Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-1T/70/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM, v trestnej veci proti obžalovanému D. I. a spol., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa spáchaný v spolupáchateľstve podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.11.2019 v Ružomberku, takto

rozhodol:

rozhodol:

obžalovaní

X)Szabolcs I., nar. XX.XX.XXXX v L. X., trvale bytom E. XXX/XX, E. T., na slobode,

X)Csaba I., nar. XX.XX.XXXX v L. X., trvale bytom E. XXX/XX, E. T., na slobode,

X)Anton J., nar. XX.XX.XXXX v L. X., trvale bytom C. XX/XX, E. T., na slobode,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý ch , ž e

K.

t e d a

-D.

č í m s p á c h a l i

G.Za to sa

o d s u d z u j ú

všetci traja obžalovaní

G. Podľa trestnú vec proti obžalovaným X)Szabolcs I., nar. XX.XX.XXXX v L. X., trvale bytom E. XXX/XX, E. T., na slobode, X)Csaba I., nar. XX.XX.XXXX v L. X., trvale bytom E. XXX/XX, E. T., na slobode a X)Anton J., nar. XX.XX.XXXX v L. X., trvale bytom C. XX/ XX, E. T., na slobode, stíhaných pre prečin výtržníctva podľa , spáchaného v spolupáchateľstve podľa , ktorého sa mali dopustiť tak, že dňa 30.12.2018 v čase okolo 23.00 h v Ružomberku v Hrabovskej doline na príjazdovej ceste k rekreačnej chate č. XXXX z presne nezistených dôvodov fyzicky napadli I. I., nar. XX.XX.XXXX v O., trv.

bytom O., B. XXXX/X takým spôsobom, že najskôr udierali na okná, dvere a iné časti jeho motorového vozidla zn. Dacia Sandero ev.č. O v ktorom sa v tom čase I. I. spolu s priateľkou nachádzal, potom tieto osoby otvorili dvere vodiča, kde I. I. udierali päsťami a kopali, pričom mu nadávali, že je čurák, kokot a hajzel a kričali, aby vystúpil, že ho zabijú a keď sa mu dvere podarilo zavrieť a zamknúť sa vo vozidle, uvedené osoby ďalej udierali a kopali do vozidla, pričom spôsobili škrabance a preliačiny na oboch predných dverách vozidla a prasknutie predného nárazníka, čím I. I. spôsobili škodu poškodením vozidla vo výške 618,80 Eur, bez spôsobenia zranení,

postupuje Okresnému úradu Nové Zámky, pretože zistil, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Ružomberok podala na obžalovaných D. I., Q. I. a S. J. obžalobu pre prečiny výtržníctva podľa a poškodzovania cudzej veci podľa , spáchané v spolupáchateľstve podľa na tom skutkovom základe, ako bolo uvedené vo výrokovej časti obžaloby zo dňa 08.10.2019.

Okresný súd Ružomberok vydal vo veci dňa 23.10.2019 trestný rozkaz pod č.k. XT/XX/XXXX-XXX, ktorým všetkých troch obžalovaných uznal vinných zo žalovaných trestných činov a uložil im úhrnný peňažný trest vo výmere 300,- euro a pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu obžalovaní úmyselne zmarili, ustanovil im náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace nepodmienečne. Poškodeného I. I. súd odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti trestnému rozkazu všetci traja obžalovaní prostredníctvom obhajcu podali odpor, v dôsledku čoho došlo k jeho zrušeniu a súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

Všetci traja obžalovaní pred súdom vyhlásili, že sú nevinní.

Obžalovaný D. I. vypovedal, že spolu s priateľmi trávili Silvester a Nový rok na chate v Ružomberku. Okolo 21,00 hod. odišli do bufetu, pričom pri návrate na chatu, prechádzajúc cestou, ktorá bola strašne šmykľavá, počul hluk rýchlo idúceho auta. On sa tomuto vozidlu z cesty ustúpil, ale jeho priateľka, ako aj ďalšia osoba museli uskočiť z cesty. Vozidlo nezastavilo, dostalo menší šmyk a vodič pokračoval v jazde ďalej, pričom zastal asi 150 m pri nejakej chate, tak sa rozhodli ísť k tomuto vozidlu. Pri príchode k tomuto vozidlu, v čase keď vodič vozidla otváral dvere, začal nadávať a kričať, že mu skoro zrazil priateľku a čo si o sebe myslí. Vodič mal na to reagovať spôsobom, že bol drzý a pýtal sa, prečo nemali na sebe reflexné prvky. On, ako aj ostatní obžalovaní na neho kričali, pričom na to zareagoval nejaký muž s veľkým psom, ktorý sa im začal vyhrážať, že toho psa na nich pustí, a preto z miesta odišli, nakoľko mali z toho psa strach. Podľa obžalovaného celá situácia by nenastala, keby vodič vozidla nebol arogantný a neprišlo by k tomu, že ich mohol zraziť, pokiaľ by neuskočili. Poprel, že by vodiča bili, prípadne mu kopali do vozidla. Vo výsluchu pred súdom potvrdil, že boli nervózni hlavne on a zároveň uviedol, že bol to obžalovaný S. J., ktorý v strese buchol rukou na kapotu vozidla. Skutočnosť, že na miesto činu neprivolali políciu, označil za „chybu“.

Obžalovaný Q. I., zhodne s výpoveďou svojho brata potvrdil, že išli z chaty do bufetu, kde si chceli dať verené víno a najesť sa. Počas návratu na chatu, kde boli ubytovaní, si všimol, že z miernej zákruty vyšlo rýchlo auto a on osobne mal dve alebo tri sekundy na to, aby odskočil mimo cesty. Rovnaký časový moment mali k dispozícii aj jeho kamarátky (D., Y.). V prípade, ak by nezareagovali a neodskočili mimo cesty, vozidlo by do nich narazilo. Vzhľadom k tomu, že videli, kde auto smeruje, tak sa všetci obžalovaní rozhodli ísť za týmto vozidlom, kedy S. J. sa vodiča normálne opýtal, či je normálny, že ide tak rýchlo; on sám pripustil, že bol rozčúlený, tak tomuto vodičovi vulgárne nadával, na čo mal reagovať vodič slovami, či im „jebe, či sú normálni“, že nemali na sebe reflexné prvky a čo si o sebe myslia. Poprel akékoľvek fyzické napadnutie, resp. poškodenie vozidla poškodeného. Pred povereným príslušníkom potvrdil, že všetci traja obžalovaní vodičovi tohto vozidla vulgárne nadávali z dôvodu, že bol arogantný a žiadnym spôsobom si nepripúšťal svoju chybu. Nikto z nich však vozidlo poškodeného nepoškodil.

Obžalovaný ďalej uviedol, že mal požité alkoholické nápoje, no vzhľadom na ich predchádzajúce požívanie už v deň incidentu mal toho dosť a dáko nepil. Napriek tomuto incidentu nezavolali hliadku polície, o prítomnosti ktorej mal vedomosť, nakoľko hliadka sa dostavila následne, pričom policajti niekoho hľadali, ale nevedeli presne povedať, koho. Z chaty vystúpil on spolu so svojím starším bratom a jeho priateľkou. On sám akýkoľvek útok voči poškodenému, prípadne jeho autu poprel, potvrdil, že videl, ako obžalovaný J. udrel rukou po aute, avšak malo to byť v čase, keď auto okolo nich prechádzalo počas ich návratu na chatu.

Aj obžalovaný S. J. potvrdil, že spolu so spoluobžalovanými boli v bufete, kde jedli hranolky a pili varené víno. Počas návratu na zasneženej a šmykľavej ceste išlo za nimi dosť rýchlo auto, pričom on, idúc ako prvý, sa otočil a spozoroval, že jeho štyria priatelia museli uskočiť z cesty z dôvodu, aby ich auto nezrazilo. Šofér tohto vozidla následne spomalil, dostal šmyk a zastal od neho asi 30 cm. Na vzniknutú situáciu reagoval spôsobom, že holou rukou buchol na strechu auta a kričal na vodiča, čo robí, na ktorú skutočnosť však nereagoval a išiel s vozidlom ďalej, pričom asi vo vzdialenosti 150 m vozidlo zastavilo a začalo cúvať na parkovacie miesto. Preto spolu s ďalšími obžalovanými prišli k tomuto vozidlu v čase, keď vodič vystupoval z auta a holou rukou opätovne buchol na kapotu vozidla, pričom vodičovi vozidla vulgárne nadával. Tento vodič mal na to reagovať flegmaticky, opýtal sa ich, či mali na sebe reflexné prvky, že išli ako kone a boli najebaní. Vyzval ich, aby opustili súkromný pozemok, pričom približne po dvoch minútach tam prišla ďalšia osoba spolu so psom, ktorý nemal náhubok a táto osoba sa im vyhrážala, že pokiaľ jeho pozemok neopustia, že na nich pustí psa. Následne sa tam dostavila nejaká žena, ktorá na nich kričala, že zavolá políciu, načo on reagoval spôsobom, že nech políciu zavolá, nakoľko vodič vozidla ich skoro zrazil a muž so psom sa im vyhrážal smrťou, následne však z miesta odišli. Podľa obžalovaného k celému incidentu by nemuselo dôjsť, pokiaľ by ich vodič neohrozoval rýchlou jazdou alebo by sa aspoň ospravedlnil, naopak bol arogantný a podal na nich vymyslené trestné oznámenie. Okrem buchnutia rukou obžalovaný poprel, že by vozidlo, ktoré ich ohrozilo, akýmkoľvek spôsobom poškodil. Po návrate na chatu sa v krátkom časovom odstupe dostavila hliadka polície, ktorá hľadala nejaké osoby v hnedých bundách, on zostal v chate. Potvrdil, že v deň incidentu požíval alkoholické nápoje.

Poškodený I. I. pred súdom uviedol, že okolo obžalovaných ich partie prešiel bez problémov, nakoľko tieto osoby sa mu rozostúpili. Potom, ako zaparkoval a vystupoval z vozidla, obžalovaní prišli k dverám auta a on v reakcii na ich konanie sa cítil v ohrození, preto auto zamkol. Na týchto osobách bolo vidno, že sú pod vplyvom alkoholu a chcú vyvolať konflikt, následne mu začali poškodzovať motorové vozidlo, pričom tam boli aj pokusy o jeho napadnutie, ale k jeho ublíženiu na zdraví nedošlo. Spolu so svojimi priateľmi privolal hliadku polície, ktorá urobila ohliadku vozidla a spísala, čo sa vlastne stalo, následne išli ku chate, kde boli obžalovaní ubytovaní. Tieto osoby odmietli hliadku polície vpustiť dnu, on bezprostredne pri komunikácii hliadky s osobami tam ubytovanými tam nebol, nakoľko policajti mu povedali, že má stáť ďalej, aby ho nebolo vidno.

Pred súdom vypovedal, že osoba, ktorú nevie bližšie identifikovať, ho udrela do ramena a kopla do stehna, keďže nechcel vyvolávať incident, vo vozidle sa zamkol a následne počul do údery do svojho vozidla, v dôsledku čoho na vozidle vznikli škrabance a preliačiny. Na tento hluk, ktorý obžalovaní vyvolali, vyšli z chaty jeho priatelia, keď obžalovaní a ich partia následne odišli.

Svedok uviedol, že vozidlo, ktoré bolo poškodené, zakúpil v roku 2016, na tomto vozidle bol poškrabaný zadný nárazník, avšak nebolo to v súvislosti s týmto incidentom. Poškodený zotrval na svojom tvrdení z prípravného konania, že bezpečnosť osôb, ktoré prechádzali po ceste, žiadnym spôsobom neohrozil, nakoľko osoby idúce v smere jeho jazdy, reagovali na svetlá a zvuk motora a tým, ako sa k nim približoval, sa začali rozostupovať.

Obžalovaní (osoby, ktoré poškodený označil ako útočníkov) boli pri jeho vozidle v čase, keď začal z vozidla vystupovať a hneď ho začali napádať. Obžalovaný J. sa následne vzdialil od vozidla, mal výmenu názorov s jeho priateľkou V., no zostávajúci dvaja obžalovaní zostali pri jeho vozidle.

K námietkam obhajcu ohľadne rozporov jeho výpovedi poškodený uviedol, že hneď pri prvej výpovedi na polícii vypovedal, že bol napadnutý spôsobom, ktorý mu však nepoškodil zdravie a ani sa necítil v ohrození života. Podľa poškodeného to, čo vraveli obžalovaní, nevyznievalo vážne, každopádne to bolo nepríjemné, nevedel označiť osoby, ktoré ho kopli, pripadne, od ktorej osoby dostal úder päsťou.

Poškodený zároveň uviedol, že vzhľadom na odstup času, sa pridržiava svojich výpovedí, ktoré vykonal v prípravnom konaní bezprostredne po spáchaní skutku.

Svedkyňa I. V. pred súdom vypovedala, že očakávali príchod poškodeného, keď po jeho príchode sa tam objavili ďalší ľudia, došlo k hádke, pričom tieto osoby búchali po aute. Ona na to vybehla bosá vonku s tým, že upozornila tieto osoby, že sú na súkromnej príjazdovej ceste a nemajú tam, čo robiť. Až následne vyšiel von jej priateľ E. spolu so psom a následne sa tieto osoby stiahli. Okrem obžalovaných nachádzali sa tam pravdepodobne aj ich priateľky, ktoré im hovorili, aby sa na to vykašlali. Po ich odchode privolali hliadku polície, ktorá urobila predbežnú ohliadku auta baterkou, pričom oni majú na chate aj svetlo so senzorom, takže viditeľnosť bola pomerne dobrá. Svedkyňa potvrdila, že videla kopanie do auta a taktiež počula vyhrážky na poškodeného, aj jej bolo povedané, aby sa do toho nestarala, lebo môže dostať po hube. Minimálne obžalovaný 3 (svedkyňa označila ako pána v bielej košeli) kopal do auta, ostatní dvaja obžalovaní stáli na opačnej strane motorového vozidla, kde sa rozprávali s tam prítomnými osobami. Svedkyňa nemala vedomosť, že by vodiča niekto fyzicky napadol, podľa jej názoru to ani nebolo možné, nakoľko vodič bol vo vozidle zamknutý.

Výpoveď svedkyne potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok I. E., ktorý navyše uviedol, že videl, ako obžalovaní kopali do vozidla poškodeného, ale kto konkrétne, sa vyjadriť nevedel, nakoľko sa to zohralo veľmi rýchlo. Poprel, že by sa obžalovaným vyhrážal pustením psa, nakoľko by to dopadlo veľmi zle, držal ho za obojok a len ich vyzýval, aby jeho pozemok opustili.

Svedkyňa Mgr. K. K. vypovedala, že ona aj s kamarátkou ostala stáť cca 20 m od miesta, kde poškodený so svojim vozidlom cúval a počula vyjadrenie kamarátov „že vodič jazdí ako kokot“, tieto osoby po sebe navzájom kričali, ale ona sa už tomu ďalej nevenovala, nakoľko spolu s kamarátkou kráčala ku chate, kde boli ubytovaní. Ani jeden z obžalovaných nie je konfliktná osoba, neboli v takom stave, že by boli pod vplyvom alkoholu a potácali sa, alebo niečo podobné. Po príchode polície na chatu, kde boli ubytovaní, vedela, avšak bližšie sa k tomu nevyjadrila.

C. Y. pred súdom uviedla, že policajtov nevolali z dôvodu, že nechceli vec akýmkoľvek spôsobom riešiť. Po návrate do chaty, kde boli ubytovaní, tam prišla hliadka polície a ona bola síce vonku, avšak nevenovala tomu pozornosť.

Celú situáciu, ktorá vznikla predtým, vnímala negatívne, nakoľko poškodený ich so svojim vozidlom ohrozil a navyše sa im ani neospravedlnil a potom im mal aj vulgárne nadávať. To, že by vulgárne nadávali poškodenému obžalovaní, nepočula.

R. J. (snúbenica obžalovaného 3) potvrdila, že obžalovaný J. udrel do auta poškodeného, avšak bolo to v čase, keď toto auto prechádzalo popri nich, v dôsledku čoho museli oni z cesty odskočiť. Podľa jej vyjadrenia už následne obžalovaný J. do auta nebúchal. Svedkyňa potvrdila, že nikto z ich partie nemal na sebe žiadne reflexné prvky.

G. T. uviedla, že celá partia sa išli najesť, chlapci tam boli skôr, požívali aj nejaké víno, po ceste naspäť sa k nim približovalo auto veľkou rýchlosťou, a preto sa tam kamarátky museli tomu vyhýbať. Po tom, ako videla vodiča cúvať k nejakej chate tam, sa rozhodli chlapci ísť, svedkyňa nepoprela, že počula, že chlapci počas tohto incidentu nadávali na spôsob jazdy šoféra, avšak svedkyňa uviedla, že môže vylúčiť akýkoľvek fyzický kontakt.

R. J. pred súdom uviedla, že na Liptove nebola, a preto sa nevie vyjadriť k incidentu.

Mgr. V. J. uviedla, že k incidentu sa nevie vyjadriť, nakoľko ona ostala na chate. Ani jeden z obžalovaných nebol výrazne ovplyvnený pod vplyvom alkoholu, ale išlo v podstate u nich o Silvestrovskú náladu.

S. I. ( brat obžalovaných 1,2) potvrdil, že k chate, v ktorej boli s ostatnou partiou ubytovaní, prišla hliadka polície. Uviedol, že si nepamätá, že by hliadke povedal, aby, ak niekoho hľadali, prišli s povolením na domovú prehliadku, policajtovi, s ktorým sa rozprával, uviedol, že má dvere otvorené a môže vstúpiť do vnútra a osoby, ktoré mali byť aktérmi incidentu, môže vyhľadať.

V. T. sa k incidentu vyjadriť nevedel. Potvrdil vedomosť o príchode hliadky polície, avšak on z chaty nevyšiel. Pokiaľ sa týka požitého alkoholu, uviedol, že si vypili, ale bolo to v norme.

Ani svedok Mgr. J. J. sa k incidentu vyjadriť nevedel, nakoľko zostal na chate.

Okrem výsluchu svedkov súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, ktoré boli zadovážené v prípravnom konaní, a to osobitne s fotodokumentáciou, ktorú pripojil poškodený pri trestnom oznámení, so zápisnicou o rekognícii osôb, s úradným záznamom a s fotodokumentáciou z poškodenia motorového vozidla, s odbornými vyjadreniami, ktoré sa týkali vyčíslenia škody na motorovom vozidle, ktoré patrilo poškodenému, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi a na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrnne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, dospel súd k záveru, že všetci traja obžalovaní svojim konaním naplnili všetky pojmové znaky prečinu poškodzovania cudzej veci podľa spáchaného v spolupáchateľstve podľa .

Obžalovaní vyhlásili, že sú nevinní, na druhej strane ich vyjadrenie v tom smere, že príčinou celého incidentu bolo konanie a následné správanie sa poškodeného, ktorý spôsobom vedenia motorového vozidla bezprostredne ohrozil na živote a zdraví ich priateľky, výraznou mierou oslabuje vierohodnosť ich tvrdenia. Obžalovaní D. I. potvrdil, že po ich príchode k vozidlu poškodeného bola ich spoločnosť nervózna, nervózny bol hlavne on a potvrdil minimálne úder do vozidla zo strany obžalovaného S. J.. Na proti tomu obžalovaný Q. I. akékoľvek poškodenie vozidla poškodeného poprel; uvedená skutočnosť je v rozpore s výpoveďou spoluobžalovaného S. J., ako aj výpovede ostatných svedkov, ktorí potvrdili, že S. J. minimálne dvakrát udrel rukou po kapote vozidla.

Svedkovia, ktorí vypovedali v prospech obžalovaných (na rozdiel od ich výpovedí), iné fyzické útoky na vozidlo nepotvrdili.

Ďalšou významnou skutočnosťou, ktorá tvrdenie obžalovaných výrazne oslabuje, je ich následné konanie a správanie sa po tom, ako na mieste incidentu zo strany poškodeného im bolo oznámené (vlastníkov chaty), že bude privolaná hliadka polície. Pokiaľ sa teda obžalovaní ničoho nedopustili - podľa ich vyjadrenia - nebol dôvod, aby na mieste incidentu nezotrvali až do príchodu hliadky a prípadne za prítomnosti orgánov polície mohli konfrontovať svoje vyjadrenia a takisto aj zistiť rozsah a mieru poškodenia motorového vozidla patriaceho I. I..

V tejto súvislosti nemožno obísť záznam zo služby OOPZ Ružomberok zo dňa 30.12.2018 (čl. 220), ako aj úradný záznam hliadky z 31.12.2018 (služba hliadky trvala od 30.12.2018 od 19,00 hod. do 31.12.2018 do 07,00 hod.). Z úradného záznamu o. i. vyplynulo, že hliadka, ktorá navštívila chatu s názvom P., komunikovala s osobou, ktorá sa im predstavila ako S. I., ktorá bola zjavne pod vplyvom alkoholu a ktorá sa len hliadky opýtala, prečo hľadajú jeho brata. Hliadka v tom čase však nevedela a nemohla vedieť, či osoba, ktorá mala byť oblečená v hnedej bunde alebo svetre, bola osobou, vo vzťahu ktorou sa S. I. označil za jej brata.

Z ohliadky motorového vozidla, najmä z fotodokumentácie, ako aj odborného vyjadrenia je dostatočne zistiteľný rozsah poškodenia motorového vozidla. V tomto smere nemal súd dôvod neveriť poškodenému, ktorý aj pred súdom uviedol, že na vozidle sa nachádzali aj ďalšie poškodenia, tieto však do svojho trestného oznámenia nezahrnul, nakoľko išlo o poškodenia, ktoré vznikli ešte pred samotným incidentom. Najmä z fotodokumentácie, či už vykonané bezprostredne večer, resp. na druhý deň, vyplýva, že sa nejednalo o poškodenie staršieho dátumu, ale o „čerstvé“ známky poškodenia osobného motorového vozidla tým skôr, že na vozidle sa nachádzali známky znečistenia pri bežnej prevádzke motorového vozidla. Takisto opodstatnenou v tomto smere je otázka, čo viedlo svedkyňu I. V. vybehnúť z chaty naboso, keď by takémuto jej konaniu nepredchádzali okolnosti, ktoré ona vnímala po príchode poškodeného. Svedkyňa V., ako aj svedok E. potvrdili, že videli kopance zo strany obžalovaných do motorového vozidla Dacia Sandero, no vzhľadom na rýchlosť ako celý incident prebehol, sa konkrétne nevyjadrili, kto z obžalovaných, do ktorej časti motorového vozidla a akou intenzitou kopali. Súd vyslovuje tiež oprávnené pochybnosti ohľadne nedôveryhodnosti v tvrdení poškodeného, na ktoré poukazovali obžalovaní v rámci svojej obhajoby, najmä v smere vykonania ďalších dôkazov v prípravnom konaní, že by poškodený cielene uvádzal nepravdu ohľadne vzniku tohto poškodenia v období končiaceho

sa kalendárneho roka a tým pádom „nepríjemnosti“ , ktoré by boli spojené s podávaním trestného oznámenia a následnými výsluchmi na polícii.

Na základe vyššie uvedených skutočností hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrnne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrnne, nezávislé od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, prihliadnuc aj na obhajobou poukazovaný materiálny korektív vyjadrený v , dospel k záveru, že všetci traja obžalovaní svojim konaním naplnili všetky zákonné znaky prečinu poškodzovania cudzej veci podľa spáchaného v spolupáchateľstve podľa .

Ako už súd konštatoval vyššie, existovali tu dve skupiny dôkazov, dôkazy svedčiace v prospech obžalovaných, dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaných. Vzhľadom na rozpory, či už vo výpovediach samotných obžalovaných, prípadne svedkov, ktorí vypovedali v ich prospech, súd sa pri vyvodení trestnoprávnej zodpovednosti priklonil na stranu poškodeného, ktorý od počiatku vypovedal konzistentne bez zmien výpovedí, ktoré urobil, či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom. Týmto jeho výpovediam korešpondujú výpovede svedkov V. a E. a najmä listinné dôkazy, z ktorých mohol súd v konečnom dôsledku ustáliť priebeh skutkového deja.

U všetkých troch obžalovaných ide o konanie minimálne v zmysle , obžalovaní porušili záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických a právnických osôb. Nemôže ísť o konanie, ktoré by vykazovalo v tomto smere znaky priestupku, nakoľko škoda bola podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vyčíslená a ustálená. K výške škody, ktorú si poškodený uplatnil v rámci trestného konania, súd uvádza, že išlo o vyjadrenie autorizovaného servisu, v ktorej výške škody (predpokladané náklady) sú uvedené skutočnosti, ktoré značným spôsobom zvýšili škodu, avšak v tomto smere súd vychádzal z minimálne určenej výšky škody, ktorá je potrebná a rozhodujúca pre naplnenie zákonných znakov prečinu poškodzovania cudzej veci v prvom odseku.

Hoci obžalovaní tvrdili, že spúšťacím mechanizmom ich konania (s ich výhradami) bol nesprávny spôsob vedenia motorového vozidla, pravdepodobným motívom, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania, bola neadekvátna reakcia obžalovaných, ktorí s pravdepodobnosťou hraničiacou s určitosťou boli pod vplyvom alkoholických nápojov. Avšak takýto spôsob riešenia vzniknutej situácie nemôže a ani nepožíva právnu ochranu.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Všetci traja obžalovaní sú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČ), čo vyplynulo z oznámenia Sociálnej poisťovne. Doposiaľ ani jeden z obžalovaných nebol súdom trestaný, obžalovaný D. I. má v registri priestupkov jeden záznam, Q. I. má dva záznamy, v obidvoch prípadoch išlo o priestupky týkajúce sa porušenia povinnosti účastníka cestnej premávky v zmysle Priťažujúce okolnosti ani u jedného z obžalovaných zistené neboli, ako na poľahčujúcu okolnosť (bez ohľadu na vyššie uvedené záznamy v registri priestupkov u dvoch obžalovaných) im súd priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle .

Vychádzajúc z ustanovenia a dospel súd k záveru, že účel trestu u všetkých troch obžalovaných bude splnený uložením peňažného trestu, a to vo výmere 300,- euro u každého z obžalovaných. Je v možnostiach, ako aj v potencionalite obžalovaných uložený peňažný trest v stanovenej lehote uhradiť, v prípade, že by tak neučinili, súd im ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace nepodmienečne.

Súd podotýka, že zaplatením peňažného trestu sa na páchateľa hľadí, akoby odsúdený nebol.

Poškodeného I. I. súd s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Poškodený si uplatnil škodu podľa vyčíslenia z autorizovaného servisu, súd ustálil výšku spôsobenej škody odborným vyjadrením, keď išlo o škodu v rozsahu potrebnom pre ustálenie skutkového deja. Z tohto dôvodu,

nakoľko by pre rozhodnutie o celom nároku na náhradu škody bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, súd poškodeného odkázal na civilný proces.

Obžaloba Okresnej prokuratúry Ružomberok kládla D. I., Q. I. a S. J. aj spáchanie prečinu výtržníctva podľa , spáchaného v spolupáchateľstve podľa . Na základe vykonaného dokazovania aj s prihliadnutím na materiálny korektív vyjadrený v ustanovení dospel súd k záveru, že takto formulovaný skutok nie je trestným činom, ale tento by mohol príslušný okresný úrad, v tomto prípade Okresný úrad Nové Zámky, posúdiť ako priestupok.

Pri rozhodovaní súd vychádzal zo skutočnosti, že miesto, kde došlo k spáchaniu trestného činu, je miestom, ktoré nie je verejnosti prístupné. Ide o súkromný pozemok, ktorý síce nie je oplotený, ale je zrejmé, že ide o priestory prislúchajúce k rekreačnej chate. Navyše k samotnému skutku došlo v neskorých večerných hodinách, v období, ktoré predchádza koncu kalendárneho roka, navyše v rekreačnej oblasti, kde takéto „rušenie nočného kľudu“ nie je ničím neobvyklým. Hoci skutková veta obžaloby Okresnej prokuratúry Ružomberok v sebe zahŕňa aj údery päsťami a kopaním, poškodený vo svojej výpovedi, či už v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom verifikoval najmä verbálny útok v podobe nadávok a vyhrážania sa, fyzický útok podľa neho spočíval len v pokuse na neho útočiť, čomu však zabránil uzamknutiu sa vo svojom motorovom vozidle. Vyhodnotením všetkých okolností, za ktorých bol skutok spáchaný, dospel súd k záveru, že sa nejednalo o takú intenzitu konania obžalovaných, ktorá by naplnila pojmové znaky prečinu výtržníctva, ale maximálne by vykazovala znaky priestupku, na prejednanie ktorého je príslušný Okresný úrad v Nových Zámkoch, ktorému súd v konečnom dôsledku skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva postúpil súd na prejednanie.

Poučenie:

Proti výroku o vine, o treste a o náhrade škody je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Ružomberok do 15 dní od oznámenia rozsudku. Proti výroku o postúpení veci môže podať sťažnosť prokurátor v lehote 3 pracovných dní od oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.