Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/136/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného G.. H. P. za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ a iné Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa 21. novembra 2019 o odvolaní obžalovaného G.. H. P. a okresného prokurátora v Banskej Bystrici proti rozsudku senátu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. zo dňa 18.04.2019, takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. zo dňa 18. 04. 2019 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa rozhodujúc sám u k l a d á obžalovanému G.. H. P., nar. XX.XX.XXXX v D. P., bytom F. S. XXX/XX, W. W.,

podľa § 364 ods. 1 Tr.zák., § 36 písm. j) Tr.zák., § 37 písm. h) Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák., § 56 ods. 1, 2 Tr.zák. úhrnný peňažný trest vo výške 1 000,- € ( jedentisíc eur ).

Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiacov.

Podľa odvolanie obžalovaného G.. H. P. sa z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. zo dňa 18.04.2019 bol obž. G.. H. P. uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák., ktorých sa dopustil tým, že v čase okolo 16.20 hod. dňa 20. 04. 2017 na parkovacej ploche patriacej k bytovke s popisným č. XX ul. A. J. v W. W., situovanej na parcele XXXX, k. ú. W. W., po predchádzajúcom slovnom konflikte pristúpil k P. O., narodenému XX. XX. XXXX a začali sa vzájomne strkať, naťahovať, následne sa však poškodený zohol na zem po kľúče a keď vstával ho obvinený udrel päsťou do ľavej oblasti tváre, čím uvedeným konaním spôsobil poškodenému P. O., narodenému XX. XX. XXXX, trvalé bytom A. J. XXXX/XX, W. W., podľa odborného vyjadrenia Č. 24/2017 zlomeninu N. O. Q. s dobou liečenia 4-5 týždňov a sťaženie obvyklého spôsobu života v trvaní dva až tri týždne,

Za to bol odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák., § 36 písm. j/ Tr.zák., § 37 písm. h/ Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák., § 56 ods. 1, 2 Tr.zák. na úhrnný peňažný trest vo výške 300,- €. Súčasne prvostupňový súd podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 10 dní. V súvislosti

s uplatnenými nárokmi na náhradu škody prvostupňový súd podľa uložil obž. G.. H. P. povinnosť nahradiť škodu poškodeným a to P. O., nar. XX.XX.XXXX, škodu vo výške 1 459,- € a VŠZP škodu vo výške 891,81 €.

Svoje rozhodnutie o uznaní viny a uložení trestu prvostupňový súd odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní mal za preukázané, že skutok sa stal, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku a že skutku sa dopustil obžalovaný. V tejto súvislosti poukazuje najmä na výpoveď poškodeného O., ako aj na výpoveď priamej svedkyne X., ktorá priebeh skutku videla z balkóna svojho bytu. Zhodnotiac výpovede týchto priamych svedkov ako aj výpoveď obžalovaného, súd mal za preukázané, že medzi obžalovaným a poškodeným O. došlo po slovnom konflikte k roztržke, k vzájomnému naťahovaniu a strkaniu sa, počas ktorého poškodený O. natrhol obžalovanému tričko a poškodenému O. vypadli pritom z bundy na zem kľúče. Strkanie sa skončilo potom, ako svedkyňa X. na obžalovaného a poškodeného zakričala z balkóna. Týmto momentom došlo k ukončeniu ich roztržky a vzájomného naťahovania sa, čo potvrdil aj obžalovaný. Následne sa poškodený O. zohol k zemi, aby si zdvihol svoje kľúče, na čo ako vstával, ho obžalovaný nečakane udrel päsťou do ľavej oblasti tváre, čím mu spôsobil podľa odborného vyjadrenia znalca P.. O. zlomeninu N. O. Q.. Toto zranenie obžalovaný spôsobil poškodenému O. a toto zranenie zodpovedá podľa znalca P.. O. mechanizmu tak, ako ho opísal poškodený a to aj za okolnosti, že poškodený O. bol po útoku už takmer vo vzpriamenej polohe. Ďalej prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že obžalovaný G.. P. sa obhajoval tým, že k stretu medzi ním a poškodeným O. síce došlo, ale vylúčil, že by išlo z jeho strany na útok poškodeného O. tak, ako bol tento opísaný v skutkovej vete obžaloby, ale z jeho strany išlo len o obranu voči útoku poškodeného O.. Obžalovaný ďalej uvádzal, že si nepamätal na moment, že by sa poškodený O. zohýnal po kľúče, ktoré mu mali vypadnúť počas ich konfliktu na zem a vylúčil, že by poškodeného O. vtedy udrel päsťou do oblasti tváre v momente, keď tento s týmito kľúčmi stával zo zeme. Obžalovaný taktiež v rámci svojej obhajoby poukazoval na svoje zranenia, ktoré počas konfliktu utrpel v rámci svojej obhajoby a poukazoval aj na svoje zranenia, ktoré počas konfliktu utrpel rovnako a na pomerne väčšie telesné proporcie poškodeného O.. Z tohto dôvodu sa prvostupňový súd zaoberal aj možnosťou, či obžalovaný nekonal v nutnej obrane, čo by bola okolnosť vylučujúca jeho trestnú zodpovednosť.

V tejto súvislosti prvostupňový súd uvádza, že konať za okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu, teda v nutnej obrane, je možné len voči útoku, ktorý trvá alebo ktorý bezprostredne hrozí. V tejto súvislosti poukazuje súd na výpoveď tak obžalovaného G.. P. ako aj poškodeného O., v zmysle ktorých výpovedí mal za preukázané, že títo sa vzájomne naťahovali, strkali a to v dôsledku slovného konfliktu pre zlé parkovanie. Hoci obžalovaný ako aj poškodený rozdielne popísali vznik tohto konfliktu a ani svedkyňa X. začiatok konfliktu nepostrehla, súd zdôrazňuje, že táto svedkyňa videla len ako sa obžalovaný s poškodeným vzájomne držali a poškodený O. držal obžalovaného za tričko a obžalovaný držal poškodeného O. za plecia a vzájomne sa naťahovali. Aktívne údery táto svedkyňa nevidela. Rovnako tak v súlade s výpoveďou svedkyne X. vypovedali obžalovaný a poškodený, že strkanie a naťahovanie sa skončilo potom, ako na nich svedkyňa X. zakričala, aby prestali. Slovným zásahom svedkyne X. sa tento konflikt ukončil. Následne potom sa poškodený O. zohol po kľúče, ktoré mu počas tohto konfliktu vypadli a ako poškodený O. vstával, obžalovaný na neho nečakane, bez zjavného dôvodu zaútočil a spôsobil mu zranenie popísané v odbornom vyjadrení P.. O.. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že zo strany obžalovaného išlo jednoznačne o nový útok na poškodeného O., nie o obranu voči útokom poškodeného O.. Súd potom akcentuje skutočnosť, že obžalovaný poškodeného O. udrel päsťou do ľavej časti tváre v čase, keď poškodený O. už na obžalovaného neútočil a ani v útoku nepokračoval. Z uvedeného dôvodu teda nekonal tak, že by obracal priamo hroziaci alebo trvajúci útok poškodeného O., ale sám po ukončení prvotného konfliktu zaútočil. Takýto priebeh skutku súd mal za preukázaný a to najmä s poukazom na výpoveď nestrannej svedkyne X..

Vo vzťahu k mechanizmu vzniku zranenia poukazuje prvostupňový súd na odborné vyjadrenie P.. O. a na jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, kde tento znalec potvrdil mechanizmus vzniku zranenia poškodeného O. tak, že tento vznikol najpravdepodobnejšie stredne silným úderom päsťou do ľavej časti tváre poškodeného O.. S poukazom na hore uvedené dôvody potom súd vzhľadom na výpoveď svedkyne X., výpoveď poškodeného O. ako i závery ďalšieho dokazovania vyhodnotil obhajobu obžalovaného ako účelovú, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Vo vzťahu k tvrdeniu obžalovaného a k jeho spôsobu obrany, že sa len bránil útoku poškodeného a jemu boli pri uvedenom konflikte spôsobené zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, prvostupňový súd zdôrazňuje, že táto skutočnosť len potvrdzuje výpoveď obžalovaného a poškodeného , že medzi nimi došlo k

osobnému fyzickému konfliktu, že sa vzájomne strkali a naťahovali. Zo správ z urgentného príjmu zranenia obžalovaného boli diagnostikované ako jednoduchý úraz hlavy a povrchové poranenie nosa

- pomliaždenie. Pokiaľ sa obžalovaný touto skutočnosťou snažil preukázať, že prípadné zranenie poškodeného O. bolo len jeho reakciou na predchádzajúci útok poškodeného, tak táto súvislosť podľa názoru súdu, ako to vyplýva z odôvodnenia, je vylúčená. K poškodeniu zdravia poškodeného O. došlo jednoznačne samostatným útokom zo strany obžalovaného po ukončení ich prvotného konfliktu. Vo vzťahu k výpovediam svedkov M. a U. - susedov z bytového domu, súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že tieto výpovede týchto svedkov, ktoré označovali poškodeného O. ako konfliktného agresora, súd vyhodnotil ako účelové. Zdôrazňuje pritom, že i zo samotných výpovedí svedkov vyplynulo, že išlo len o ich domnienky a závery o osobnosti poškodeného O.. Títo svedkovia mali o poškodenom negatívnu skúsenosť s vybavovaním bežných vecí týkajúcich sa bytového domu, v ktorých im poškodený O. ako správca bytového domu nevyhovel.

V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že v prípade obžalovaného išlo o osobu, ktorá doposiaľ nemala záznam v RT, pričom priestupkovo bol postihnutý za drobné priestupky spáchané na úseku porušenia pravidiel v cestnej premávke. Ďalej súd konštatuje, že obžalovanému poľahčovala jedna okolnosť a to že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a naopak obžalovanému priťažovala taktiež jedna okolnosť a to že spáchal viac trestných činov, čím pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol v danom prípade vyrovnaný.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd ďalej konštatuje, že obžalovanému bolo možné uložiť trest odňatia slobody za najprísnejší z trestných činov, za ktorý ukladal tresty a to v rozmedzí od 6 mesiacov do 3 rokov. V danom prípade, nakoľko obžalovaný bol doposiaľ riadny občanom, u ktorého išlo o prvú skúsenosť s trestným konaním, dospel súd k záveru, že v danom prípade je možné obžalovanému uložiť alternatívny trest a to trest peňažný a to pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 300,- €, kde pre prípad, že by obžalovaný úmyselne zmaril takýto trest, obžalovanému uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 dní. Takýto trest považoval súd za dostatočný pre splnenie tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie. S poukazom na záver o uznaní viny, ako i uložením trestu, napokon súd rozhodol i riadne uplatnených nárokom na náhradu škody, kde poškodený O. si v konaní riadne uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1 459,- €, ktorá bola preukázaná odborným vyjadrením a v tejto výške potom obžalovaného i zaviazal poškodenému nahradiť škodu a rovnako tak zaviazal obžalovaného nahradiť škodu i VŠZP, ktorá si taktiež riadne vyčíslila výšku škody, ktorá bola vypracovaná revíznym lekárom P.. T. X. a to vo výške 891,81 €.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne na hlavnom pojednávaní podal odvolanie okresný prokurátor a to čo výroku o treste a taktiež i obžalovaný a to čo do výroku o vine, treste i náhrade škody.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uvádza, že v danom prípade sa nestotožňuje s uložením alternatívneho trestu - peňažného trestu s tým, že v danom prípade bolo namieste ukladať podmienečný trest odňatia slobody. Poukazuje pritom na to, že obžalovaný tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní popieral spáchanie skutku a ďalej okresný prokurátor akcentuje skutočnosť, že sa nestotožňuje so záverom, že by páchateľovi prečinu násilného charakteru mal byť ukladaný iba peňažný trest, pretože mierny peňažný trest nepostačuje na nápravu páchateľa a v konečnom dôsledku ani na ochranu spoločnosti. Podaním odvolania sa domáha zrušenia výroku o treste s tým, aby krajský súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody.

Naproti tomu obhajca obžalovaného v písomných dôvodoch svojho odvolania uvádza, že obžalovaný naďalej trvá na svojej nevine, nakoľko hlavný dôvod trestného konania proti jeho osobe bol vykonštruovaný. Bol to poškodený, ktorý úmyselne vyprovokoval konflikt a ako prvý začal útočiť na obžalovaného. Zdôrazňuje pritom, že z jeho strany išlo iba o obranu voči útoku poškodeného, kde osobitne poukazuje na nepomer v proporciách medzi ním a poškodeným, nakoľko obžalovaný meria XXX cm a váži XX kg, pričom poškodený má XXX kg. Osobitne pritom zdôrazňuje, že osoba poškodeného O. je známa konfliktnou až agresívnou povahou a ďalej poukazuje obhajca obžalovaného na to, že súd vyhodnotili výpovede svedkov M. a U. v prospech obžalovaného ako účelové, kde tieto výpovede sa zakladali na osobnej negatívnej skúsenosti svedkov s osobou poškodeného. S takýmito závermi a s hodnotením dôkazov v prospech poškodeného obhajoba nesúhlasí a považuje takéto hodnotenie dôkazov za jednostranné. Zdôrazňuje, že tak isto je možné hodnotiť výpoveď svedkyne X. ako účelovú v prospech poškodeného, že táto svedkyňa na hlavnom pojednávaní zmenila

výpoveď a modifikovala ju v prospech poškodeného a preto je potrebné túto jej výpoveď považovať za nedôveryhodnú a zjavne účelovú. Ďalej obhajca obžalovaného zdôrazňuje, že táto svedkyne nevidela aktívne údery, videla iba, ako sa vzájomne naťahovali. Rovnako tak obhajca obžalovaného poukazuje na odborné vyjadrenie P.. P. O., kde znalec nevylúčil ani možnosť vzniku zranenia aj pri vykrývaní úderov obžalovaným, ktorý sa bránil útoku poškodeného. Taktiež poukazuje na výpoveď svedkyne M. z prípravného konania, z ktorej vyplýva, že poškodený sa všeobecne k ostatným obyvateľom bytu správal povýšenecky a potvrdil, že mu patrí pozemok spojený s bytovým domom, resp. pod parkovacími miestami, kde poškodený prezentoval svoj vplyv, nezniesol akýkoľvek nesúlad, či protirečenie. S poukazom na takto prezentované rozpory vo výpovediach obžalovaného a poškodeného a tiež i jediného očitého svedka udalosti vyvolávajú tieto výpovede pochybnosti o priebehu skutkového deja, ktoré pochybnosti ešte zosilnili podľa názoru obhajoby i na hlavnom pojednávaní a preto podľa názoru obhajcu obžalovaného prvostupňový súd nevykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, nakoľko najmä odmietol vykonať rekonštrukciu skutkového deja. Podaním odvolania sa domáha zrušenia rozsudku prvostupňového súdu s tým, aby vec bola vrátená súdu prvého stupňa a aby ju tento znova prejednal a rozhodol a aby v konečnom dôsledku bol obž. G.. H. P. oslobodený spod obžaloby.

Na verejnom zasadnutí tak okresný prokurátor ako aj obžalovaný zotrvali na písomných dôvodoch odvolania, kde obhajca obžalovaného naviac predložil krajskému súdu fotokópiu obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou v Banskej Bystrici na Okresný súd Banská Bystrica pod číslom -23 z 10.10.2019, kde bola podaná obžaloba na P. O. za prečin výtržníctva vo vzťahu k poškodenému G.. H. P., ktorý skutok sa mal stať dňa 20.04.2017 v čase okolo 16.15 h s tým, že táto obžaloba hovorí o útoku poškodeného na obžalovaného a preto nie je namieste v súčasnosti rozhodovať o vine obž. G.. H. P., ale že by mal byť vytvorený priestor na uzavretie zmieru medzi obomi aktérmi skutku.

Na základe podaných odvolaní krajský súd v zmysle ust. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné a odvolanie okresného prokurátora je sčasti dôvodné.

V súvislosti so záverom prvostupňového súdu o uznaní viny, rovnako ako prvostupňový súd i Krajský súd v Banskej Bystrici konštatuje, že v danej veci prvostupňový súd v súlade s ust. veľmi podrobne v odôvodnení svojho rozhodnutia rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu je rovnako zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhu na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval , keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Rovnako tak rozsudok prvostupňového súdu obsahuje zdôvodnenie, prečo rozhodol o náhrade škody a v akej výške. S uvedenými závermi prvostupňového súdu tak, ako sú uvedené v odôvodnení rozsudku, najmä čo sa týka otázky viny , sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Podľa názoru krajského súdu v Banskej Bystrici bola obhajoba obžalovaného v plnom rozsahu vyvrátená, najmä výpoveďou samotného poškodeného a osobitne, na čo aj krajský súd poukazuje, výpoveďou nestrannej svedkyne N. X.. Táto svedkyňa, hoci začiatok konfliktu bezprostredne priamo nevidela, videla podstatnú časť konfliktu, ako sa obžalovaný s poškodeným doťahovali pod jej balkónom, kde pila kávu, kde celú záležitosť sledovala zo vzdialenosti 8 metrov a videla tak verbálne ako aj fyzické útoku medzi obžalovaným a poškodeným. Vo vzťahu k obhajobe obžalovaného, že konal v nutnej obrane, i táto svedkyňa veľmi presne uviedla, že potom, ako na oboch zakričala, prestali sa naťahovať a obaja sa zohli k zemi, kde obžalovaný si vzal časť svojho trička a poškodený sa zohol pre kľúče, ktoré mu vypadli. Vtedy obžalovaný poškodenému ako vstával, udrel päsťou do tváre, kde poškodený tento úder dostal vo fáze, kedy tento už v podstate stál. Táto svedkyňa bola teda bezprostredným svedkom záverečného úderu obžalovaného, po ktorom nasledoval iba odchod zúčastnených z miesta činu a na lekárske ošetrenia. Podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici obžalovaný nepostupoval v súlade a v medziach nutnej obrany tak, ako sa to snažil v rámci svojej obhajoby prednášať.

Podľa § 25 ods. 1 Tr.zák. čin je inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

Podľa § 25 ods. 2 Tr.zák., nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu, času a okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

Podľa § 25 ods. 3 Tr.zák. ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia.

Prvostupňový súd správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že z výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní, osobitne z výpovede svedkyne N. X. vyplýva, že obžalovaný v inkriminovanom období neodvracal priamo hroziaci alebo trvajúci útok, ale v danom čase už potom, ako ich svedkyňa X. napomenula a už vstávali zo zeme a útok už nepokračoval, obžalovaný G.. H. P. úplne bezdôvodne napadol v tom čase sa už nebrániaceho poškodeného P. O.. Mechanizmus vzniku zranení, ktoré obžalovaný spôsobil, i podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici v plnom rozsahu zodpovedajú nielen záverom odborného vyjadrenia P.. P. O., najmä však lekárskym správam, ktoré boli zadovážené bezprostredne po zranení poškodeného a taktiež vyplývajú z prepúšťacej správy, ktorá preukazuje príčinnú súvislosť hospitalizácie poškodeného, aj operácie poškodeného zo zranení, ktoré utrpel v kritickom čase - ambulantné správy a prepúšťacia správa z č.l. 128 - 136. Podľa názoru krajského súdu takéto konanie obžalovaného nebolo spôsobené ani silným rozrušením, ani zmätkom, strachom, resp. zľaknutím, ale bolo zo strany obžalovaného aktom pomsty za predchádzajúci konflikt, ktorý vyvolal samotný poškodený. Vo vzťahu k argumentácii obžalovaného, že tento bol sám pri útoku zranený, krajský súd konštatuje, že z jeho zranení, ktoré sú popísané i v lekárskych správach, sú tieto zranenia úplne malej intenzity. Preukazujú iba skutočnosť, ktorá bola súd známa, že samotnému útoku obžalovaného na poškodeného predchádzalo vzájomné sácanie, naťahovanie sa ohľadne neuzamknutia bráni. Práve absencia záveru o tom, že by v kritickom čase, kedy obžalovaný udrel poškodeného do tváre, by tento priamo odvracal hroziaci alebo trvajúci útok, svedčí o tom, že neboli naplnené zákonné znaky konania nutnej obrany, ale práve naopak, v danom prípade nešlo o nutnú obranu. V tejto súvislosti k rajský súd osobitne zdôrazňuje, že pre posúdenie konania v nutnej obrane musí útok priamo hroziť alebo trvať. Útok priamo hrozí vtedy, ak má nastať ihneď, bezprostredne v najbližšom okamihu. V inkriminovanom čase tak, ako to vyplýva z výpovede svedkyne, celý konflikt už bol ukončený, obžalovaný si zo zeme dvíhal svoje predmety a poškodený si tiež dvíhal zo zeme kľúče, ktoré mu pri vzájomnom naťahovaní vypadli. V tomto čase už neboli ani žiadne slovné vyhrážky, ktoré by potvrdila svedkyňa. Nebol teda žiadny ani predpoklad, že by v útoku bolo pokračované, z čoho bolo podľa názoru krajského súdu zrejmé, že vzájomný konflikt už bol ukončený. Z hore uvedených dôvodov senát krajského súdu v Banskej Bystrici dospel k zhode so záverom prvostupňového súdu k záveru, že obžalovaný sa dopustil tak prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. ako i prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák.

V súvislosti s úvahami prvostupňového súdu o druhu a výmere trestu, krajský súd s poukazom na odvolanie okresného prokurátora konštatuje, že v danom konkrétnom prípade uloženie peňažného trestu na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vzhľadom na charakter zranení poškodeného, ktoré obžalovaný spôsobil, sa javí krajskému súdu ako neprimerane mierny. Rovnako tak krajský súd je toho názoru, že v danom prípade nie je nevyhnutné obžalovanému ukladať trest podmienečný, ako to navrhuje okresný prokurátor. Obžalovaný doposiaľ neprišiel do konfliktu so zákonom, viedol riadny život, stará sa o rodinu, pracuje, preto je namieste zvažovať alternatívny druh trestu, kde peňažný trest podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici sa javí ako trest primeraný, avšak vo vyššej výmere, ako už uložil prvostupňový súd. Z hore uvedených dôvodov potom senát Krajského súdu v Banskej Bystrici, nakoľko sa sčasti stotožnil s odvolaním okresného prokurátora, trest uložený prvostupňovým súdom považoval za mierny, sprísnil obžalovanému peňažný trest tak, ako je to uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V súvislosti s argumentáciou obhajcu obžalovaného, že v danom prípade by bolo namieste zrušiť vec a vrátiť prvostupňovému súdu i vzhľadom na podanú obžalobu na poškodeného za účelom zmieru, krajský súd konštatuje, že na takýto postup nie sú splnené zákonom stanovené podmienky, nakoľko obžalovaný ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní nevyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný

s tým, že by o takomto vyhlásení neboli pochybnosti, že takéto vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito.

Z poukazom potom na hore uvedené dôvody senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.