňou tvrdená skutočnosť, že strecha a žľab aj po vykonaní prác na základe rozhodnutia stavebného úradu č. 1262/2014-004/VM z 19. mája 2014 naďalej prečnieva na jej pozemok.
26. Z administratívneho spisu, ktorý doručil žalovaný správnemu súdu nebolo možné posúdiť, či časť strechy a žľab naďalej prečnievajú na pozemok žalobkyni. Preto správny súd požiadal žalobkyňu o predloženie fotodokumentácie, ktorá mala byť predložená k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu, avšak v administratívnom spise sa nenachádzala (podľa podacej pečiatky pravdepodobne k odvolaniu pripojená nebola) a stavebný úrad rovnako požiadal o administratívny spis týkajúci sa konania č. 1262/2014-004/VM o odstránenie časti prečnievajúcej časti strechy oceľového prístrešku vrátane fotografií týkajúcich sa predmetnej stavby.
27. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že Ing. S. I. podala dňa 21. októbra 2014 žiadosť o dodatočné povolenie predmetnej stavby podľa § 88, § 88a stavebného zákona. Stavebný úrad oznámením č. 11367/2014-002/VM z 21. októbra 2014 oznámil začatie konania o dodatočné povolenie stavby a nariadenie ústneho pojednávania na deň 6.11.2014 (na základe žiadosti stavebníčky sa ústne pojednávanie konalo dňa 11.11.2014). Súčasne boli účastníci konania vyzvaní, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námietky. Dňa 3. novembra 2014 doručila Z. F.
svoje pripomienky a námietky, ktorými žiadala o zníženie betónového plotu na výšku povolenú zákonom, o úpravu okapových rúr tak, aby dažďová voda nestekala na jej pozemok a tiež tvrdila, že jej betónový plot zatieňuje záhradu.
28. Stavebný úrad vydal dňa 31.10.2016 rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a povolení užívania stavby číslo 1136/2014, ktorým dodatočne povolil vykonané stavebné práce a súčasne podľa § 88a ods. 9 a § 82 ods. 1 stavebného zákona povolil užívanie predmetnej stavby. Na základe odvolania účastníčky konania Z. F. bolo uvedené rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia stavebného úradu bola skutočnosť, že stavebný úrad nerozhodol o námietkach Z. F. a ďalej, že súčasťou spisového materiálu nie je projektová dokumentácia a projekt protipožiarnej bezpečnosti stavby. Žalovaný preto inštruoval stavebný úrad, že má v novom konaní v zmysle ustanovení správneho poriadku a stavebného zákona obstarať všetky potrebné doklady a dôkazy pre rozhodnutie a po ich skompletizovaní, v súlade so zásadou materiálnej pravdy, vychádzajúc zo spoľahlivo zisteného stavu veci vydať nové rozhodnutie vo veci dodatočného povolenia predmetnej stavby.
29. V novom konaní stavebný úrad opätovne oznámil začatie konania o dodatočné povolenie stavby a nariadenie ústneho pojednávania (oznámenie č. 272/2017-008 z 20.11.2017), pričom opätovne vyzval účastníkov konania o uplatnenie námietok. Na tomto mieste správny súd považuje za potrebné uviesť, že po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia stavebného úradu sa pokračuje v konaní, ktoré bolo začaté doručením žiadosti o dodatočné povolenie stavby, doručené stavebnému úradu dňa 21. októbra 2014. Preto nebolo potrebné opätovne oznamovať účastníkom konania začatie konania vrátane možnosti uplatnenia námietok. Žalobkyňa následne doručila dňa 27.11.2017 svoje námietky, pričom namietala rovnakú skutočnosť a to, že sa nejedná o oceľový prístrešok, ale o betónový plot na hranici pozemkov s výškou 3,30 m, ktorý zatieňuje polovicu záhrady, pričom ako prílohu námietok predložila znalecký posudok Ing. Vojtecha Bindera.
30. Zo znaleckého posudku č. 42/91 vypracovaného Ing. Vojtechom Binderom, znalcom z geodézie a kartografie vyplýva, že v bodoch B-C (bariérový plot) je vlastnícka hranica nad zemou vysunutá do vlastníctva F. Z..
31. Z protokolu o ústnom konaní o dodatočnom povolení stavby „Oceľový prístrešok“ číslo 272/2017-009 z 5. decembra 2017 vyplýva, že stavba prístrešku nie je na hranici pozemkov 358/2 a 362/1 a 363/1, ktorá skutočnosť vyplýva z geometrického plánu č. 33737398-05/2015 vyhotovenom Ing. F. O.. Ďalej je v protokole uvedené, že prečnievajúca časť strechy prístrešku zameraná v roku 1991 bola odstránená v roku 2015 a že betónový bariérový plot má výšku 2 m - pozostáva z 5 dielcov po 400 mm.
32. Správny súd mal z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa odstránenia časti stavby číslo 1262/2014-001/VM preukázané, že stavebný úrad vydal dňa 19.05.2014 rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby „Oceľový prístrešok“ na pozemku registra „C“ parc. č. 358/2, 360/1, 360/2, katastrálne územie : N. Z. a to z dôvodu, že na bariérovom plote je nasadená konštrukcia strechy prístrešku, pričom táto konštrukcia strechy a žľab prečnieva na parcely č. 362/1 a 363/1, ktorých vlastníčkou je Z. F.. Preto bola vlastníčke stavby uložená povinnosť odstrániť strechu tak, aby strecha a žľab neprečnievali na susedný pozemok. Obsahom uvedeného administratívneho spisu nemá správny súd preukázané, v akom rozsahu boli nariadené stavebné práce vykonané, resp. či bola prečnievajúca časť strechy so žľabom v celom rozsahu odstránené.
33. Na základe predložených fotografií stavebného úradu, ktoré boli doručené správnemu súdu dňa 5. novembra 2019 (vyhotovené boli 6. februára 2018) v spojení s fotografiami, ktoré predložila správnemu súdu žalobkyňa, však správnemu súdu vyplýva, že časť strechy so žľabom sa stále môžu nachádzať nad pozemkom parc. č. 362/1, katastrálne územie : N. Z.. Z uvedeného dôvodu je potrebné práve v tomto smere ustáliť skutkový stav, konkrétne, či časť strechy (pri garáži na parc. č. 362/1 - uvedené označenie použil správny súd) spolu so žľabom je alebo nie je nad pozemkom žalobkyne.
34. S poukazom na skutočnosť uvedenú v bode 33 tohto rozsudku správny súd upriamuje pozornosť žalobkyne, ako aj konajúcich orgánov verejnej správy, že aj podľa znaleckého posudku Ing. Vojtecha Bindera sa bariérový plot nachádza na hranici pozemkov parc. č. 360/2 a parc. č. 362/1 a 363/1, pričom
mala presahovať strecha dielne na jednom mieste 0,32 metra (body B-H) a na druhom mieste (B-C) 0,46 m, pričom zo znaleckého posudku vyplývalo, že strecha a bočná stena dielne bola nad parcelami 362/1 a 363/1. Teda z pohľadu správneho súdu nie je sporné, že bariérový plot je na hranici pozemkov, ale zostáva sporné, či strecha, resp. žľab, ktoré podľa priložených fotografií presahujú v určitej časti na pozemok žalobkyne presahujú alebo nepresahujú vlastnícku hranicu nad zemou.
35. Za účelom zodpovedania tejto otázky bude preto potrebné náležite zistiť skutkový stav, konkrétne na mieste samom odmerať, či strecha a žľab v bode vyznačenom na geometrickom pláne č. 33737398-05/2015 z 13. marca 2015 presahuje nad pozemok parc. č. 362/1. V prípade, ak sa zistí, že strecha so žľabom naďalej presahujú nad uvedený pozemok, je potrebné, za predpokladu, že nedôjde medzi účastníkmi konania k dohode, nariadiť odstránenie tejto časti strechy aj so žľabom. Pokiaľ budú účastníci konania namietať hranicu pozemku, pričom zodpovedanie tejto otázky nepatrí do právomoci stavebného úradu, stavebný úrad sa najskôr pokúsi o dohodu medzi účastníkmi konania. V prípade, ak k dohode nedôjde, stavebný úrad postupom podľa § 137 ods. 2 a 3 stavebného zákona odkáže toho účastníka konania, ktorý bude tvrdiť určitú skutočnosť, ako, že hranica pozemkov je určená nesprávne, resp. že strecha so žľabom sa nenachádzajú nad pozemkom parc. č. 362/1 na súd a určí mu lehotu, v ktorej bude tento účastník konania povinný preukázať, že žalobu na súd podal a konanie preruší do uplynutia tejto lehoty. Pokiaľ účastník konania v určenej lehote stavebnému úradu nepreukáže, že žalobu na súd podal, stavebný úrad si o námietke môže urobiť úsudok sám a rozhodnúť vo veci (§ 137 ods. 3 stavebného zákona).
36. Správnemu súdu nedá tiež v danej veci neuviesť, že je pravdou a túto skutočnosť nepopiera ani žalovaný, že samotný bariérový plot má výšku 2 m, avšak na bariérovom plote sú privarené oceľové platne, čo znamená, že „Oceľový prístrešok“ nemôže mať celkovú výšku 2 m.
37. Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobkyňa poukazovala na to, že predmetná stavba jej zatieňuje záhradu, pričom v replike dôvodila ochranou poľnohospodárskej pôdy, správny súd uvádza, že žalovaný správne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že stavebný zákon, ani iné právne predpisy neposkytujú ochranu záhrad pred tienením. V prípade tienenia ide o susedské vzťahy, ktoré sú upravené v ustanovení § 127 Občianskeho zákonníka. Preto táto námietka žalobkyne nie je dôvodná.
38. Záverom správny súd uvádza, že na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 upravujúce stavebné konanie s tým, že stavebný úrad môže nariadiť v tomto konaní odstránenie stavby za splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 88a ods. 2 a to, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona tým, že stavbu zrealizoval bez právoplatného stavebného povolenia resp. bez písomného oznámenia stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavby nemá námietky (§ 57 stavebného zákona). Preto vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, ktorými preukáže, že stavba postavená bez právoplatného stavebného povolenia resp. písomného oznámenia nie je v rozpore s verejným záujmom, ktorým je, okrem posúdenia súladu stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou s územným plánom obce, aj ochrana vlastníckeho práva, ktoré môže byť v danom prípade dotknuté presahom strechy a žľabu nad pozemok, ktorý nie je vo vlastníctve stavebníka.
39. Vo vzťahu k rozhodnutiam citovaným v správnej žalobe, správny súd uvádza, že týmto sa nevenoval, nakoľko ako uviedla sama žalobkyňa v replike, tieto boli spomínané len na účely oboznámenia správneho súdu s históriou povoľovanej stavby. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že nakoľko ide o stav, ktorý pretrváva od roku 1991, je potrebné vydať rozhodnutie, ktoré bude založené na skutkovom stave, ktorý dá odpoveď podloženú dôkazmi, či sa strecha so žľabom nachádza alebo nenachádza nad pozemkom žalobkyne.
40. Správny súd záverom uvádza, že napadnuté rozhodnutie skúmal len v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a preto sa nemohol venovať ďalším skutočnostiam, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
41. S poukazom na uvedené správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. e) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu a vec podľa § 191 ods. 4 Správneho súdneho poriadku vrátil na ďalšie konanie Mestu Veľký Meder. Dôvodom zrušenia rozhodnutí bola skutočnosť, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
42. V ďalšom konaní bude úlohou stavebného úradu náležite zistiť skutkový stav podľa inštrukcií správneho súdu uvedených v bode 35 tohto rozsudku, pričom je potrebné, aby dôkazy, ktoré budú tento skutkový stav preukazovať boli súčasťou administratívneho spisu.
43. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
44. V správnom súdnom konaní úspešnej žalobkyni priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.