Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/254/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: N. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. S. C. XXXX/XX, Y., o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -61 zo dňa 14. mája 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 eur spolu s úrokom vo výške 165,18 eura, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.000 eur od 29.11.2014 do zaplatenia, poplatky vo výške 39,28 eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 22,52 % trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , ,, , , , , , , ,, Zo zisteného skutkového mal za preukázané, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2017 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Poštová banka, a.s. dňa 13.6.2017 žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o úvere, pričom táto bola špecifikovaná v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok. Z predložených dôkazov zistil, že dňa 21.1.2014 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným úverovú zmluvu č. 1485914722, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.000 eur. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach po 28 eur v období od 20.2.2014. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 25,50 % ročne, pričom RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 28,70 % pri priemernej RPMN vo výške 25,84 %. Celková výška nákladov spotrebiteľa bola v sume 890,55 eura. Súd uviedol, že žalovaný zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy riadne neplnil (a to ani na písomnú výzvu veriteľa), preto právny predchodca žalobcu ku dňu 28.11.2014 vyhlásil svoju pohľadávku za splatnú. Ku dňu predčasného zosplatnenia právny predchodca žalobcu vyčíslil svoju pohľadávku nasledovne: dlžná istina - 1.000 eur, dlžný úrok - 165,18 eura a dlžné poplatky - 39,28 eura. Právny predchodca žalobcu k tomuto dňu vyčíslil svoju pohľadávku tak, že dlžnú sumu vyčíslenú k 28.11.2014 navýšil o sumu zmluvného úroku a úroku z omeškania vyčíslených z dlžnej istiny k 7.6.2017 vo výške 770,97 eura.

1.2 V prejednávanej veci súd prvej inštancie vychádzajúc z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah, predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným platne vznikol záväzkovoprávny vzťah, na základe ktorého bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000,- € ako aj to, že pre neplnenie zmluvných povinností žalovaným právny predchodca žalobcu ku dňu 28.11.2014 predčasne ukončil zmluvný vzťah a žalovaného vyzval na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy. S ohľadom na uvedené súd podanej žalobe v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.000 eur s príslušenstvom - zmluvným úrokom vo výške 25,50 % ročne a úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne vyčísleným k 28.11.2014 vo výške 165,18 eura, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.000 eur za obdobie od 29.11.2014 do zaplatenia a v časti o zaplatenie poplatkov vo výške 39,28 eura vyhovel.

1.3 V časti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 25,50 % ročne zo sumy 1.000 eur za obdobie od 29.11.2014 do zaplatenia, t.j. za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu prvej inštancie dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V tejto súvislosti poukázal na ust. , v zmysle ktorého by sa zmluvné dojednanie (resp. dojednanie obchodných podmienok), ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru (t.j. od 17.6.2014) do zaplatenia zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , keď vyčíslil pomer úspechu a neúspechu strán sporu podľa hodnoty predmetu sporu ku dňu vyhlásenia rozsudku (žalobca mal úspech v rozsahu 61,26 % a neúspech v rozsahu 38,74 %). Preto mu súd titulom náhrady trov konania priznal nárok na náhradu v rozsahu 22,52 % účelne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník osobitným uznesením v zmysle .

2. Proti rozsudku v zamietajúcej časti výroku a vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Bol toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. V tejto súvislosti poukázal na , kde výkladom a contrario možno dospieť k tomu, že v prípade, ak dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru veriteľom pre porušenie platobnej disciplíny dlžníka, veriteľ by mal mať rovnako zachované právo na vrátenie peňažných prostriedkov spolu s dohodnutým úrokom až do okamihu splatenia úveru. Uviedol, že z ust. Ob.z. je zrejmé, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru. Dlžník je teda povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho splatenia poskytnutého úveru. Žalobca tiež namietal, že predmetné rozhodnutie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. V ďalšom dôvodil, že na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia , keďže zákonodarca až s účinnosťou od 1.4.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami . Žalobca navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Podaním zo dňa 15.10.2019 vyzval odvolací súd strany konania, aby sa vyjadrili k prípadnému inému právnemu posúdeniu danej veci a to s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona

č. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem iného obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v súvislosti s tým aj k možnému použitiu , tohto zákona, v zmysle ktorého sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), a a , a ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Strany sporu sa v stanovenej lehote nevyjadrili.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom aj dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (, , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, napriek tomu, že odvolací súd dospel k inému právnemu posúdeniu danej veci. Preto tento rozsudok podľa potvrdil v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania.

6. Podanou žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2017 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu vo výške 1.000 eur , úroku vo výške 165,18 eura, úroku vo výške 770,97 eura, spolu s úrokom zo zostatku nesplatenej istiny 1.000 eur vo výške 25,5 % ročne od 8.6.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.000 eur od 8.6.2017 do zaplatenia, poplatkami vo výške 39,28 eura. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (obchodná spoločnosť Poštová banka, a.s.) uzatvoril so žalovaným dňa 21.1.2014 úverovú zmluvu č. 1485914722, na základe ktorej poskytol žalovanému úver. Žalovaný sa ho zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Keďže po čerpaní úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, vyhlásil poskytnutý úver za predčasne splatný. Ku dňu 7.6.2017 pohľadávka žalobcu pozostávala z dlžnej istiny vo výške 1.000 eur, zmluvného úroku a úroku z omeškania vyčíslených k 7.6.2017 vo výške 936,15 eura a poplatkov vo výške 39,28 eura. Žalovaný svoj dlh riadne neuhradil. V tomto konaní si uplatnil okrem zaplatenia predmetnej sumy i zaplatenie zmluvného úroku a úroku z omeškania od 8.6.2017 do zaplatenia.

7. Podľa , , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

8. Podľa , , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a ,

9. Súd prvej inštancie vychádzal zo správneho právneho názoru, že predmetná zmluva o poskytnutí úveru bola uzavretá ako úverová zmluvu upravená (tzv. absolútny obchod), pričom však zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú. Na daný spotrebiteľský vzťah sa potom aplikujú ustanovenia a nasl. o ochrane spotrebiteľa, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, a tiež priestor na aplikáciu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetnú vec však nesprávne právne posúdil, pretože prioritne mal súd prvej inštancie preskúmavať, či zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje náležitosti zmluvy uvedené v ustanovení o spotrebiteľských úveroch. Zákon tiež v ustanovení stanovuje, pri absencii ktorých náležitostí zmluvy sa úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov.

10. Predmetom odvolacieho prieskumu bola len napadnutá zamietajúca časť rozsudku týkajúca sa vyčísleného úroku vo výške 770,97 eura spolu s úrokom zo zostatku nesplatenej istiny 1.000 eur vo výške 25,5 % ročne od 8.6.2017 do zaplatenia. Uvedená časť žalobného nároku bola súdom prvej

inštancie zamietnutá, pretože išlo o zmluvné úroky za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru

- od 29.11.2014, na ktoré veriteľ stráca nárok v dôsledku zosplatnenia úveru ( bod 10 napadnutého rozsudku). V prípade spotrebiteľského úveru však súd vždy preskúmava aj samotnú zmluvu o úvere, predovšetkým či obsahuje všetky náležitosti v zmysle ust. Odvolací súd po preskúmaní tejto zmluvy o úvere uzavretej dňa 21.1.2014 z bodu 3.1 zistil, že žalovanému bola poskytnutá suma 1000 eur, ktorú sumu mal splatiť 72 splátkami po 28 eur mesačne. Zároveň v tomto bode bolo uvedené, že úroková sadzba je 25,50%, RPMN banky je 28,70 %, priemerná RPMN je 25,84% a celková výška nákladov bola vyčíslená na sumu 890,55 eura. Úver bol bez poistenia. Súčet výšky úveru a celkovej výšky nákladov, ktorý je podľa žalobcu v zmluve postačujúci, predstavuje podľa zmluvy sumu 1890,55 eura ( po tom ako spotrebiteľ spočíta položku výška úveru 1000 eur a celková výška nákladov 890,55 eura), z čoho vyplýva, že celková výška úveru by mala byť v zhode s touto sumou. Údaj o celkovej výške nákladov však nebol uvedený správne, pretože zo zmluvy je zrejmé, že po vynásobení počtu mesačných splátok (72) a výšky jednotlivej mesačnej splátky (28 eur), celková výška úveru, ktorú mal spotrebiteľ uhradiť, predstavuje sumu 2016 eur, teda celková výška nákladov mala byť uvedená v sume 1016 eur. Dodávateľ v úverovej zmluve uviedol výšku nákladov nižšiu až o 125,45 eura. Ak by aj posledná mesačná splátka bola v inej výške, žalobca bol povinný takýto údaj uviesť priamo v zmluve o úvere a určite by nešlo o rozdiel vo výške 125,45 eura. Odvolací súd potom uvádza, že pri výpočte RPMN ovplyvňuje jej výšku celková výška nákladov spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o nesprávne stanovenie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a tým aj nesprávne určenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť tak, ako to definuje o spotrebiteľských úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume „preplatenia“ úveru. V predmetnej zmluve tak nebola správne uvedená ani náležitosť podľa ( ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť).

11. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona považoval poskytnutý spotrebiteľský úver z dôvodu nesprávneho určenia uvedených náležitostí spotrebiteľskej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. V predmetnej veci žalobca napadol odvolaním práve zamietajúcu časť rozsudku týkajúcu sa vyčísleného zmluvného úroku vo výške 770,97 eura a zmluvného úroku vo výške 25,5 % ročne z istiny 1000 eur od 8.6.2017 do zaplatenia. Keďže úver treba považovať za bezúročný, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie požadovaných úrokov. Súd prvej inštancie napriek inému právnemu posúdeniu dospel k správnemu záveru o tom, že žalobcovi nie je možné túto časť nároku priznať.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za neopodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správne podľa potvrdil. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania ( ). Keďže mu v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (, ), že žalovanému nárok na ich náhradu nepriznáva.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).