Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/155/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci žalobkyne: X.. O. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. X, D., občan SR, zast.: KUTAN & PARTNERS s. r. o., so sídlom Rajská 15/A, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému: G fineness s.r.o., so sídlom Pri Šajbách 20, Bratislava-Rača, IČO: XXXXXXXX, zast.: JUDr. Marek Belka, so sídlom F. Kráľa 1504, Čadca, IČO: XXXXXXXX, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1/ Žalobkyňa sa žalobou doručenou tun. súdu dňa 15.11.2017 domáhala, aby súd rozhodol, že žalovaná je jej povinná zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 4 000 Eur, ako i náhradu trov konania.

2/ Žalobu odôvodnila tým, že dňa 25. 03. 2017 vykonala žalovaná vo svojej prevádzke R. E. P., Hany Meličkovej 41, 841 05 Bratislava - Karlova Ves žalobkyni estetický zákrok prostredníctvom vákuovej kryolipolýzy. Bezprostredne po zákroku, ktorý v oblasti brucha žalobkyne vykonala konateľka žalovanej, p. U. Z. F., nastali (a pretrvávajú) u žalobkyne komplikácie/následky spôsobené prístrojom resp. vykonávateľom Zákroku. Žalobkyňa taktiež uvádza, že niekoľko týždňov trpela bolesťami. Dňa 22. 05. 2017 absolvovala žalobkyňa dermatologické vyšetrenie u K.. W. N., na základe ktorého bolo aj po dvoch mesiacoch od zákroku konštatované, že žalobkyňa má v oblasti brucha „popálenie, pľuzgier, ložisko veľkosti dlane a celá oblasť je hyperpigmentovaná“. Ošetrujúca lekárka naordinovala žalobkyni, aby sa nepohybovala na priamom slnku, v nevyhnutnom prípade, aby postihnuté miesto chránila vysokým faktorom a oblečením a predpísala jej niekoľko prípravkov na korekciu následkov. Žalobkyňa v zmysle vyššie uvedeného poukazuje na skutočnosť, že od vykonania zákroku nemohla a stále ani nemôže na základe odporúčaní ošetrujúceho lekára absolvovať plnohodnotne všetky aktivity, ktoré mala/má dlhodobo plánované s rodinou a jej priateľmi, akými boli a sú letné dovolenky alebo ozdravné pobyty, prípadne iné aktivity. Konaním žalovanej bola žalobkyni v značnej miere znížená jej dôstojnosť ako fyzickej osoby, ako aj jej vážnosť v spoločnosti, čo deklaruje na základe nasledovných tvrdení. Žalobkyňa od vykonania zákroku pociťuje veľmi silný pocit ostychu, ktorý sa prejavuje v tom, že nemôže dlhodobo navštevovať verejné pláže, plavárne, sauny, wellness centrá alebo iné miesta na ktorých je potrebné/povinné odhalenie tej časti teľa, ktorá bola konaním žalovanej Zákrokom zohyzdená. Uvedené subjektívne pocity žalobkyne sú objektívne pocitmi, ktoré by na mieste žalobkyne pociťovala každá. Objektívnosť a všeobecnosť daných pocitov žalobkyne potvrdzujú aj odborníci na uvádzané Následky, pričom je podľa nich nutné zohľadňovať okrem fyzického poškodenia aj značný vplyv na psychiku poškodenej osoby. Žalobkyňa má ďalej za to, že nesprávne vykonanie Zákroku

zo strany žalovanej má za následok zníženie jej sebavedomia tak v profesijnom ako aj súkromnom živote, čoho dôsledkom je častá kritika jej osoby zo strany jej okolia (verejnosti). Žalobkyňa sa od Zákroku cíti neisto a neustále rieši otázku „čo si o mne myslia iní ľudia.“ Žalobkyňa má za to, že žalovaná nebola oprávnená zákrok vykonávať, a to na základe nasledovných dôvodov: Žalovaná má okrem voľných živností ohlásené aj tzv. remeselné, a to Kozmetické služby a Manikúra (ďalej len „Živnosti“). Na základe Živností je oprávnená vykonávať prostredníctvom zodpovedného zástupcu nasledovné činnosti špecifikované Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekciou verejnej správy, odborom živnostenského podnikania: Kozmetické služby - „Základné činnosti vedúce k regeneračným a skrášľovacím účinkom pleti pôsobením škály postupov na pleť, ošetrovanie pleti. Odborné posúdenie pleti, navrhnutie vhodných postupov ošetrovania pleti, vykonanie požadovaných úkonov na pleti. Povrchové ošetrenie pleti, zhotovenie pleťových masiek, hlboké čistenie, kyslíkové osvieženie pleti (neinváznou cestou), odborné úkony na mihalniciach a obočí, depilácia a epilácia (miestna, plošná), naparovanie, vykonanie masáže (tváre, krku, dekoltu) okrem očnej gule. Poradenstvo, týkajúce sa kozmetického ošetrovania pleti. Predlžovanie rias.“ Manikúra - „Vykonávanie manikérskych a pedikérskych služieb. Odborné a kvalifikované posúdenie horných a dolných končatín, aplikovanie správnych technologických postupov pri ich ošetrovaní, pri depilácii, epilácií a používaní profesionálnych pomôcok v manikúre a pedikúre. Dodržiavanie hygienických predpisov pre prevádzku manikúry a pedikúry vrátane údržby a sterilizácii nástrojov. Poradenstvo, týkajúce sa manikúry a pedikúry. Masáže horných a dolných končatín. Lepenie, zdobenie a maľovanie nechtov s použitím rôznych techník nechtového dizajnu.“ Podľa názoru žalobkyne nebol Zákrok vykonaný v rámci Živností a vzťahuje sa na neho o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „“), ktorý ho definuje ako „zdravotný výkon“, nakoľko v rámci Informačného súhlasu klienta s ošetrením a zdravotným dotazníkom (ďalej len „Súhlas“) sú používanými termíny „výkon“; „ošetrenie“; „pacient“ atď. Informačný súhlas klienta s ošetrením a zdravotným dotazníkom. V zmysle vyššie uvedeného dáva žalobkyňa do pozornosti, že žalovaná pravdepodobne konala v rozpore s ustanovením o živnostenskom podnikaní (ďalej len „“). V rámci Súhlasu je uvedené nasledovné: „Súhlasím, že vyššie uvedený zákrok podstupujem na vlastné riziko a nebudem na pracovisku, kde bude zákrok vykonávaný, požadovať prípadnú náhradu škody, či ho inak viesť k zodpovednosti.“ Predmetné ustanovenie je podľa názoru žalobkyne v rozpore so o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „“) a (ďalej len „“), ktorý definuje obdobné podmienky ako sú uvedené v Súhlase, ako neprijateľné a takéto zmluvy resp. dojednania sú postihované absolútnou neplatnosťou s možnosťou konania o pokute v súlade so . Ust. : „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví.“ Ust. : „Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.“ V zmysle vyššie uvedeného má žalobkyňa za to, že žalovaná už samotným vykonaním Zákroku konala v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je také konanie, ktoré zasahuje do práv chránených a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu ustanovenými právnym poriadkom (Rozsudok NS ČR zo 14. 05. 2002, sp. zn. ). Žalobkyňa má za to, že v zmysle vyššie uvedeného konania žalovanej boli porušené jej práva na ochranu osobnosti garantované , keď žalovaná resp. jej konateľka konala v rozpore s ust. a 13 : Podľa ustálenej právnej praxe fyzická, či právnická osoba môže byť vzatá na zodpovednosť za nemajetkovú ujmu na osobnosti inej fyzickej osoby vtedy, ak neoprávnený zásah spočívajúci v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby skutočne vyvolala. Platná právna úprava neustanovuje rozsah (výšku) náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy určuje súd. Výška peňažného zadosťučinenia musí byť primeraná, avšak je predmetom voľnej úvahy súdu. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že zákrok uskutočnený bez vedomia pacienta, operačný zákrok, ktorý nebol odôvodnený požiadavkami lekárskej vedy, resp. zákrok vykonaný omylom, má vždy znaky neoprávneného zákroku. Takýto zákrok má súčasne vo väčšine prípadov aj znaky závažného zásahu do práva na ochranu fyzickej integrity, a to bez ohľadu na prípadné skutočné zdravotné následky zásahu. (Rozsudok NS ČR z 13. 12. 2000, sp. zn. ) a z tejto praxe vychádza aj skutočnosť, že na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva, chránené ustanovením (). Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je určenie vzťahu medzi mierou ujmy na hodnotách osobnosti a konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takejto ujmy. Vždy ide o právny nástroj, ktorého úlohou je zabezpečiť rešpektovanie

a ochranu osobnosti fyzickej osoby (Rozsudok NS ČR z 25. 09. 2003, sp. zn. ). Určenie výšky nemajetkovej ujmy: Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy je predmetom voľnej úvahy súdu, a preto súd musí v každom jednotlivom prípade vychádzať z úplného skutkového stavu a v tomto rámci sa opierať o konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Len za dodržania uvedených predpokladov možno vytvoriť záruky, že určením výšky priznaného finančného zadosťučinenia dôjde k zákonom požadovanému primeranému zmierneniu vzniknutej závažnej nemajetkovej ujmy (Rozsudok NS ČR z 27. 10. 2003, sp. zn. ). V prípade, ak v dôsledku obzvlášť závažného neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby dôjde k vzniku nemajetkovej ujmy, v oblasti občianskeho práva sa využíva satisfakčná funkcie peňazí, ktoré v prípade vzniku nemajetkovej ujmy majú reparačnú funkciu (Rozsudok NS ČR z 28. 06. 2007, sp. zn. ). Miera zníženia dôstojnosti alebo vážnosti osoby v spoločnosti: Pokiaľ ide o vyjadrenie miery, ako bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie. Iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere v zmysle , môže byť fyzickej osobe priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (Rozsudok NS SR, sp. zn. ). Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy - v závislosti od individuálnych okolností konkrétneho prípadu - existencia závažnej ujmy. Pritom však nie sú rozhodujúce subjektívne pocity osoby, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté, ale objektívne hľadisko. Žalobkyňa na základe predložených dôkazných prostriedkov preukázala tak objektívne hľadisko ako aj to, že upustenie od neoprávnených zásahov zo strany žalovanej nie je žiadnym spôsobom možné, nakoľko Zákrok už bol vykonaný, ukončený a Následky boli jednoznačne spôsobené. Taktiež má žalobkyňa za to, že žalovanú nie je možné zo strany súdu zaviazať na odstránenie spôsobených Následkov, nakoľko nemá žiadne oprávnenie na vykonávanie zdravotného výkonu v súlade so . Žalobkyňa mala snahu celú vec riešiť mimosúdne. Žalobkyňa na pokus o mimosúdne vyriešenie veci reagovala až po niekoľkých urgenciách zo strany právneho zástupcu, a to dňa 05. 07. 2017. Reakcia žalovanej: „Vase oznamenie ( email) je pre mna irelevantny.“

3/ Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila tak, že neuznáva základ žaloby, ani tú skutočnosť, žeby spôsobila žalobkyni akúkoľvek ujmu. Žalovaná preto nie je ochotná zaplatiť žalobkyni žiadnu nemajetkovú ujmu 4.000,- Eur a trovy konania. Žalobkyňa v spoločnosti žalovanej podstúpila estetický zákrok prostredníctvom vákuovej kryolipolýzy už v roku 2014 a opätovne v roku 2017 dňa 25.03.2017. Už v roku 2014 bola žalobkyňa poučená o uvedenom estetickom výkone, s týmto vyjadrila súhlas. Pred začatím zákroku bola žalobkyňa poučená o kontraindikáciách a bolo jej povinnosťou informovať pracovníka vykonávaného zákrok o užívaných liekoch, alergiách a predchádzajúcich zákrokov, ktorý by mohli výkon estetického zákroku nepriaznivo ovplyvniť. Žalobkyňa pred estetickým zákrokom neuvádzala žiadne také stavy, ktoré by negatívne ovplyvnili výsledok estetického zákroku formou vákuovej kryolipolýzy. Žalobkyňa dobrovoľne podstúpila estetický zákrok vákuovou kryolipolýzou, k tomuto dala súhlas. V žiadnom prípade sa nejednalo o neoprávnený zásah ako to uvádzala vo svojej žalobe zo dňa 15.11.2017. Žalovaná uskutočňuje zákroky vákuovou kryolipolýzou na základe toho, že je k tomu oprávnená. Vyplýva to z činnosti, ktorú má zapísanú v obchodnom registri a tiež aj z jej odbornej spôsobilosti. Skutočnosť, že zákroky vákuovou kryolipolýzou vykonáva žalovaná odborne a v súlade so svojou živnosťou vyplýva zo záznamu Okresného úradu Bratislava odbor živnostenského podnikania zo dňa 26.10.2017. Okresný úrad Bratislava vykonával žalovanej kontrolu v súlade so zákonom o živnostenskom podnikaní a zistil, že činnosť vykonávaná v jej zariadení, okrem iného i kryolipolýza je v súlade s jej predmetom podnikania a jej odbornou spôsobilosťou. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe zo dňa 15.11.2017 uvádza, že jej bezprostredne po zákroku vznikli komplikácie následkom tohto zákroku, neuvádza a nepreukazuje aké činnosti vykonávala od 25.03.2017, ktoré mohli negatívne ovplyvniť ošetrované miesto - miesto zákroku. Zo žiadneho z dokladov, ktoré žalobkyňa predložila k žalobe nevyplynulo, žeby pľuzgierové ložisko a popálenie v oblasti brucha boli spôsobené pri zákroku vákuovou kryolipolýzou, pretože prvému vyšetreniu u dermatológa sa podrobila až o dva mesiace a to dňa 22.05.2017. Žalobkyňa bola žalovanou poučená ako sa má po zákroku správať a ošetrovať si kožu v oblasti zákroku. Napokon takéto skutočnosti vyplývajú aj z každej internetovej stránky, ktoré obsahujú odporúčanie po ošetrení vákuovou kryolipolýzou. Odporúčané je po vykonanom zákroku: - nevystavovať kožu pôsobeniu UV žiareniu (slnko, solárium) po dobu minimálne 1 týždňa od zákroku, - nepoužívať bieliace krémy a parfumy po dobu 24 až 48 hodín, - nenarušovať kožu v oblasti zákroku,

- vyvarovať sa hrubému zaobchádzaniu s kožou v oblasti zákroku, - vyvarovať sa veľmi horúceho kúpania (sprchovania) v parných kúpeľoch saunách, - vyvarovať sa plávaniu v silne chlórovanej vode,

- vyvarovať sa obliekaniu príliš priliehavých odevov, - udržujte oblasť zákroku v čistote a v suchu, - hydratovať kožu tým, že priebežne pijete veľké množstvo vody, - horúca vlhká klíma môže zhoršiť kvalitu kože bezprostredne po zákroku. Zákrok, ktorý bol uskutočňovaný žalobkyni na pracovisku žalovanej, bol uskutočňovaný s jej vedomím, nešlo o neoprávnený zákrok. Nie je preukázané, že následky, ktoré uvádza žalobkyňa by z objektívneho hľadiska boli v príčinnej súvislosti s týmto zákrokom. V období od zákroku od 25.03.2017 do 22.05.2017, kedy žalobkyňa navštívila dermatológa, uplynulo obdobie 2 mesiacov, kedy žalobkyňa mohla vystavovať miesto zákroku aj takým aktivitám alebo činnostiam, ktoré mohli spôsobiť pľuzgiere prípadne popálenia. Napokon zo správy dermatológa vyplynulo, že tento jej odporučil aj obmedzenie slnenia .V žiadnom prípade žalovaná nesúhlasí s tým, žeby zákrok vákuovou kryolipolýzou bol vykonávaný neoprávnene, bez vedomia žalobkyne alebo omylom. Žalovaná nenesie preto žiadnu zodpovednosť za akékoľvek poškodenia kože v oblasti brucha žalobkyne. V žiadnom prípade nebolo zasiahnuté do osobnosti žalobkyne, aby táto sa v zmysle žaloby zo dňa 15.11.2017 domáhala ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy. Pokiaľ by žalobkyňa trvala na žalobe, žalovaná navrhuje, aby po preukázaní, že žalobkyňa dodržiavala odporúčania po aplikácii vákuovej kryolipolýzy bolo vykonané znalecké dokazovanie na príčinnú súvislosť medzi zákrokom vákuovou kryolipolýzou a poškodením zdravia žalobkyne.

4/ Žalobkyňa v replike uviedla k tvrdeniu žalovanej, že nespôsobila žalobkyni akúkoľvek ujmu, že vákuovú kryolipolýzu vykonala osobne konateľka žalovanej, p. U. Z. F.V., že o uvedenom svedčí skutočnosť, že žalobkyňa kontaktovala konateľku žalovanej, pani F. dňa 27. 03. 2017 (v pondelok), t.j. hneď ako to bolo vôbec možné po vykonaní zákroku (v sobotu), nakoľko prevádzka bola v nedeľu zatvorená a zaslala jej fotodokumentáciu preukazujúcu masívne poškodenie kože v oblasti brucha, kde bola kryolypolýza aplikovaná. Žalovaná prostredníctvom svojej konateľky reagovala dňa 05. 04. 2017, a to písomne (sms) s nasledovným znením: „Dobry den pani H.. Nezabudla som na vas posielam vam foto kremu ktory urychli hojivost. Precitajte si o nom aj na internete. Kupite ho v lekarni. Mne velmi pomohol“ ako aj dňa 11. 05. 2017 kedy konateľa žalovanej uvádza k vzniknutej situácii nasledovné: „Dobry den pani H.. Vaznost situacie nam nie je lahostajna. Navrhujeme osobne stretnutie. Buducu sobotu 20.05.2017 o 16:00 v nasom salone. Ak by vam termin nevyhovoval dajte mi prosim vediet. S pozdravom F.“. Uvedené konanie konateľky žalovanej jednoznačne preukazuje skutočnosť, že žalovaná uznala, že zdravie žalobkyne bolo poškodené pani F. t. j. žalovanou. Žalobkyňa má ďalej za to, že žalovanou uvádzaný informovaný súhlas, na ktorý sa odvoláva vo svojom Vyjadrením bol podpísaný žalobkyňou ešte v roku 2014 a vo veci iného zákroku. V roku 2014 tento zákrok vykonávala iná osoba, odlišná od konateľky žalovanej. Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že žalovaná má v živnostenskom registri ohlásenú živnosť „kozmetické služby“ až od 26. 01. 2016. Žalobkyňa, preto považuje informovaný súhlas za neplatný, a to s poukazom na osobu, ktorej bol daný ako aj s poukazom na skutočnosť, že na každý zákrok má byť udelený nový informovaný súhlas. To, že by mali byť podpisované informované súhlasy pred každým zákrokom priznáva aj sama pani F.. Toto jej tvrdenie je uvedené v žalovanou predloženom zázname z kontroly Okresného úradu Bratislava, odboru živnostenského podnikania, kde sa konštatuje nasledovné: „Konateľka spoločnosti u viedla, ž e zákazníčky pred ošetrením podpisujú informovaný súhlas a j e im založená kar ta klienta “. Žiadny informovaný súhlas nebol žalobkyni zo strany žalovanej pred Zákrokom predložený. Tvrdenie žalovanej, že žalobkyňa bola pred zákrokom poučená o kontraindikáciách, je nepravdivé. Neexistuje o tom žiadny relevantný dôkaz. K tvrdeniam žalovanej, že žalobkyňa pred Zákrokom neuvádzala žiadne kontraindikácie, ktoré by viedli k vzniku poškodenia zdrvia žalobkyne, táto uvádza, že o kontraindikácie sa žalovaná pred vykonaním Zákroku nezaujímala a zároveň považuje uvedené tvrdenie za účelové, ktorým sa snaží žalovaná zbaviť zodpovednosti za jej konanie a účelovo vnáša do veci dojem, že si poškodenie zdravia žalobkyňa vyvolala sama svojím konaním. Uvedené tvrdenie nie je v žiadnom ohľade pravdivé. Žalovaná vo svojom Vyjadrení ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala, že je vznikli zdravotné komplikácie bezprostredne po zákroku. Uvedené je podľa názoru žalobkyne preukázané na základe sms komunikácie medzi konateľkou žalovanej a žalobkyňou, t.j. že žalobkyňa kontaktovala žalovanú po vykonaní Zákroku ihneď ako to len bolo možné, t.j. v pondelok (27.3), zákrok bol vykonaný v sobotu (25.3.), v nedeľu (24.3.) bola prevádzka zatvorená. Tvrdenie žalovanej, že zo žaloby nevyplýva skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné tvrdiť, že pľuzgierové ložisko a popálenie v oblasti brucha nebolo spôsobené žalovanou je podľa názoru žalobkyne nelogické v kontexte konania konateľky žalovanej (viď sms komunikácia). Žalobkyňa považuje uvedené tvrdenie žalovanej za nepravdivé, zavádzajúce a účelové, nakoľko zo žaloby ako aj jej príloh jednoznačne vyplýva, že Zákrok bol vykonaný v salóne žalovanej a konateľkou žalovanej. Ak ide o tvrdenie žalovanej, že žalobkyňa nepreukázala dodržiavanie odporúčania po zákroku, tak táto má za to, že žiadne odporúčania jej zo strany žalovanej dané neboli, čo dokazuje aj „starý“ informovaný

súhlas. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje ďalej na skutočnosť, že žalovaná sa snaží uvedeným tvrdením preniesť bremeno jej tvrdenia na žalobkyňu, ktorá by mala v zmysle uvedeného preukazovať negatívnu skutočnosť, a to, že nepochybila pri starostlivosti o oblasť brucha po Zákroku. Žalobkyňa má jednoznačne za to, že negatívne skutočnosti sa v konaní nepreukazujú. Vo veci návštevy dermatológa až po uplynutí obdobia dvoch mesiacov, žalobkyňa uvádza, že uvedená návšteva jej bola neodporúčaná žalovanou, ktorá návštevu dermatológa považovala za nepotrebnú, nakoľko „takéto situácie“, kedy dôjde k popáleniu kože sa „stávajú“ a odporúčala „počkať“ cca ďalšie 2 mesiace, kedy sa mala rana podľa názoru žalovanej zahojiť. Rana sa po dvoch mesiacoch síce zahojila, ale zostala po nej veľká jazva. Žalobkyňa na základe uvedeného navštívila dermatológa.

5/ V duplike žalovaná uvádza, že nepopiera fakt, že žalobkyňa ju kontaktovala na firemný telefón prostredníctvom multimediálnej správy na ktorú žalovaná okamžite reagovala. Žalobkyňa na základe telefonickej komunikácie informovala žalovanú, že na mieste ošetrenom prístrojom vákuovou kryolipolýzou sa jej vytvoril pľuzgier, ktorý si sama bez odbornej starostlivosti prepichla, v dôsledku čoho vznikla na danom mieste otvorená rana. Uvedené konanie žalovanej teda jednoznačne preukazuje skutočnosť, že aj napriek neodbornému ošetrovaniu miesta zákroku - ( prepichnutie pľuzgiera) žalobkyne, jej vzniknutá situácia nebola ľahostajná. Žalovaná sa snažila žalobkyni pomôcť a tak jej odporúčala masť a krémy, ktoré obsahujú kyselinu hyaluronóvu, ktorá napomáha k rýchlejšiemu hojeniu rán. Žalovaná navrhla žalobkyni osobné stretnutie, za účelom prekonzultovania postupu ošetrenia pľuzgiera, ktorý si žalobkyňa neodborným postupom zapríčinila. Na uvedenom stretnutí žalobkyňa ukázala žalovanej miesto zákroku, na ktorom mala oblečené sťahujúce prádlo, ktoré je v danom prípade nevhodné na nosenie po takomto zákroku, nakoľko obsahuje elastén a je neprievzdušné. Žalobkyňa sa v žiadnom prípade neriadila odporúčaniami žalovanej a teda je zrejmé, že takéto neodborné konanie žalobkyne negatívnym spôsobom ovplyvnilo ošetrované miesto - miesto zákroku. K tvrdeniu žalobkyne, ktoré vo svojom vyjadrení uvádza, že žalovaná žalobkyni pred zákrokom neuvádzala žiadne kontraindikácie sú nepravdivé, zavádzajúce a účelové. Žalobkyňa bola pri zákroku zo strany žalovanej riadne poučená, počas zákroku viedli konverzáciu o dôvodoch uvedeného zákroku - kryolipolýzy a taktiež bola žalovanou poučená o vplyve slnečného žiarenia na ošetrované miesto, umývania horúcou vodou, návštevy solária a cvičenia. Žalovaná nemala dôvod vystríhať žalobkyňu pred kontraindikáciami, ktoré by mali viesť k poškodeniu zdravia, z dôvodu, že pri takomto neinvazívnom zákroku ako je kryolipolýza nedochádza k poškodeniu zdravia. Pri dodržiavaní postupov a odporúčaní ako sa správať a ošetrovať miesto po zákroku, je nemožné, aby došlo k poškodeniu zdravia. Žalovaná je toho názoru, že keďže žalobkyňa v obchodnej spoločnosti ( prevádzke ) žalovanej podstúpila estetický zákrok prostredníctvom vákuovej kryolipolýzy už v roku 2014, už v tomto čase bola poučená o uvedenom estetickom výkone a s týmto vyjadrila súhlas. Žalovaná ošetrila prostredníctvom vákuovej kryolipolýzy vo svojom salóne už viac ako tisíc klientiek a doposiaľ nenastala situácia, že by zo strany klientiek došlo týmto zákrokom k takémuto poškodeniu zdravia. V žiadnom prípade žalovaná nesúhlasí s tým, že by zákrok vákuovou kryolipolýzou bol vykonávaný neoprávnene, bez vedomia žalobkyne alebo omylom. Žalovaná si svojím nedbanlivým konaním zapríčinila otvorenie rany a z tohto dôvodu žalovaná nenesie preto žiadnu zodpovednosť za akékoľvek poškodenia kože v oblasti brucha žalobkyne. Žalovaná považuje tvrdenia žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 01.10.2018 za klamlivé a zavádzajúce. Žalobkyňa v konaní o ochranu osobnosti nepreukázala základné zákonné podmienky pre priznanie požadovaného nároku. V konaní o ochranu osobnosti znáša dôkazné bremeno predovšetkým žalobca, teda v danom prípade žalobkyňa. V konaní nebol preukázaný neoprávnený zásah zo strany žalovanej a ani to, že by bol spôsobilý privodiť žalobkyni ujmu. Po dôslednom posúdení všetkých okolností prípadu a to najmä časovej osi v ktorej malo dôjsť k ujme žalobkyni a času kedy vyhľadala lekárske ošetrenie je neprimerane dlhý (od 25.3.2017 do 22.5.2017) teda od estetického výkonu, do doby, kedy navštívila žalobkyňa dermatológa uplynula doba dvoch mesiacov, kedy mohla žalobkyňa vystavovať miesto výkonu (zákroku) aj iným aktivitám, a to aj takým ktoré mohli spôsobiť pľuzgiere prípadne popálenia. Nepriamo zo správy dermatológa vyplýva, že aj tento jej neodporučil slnenie, alebo mala obmedziť splnenie. Estetický zákrok ktorý bol uskutočňovaný žalobkyni na pracovisku žalovanej, bol uskutočňovaný s jej vedomím, nešlo o neoprávnený zákrok. Žalobkyňa žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázala, že následky, ktoré uvádza žalobkyňa by z objektívneho hľadiska boli v príčinnej súvislosti s týmto zákrokom. Žalovaná trvá na tom, že zákrok vákuovou kryolipolýzou bol vykonávaný s vedomím žalobkyne, na jej požiadanie resp., objednávku. Nešlo o zákrok neoprávnený, alebo vykonaný omylom. Žalovaná nenesie žiadnu zodpovednosť za akékoľvek poškodenie kože žalobkyne v oblasti brucha. V žiadnom prípade nebolo estetickým výkonom (zákrokom) zasiahnuté do osobnosti žalobkyne, napokon žalobkyňa žiaden zásah do jej osobnostných práv nepreukázala. Z ust. § a 13

vyplýva, že predpokladmi úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu, a ďalej, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami a nasl. , pričom musia byť splnené oba tieto predpoklady, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu znášať súdom uloženú sankciu. Pre priznanie finančnej náhrady sa vyžaduje aj vznik nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby, predstavujúci zníženie jej dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom tejto ujmy. Jej výšku v takomto prípade určuje súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo ( ). Dokazovanie musí súd zamerať na konkrétne skutkové zistenia, vyjadrujúce stupeň závažnosti nemajetkovej ujmy, vzniknutej v tom - ktorom konkrétnom prípade - dopad zásahu na osobné a rodinné pomery subjektu ochrany, pracovné a spoločenské súvislosti, miestne a časové hľadiská zásahu, ako aj na všetky ostatné relevantné skutočnosti, ktorých súhrn tvorí „okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva“ (spôsob, forma, prostriedky zásahu, oblasť sféry života fyzickej osoby, do ktorej sa neoprávnene zasiahlo a pod.). Potrebné je poukázať aj na tú skutočnosť, že v danom prípade absentuje aj samotná príčinná súvislosť medzi zásahom, za ktorý žalobkyňa považuje estetický výkon na jej požiadanie vykonaný žalovanou v priestoroch na to určených a porušením alebo ohrozením chránených osobnostných práv žalobkyne. Žalobkyňa nepredložila ako dôkaz v konaní znalecký posudok alebo iný dôkaz, z ktorého by mohlo byť zrejmé, či estetickým výkonom ( zákrokom) žalovanej dňa 25.3.2017 bola žalobkyni spôsobená ujma. V konaní žiadnym dôkazom nebola preukázané príčinná súvislosť a ujma na zdraví žalobkyne v súvislosti s porušením jej osobnostného práva. Na pojednávaní dňa 13.2.2019 žalovaná navrhla vykonať znalecké dokazovanie, ku ktorému návrhu žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu uviedla, že dôkaz navrhuje nevykonať ako nedôvodný. Pokiaľ súd dal otázku žalobkyni, či dáva súhlas na oboznámenie sa s jej zdravotnou dokumentáciou táto uviedla, že dáva, ale v jej všeobecnej dokumentácii sa podklady k uvedenej veci nenachádzajú. Ak samotná žalobkyňa odmieta dôkaz znaleckým dokazovaním teda protestuje proti dôkazu, ktorý navrhla protistrana, dáva najavo, že nie je príčinná súvislosť medzi poškodením jej zdravia - údajnou ujmou a estetickým zákrokom zo dňa 25.3.2017.

6/ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a to výpisom z obchodného registra žalovanej, certifikátom, záznamom z kontroly živnostenského úradu, sms komunikáciou strán sporu, odporúčaniami po ošetrení kryolipolýzou - <http:// www.studioprofemina.sk/nasa-ponuka/kryolipolyza/kontraindikacie>, lekárskou správou, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

7/ Z výpisu Obchodného registra žalovanej, spol. G fineness s.r.o., zapísaného na Okresnom súde Bratislava I. vo vl. č. 95295/B 2 mal súd za preukázané, že žalovaná, zast. konateľkou, U. Z. F., je oprávnená ako predmet činnosti o. i. vykonávať : Služby súvisiace so skrášľovaním tela.

8/ Z Certifikátu U. Z. F. zo dňa 01.12.2015 mal súd za preukázané, že táto úspešne absolvovala zaškolenie pre prácu s prístrojom IPLAMICULA, Kryolipolýza CRYOLEX, ktoré jej vydala INDUBIA s.r.o., Laserové centrum Praha.

9/ Žalobkyni boli žalovanou poskytnuté s odstupom času - skrášľovacie služby - prostredníctvom vákuovej kryolipolýzy, celkom dvakrát. Pred prvým skrášľovacím zákrokom, vykonanom v prevádzke žalovanej, v E. P. R., Hany Meličkovej 41, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, udelila žalobkyňa dňa 21.05.2014 žalovanej „Informovaný súhlas klienta s ošetrením a zdravotný dotazník“, v ktorom súhlasila s prístrojovým ošetrením a uviedla, že si je vedomá, že môžu vzniknúť následky a komplikácie, ktoré sa nedajú vylúčiť. Ako komplikácie spojené s aplikáciou ošetrenia sú o.i. uvedené: poškodenia kože, jazvy, zmena citlivosti tkaniva. Pro ošetrení kryolipolýzou si plne uvedomujem a bola som informovaná o prípadných rizikách spojených s ošetrením pri teplote s nižšej ako 0 stupňov Celzia. Potvrdzujem svojím podpisom, že som bola plne informovaná o zákroku a s jeho prevedením súhlasím. Súhlasím, že zákrok podstupujem na vlastné riziko.

10/ Dňa 25. 03. 2017 vykonala žalovaná žalobkyni vo svojej prevádzke R. E. P., Hany Meličkovej 41, 841 05 Bratislava - Karlova Ves v poradí druhý, sporný estetický zákrok prostredníctvom vákuovej kryolipolýzy (ďalej len „Zákrok“).

11/ Podľa Lekárskeho nálezu K.. W. N., kožnej lekárky zo dňa 22.05.2017 pacientka udáva, že absolvovala kryolipolýzu, po aplikácii prístroja popálenie, pľuzgier, t.č. ložisko veľkosti dlane, hyperpigmentácia, dlhodobé hojenie. Dop.: ošetrenie dermazin crm., obmedziť slnenie, uviedla vysoký SPF min 50+, kontrolu podľa stavu.

12/ Podľa Záznamu z kontroly Okresného úradu Bratislava, odbor živnostenského podnikania zo dňa 26.10.2017 s kontrolným zameraním na dodržiavanie podmienok a povinností v prevádzkarni žalovanej , Hany Meličkovej 41, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, ktoré pre podnikateľa vyplývajú zo , je konštatované, že o. i. že konateľka U. Z. F. je odborne spôsobilá na činnosti vykonávané v prevádzkarni a činnosť kryolipolýza je vykonávaná v súlade s predmetmi uvedenými v podnikateľskom oprávnení.

13/ Z výsluchu žalobkyne pred súdom bolo zistené, že ona bola v salóne R. na takomto zákroku už v r. 2014. Zákrok prebehol bez komplikácii. Účelom tohto zákroku je prvotné ohriatie tuku, následne zachladenie, v dôsledku čoho prichádza k redukcii tuku. Ona bola na zákroku na redukcii v oblasti brucha. Keď išla na druhý, sporný zákrok, čo bolo v sobotu 25.03.2017, tým, že viackrát navštevovala I. R., neuvedomila si, že tento zákrok jej vykonáva iná osoba, priamo konateľka žalovaného, p. F.. Oproti prvému zákroku si všimla ten rozdiel, že žalovaná jej navrhla vyššie zmrazenie tuku - na -10 stupňov C, že to bude účinnejšie. Po zákroku odišla domov. Bolesti pretrvávali a preto sa jej na druhý deň, v nedeľu, pokúšala dovolať, čo sa jej nepodarilo, dovolala sa až v pondelok. Povedala jej, že rana sa správa inak ako predtým, poslala jej formou SMS odfotenú ranu a žiadala o radu. Žalovaná zareagovala asi až o týždeň neskôr a povedala jej, že si má kúpiť krém. Kúpila si odporučený krém, ale keď jej to ani po mesiaci nepomáhalo, zase jej zavolala a žiadala ju o stretnutie. Toto sa udialo cca 20.5.2017 a žalovaná ju uisťovala, že hojenie bude trvať dlhšie, preto išla dermatológovi až po 2 mesiacoch. Zároveň žalovanú žiadala o finančnú kompenzáciu, nakoľko vynaložila značné finančné prostriedky na krémy, cca 100 Eur a tiež jej vyčítala, že ju neupozornila na to, že sa jej niečo také môže stať, lebo ona by si zvážila tento zákrok. Žalovaná zaujala taký postoj, že jej je to ľúto, ale nevedela jej pomôcť. Ona sa preto objednala priamo u kožnej lekárky, K.. N., na termín na 22.05.2001. Táto ju vyšetrila, odporučila jej vyhýbať sa slnku, prekrývať si poranené miesto, zároveň ju upovedomila o tom, že takéto rany sa hoja dlho, aj niekoľko rokov alebo sa nezahoja vôbec. V júni 2017 preto navštívila Ústav lekárskej kozmetiky v Bratislave, čo je súkromná klinika, kde mala som záujem o estetické vylepšenie brucha. Navrhli jej, aby absolvovala raz za mesiac IPL svetlo, ktoré malo viditeľnosť rany zjemniť. Navštevovala ho do septembra 2018. Bola tam cca 15x-krát. Za normálneho chodu veci sa za takéto ošetrenie platí 40 Eur, ale K.. J. sa jej „uľútostilo“ a tieto ošetrenia jej poskytla bezplatne. Platila iba za úvodnú konzultáciu - 20 Eur. Potom jej navrhla vyčkať, aby sa rana hojila sama. Po dvoch rokoch chce vec posúdiť znova, príp. zabrúsiť. Ošetrenie na tejto klinike jej trochu pomohlo, ako vidno z fotodokumentácie. Žalobkyňa tvrdila, že ani pri prvom raze ju nepoučili a neupozornili na možné riziká takéhoto zákroku. Bola iba poučená o tom, ako sa má po zákroku správať, ako ranu ošetrovať a pod.

14/ Na otázku súdu však žalobkyňa potvrdila, že na čl. 21 podpísala Informovaný súhlas klienta s ošetrením a zdravotný dotazník pre Estetické centrum R. dňa 21.05.2014.

15/ Z výsluchu žalovanej pred súdom bolo zistené, že žalobkyňa sa skutočne objednala na zákrok, na sobotu 25.3.2017, ktorý vykonala ona osobne, čo zistila tým, že si žalobkyňu vyhľadala v databáze klientov. Podľa záznamov žalovaného žalobkyňa takýto zákrok podstúpila v r. 2017 druhýkrát, a to v oblasti brucha. V r. 2014 išlo o nasatie v oblasti stehien. Žalovaná uviedla, že ona je na tento výkon odborne spôsobilá, pretože je držiteľkou Certifikátu zo dňa 1.12.2015, ktorý jej bol vydaný lekárskou technikou INDUBIA. Na tento výkon postačuje iba absolvovanie kurzu, čo učinila. Má tiež viazanú živnosť. Tým, že v r. 2014 podpísala žalobkyňa Informovaný súhlas s takýmto výkonom, tak nepovažovala za potrebné jej dať podpísať ďalší takýto súhlas, nakoľko si myslela, že keď ho podpísala v r. 2014, tak je s tým oboznámená a vie, do čoho ide. Iba sa jej pýtala na zdravotný stav, pričom žalobkyňa jej povedala, že je zdravá. Pri zákroku vykonala dve nasatia, pravú a ľavú stranu brucha, čo trvá 45 minút na každej strane. Prístroj funguje tak, že hlavica prvých 5 min. po nasatí kože hreje, ďalších 40 min. kožu mrazí. Štandardne sa táto hlavica zmrazí na teplotu - 10 až + 10 stupňov, v tomto rozmedzí. Ona v danom prípade kožu zmrazila na -10 stupňov, čo bol štandard, obe strany brucha. Po zákroku žalobkyňu informovala, že nesmie navštevovať 3 týždne solárium, nesmie 3 týždne športovať, navštevovať sauny, má sa vyhýbať priamemu slnku. A keďže jej žalobkyňa povedala, že v lete pôjde na dovolenku, tak jej odporučila, aby si inkriminované miesto natierala krémom s faktorom min. 50.

Bezprostredne po zákroku mala žalobkyňa miesto mierne „zružovatelé“, čo je bežné. Dokonca sú známe prípady, že na druhý deň má klientka modrinu, niečo ako „cucfľak“. Ona ešte nepočula, že by mal niekto pľuzgier, aspoň nie v jej salóne. Potvrdila, že keď jej žalobkyňa volala v nedeľu, čo bolo na druhý deň po zákroku, nedovolala jej. Ona si MMS našla v telefóne v pondelok a následne jej volala. Žalobkyňa jej povedala, že oblasť ju veľmi bolí, že tam mala pľuzgier, ktorý si sama praskla. Povedala jej, aby si ranu vyplachovala šalviou, zvýšila prísun celaskonu a potierala okolie rany kalciovou masťou. Keďže sa to stalo prvýkrát, nemala s tým skúsenosti a tak volala pre radu do firmy INDUBIA, kde jej potvrdili, že jej dobre poradila. Vo firme INDUBIA jej povedali, že toto sa stáva v jednom z tisíc prípadov a ubezpečili ju, že rana sa zahojí. Potom zavolala žalobkyni a zreprodukovala jej všetko, čo jej povedali v INDUBII. Dňa 12.4.2017 prišla žalobkyňa k nej na lymfodrenáž, ukázala jej svoje brucho a ju veľmi prekvapilo, že žalobkyňa mala oblasť rany v sťahujúcich nohavičkách. Na to jej povedala, že to by nosiť nemala, pretože rana je otvorená, môže si tam zaviesť nejaký infekt. Pričom ranu nemala prelepenú, nedržala ju v sterilite. Neskôr ju žalobkyňa kontaktovala dňa 11.5.2017 SMS - kou, že sa chce stretnúť. Stretli sa 20.5.2017. Žalobkyňa jej ukázala ranu a ona zistila, že sa rana zmenšuje, hojí sa. Žalobkyňa na ňu „tlačila“, aby jej preplatila liečbu, lebo je nákladná. Ona s tým súhlasila, bolo jej ľúto, čo sa jej to stalo, išlo o takúto jej prvú klientku. Avšak keď jej dňa 23.5.2017 žalobkyňa vyčíslila svoje náklady v SMS vo výške cca 100 Eur, ona jej nepreplatila nič z dôvodu, že všetky lieky a masti, ktoré tam boli uvedené, jej ona neodporučila, odporučili jej to vo farmaceutických lekárňach. Ďalej uviedla, že žalobkyňa iniciovala u žalovanej kontrolu zo živnostenského úradu, ktorá nič zásadné neodhalila a preto ona túto procedúru vykonáva ďalej. Tiež uviedla, že celkovo vykonala cca 200 takýchto zákrokov. Pokiaľ by sa to stalo jej osobne, ona by určite išla s ranou hneď na pohotovosť. Na otázku, či vie, čo spôsobilo pľuzgier, odpovedala, že na to bola zaškolená a preto vie, že pľuzgier môže spôsobiť viacero aspektov. Napr. alergia na chlad, čo klientka zatají, môže to spôsobiť kryolipolýza, ktorá bola poskytnutá napr. mesiac predtým, teplo - solárium, sauna, tiež teplá voda.

16/ Podľa ust. : „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“

17/ Podľa ust. ods. 1 a ods. 2: Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

18/ Podľa ust. : „Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti, živnostenský úrad v sídle kraja uloží pokutu až do 3319 eur.

19/ Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemajetkové hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.). jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne, zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe. Pokiaľ došlo k neoprávnenému zásahu do uvedených osobnostných práv, má fyzická osoba dotknutá zásahom právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili následky neoprávnených zásahov, poskytlo primerané zadosťučinenie. Podaním návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje fyzická osoba priznanie materiálnej satisfakcie. Pred podaním takéhoto návrhu nie je nevyhnutné uplatniť právo na poskytnutie morálnej satisfakcie. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ktorej sa žalobkyňa domáha v prejednávanej veci) môže súd podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu ustanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce.

20/ Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo, nestačí na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom má za následok, že ide o osobné právo majetkovej povahy. V uvedenom zmysle je určujúci obsah nároku, a nie predmet jeho ochrany. Ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky.

21/ Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ustanovením <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> je určitá ujma. Z hľadiska intenzity zásahu, okolností, za ktorých k nemu došlo a stupňa negatívnych dôsledkov dopadu zásahu na chránené práva sa v praxi môžu vyskytnúť ujmy, ktoré svojou povahou alebo stupňom závažnosti a/ neopodstatňujú ani nemateriálnu ani materiálnu satisfakciu, b/ opodstatňujú (len) nemateriálnu satisfakciu, c/ opodstatňujú tak nemateriálnu, ako aj materiálnu satisfakciu. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa názoru súdu prvej inštancie považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

22/ Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade, ak došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ustanovení . <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/> Prichádzajú do úvahy, pokiaľ hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchto právnych prostriedkov príslušná fyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závislé v prvom rade na jej vôli ovplyvnenej predovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho zásahu. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávny konaním tretej osoby, následkom ktorého poškodenie zdravia, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení o ochrane osobnosti. Špecifickosť osobnostných práv spočíva v ich predmete (objekte), ktorým je osobnosť človeka. Ochrana osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe bez ohľadu na pôvod, rasu, národnosť, sociálne postavenie atď. Predmetom ochrany je osobnosť človeka vo svojej celistvosti ako nehmotný statok, ktorý patrí vždy konkrétnej fyzickej osobe. Toto právo je nescudziteľné, neprevoditeľné, časovo neobmedzené a nepremlčateľné.

23/ Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v predmetnom prípade sú: existencia ujmy (spočívajúca v poškodení zdravia žalobkyne), porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon (spočívajúci v konaní tretej osoby zodpovednej za narušenie osobnostných práv žalobkyne), príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním.

24/ Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a tiež to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach. Obe náležitosti musia byť súčasne splnené, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom.

25/ Žalovaná po vykonanom dokazovaní v konaní o ochranu osobnosti uvádzala, že nepreukázala zákonné podmienky pre priznanie požadovaného nároku, pričom v konaní o ochranu osobnosti znáša dôkazné bremeno predovšetkým ona. V konaní nebol preukázaný neoprávnený zásah zo strany žalovanej a ani to, že by tento bol spôsobilý privodiť žalobkyni ujmu. Po dôslednom posúdení všetkých okolností prípadu a to najmä časovej osi v ktorej malo dôjsť k ujme žalobkyni a času kedy vyhľadala lekárske ošetrenie je neprimerane dlhý (od 25.3.2017 do 22.5.2017) teda od estetického výkonu, do

doby, kedy navštívila žalobkyňa dermatológa uplynula doba dvoch mesiacov, kedy mohla žalobkyňa vystavovať miesto výkonu (zákroku) aj iným aktivitám, a to aj takým ktoré mohli spôsobiť pľuzgiere prípadne popálenia, čo nepriamo vyplýva zo správy dermatológa, kedy jej aj tento neodporučil slnenie, alebo ho mala obmedziť. Žalovaná trvá na tom, že estetický zákrok vákuovou kryolipolýzou bol vykonávaný s vedomím žalobkyne, na jej požiadanie, resp., objednávku. Nešlo o zákrok neoprávnený, alebo vykonaný omylom. Žalovaná nenesie žiadnu zodpovednosť za akékoľvek poškodenie kože žalobkyne v oblasti brucha. V žiadnom prípade nebolo estetickým výkonom (zákrokom) zasiahnuté do osobnosti žalobkyne, napokon žalobkyňa žiaden zásah do jej osobnostných práv nepreukázala. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladmi úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu, a ďalej, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami a nasl. , pričom musia byť splnené oba tieto predpoklady, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu znášať súdom uloženú sankciu. Pre priznanie finančnej náhrady sa vyžaduje aj vznik nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby, predstavujúci zníženie jej dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom tejto ujmy. Poukázala na skutočnosť, že v danom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi zásahom, za ktorý žalobkyňa považuje estetický výkon na jej požiadanie vykonaný žalovanou v priestoroch na to určených a porušením alebo ohrozením chránených osobnostných práv žalobkyne. Žalobkyňa nepredložila ako dôkaz v konaní znalecký posudok, alebo iný dôkaz, z ktorého by mohlo byť zrejmé, či estetickým výkonom ( zákrokom) žalovanej dňa 25.3.2017 bola žalobkyni spôsobená ujma. V konaní žiadnym dôkazom nebola preukázané príčinná súvislosť a ujma na zdraví žalobkyne v súvislosti s porušením jej osobnostného práva. Na pojednávaní dňa 13.2.2019 žalovaná navrhla vykonať znalecké dokazovanie, ku ktorému návrhu žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu uviedla, že dôkaz navrhuje nevykonať ako nedôvodný. Pokiaľ súd dal otázku žalobkyni, či dáva súhlas na oboznámenie sa s jej zdravotnou dokumentáciou táto uviedla, že dáva, ale v jej všeobecnej dokumentácii sa podklady k uvedenej veci nenachádzajú. Ak samotná žalobkyňa odmieta dôkaz znaleckým dokazovaním teda protestuje proti dôkazu ktorý navrhla protistrana, dáva najavo, že nie je príčinná súvislosť medzi poškodením jej zdravia - údajnou ujmou a estetickým zákrokom zo dňa 25.3.2017.

26/ Súd prvej inštancie v zhode s názorom žalovanej v danom prípade dospel k záveru, že konaním žalovanej, t.j. vykonaním úkonu nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv (telesnej integrity) žalobkyne. Predovšetkým preto, že pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že žalovaná nemala oprávnenie na výkon tohto zákroku, toto jej tvrdenie sa ukázalo ako nepravdivé. Žalovaná to úspešne vyvrátila listinnými dôkazmi a to jednak Záznamom z kontroly Okresného úradu Bratislava, odbor živnostenského podnikania zo dňa 26.10.2017 (pričom kontrolu prevádzky žalovanej a jej odbornú spôsobilosť iniciovala samotná žalobkyňa), s kontrolným zameraním na dodržiavanie podmienok a povinností v prevádzkarni žalovanej, na Hany Meličkovej 41, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, kde je o.i. konštatované, že U. Z. F. je odborne spôsobilá na činnosti vykonávané v prevádzkarni a činnosť kryolipolýza je vykonávaná v súlade s predmetmi uvedenými v podnikateľskom oprávnení a taktiež Certifikátom U. Z. F. zo dňa 01.12.2015, ktorým mal súd za preukázané, že táto úspešne absolvovala zaškolenie pre prácu s prístrojom IPLAMICULA, teda o neoprávnený zásah zo strany žalovanej nešlo. Hoci je možné, že tento zákrok bol objektívne spôsobilý privodiť, avšak nielen žalobkyni, ujmu na chránených osobnostných právach, t.j. na zdraví, žalobkyňa v spore jednoznačne nepreukázala, resp. nevyvrátila závažné tvrdenie žalovanej, že táto si krátko po zákroku, sama, svojvoľne, prepichla vzniknutý pľuzgier, pričom nad všetku pochybnosť bolo v spore preukázané, že hoci žalobkyňa tvrdí, že „niekoľko týždňov trpela bolesťami“, po zákroku odbornú lekársku pomoc ihneď, ani včas, nevyhľadala, učinila tak až po 2 mesiacoch. Súd mal za účelové jej vyjadrenia, že tak neskoro to učinila na radu žalovanej. Žalobkyňa je vysokoškolsky vzdelaná osoba a pokiaľ sa domnievala, že žalovaná sporný zákrok vykonala neodborne, neprimerane vysokým zmrazením, ako to v spore tvrdila, o to skôr mala vyhľadať odbornú lekársku pomoc a pre svoje závažné tvrdenia si zhromaždiť dôkazy. Pre súd nebolo postačujúce iba toto jej samotné tvrdenie, pričom na dôvažok sa de facto odmietla podrobiť odbornému posúdeniu rany, ktoré na pojednávaní konanom dňa 13.2.2019 navrhla vykonať žalovaná, ku ktorému sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu z radov advokátov vyjadrila tak, že tento dôkaz navrhuje nevykonať a má ho za nedôvodný. Podobne hoci žalobkyňa súhlasila s oboznámením sa s jej zdravotnou dokumentáciou, na dôvažok uviedla, že v jej všeobecnej dokumentácii sa podklady k danému vyšetreniu nenachádzajú. Súd preto uzatvára, že ak samotná žalobkyňa odmietla vykonanie dôkazu znaleckým dokazovaním, ktoré navrhla protistrana, dala tým najavo, že nie je spôsobilá preukázať príčinnú súvislosť medzi poškodením

jej zdravia - ujmou a estetickým zákrokom zo dňa 25.3.2017. Žalobkyňa tvrdí, že neoprávnenosť (protiprávny charakter tohto zásahu) zásahu preukázala na základe predložených listinných dôkazných prostriedkov. Súd však konštatuje, že súdu predložila iba výpis z Obchodného registra žalovanej, ktorý popiera toto jej tvrdenie. Naviac žalobkyňa v žalobe uvádza, že žalovaná „pravdepodobne“ konala v rozpore s ust. o živnostenskom podnikaní, pričom aj toto jej tvrdenie žalovaná vyvrátila predložením Záznamu z kontroly Okresného úradu Bratislava, odbor živnostenského podnikania zo dňa 26.10.2017, z ktorého vyplýva opak.

27/ Pokiaľ žalobkyňa namietala „neodbornosť“ sporného zásahu zo strany konateľky žalovanej, p. F., oproti osobe, ktorá jej u žalovanej prvý zákrok vykonávala, súd dáva žalobkyni do pozornosti, že tu ide v zmysle o posúdenie skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, kedy súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, pričom takýto návrh od žalobkyne, ani jej zástupcu z radov advokátov, vznesený nebol, pričom dôkazné bremeno spočívalo na žalobkyni, má súd za to, že toto svoje tvrdenie ničím nepreukázala a preto ostalo bez výpovednej hodnoty, preto súd konštatuje, že dôkazné bremeno v tejto otázke neuniesla.

28/ Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobkyne, že v rámci Súhlasu je uvedené, že : „Súhlasím, že vyššie uvedený zákrok podstupujem na vlastné riziko a nebudem na pracovisku, kde bude zákrok vykonávaný, požadovať prípadnú náhradu škody, či ho inak viesť k zodpovednosti“, čo je v rozpore so o ochrane spotrebiteľa a Obč. zák., ktorý definuje obdobné podmienky ako sú uvedené v Súhlase, ako neprijateľné, súd poukazuje na skutočnosť, že tento súhlas žalobkyňa podpísala dňa 21.05.2014, takmer 3 roky pred sporným zákrokom, ktorý bol 25.03.2017, netýkal sa predmetu sporu, nakoľko pred zákrokom dňa 25.03.2017 žalobkyňa žiaden takýto Súhlas nepodpisovala, preto sa súd k nemu z dôvodu nadbytočnosti nepovažoval za potrebné vyjadrovať, pre prejednávanú vec bol jeho obsah irelevantný.

29/ Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, z ktorej vyplýva, že zákrok uskutočnený bez vedomia pacienta, operačný zákrok, ktorý nebol odôvodnený požiadavkami lekárskej vedy, resp. zákrok vykonaný omylom, má vždy znaky neoprávneného zákroku, toto sa nevzťahuje na prejednávaný prípad. Žalobkyňa sama prejavila o zákrok u žalovanej záujem, dokonca dvakrát, v spore nebolo preukázané, že by ju žalovaná vyhľadávala, na zákrok nahovárala alebo jej ho vnucovala, preto bolo absurdné tvrdenie žalobkyne, že tento zákrok bol na nej zo strany žalovanej vykonaný „omylom“.

30 /V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie stotožnil s konštatovaním žalovaného, že nie každý útok na zdravie, resp. telesnú integritu osoby, je zároveň (kvalifikovaným) zásahom do práva na ochranu jeho osobnosti. Následky takýmto útokom sú prioritne sanované prostredníctvom náhrady škody na zdraví (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia), ktoré nároky majú tiež nemajetkovú povahu. Zároveň podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy - v závislosti od individuálnych okolností konkrétneho prípadu - existencia závažnej ujmy. Pritom však nie sú rozhodujúce subjektívne pocity osoby, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté, ale objektívne hľadisko. V súdenej veci nedošlo k takému závažnému zásahu do fyzickej integrity žalobkyni - neboli jej spôsobené tak vážne zranenia, ktoré by si vyžadovali satisfakciu aj prostredníctvom inštitútov ochrany osobnosti. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nemá charakter „občianskoprávneho trestu“.

31/ Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že v dôsledku skrášľovacieho, estetického zákroku, vykonaného žalovanou na žalobkyni, nedošlo k zásahu do osobnostného práva žalobkyne tak, že aby bola narušená celistvosť jej zdravia, bolo zasiahnuté do jej súkromného a rodinného života, pričom následky by boli trvalé a neodstrániteľné a poškodenie zdravia žalobkyne nenapraviteľné.

32/ Žalobkyňa žiadala od žalovanej titulom nemajetkovej osobnostnej ujmy sumu 4 00 Eur.

33/ Podľa Rozsudku NS ČR z 28. 06. 2007, sp. zn. , na ktorý sa žalobkyňa odvolávala : V prípade, ak v dôsledku obzvlášť závažného neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby dôjde k vzniku nemajetkovej ujmy, v oblasti občianskeho práva sa využíva satisfakčná funkcie peňazí, ktoré v prípade vzniku nemajetkovej ujmy majú reparačnú funkciu (Rozsudok NS ČR z 28. 06. 2007, sp. zn. ).

34/ Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že v prejednávanom prípade nebol preukázaný obzvlášť závažný a už vôbec nie neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby a preto nárok žalobkyne na nemajetkovú ujmu, ako satisfakčnú funkciu peňazí, nevznikol. Žalobkyňou požadovaná suma sa súdu jednak javila ako zjavne neprimerane vysoká, ale predovšetkým ako nedôvodná. Určenie výšky peňažnej náhrady v prípade splnenia podmienok <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, je predmetom voľnej úvahy súdu. Pri zamietnutí nároku žalobkyne na určení peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy prihliadol predovšetkým na ničím nepodložený „údajne“ nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku estetického zákroku. Tento dôsledok naviac nebol ani v požadovanej intenzite, keďže ako uviedla aj samotná žalobkyňa a jej lekárka, že rana potrebuje dlhodobé hojenie, nie je isté ( ako vidno z predloženej fotodokumentácie pri podaní žaloby a s odstupom času), že rana sa nezahojí, nakoľko „fľak“ po zákroku sa zmenšuje. Napokon záver, že k trvalému, neodstrániteľnému poškodeniu zdravia žalobkyne došlo, je preto predčasný. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

35/ Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;&nb sp; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Súd prvej inštancie so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými námietkami žalobkyne, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

36/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).