Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Er/141/2009

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci exekúcie oprávneného: Express credit, s.r.o., Budovateľská 2256/46, 927 01 Šaľa, IČO: 35 943 939, proti povinným: 1/.. D. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. P. XXX/XX, XXX XX Š. a X/. Q. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX XX Z. XX, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 798,32 eur, s prísl. a ďalších trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr.Petrom Urbánkom pod spisovou značkou EX 624/2009 vyhlasuje za neprípustnú a na základe uvedeného z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 121,64 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Petra Urbánka poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 057424* zo dňa 16.03.2009 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 798,32 eur s príslušenstvom a ďalších trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku č. k. RK 2/2009 zo dňa 17.02.2009 vydaného Stálym rozhodcovským súdom HOGOS zriadený zriaďovateľom HOGOS s.r.o., so sídlom Šaľa.

Oprávnený podaním zo dňa 04.03.2009 žiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok č. k. RK 2/2009 zo dňa 17.02.2009 vydaného Stálym rozhodcovským súdom HOGOS spoločnosti HOGOS s.r.o. v Šali, Hlavná 13/53. Súdny exekútor následne dňa 12.03.2009 požiadal Okresný súd Galanta o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému.

Oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.02.2009 a vykonateľnosť dňa 01.03.2009, a ktorým boli povinní zaviazaní zaplatiť oprávnenému sumu 798,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 781,72 eur od 01.12.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne zo sumy 781,71 eur odo dňa 01.12.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 395,01 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súdny exekútor doručil súdu žiadosť o preverenie pohľadávky vymáhanej v predmetnej exekučnej veci, či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Na výzvu súdny exekútor doručil špecifikáciu trov exekúcie, ktoré žiadal priznať vo výške 157,50 eur. Súdny exekútor taktiež doručil exekučný spis EX 624/2009.

Podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný

poriadok´´), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučný súd ex offo skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Exekučný titul sa totiž skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálne stránky sa skúma či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje z.č. o rozhodcovskom konaní a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne.

Pre posúdenie práve materiálnej stránky exekučného titulu súd pri rozhodovaní v danej exekučnej veci vychádzal predovšetkým zo Zmluvy o úvere č. 46/2008 uzavretej medzi oprávneným a povinnými dňa 16.09.2008. Zároveň pri tomto preskúmaní zohráva dôležitú úlohu zistenie súdu, že táto zmluva na základe ktorej vznikol exekučný titul sa zaraďuje medzi zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom bola uzatvorená medzi tzv. dodávateľom - veriteľom - oprávneným a spotrebiteľom - dlžníkom - povinným, a preto sa v danom prípade používajú právne normy spotrebiteľského práva. Len pri spotrebiteľských vzťahoch totiž mohol a môže exekučný súd takto postupovať a rozhodnúť, pretože ak by napríklad uvedený rozhodcovský rozsudok riešil podnikateľské vzťahy, exekučný súd by takto postupovať a rozhodnúť nemohol.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa účinného v čase začatia exekučného konania (ďalej len ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú mimo iného aj tie, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší..

Podľa o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ZoSÚ) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa , o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Za plnenie právom nedovolené sa považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie, ktoré vychádza z právneho úkonu (napríklad zmluvy), ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd preskúmaním Zmluvy o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, zistil že v tejto je obsiahnutá , a to rozhodcovská doložka v zmysle . Zo Zmluvy o úvere zo dňa 16.09.2008, článku VI. Záverečné a prechodné ustanovenia vyplýva, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy alebo iných doteraz uzatvorených alebo v budúcnosti uzatvorených zmlúv a dohôd, vrátane ich platnosti, záväznosti a tiež spory plynúce z akéhokoľvek vzájomného práva a povinnosti zmluvných strán, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom HOGOS, zriadeným spoločnosťou HOGOS s.r.o., so sídlom Hlavná 13/53, 927 01 Šaľa, IČO: 36 555 703, a to podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu - jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.

Po posúdení veci je podstatné, že súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver ( zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch - ZSU ) lebo veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete ( podľa výpisu z obchodného registra ) a považuje sa teda za dodávateľa a dlžníci - povinní ( ďalej len dlžník - povinný ) sú jednoznačne spotrebiteľmi a to v súlade s , odsek 3, 4 a , odsek 1, 2 ZSU ), pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme ( podľa ZSU ).

Zo samotnej zmluvy a jej súčasti - všeobecné podmienky poskytnutia úveru - je zrejmé, že boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania ( , odsek 1,2,3 ). Z tohto dôvodu

sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia . o spotrebiteľských zmluvách v až 54, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva. Súd bral do úvahy aj to, že v takejto forme je napísaná zmluva ako aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru maličkými písmenkami s nahusteným textom, bez odsekov znemožňujú ich riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa, sú vypracované nezrozumiteľne (najmä pre spotrebiteľov, ktorí právnické vzdelanie nemajú) a týmto spôsobom porušujú informačné povinnosti zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch, v zákone ochrane spotrebiteľa a v . Súd taktiež poukazuje, že z predloženej úverovej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok nebolo vôbec možné zistiť podmienky ku ktorým sa povinný zaviazal, nakoľko v tejto časti a to v časti podmienok je úplne nečitateľná vzhľadom na veľkosť písma, rôznych medzier medzi slovami ako aj v slovách.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.

Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu nefair výhody. Súd pritom nepochybuje o tom, že takouto výhodou je prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je nutné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky atď. Súd preto dospel k záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sú rozhodcovské doložky zakázané, čo vyplýva aj z toho, že je neprípustné, aby sa spotrebiteľ vzdával v spotrebiteľskej zmluve svojich práv, čo v prípade rozhodcovskej doložky znamená dokonca práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom.

Podľa vnútroštátneho práva, sa však zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle prvá veta nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa prvá veta ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.3.2010 výslovne uvedená aj požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teleologického výkladu, a teda vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä , ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V ustanovení obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje v aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala v danom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, prakticky znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť súd považuje za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade bola rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy o úvere č. 46/2008 zo dňa 16.09.2008, a preto spotrebiteľ nemal na výber, mohol len zmluvu o úvere odmietnuť alebo sa podrobiť aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ.

Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko porušenie povinností zo strany oprávneného je vo väčšine prípadných sporov vylúčené. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Ustanovenie o rozhodcovskej doložke je v rozpore so znením písmeno r) , čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval ( z 22. 04. 2009).

V posudzovanej veci mal súd riadne preukázané, a to predložením Zmluvy o úvere, že súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu je aj rozhodcovská doložka článok VI. Záverečné a prechodné ustanovenia. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky uvedenej v danom článku Obchodných podmienok, neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle neplatná. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Napokon ani doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, pričom v zmysle jej znenia sa vopred vzdal práva výberu, kde sa budú možné spory

medzi stranami riešiť. Povinný mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle neplatná. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o vyššie spomenutú judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dáva do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.

Súd taktiež zistil, že rozhodcovský súd pri vydaní rozhodcovského rozsudku v predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, t. j. 91,25 % ročne, ktorý taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Podľa názoru súdu denný úrok je neprimerane vysoký ako sankcia spojená s nesplnením záväzku vrátiť peňažnú sumu 781,72 eur a je v rozpore so zákonom, nakoľko povinného zaväzuje k plneniu právom nedovolenému, a teda podľa ust. , spadá do kategórie neprijateľných podmienok, ktoré podmienky sú neplatné. Taktiež zmluvná pokuta, na ktorej sa zmluvné strany dohodli ( popri dohodnutom úroku z omeškania, zaplatia aj zmluvnú pokutu vo výške 0,25% z celkovej dlžnej sumy, a to za každý aj započatý deň trvania omeškania), je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko jej výška 0,25% denne z dlžnej sumy, t.j. 91,25% ročne, je neprimerane vysoká ako sankcia spojená s nesplnením záväzku povinných. Súd považuje takto dojednanú zmluvnú pokutu (a to jej výšku) za dojednanú v rozpore s dobrými mravmi.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že exekučné konanie vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Urbánkom je potrebné zastaviť, nakoľko dojednanie rozhodcovskej doložky v Záverečných a prechodných ustanoveniach Zmluvy o úvere č. 46/2008 zo dňa 16.09.2008, bolo v rozpore s dobrými mravmi, vyššie citovanými ustanoveniami slovenského právneho poriadku ako aj právneho poriadku Európskeho spoločenstva, a to najmä s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, nakoľko takto dojednanou rozhodcovskou doložkou bola odopretá ochrana spotrebiteľa, ktorú mu poskytujú vyššie uvedené ustanovenia ( a nasl. a ustanovenia smernice rady č. 93/13/EHS). Dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd zároveň dospel k záveru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

V zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie pri zastavení exekúcie v troch prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie alebo pri vyhlásení konkurzu na majetok povinného. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, čím vlastne zavinil jej zastavenie, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a na úhradu trov zaviazal oprávneného.

Podľa Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení novely - Vyhlášky MS SR č. , ktorá sa vzťahuje na exekučné konania začaté od 1.5.2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 cit. Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Čo sa týka vyčíslenia trov exekúcie súdnym exekútorom, tento si ich vyčíslil a uplatnil si odmenu nasledovne:

Vyhlášky č. : 1. odmena exekútora (26 vykonaných úkonov, a to získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie -1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie - 5x, doručenie exekučného príkazu - 6x, každé zisťovanie platiteľa mzdy -9x, každé zisťovanie účtu povinného - 1x,

každé ďalšie zisťovanie majetku -3x ) 86,32 eur

spolu............................................................................................................................86,32 eur

Vyhlášky č. : 1. poštovné................................................................................................................44,23 eur 2. poplatok za súčinnosť banky..................................................................................0,70 eur _______________________________________________________________________ spolu............................................................................................................................44,93 eur

20% DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov...................................................26,25 eur

Celkovo trovy exekučného konania..........................................................................157,50 eur

Súd po preskúmaní trov exekúcie a po preskúmaní exekučného spisu EX 624/2009, dospel k záveru, že súdny exekútor nesprávne aplikoval ust. § 14 ods. 1 a 2 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.05.2008 ( § 14 ods. 3 v spojitosti s § 15 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008), nakoľko súdny exekútor si za každý paušálny úkon priznal odmenu vo výške 3,32 eur doručenie príkaz na začatie exekúcie 5 x 3,32 eur, exekučný príkaz 6 x 3,32 eur. Podľa názoru súdu však má exekútor podľa znenia vyhlášky nárok na paušálnu sumu 3,32 eur za doručenie príkazu na začatie exekúcie a za doručenie exekučného príkazu, pričom podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia nie je možné započítať 3,32 eur za doručenie jednotlivého listinného vyhotovenia každému účastníkovi, tak ako to súdny exekútor učinil. Ak by sa mala táto paušálna suma platiť za každé jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie, za každé jedno doručenie exekučného príkazu, teda každému subjektu, tak by zákonodarca uviedol, že paušálna suma patrí za každé doručenie, teda tak ako je to uvedené v § 15 ods. 1. písm. g). - j). vyššie citovanej vyhlášky. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že ak by sa exekúcia začala pred 30.04.2008, tak by súd súdnemu exekútorovi nepriznal paušálnu odmenu za každé doručenie exekučného príkazu, príkazu na začatie exekúcie, ale by priznal len sumu vo výške 3,32 eur za doručenie príkazu na začatie exekúcie, sumu vo výške 3,32 eur za doručenie exekučného príkazu, nakoľko podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia nie je možné započítať 3,32 eur za doručenie jednotlivého listinného vyhotovenia každému účastníkovi, tak ako to súdny exekútor učinil. Ak by sa mala táto paušálna suma platiť za každé jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie, za každé jedno doručenie exekučného príkazu, teda každému subjektu, tak by zákonodarca uviedol, že paušálna suma patrí za každé doručenie, teda tak ako je to uvedené v § 15 ods. 1. písm. g). - j). vyššie citovanej vyhlášky. Na základe uvedených skutočností patrí súdnemu exekútorovi odmena za doručenie všetkých príkazov na začatie exekúcie len vo výške 3,32 eur, za doručenie všetkých exekučných príkazov taktiež len vo výške 3,32 eur. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za 17 úkonov (získanie poverenie na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, každé zisťovanie účtu povinného - 1x, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného

- 9x, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - 3x) exekučnej činnosti, to znamená 17 x 3,32 eur = 56,44 eur.

Čo sa týka náhrady hotových výdavkov uplatnenej v zmysle § 22 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky, a to poštovné, tak súd po preštudovaní exekučného spisu EX 624/2009 zistil, že v exekučnom spise sa nachádzajú všetky doručenky, za ktoré si súdny exekútor uplatnil náhradu hotových výdavkov titulom poštovného, a preto mu ju súd priznal v ním uplatnenej výške 44,23 eur.

Čo sa týka náhrady hotových výdavkov titulom - poplatkov za elektronickú súčinnosť - banky vo výške 0,70 eur, tak súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov titulom poplatkov vo výške 0,70 eur priznal, nakoľko jeho vynaloženie súdnym exekútorom mal za preukázané v exekučnom spise EX 624/2009.

Na základe uvedených skutočností súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1

Vyhlášky vo výške 56,44 eur za 17 úkonov, náhradu hotových výdavkov titulom poštovného vo výške 44,23 eur, titulom poplatkov za elektronickú súčinnosť - banky vo výške 0,70 eur a 20% DPH z odmeny a z náhrady hotových výdavkov vo výške 20,27 eur. Celkovo trovy exekúcie vo výške 121,64 eur. Na úhradu trov exekúcie súd zaviazal oprávneného.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.

Proti II. výroku tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie.