Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9C/26/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX, XXX XX X. G., a žalovanému v 2. rade: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX, XXX XX X. G., o zaplatenie 3.093,04 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Konanie v časti zaplatenia sumy 423,40 eur a úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 423,40 eur od 10.03.2013 do zaplatenia s a z a s t a v u j e.

III. Žalovaným sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Osobitný subjekt m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%

odôvodnenie:

1. Žalobou z 15.02.2016 sa žalobca na žalovaných domáhal zaplatenia istiny vo výške uvedenej v záhlaví tohto rozhodnutia s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dôvodom je podľa žalobcu nesplnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke zo 04.06.2012 č. 8009630, ktorej predmetom boli peňažné prostriedky v celkovej výške 3.792 eur.

2. Žalovaný (v žalobe nešpecifikovaný) mal pôžičku splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach vo výške 81,29 eur. Do podania žaloby žalovaný na dlh zaplatil 309,87 eur.

3. Listom zo 01.03.2013 označenou ako predžalobná upomienka vyzval žalobca žalovaného (opäť v žalobe nešpecifikovaného) na okamžitú úhradu všetkých splátok naraz. Celkový dlh tak na danej zmluve ku dňu podania žaloby predstavoval podľa tvrdenia žalobcu sumu 30.093,04 eur.

4. Žalobca sa tak na žalovanom domáhal zaplatenia dlžnej istiny vo výške 3.093,04 eur a úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne od 10.03.2013 do zaplatenia.

5. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania.

6. Pôvodný žalobca podal žalobu v čase účinnosti . Podľa ust. prvá a druhá veta konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí () obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,

označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

7. 01.07.2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160 / 2015 . Podľa jeho ust. sa stal okamžite aplikovateľným i na prejednávaný spor.

8. Osobitný subjekt vo vyjadrení k žalobe namietal, že opis rozhodujúcich skutočností v žalobe je rozpore s petitom. Podľa žaloby žalobca poskytol úver žalovanému. Na strane žalovaného však vystupujú dva subjekty práva. Zo žaloby nie je zrejmé, ktorému žalovanému žalobca úver poskytol. Z listín priložených k žalobe je zrejmé, že pôvodný žalobca neposkytol úver žalovanému v 2. rade. S ohľadom na pravdivý opis rozhodujúcich skutočností ako povinnú náležitosť návrhu podľa ust. tak osobitný subjekt namietol pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2. rade.

9. V ďalšom namietol i pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1. rade, keďže z obsahu žaloby nie je zrejmé, komu vlastne pôvodný žalobca (veriteľ) úver poskytol. Poukázal na skutočnosť, že následkom porušenia procesnej povinnosti tvrdenia je strata sporu.

10. Vzhľadom na uvedené nedostatky žaloby navrhol žalobu zamietnuť.

11. Podľa ust. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. Podľa ust. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (obdobne ust. ).

13. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

14. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela.

15. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom.

16. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.

17. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo (pozri napr. NS ČR , , , obdobne II. ÚS ČR 385/2015). Ak tak neurobí, súd musí žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

19. Žalobcovia (pôvodný i postupník) tak boli povinní už v žalobe uviesť skutočnosti, z ktorých by bolo možné naplnenie právneho pojmu uvedeného v ust. (spotrebiteľská zmluva) usudzovať. Žalobné tvrdenia žalobcov boli síce z pohľadu abstraktného bremena tvrdenia dostačujúce, avšak v dôsledku ich popretia osobitným subjektom ich zaťažovalo bremeno substancovania (konkrétne bremeno tvrdenia), z ktorého vyplývala ich povinnosť uviesť konkrétne a určité skutočnosti, ktoré by mohli byť predmetom ďalšieho dokazovania. Na tomto mieste však musí súd prisvedčiť námietke osobitného subjektu, že v danom prípade ide o tak závažné nedostatky žaloby, žeby ich aktuálny žalobca bol nútený odstrániť skutkovými tvrdeniami v rozsahu znamenajúcom zmenu žaloby. Takýto postup by však

nemohol byť akceptovateľný vzhľadom na nutnosť aplikácie ust. , podľa ktorého je zmena žaloby v spotrebiteľskom spore neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ.

20. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

21. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu týkajúcu sa objasňovania esenciálnych skutkových okolností týkajúcich sa záväzkového právneho vzťahu medzi ním (resp. jeho právnym predchodcom) a žalovanými tak nebolo možné tieto okolnosti objasniť. Uvedené skutočnosti tak nie sú ani preukázané, ani vyvrátené. Zostali preto neobjasnené (stav non liquet).

22. Aplikujúc základné pravidlo delenia dôkazného bremena tak neostávalo súdu iné, než postupovať tak, ako by bolo zistené, že skutkový prednes strany zaťaženej dôkazným bremenom (žalobcovia) bol dokazovaním vyvrátený.

23. V danom prípade tak ostal neobjasnený znak skutkovej podstaty normy hmotného práva obsiahnutý v ust. spočívajúci vo vymedzení osoby veriteľa a dlžníka (to znamená komu bol úver poskytnutý), ako i znak normy hmotného práva obsiahnutý v ust. (vymedzenie osoby ručiteľa).

24. Ak ostane neobjasnený znak skutkovej podstaty (hypotézy) normy práva zakladajúcej právo (nárok), rozhodne súd tak, ako by tento znak nebol naplnený, t. j. žalobu zamietne.

25. Na tomto mieste sa dopĺňa, že vyššie uvedené nedostatky žaloby nebolo možné odstrániť vykonaním listinných dôkazov navrhnutých žalobcami, keďže podľa ust. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy súdu prvej inštancie bola žaloba zamietnutá.

27. Žalobca vzal v priebehu konania žalobu späť v časti zaplatenia sumy 423,40 eur a úroku z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75% ročne od 10.03.2013 do zaplatenia, a preto bolo konanie v tejto časti zastavené podľa ust. v tomto rozhodnutí vo veci samej.

28. Žalovaní boli v konaní úspešní. Právo na náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnili, ani im z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú, a preto bolo o nich rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku III tohto rozsudku.

29. Osobitný subjekt bol v konaní úspešný, a preto mu bol podľa ust. voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.