Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/13/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu: I. F. C., s. r. o., so sídlom E., Ul. I. XX, Q.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Bratislava, Ul. Kubániho č. 16, IČO: 36 857 033, proti žalovanej: B.. G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. C. č. XXX, v konaní o zaplatenie X.XXX,XX € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -83 zo dňa 16. 10. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 913,80 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 913,80 € od 07. 02. 2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku žalobu zamietol.

2. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.474,68 € spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1.474,68 € od 07. 02. 2016 do zaplatenia tak, že uvedený úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,- € a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- € len 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.474,68 € do zaplatenia, a to titulom plnenia zo zmluvy uzavretej dňa 16. 04. 2015 žalobcom a žalovanou, a to zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej v texte „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1.500,- €.

3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že nárok žalobcu považoval za nárok zo zmluvy o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, preto podrobil uvedenú zmluvu o úvere prieskumu z hľadiska jej platného uzavretia, ako aj zákonných náležitostí. Z predloženej zmluvy o úvere okresný súd ustálil, že žalovaná podľa bodu 5 zmluvy požiadala o úver a žalobca v bode 6. zmluvy uviedol zmenené údaje oproti bodu 5. zmluvy o úvere, a to ohľadne podstatných zákonných náležitostí tejto zmluvy, akou je hodnota RPMN za úver, hodnota predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, pričom žalobca do bodu 6. dopísal aj nový údaj, a to údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Je podľa okresného súdu nepochybné, že v prípade doplňovania - zmeny údajov do znenia zmluvy o úvere ide o jej zmenu v zmysle , ktorý mala žalovaná následne prijať, teda žalovaná mala formulár opäť opatriť svojim podpisom a následne rovnopis doručiť do dispozičnej sféry žalobcu. V danom prípade však tento postup pri uzavretí zmluvy nebol súdu preukázaný, pri jej uzavretí nebol dodržaný zákonný predpísaný postup. Keďže v

konaní nebolo preukázané, že by žalovaná nový návrh žalobcu prijala, pričom ani oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je žalovanou podpísané, nebola tak dodržaná obligatórna písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Okresný súd poukázal na nevyhnutnosť uvedenia údaja o RPMN v čase uzavretia zmluvy, nakoľko na jeho základe sa spotrebiteľ pri porovnaní RPMN, uvádzaný pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných konkurenciou môže rozhodnúť, či danú zmluvu uzavrie, alebo nie, preto pri zmene tohto údaja veriteľom musí dôjsť k jeho akceptovaniu dlžníkom - spotrebiteľom.

4. Následne okresný súd dospel k skutkovému a právnemu záveru, na základe ktorého mal za nesporné, že na základe zmluvy o úvere bolo žalovanej poskytnuté plnenie, a to konkrétne suma 1.350,- €, čo žalobca preukázal prehľadom odoslaných platieb, konkrétne žalovanej dňa 16. 04. 2015, ktorá suma predstavuje nárok žalobcu uplatnený voči žalovanej, a to nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Doplnil, že z dôvodu nedodržania zákonom stanoveného postupu pri uzavieraní písomnej zmluvy o úvere, teda v dôsledku absencie písomnej formy tejto zmluvy, nemohla vzniknúť ani dohoda o poskytnutí služby, ktorá bola jej súčasťou. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia okresný súd doplnil, že ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, preto uložil žalovanej, aby žalobcovi vydala titulom bezdôvodného obohatenia sumu 913,80 € s príslušenstvom, ako rozdiel medzi sumou, ktorá jej bola poskytnutá titulom úveru vo výške 1.350,- € a sumou 436,20 €, ktorú sumu žalovaná uhradila ku dňu 12. 04. 2018 žalobcovi. Úrok z omeškania priznal okresný súd v zmysle .

5. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako sankcie za omeškanie dlžníka, okresný súd nepriznal žalobcovi ani tento nárok z dôvodu, že zmluvná pokuta má akcesorickú povahu a pre svoj vznik predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Ak teda súd konštatoval, že zmluva o úvere nevznikla, nemôžu nastať ani účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 96,25 €, ani tento nárok žalobcovi súd nepriznal, pretože podľa žaloby ide o pokus o zmier pred začatím súdneho konania a uplatnená náhrada nákladov spočíva v odmene za právnu službu v súvislosti s týmto úkonom, ktorého existenciu a doručenie žalovanej súd nemal preukázané.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa (ďalej v texte „CSP“), a to v spojení s .

7. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie tak žalovaná, ako i žalobca.

8. Žalobca vo včas podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal za to, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) by si účastníci zmluvy vôbec legálne mohli dohodnúť. Tvrdí, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nikdy nedojednáva, a preto sa na tomto údaji účastníci zmluvy nemôžu dohodnúť. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov existujúcich v danom čase. Ak by on neurčil údaj RPMN schváleného úveru postupom podľa , teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, alebo by uviedol hodnotu zhodnú s tzv. predpokladanou RPMN uvedenou v bode 5. každej zmluvy, potom by porušil zákon. Otázka „dohody“ o RPMN nebola zo strany súdu ani len posúdená v tom smere, či zákonná úprava takúto dohodu pozná a predpokladá. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutia všeobecných súdov SR s odôvodnením, že RPMN nepredstavuje predmet záväzku, je to iba informácia určená spôsobom, ktorú predpisuje zákon. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a o veci sám rozhodol tak, že žalobe vyhovie aj v časti, ktorá bola zamietnutá a prizná mu plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

9. Proti rozsudku okresného súdu podala včas odvolanie i žalovaná, ktorá odmieta žalobcovi uhradiť sumu 913,80 € s príslušenstvom. Tvrdí, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky, nakoľko zmluvy o úvere je formulárovou typovou spotrebiteľskou zmluvou, ktorá bola koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Zároveň žalobca pri uzavieraní predmetných zmlúv použil nekalé praktiky, preto je zmluva v celom rozsahu neplatná, ak písomná zmluva nie je dohodnutá na sumu 1.350,- €, v zmluve je uvedená suma 1.500,- €, preto je predmet zmluvy neplatný a plnenie je bez právneho dôvodu. Zmluvu o úvere zároveň považuje za neplatnú a v rozpore s a , pretože jednotlivé články tejto zmluvy obsahujú vady. Poukázala

na zmenu obsahu zmluvy o úvere v bode 5. a 6., zotrvala na tom, že k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere nedošlo a zmluva je v celom rozsahu neplatná. Žalovaná ďalej v odvolaní namietala, že v zmluve o úvere absentujú obligatórne náležitosti v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ( ďalej v texte „“ ), a pokiaľ ide o samotnú odplatu, ktorá bola uvedenou zmluvou o úvere dohodnutá, ide o neprimerane vysokú odplatu, ktorú je možné považovať za úžernícku. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol, že zmluva o úvere je v celom rozsahu bezúročná a bez poplatkov, preto nie je povinná uhradiť ani žalovaný nárok, a to 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 913,80 € od 07. 02. 2016 až do zaplatenia.

10. Vyjadrenia k odvolaniu neboli podané.

11. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu, ako aj žalovanej viazaný rozsahom a dôvodmi v ich odvolaní v zmysle a a bez nariadenia pojednávania podľa (á contrario) rozsudok okresného súdu podľa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

12. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobcu, ani žalovanej nebolo dôvodné, nakoľko okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa . Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd stručne a jasne objasnil skutkový, ako aj právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej voči nemu bol čiastočne dôvodný.

13. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi. Odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie, teda rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu nesmie byť užší, než aký je rozsah účinkov odvolania, ktoré nevyhnutne nadväzujú na podobu viazanosti súdu žalobou. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j., že odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Následne odvolateľ v podanom odvolaní vymedzí, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Týmito dôvodmi odvolania je odvolací súd viazaný, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Jedinú výnimku predstavuje oprávnenie odvolacieho súdu preskúmať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

14. Odvolacím dôvodom žalobcu bolo nesprávne právne posúdenie veci, ak okresný súd založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom a právne závere, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu, že medzi účastníkmi zmluvy nebola dohodnutá RPMN a súčasne okresný súd ani neodôvodnil, na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal za to, že údaj o RPMN účastníci zmluvy vôbec legálne dohodnúť mohli.

15. Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že okresný súd nezaložil rozhodnutie na tom skutkovom a právnom závere, ako to tvrdí žalobca. Okresný súd vo svojom rozhodnutí poukázal najmä na tú okolnosť, že zmluva nemá zákonom predpísanú písomnú formu v zmysle , preto došlo na strane žalovanej k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovení a nasl. . Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa otázkou, resp. obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle , t.j. okolnosťami, či zmluva obsahuje RPMN, nezaoberal, poukazoval na nedodržanie kontraktačného postupu pri uzatváraní písomnej zmluvy o úvere. Uvedené ustanovenie o tom, že zmluva o úvere neobsahuje RPMN ( ) nie je ani okresným súdom v prejednávanej veci aplikované na daný skutkový a právny stav veci, preto odvolanie vo vzťahu k dôvodom, na základe ktorých bolo rozhodnutie založené, je zmätočné a nevzťahujúce

sa k argumentácii okresného súdu. Z vyššie uvedeného odôvodnenia je zrejmé, že argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní, týkajúca sa jeho úvah o „dohodnuteľnosti RPMN“ je absolútne irelevantná a svojim spôsobom zavádzajúca, pretože v prejednanom prípade nebolo dôvodom konštatovania neplatnosti predmetnej zmluvy nesprávne uvedenie RPMN, ale rozdielnosť údajov RPMN v návrhu zmluvy podpísanom žalovanou (ako dlžníčkou) a žalobcom v „schválenej“ zmluve.

16. Keďže odvolanie žalobcu nespochybnilo vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a skutkový a právny záver okresného súdu o tom, že pri uzavretí zmluvy o úvere nebola dodržaná obligatórna písomná forma, keďže nebolo v konaní preukázané, že by žalovaná nový návrh žalobcu prijala, a ani oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je žalovanou podpísané, je nutné nárok žalobcu považovať za nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu, preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne, a to vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, ktoré nebolo odvolaním žalobcu konkrétnymi odvolacími dôvodmi napadnuté, avšak ide o výrok závislý v zmysle , .

17. Za dôvodné nepovažoval odvolací súd ani odvolanie žalovanej, ak v odvolaní poukazuje na okolnosti súvisiace s tým, že zmluva je v celom rozsahu neplatná, pretože obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle . Okresný súd však uznal námietky žalovanej, konštatoval, že zo strany žalobcu nebola dodržaná obligatórna písomná forma zmluvy o úvere, preto na strane žalobcu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže zmluva o úvere nebola uzavretá v súlade so zákonom. V konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanej sumu 1.350,- € a žalovaná ku dňu 12. 04. 2018 vrátila žalobcovi sumu 436,20 €. Je preto v súlade so zákonom, ak okresný súd zaviazal žalovanú na vrátenie sumy, ktorá jej bola reálne poskytnutá ako rozdiel sumy 1.350,- € a sumy 436,20 €, teda sumy 913,80 €, a to ako istiny, ktorá bola žalovanej poskytnutá bez úrokov a bez akýchkoľvek poplatkov. Žalovaná sa len mylne domnieva, že žalobcovi neprináleží úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 913,80 €, ak v konaní nebolo sporné, že túto sumu je povinná vydať žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie a súčasne okresný súd správne uvedený úrok z omeškania priznal žalobcovi v zmysle zákonnej úpravy, a to , teda zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškanie. V tomto prípade nejde o úroky, či akékoľvek poplatky dojednané na základe zmluvy o úvere, ktorá nebola uzavretá v súlade so zákonom. Úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 913,80 € bol preto priznaný na základe zákona ( ), nie titulom plnenia zo zmluvy, preto z tohto dôvodu odvolacia námietka žalovanej neobstojí.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. v spojení s . Úspešnou v odvolacom konaní nebola žiadna zo strán, žalovaná a ani žalobca, preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).