Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18Cb-16-2019.pdf
PDF · 122.4 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu : 4 ESTATES s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 46, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 720 844, zastúpeného advokátskou kanceláriou: URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: RISE s.r.o., so sídlom Krivošťanská 517, 072 22 Strážske, IČO: 45 843 562, zastúpenému advokátom : JUDr. Martin Kostrej, Cyrila a Metoda 3, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 6.912,48 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 6.912,48 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z istiny 2.048,62 Eur od 29.9.2018 do zaplatenia, z istiny 2.186,78 Eur od 8.9.2018 do zaplatenia, z istiny 2.677,08 Eur od 8.8.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v pomere 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu 19.10.2018 uplatnil proti žalovanému procesný nárok na zaplatenie istiny 6.912,48 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.048,62 Eur od 29.9.2018 do zaplatenia, z istiny 2.186,78 Eur od 8.9.2018 do zaplatenia a z istiny 2.677,08 Eur od 8.8.2018 do zaplatenia, titulom zaplatenia náhrady za prenájom, montáž a demontáž lešenia na budove Psychiatrickej nemocnice v Michalovciach, za obdobie od 1.7.2018 do 21.9.2018.
2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca fakturoval väčšie množstvo lešenia, než ako to bolo dohodnuté, za dlhšiu dobu a samotné protokoly o prevzatí lešenia boli podpísané neoprávnenou osobou.
3. Súd vykonaným dokazovaním, oboznámením sa so zmluvou o nájme uzavretou medzi účastníkmi dňa 15.5.2018 /č.l.17-20/, s faktúrami, zaplatenie ktorých je predmetom sporu č. 2018153 zo dňa 31.7.2018 na sumu 2.677,08 Eur /č.l.26, č. 2018209 zo dňa 21.9.2018 na sumu 2.048,62 Eur / č.l. 27/, č. 2018189, zo dňa 31.8.2018 na sumu 2.186,78 Eur /č.l.28/, s protokolmi a odovzdaní a prevzatí lešenia do užívania zo dňa 25.8.2018 /č.l.21/, zo dňa 30.7.2018 /č.l.22/, zo dňa 4.7.2018 /č.l.23/ a zo dňa 29.6.2018 /č.l.24/ a zo dňa 4.6.2018 /č.l.25/, s faktúrami predloženými žalovaným č. 2018109 zo dňa 5.6.2018 na sumu 1.426,40 Eur /č.l.39/ a č. 2018129, zo dňa 30.6.2018 na sumu 1.888,24 Eur /č.l.40/, ako aj s ďalším obsahom spisu, výpoveďou svedkov: M. zistil nasledovný skutkový stav:
4. Medzi účastníkmi bola uzatvorená nájomná zmluva podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, zo dňa 15.5.2018, predmetom ktorej podľa článku 2 bod 2.1. bol prenájom fasádneho lešenia o celkovej
výmere 1000 m2, s tým, že nájom lešenia sa týkal budovy Psychiatrickej nemocnice v Michalovciach / č.l.17-20/. V článku 4 bod 4.2 bolo dohodnuté, že doba nájmu je od 16.6.2018 podľa potreby. V článku 5 bola dohodnutá výška nájomného a spôsob jeho úhrady s tým, že v samotnom článku 5, bod 5.6 bolo dohodnuté, že výpočet výšky nájomného za predmet nájmu bude stanovený ako súčin dĺžky a pracovnej výšky namontovaného a nájomcom poverenou osobou prevzatého predmetu nájmu na základe preberacieho protokolu a počtu kalendárnych dní v mesiaci, za ktorý prenajímateľ nájomné uplatňuje, t.j. lehotu, počas ktorej je predmet nájmu v dispozícii nájomcu /dĺžka x pracovná výška x kalendárne dni/.
5. Na základe citovanej zmluvy žalobca fakturoval žalovanému náhradu za prenájom, montáž a demontáž, dopravu fasádneho lešenia na budove psychiatrickej nemocnice nasledovnými faktúrami, zaplatenie ktorých je predmetom sporu: -faktúra č. 2018153 zo dňa 31.7.2018 vo výške 2.677,08 Eur za obdobie od 1.7.2018 do 31.7.2018 / č.l.26/, -faktúra č. 2018209 zo dňa 21.9.2018 vo výške 2.048,62 Eur za obdobie od 1.9.2018 do 21.9.2018 / č.l.27/, -faktúra č. 2018189 zo dňa 31.8.2018 vo výške 2.186,78 Eur za obdobie od 1.8.2018 do 31.8.2018 / č.l.28/.
Súčet týchto 3 faktúr predstavuje žalovanú sumu.
6. Žalobca k žalobe pripojil protokoly o odovzdaní a prevzatí lešenia do užívania v počte 5 vyhotovení, ktoré boli vyhotovené na plnenie vyššie citovanej zmluvy. Jedná sa o nasledujúce protokoly o odovzdaní a prevzatí lešenia do užívania: - protokol zo dňa 25.8.2018 o celkovej výmere 280 m2 o odovzdaní lešenia, ktoré bolo postavené v dňoch 24.8.2018 /č.l.21/, - protokol zo dňa 30.7.2018 vo výmere 136 m2 o odovzdaní lešenia postaveného 28.7.2018 /č.l.22/, - protokol zo dňa 4.7.2018 o výmere 214 m2 o odovzdaní lešenia postaveného 4.7.2018 /č.l.23/, - protokol zo dňa 29.6.2018 o výmere 557 m2 o odovzdaní lešenia dňa 28.6.2018 /č.l. 24/ a protokol zo dňa 4.6.2018 o výmere 839 m2 o postavení lešenia dňa 1.6.2018 až 2.6.2018 /č.l.25/.
7. Predmetom fakturácie vyššie citovanými faktúrami boli 3 protokoly, na základe ktorých žalobca vystavil tieto faktúry: - protokol zo dňa 25.8.2018 o celkovej výmere 280 m2 /č.l.21/, protokol zo dňa 30.7.2018 o celkovej výmere 136 m2 /č.l.22/ a protokol zo dňa 4.7.2018 o výmere 214 m2 /č.l.23/. Protokol zo dňa 4.6.2018 /č.l.25/ a zo dňa 29.6.2018 /č.l.24/ sa týkali ďalších 2 faktúr žalobcu, ktoré nie sú predmetom konania, ktoré boli uhradené žalobcovi. Jedná sa o faktúru žalobcu č. 2018129, zo dňa 30.6.2018 na sumu 1.888,24 Eur /č.l.40/ a faktúry č. 2018109 zo dňa 5.6.2018 na sumu 1.426,40 Eur /č.l.39/.
8. Proti vydanému platobnému rozkazu upomínacím súdom 15.1.2019 podal žalovaný odpor /č.l.34,35/, v ktorom namietal, že žalobcom uvádzané výmery lešenia vo faktúrach nesúhlasia s reálnou výmerou stien jednotlivých objektov, kde bolo lešenie montované. Ako dôkaz predložil list žalovaného zo dňa 17.10.2018, v ktorom poukázal na tento nesúlad fakturácie so skutočnou výmerou /č.l.43/. Zároveň požadoval od žalobcu vypracovanie a zaslanie protokolov o prevzatí lešenia, nakoľko protokoly, ktoré sú pripojené k faktúram, nie sú podpísané konateľom žalovaného.
9. Žalovaný v odpore okrem iného udáva, že 3 faktúrami, zaplatenie ktorých je predmet sporu, žalobca uplatňuje montáž lešenia v množstve 973 m2, pričom vo faktúrach č. 2018109 a 2018129 /č.l.39,40/, účtuje montáž lešenia v rozsahu 1.396 m2, čím spolu si uplatnil voči žalovanému montáž lešenia o celkovej výmere 2.369 m2. Žalovaný udáva, že celková výmera fasády, ktorá bola predmetom stavebných prác pre investora, činila 1.599 m2, čím poukazuje, že výmera fakturácie žalobcom presahuje minimálne 770 m2, plochy, ktorá je predmetom fasády /2369 - 1599/.
10. V odpore žalovaný namieta aj dobu prenájmu lešenia, keďže faktúrou žalobcu č. 2018209 /č.l.27/, žalobca uplatňuje prenájom lešenia od 1.9. do 16.9. v množstve 911 m2 a od 17.9. do 2O.9.2018 114 m2. Žalovaný nesúhlasí s dobou prenájmu od 13.9.2018 do 21.9.2018, keďže 12.9.2018 bolo dielo odovzdané, samotná budova investorovi Psychiatrická nemocnica n.o., o čom predložil súdu zápis o odovzdaní a prevzatí, z ktorého je zrejmé, že preberacie konanie bolo ukončené 12.9.2018 /č.l.37-38/ a zároveň predložil do spisu aj záznam zo stavebného denníka zo dňa 12.9.2018, v ktorom je uvedené, že bola prevedená demontáž lešenia v celkovom množstve 185 m2 /č.l.42/2/.
11. Žalobca vo svojom vyjadrení doručeného súdu 26.3.2019 /č.l. 75-77/ k odporu žalovaného uviedol, že pokiaľ sa týka výmery, ktorú namieta žalovaný, výmera stavebnej plochy, ku ktorej sa vykonáva montáž fasádneho lešenia, nikdy nemôže byť z technického hľadiska rovnaká ako výmera samotného lešenia. Podkladom pre vyčíslenie nároku žalobcu boli v danej veci protokoly o odovzdaní a prevzatí lešenia do užívania, ktoré boli potvrdené samotným žalovaným, v akej výmere a ktorý deň došlo k odovzdaniu a prevzatiu samotného lešenia. Z uvedeného dôvodu považuje túto námietku za neopodstatnenú, keďže rozsah namontovaného lešenia nemožno zistiť s odstupom niekoľkých mesiacov. Ako dôkaz predložil súdu protokoly o odovzdaní a prevzatí lešenia do užívania zo dňa 4.7.2018, 30.7.2018, 25.8.2018, 4.6.2018 a 29.6.2018 /č.l.78-82/, ktoré už boli pripojené k samotnej žalobe na č.l. 21 až 25.
12. V bode IV. k námietke žalovaného pokiaľ sa týka doby lešenia aj po 12.9.2018, kedy mala byť demontovaná časť lešenia zo strany žalovaného, k tomu uviedol, že zo samotnej zápisnice o odovzdaní diela, ktorá bola vyhotovená 12.9.2018 /č.l.37,38/ nevyplýva, že uvedeného dňa došlo k demontáži lešenia. Naopak v uvedenom zápise je uvedené, že termín úplného vyprázdnenia stanoviska má byť ukončený do 30.9.2018 /č.l.38/. Zápisy, ktoré predkladá žalovaný, výpis zo stavebného denníka a zápis o odovzdaní a prevzatí diela, nepreukazujú, že doba nájmu bola do 12.9.2018. V ďalšom poukázal na ustanovenie článku V., bod 5.6 zmluvy citovaného vyššie, podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli, že výpočet výšky nájomného za predmet nájmu bude stanovený ako súčin dĺžky a pracovnej výšky namontovaného a nájomcom povereného osobou prevzatého predmetu nájmu na základe preberacieho protokolu a počtu kalendárnych dní v mesiaci, za ktorý prenajímateľ nájomné uplatňuje, t.j. lehotu, počas ktorej je predmet nájmu v dispozícii nájomcu /dĺžka x pracovná výška x kalendárne dni/. Podľa citovaného ustanovenia je pre určenie výšky nájomného za fasádne lešenie rozhodujúci deň jeho demontáže ako deň, kedy sa lešenie dostalo do dispozície žalobcu ako prenajímateľa, t.j. deň kedy žalobca ako prenajímateľ mohol opätovne disponovať s lešením.
13. Žalobca navrhol vypočuť ako účastníka konania konateľa žalobcu Pavla Michalka a svedka M. ktorý daný obchodný prípad riešil.
14. Žalovaný vo svojom podaní, doručeného súdu 26.4.2019, zotrval na podanom odpore na skutočnostiach v ňom uvedených /č.l. 94-96/, s tým, že opätovne poukázal na tú skutočnosť, že nie je možný rozdiel medzi fasádnou plochou a množstvom lešenia v množstve 770 m2, na čo poukázal v samotnom odpore a zároveň navrhol, aby súd vypočul ako účastníka Martina Zamboryho, konateľa žalovaného, R., ako stavbyvedúceho, IH., hlavného projektanta, ktorá zabezpečoval projektovú dokumentáciu, Gabriela Horvátha, konateľa spoločnosti REKMONT SERVIS ako čiastkového subdodávateľa dodávky lešenia na časť stavby a Stanislava Mizera ako subdodávateľa, ktorý má zamerané výmery stien.
15. Konateľ žalobcu Pavol Michalko na pojednávaní dňa 4.9.2019 ako účastník /č.l.117-121/ uviedol, že samotné protokoly, ktoré sú predložené v spise o odovzdaní a prevzatí lešenia sa vyhotovovali v deň ukončenia montáže lešenia a následne boli odoslané konateľovi žalovaného na odsúhlasenie. Samotný protokol sa urobil vždy, keď sa urobila nová fasáda, vždy po ukončení prác sa lešenie demontovalo. Vo faktúrach je uvedený len objem lešenia, ktoré v skutočnosti stálo na konkrétnych fasádach, aj z tohto hľadiska nie je možné robiť nejaké ďalšie merania a počítania, keďže ten stav je nezvratný, keďže lešenie bolo rozobrané. Samotné protokoly o odovzdaní a prevzatí lešenia podpisoval konateľ, alebo M., ktorý prevádzkoval konkrétny obchod pre žalobcu. Všetky protokoly boli zaslané na mailovú adresu konateľa žalovaného. Protokoly sa nepodpisovali priamo na mieste, kde sa fasáda uskutočňovala, ale sa vyhotovovali u žalobcu a mailom sa zasielali na odsúhlasenie žalovaného. K odsúhlaseniu výmery lešenia dochádzalo medzi pracovníkmi žalobcu a žalovaným priamo na stavbe. Konateľ uviedol, že z 5 protokolov o odovzdaní a prevzatí lešenia podpísal osobne protokol zo dňa 4.6.2018 a všetky ostatné sú podpísané M. Konateľ uviedol, že počas celého obdobia spolupráce, žalovaný nikdy nenamietal výmery, ktoré boli fakturované, keďže tieto výmery boli podpísané a žalobca nevykonával nejakú fotodokumentáciu, z ktorej by to bolo možné zistiť. Pokiaľ sa týka samotnej reklamácie zo strany žalovaného, posledná faktúra bola vystavená 21.9.2018 /č.l.27/ a žalovaný 18.10.2018 zaslal reklamáciu /č.l.43/, kedy už nebolo čo reklamovať, všetky preberacie protokoly boli zasielané na mailovú adresu spoločnosti žalovaného na mail konateľa žalovaného.
16. Konateľ žalovaného Martin Zambory na tomto pojednávaní ako účastník uviedol, že bol prítomný iba raz pri odovzdaní a prevzatí lešenia a podpísal prvý protokol 4.6.2018 /č.l.25/. Stretol sa iba raz pred začatím samotných prác s konateľom žalobcu a M., keď prezerali samotné stanovisko. Konateľ k 5 protokolom o odovzdaní a prevzatí lešenia /č.l.21-25/ uviedol, že okrem jedného tieto protokoly osobne nepodpísal a nedal ani nikomu pokyn na podpis týchto protokolov. Až niekedy v októbri zistil, že v jeho mene sa podpísala P., ktorá nemala žiadne písomné ani iné poverenie, kedy zistil, že výmera lešenia nezodpovedá reálnemu stavu na fasádach. Pokiaľ sa týka P. uviedol, že táto je pracovníčkou firmy Plynroz a.s. Sobrance, s ktorou žalovaný kooperuje a spolupracuje na spoločných akciách pri verejnom obstarávaní a táto spoločnosť využívala aj prostriedky žalovaného, čo sa týka licencie na tepelno- izolačné práce, čiže spolu spolupracujú. Samotná Ing. P. vykonáva v spoločnosti Plynoroz a.s. funkciu rozpočtárky. Pokiaľ sa týka iných podpisov za žalovaného, uviedol, že podpísala iba tie protokoly bez jeho vedomia na tejto stavbe, iné veci nepodpisovala. Konateľ uviedol, že v rámci štandardnej spolupráce so súhlasom konateľa spoločnosti Plynroz a.s. žalovaný mohol využiť technické prostriedky a znalosti P.j, keďže žalovaný nemá funkciu rozpočtárky. Konateľ žalovaného uviedol, že všetky písomnosti podpisoval iba on na iných dielach. Konateľ žalobcu uviedol, že P. nepozná, nič mu to nehovorí .Konateľ žalovaného taktiež uviedol, že nebol prítomný pri podpisovaní týchto protokolov, pri zameraní, toto zabezpečoval R., ktorý bol stavbyvedúci na predmetnom diele.
17. Na otázku odkiaľ mala IH. kontakt na M. pečiatku spoločnosti, konateľ žalovaného uviedol, že s uvedenou pracovníčkou Plynrozu a.s. spolupracuje žalovaný už dlhšie, keďže pre žalovaného vykonávala archivácie stavby, prípravu stavby, z uvedeného dôvodu mala pečiatku žalovaného, keďže cenové ponuky sa vyhotovovali v sídle tejto spoločnosti. Žalovaný zotrval na svojej výpovedi, že všetky preberacie protokoly mohol podpisovať iba on a toto vyplýva zo samotnej zmluvy o nájme. Nepoveril žiadnu osobu na podpisovanie protokolu.
18. Na pojednávaní 23.10.2019/ č.l. 128/ svedok M. uviedol, že pre žalobcu pracuje ako podnikateľ v pozícii obchodného zástupcu, s tým, že má uzatvorenú rámcovú zmluvu, v rámci ktorej zabezpečuje pre žalobcu činnosti súvisiace s lešením. V rámci tejto spolupráce vykonáva všetky činnosti, ktoré súvisia s lešením. Pokiaľ sa týka samotných protokolov o odovzdaní a prevzatí lešenia v tomto protokole je uvedené všetko, čo sa týka samotného lešenia. Ďalej uviedol, že prvý protokol zo dňa 4.6.2018 bol podpísaný konateľom žalobcu p. Michalkom a taktiež p. Zamborym, konateľom žalovaného, ktorý protokol bol podpísaný v jeho prítomnosti zo strany žalovaného. Pokiaľ sa týka ostatných 4 protokolov, tieto boli odosielané mailom na adresu žalovaného. Všetky protokoly mu boli doručené mailom z adresy mailovej žalovaného, neskoršie po ich vyhotovení, avšak všetky boli doručené s pečiatkou a podpisom žalovaného. Neskúmal podpis, keďže tieto protokoly mu boli doručené z mailu žalovaného. Na samotnej stavbe bol dvakrát, prvýkrát v máji, keď sa podpisovala zmluva a druhýkrát, keď konateľ žalovaného podpísal prvý protokol. Pokiaľ sa týka Ing. P., nikdy s ňou nehovoril, nikdy ju osobne nevidel, iba registroval, že jej meno bolo na maile spoločnosti žalovaného. Na otázku žalovaného, či ho niekto požiadal o premeranie postaveného lešenia, k tomu uviedol, že žiadosť o premeranie stavby mu bola doručená až niekedy v decembri 2018, v čase keď lešenie už dávno nestálo. Pokiaľ sa týka stavu minulého, nie je možné zistiť, aké lešenie bolo postavené. Svedok uviedol, že protokoly zo dňa 30.7.2018, 4.7.2018 a 29.6.2018 mu boli doručené s podpisom žalovaného dňa 4.9.2018. Ďalšie 2 protokoly nevedel presne uviesť kedy mu došiel ďalší mail, kde boli zostávajúce 2 protokoly. V ďalšom uviedol, že pokiaľ sa týka samotného spôsobu premeriavania lešenia, toto sa presúvalo, nejaká časť sa ukončila a postavila sa vždy ďalšia, vždy pri ukončení tam boli školení lešenári, ktorí zamerali tento stav. Uviedol, že bola zaplatená faktúra, ktorá sa týkala protokolu zo dňa 4.6.2018, podpísaného žalovaným, ale aj protokolu zo dňa 29.6.2018 na výmeru 557 m2, podpísaného p. U. /č.l.24 spisu/. Pokiaľ sa týka urgencie, alebo reklamácie zo strany žalovaného R., stavbyvedúceho, svedok uviedol, že telefonicky rozprával so stavbyvedúcim, avšak ten mu vysvetlil, že výmera lešenia zodpovedá vždy väčšej výmere ako výmera fasády.
19. Svedok R. na tomto pojednávaní /č.l. 136/ vo svojej výpovedi uviedol, že pre žalovaného vykonával funkciu stavbyvedúceho na základe dohody už asi 4 roky, s tým, že niekedy pracuje 2 hodiny, niekedy 4 hodiny denne. Svedok uviedol, že samotného preberania lešenia, odovzdávania, sa nezúčastňoval, lešenie nikdy neprebral. Nikdy sa nepodieľal ani na vyhotovovaní protokolu o odovzdaní a prevzatí lešenia a nikdy ich ani nevidel. Svedok uviedol, že P.ykonáva pre žalovaného nejaké ponuky, svedkyňu osobne pozná, keďže s ňou spolupracoval 20 rokov. Ohľadom tejto akcie s ňou nekomunikoval. Svedok potvrdil, že viackrát žiadal, aby žalobca prišiel namontovať lešenie, avšak žiadne premeranie nežiadal,
keďže toto sa realizovalo pre zahájením samotných prác. Pokiaľ sa týka Ing. U. svedok uviedol, že nevie o tom, aby podpisovala niečo za žalovaného na stavbe nikdy nebola, komunikovala iba s konateľom žalovaného.
20. Svedkyňa P. uviedla, že pracuje v spoločnosti Plynroz a.s Sobrance ako rozpočtárka a táto spoločnosť ako jej zamestnávateľ spolupracuje so žalovanou spoločnosťou. Svedkyňa uviedla, že nemá žiadnu zmluvu pracovnú, ani dohodu so žalovaným, pokiaľ sa týka výkonu nejakých prác. K spolupráci so žalovaným uviedla, že pripravovala podklady, ktoré sa týkali rozpočtu na pokyn svojho vedúceho P., kedy o to požiadal. Tieto dve firmy spolupracovali na základe spolupráce konateľov, vykonávala nejaké služby pre žalovaného podľa pokynov svojho konateľa. Nemala žiadne splnomocnenie od konateľa žalovaného vo veciach zastupovania pri verejnom obstarávaní alebo iných zákazkách, ktoré súviseli s činnosťou, ktorú svedkyňa vykonávala. Nepodpisovala ani podklady do verejnej súťaže. Na otázku, či ani raz nepodpísala žiadnu listinu, uviedla: „No možnože, ale nepamätám sa, keď zabudol niekde uviesť podpis, ale nesľubujem, nepamätám sa, že by som také niečo spravila.“ K protokolom o odovzdaní a prevzatí lešenia v spise na č.l. 21-25 uviedla, že tieto protokoly jej boli doručené a taktiež boli doručené aj konateľovi žalovaného, s tým, že boli adresované konateľovi žalovaného, boli doručené im obidvom. K otázke, prečo chodili na adresu svedkyne, svedkyňa uviedla, že zrejme konateľ žalovaného dal žalobcovi adresu svedkyne. Svedkyňa uviedla, že tieto protokoly jej chodili na mailovú adresu: rise s.r.o.vyroba. Na otázku súdu, či na týchto protokoloch je jej podpis uviedla: „Bolo to dávno, vyzerá ako podpis p. Zamboryho“. Ďalej uviedla, že si nepamätá, ale v zhone práce sa mohlo stať, že ich podpísala nevedomky. V ďalšej výpovedi uviedla, že sa nepamätá, či je to jej podpis, mohlo sa to stať. Konateľ žalovaného uviedol, že tieto preberacie protokoly okrem jedného nepodpísal, takže zrejme ich mohla podpísať P. omylom. Svedkyňa na tomto pojednávaní uviedla, že vybavovala agendu, ktorá chodila do mailovej schránky risesro.vyroba@gmail.com <mailto:risesro.vyroba@gmail.com> a z tejto mailovej adresy odoslala poštu. Zároveň svedkyňa uviedla, že je možné, že ak podpísala nejakú písomnosť za žalovaného, bolo by tam uvedené „v zastúpení“ a uviedla by svoje meno, ale nevie, či nejaký taký dokument bol vystavený. Pokiaľ sa týka samotnej pečiatky žalovaného, tak túto pečiatku mala k dispozícii, keďže v r. 2018 prebiehala nejaká súťaž a pečiatka žalovaného bola u nej na stole.
21. V záverečnom prednese žalobca uviedol, že P. bola oprávnená konať za žalovaného z dôvodu, že medzi spoločnosťou Plynroz a.s., v ktorej pracovala táto osoba a žalovaným, bola dlhodobá spolupráca a jej konanie treba vykladať podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 18.4.2006, sp.zn. 32Odo/317/2005, v zmysle ktorého konanie za podnikateľa v rámci zákonného zastúpenia sa týka všetkých osôb, ktoré boli poverené pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou, pričom tieto osoby nemusia byť v pracovnom, členskom, alebo inom pomere. Zároveň uviedla, pokiaľ by aj došlo k prekročeniu oprávnení P. konať za žalovaného, v tomto prípade je chránený dobromyseľný adresát tohto úkonu, v danom prípade samotný žalobca. Žalobca posielal maily s protokolmi na mailovú adresu žalovaného a z tejto mailovej adresy mu boli vrátené s podpisom žalovaného a s otlačkom pečiatky.
22. Žalovaný v záverečnom prednese uviedol, že protokoly o odovzdaní a prevzatí okrem jedného boli podpísané neoprávnenou osobou a iba konateľ žalovaného Martin Zambory bol oprávnený tieto podpísať. Konateľ žalovaného by tieto protokoly nikdy nepodpísal, berúc do úvahy rozdiel medzi výmerou fasády a výmerou lešenia, ktorá bola fakturovaná. Samotná svedkyňa P. vo svojej výpovedi potvrdila, že nebola oprávnená podpisovať tieto protokoly, pretože pre žalovaného vykonávala iba úkony ako rozpočtárka pre účely verejného obstarávania.
23. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi v zmysle § 663 Občianskeho zákonníka je zo dňa 15.5.2018 /č.l.17-20/ je zrejmé, že táto zmluva bola uzatvorená medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti v súlade s ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a jedná sa o relatívny obchod.
24. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, je zrejmé, že zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
25. Medzi účastníkmi nie je sporné, že jedná sa o obchodnoprávny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať jednak ustanovenia občianskeho zákonníka a v ostatných veciach príslušné ustanovenia obchodného zákonníka, ktoré nie sú upravené v tejto nájomnej zmluve.
26. Námietka žalovaného, že konateľ žalovaného Martin Zambory bol jediným kto bol oprávnený podpisovať protokoly o odovzdaní a prevzatí lešenia, súd považuje za neopodstatnenú, keďže zo samotnej zmluvy toto nevyplýva, nie je tam uvedené, naopak v záhlaví samotnej zmluvy nie je uvedená osoba, ktorá je oprávnená konať vo veciach technických.
27. Pre posúdenie nároku žalobcu je rozhodujúci predmet nájmu, ktorý v článku 5, bod 5.6 bol dohodnutý, že tento bude predstavovať ako súčin dĺžky a pracovnej výšky namontovaného a nájomcom poverenou osobou prevzatého predmetu nájmu na základe preberacieho protokolu. Z tohto ustanovenia zmluvy je zrejmé, že rozhodujúcim pre posúdenie rozsahu predmetu nájmu bol preberací protokol podpísaný žalovaným.
28. Spornou medzi účastníkmi je skutočnosť, či preberacie protokoly za žalovaného, na základe ktorých žalobca účtoval nájomné, podpísala oprávnená osoba, teda, či tieto protokoly mohol podpísať v zastúpení za žalovaného niekto iný, v danom prípade Ing. Iveta Falisová, ktorá ich mala podpísať podľa vyjadrenia konateľa žalovaného.
29. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
30. Podľa § 15 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
31. Podľa ods. 2, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
32. Z citovaného ustanovenia § 13 ods. 2 veta druhá je zrejmé, že za právnickú osobu okrem štatutárneho zástupcu môže konať aj zástupca. Toto konanie zákonného zástupcu je upravené okrem iného aj v § 15 ods. 1,2 Obchodného zákonníka.
33. Z citovaného ustanovenia § 15 vyplýva, že osoba, ktorú podnikateľ poveril pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou, sa považuje za zákonného zástupcu podnikateľa, nakoľko môže konať za podnikateľa bez plnej moci, ak je poverená určitou činnosťou a zároveň ak ide o činnosť týkajúcu sa prevádzkovania podniku. Za daného stavu je zrejmé, že pokiaľ určitá osoba koná za podnikateľa, vyžaduje sa splnenie 2 podmienok. Prvou podmienkou je, že táto osoba musí byť poverená určitou činnosťou, pričom nemusí ísť o zamestnanca podnikateľa a nie je tu ani obmedzenie, pokiaľ sa týka formy poverenia, alebo obsahu poverenia. Musí sa jednať o určitú činnosť, ktorej je vymedzená buď druhovo alebo individuálne, tak ako to aj konštatoval žalobca vo svojom záverečnom prednese. Druhou podmienkou vzniku oprávnenia poverenej osobe zastupovať podnikateľa, je, že činnosť, ktorou bola táto osobou poverená, sa týka predmetu podnikania.
34. Vo vzťahu k tretím osobám bude rozhodujúce označenie poverenia, podľa ktorého sa bude posudzovať aj obvyklosť konania zákonného zástupcu súvisiaca s činnosťou, na ktorú bol poverený. Existenciu poverenia bude musieť preukazovať a dokazovať tretia strana /v danom prípade žalobca/, prekročenie oprávnenia konať v mene podnikateľa bude dokazovať podnikateľ samotný /v danom prípade žalovaný/.
35. Podľa názoru súdu žalobca, ako tretia osoba v danom prípade preukázal existenciu poverenia zákonného zástupcu, ktorým je P., keďže podpísané protokoly mu boli doručené na jeho mailovú adresu s nečitateľným podpisom a odtlačkom pečiatky žalovaného. Tak žalobca, konateľ žalobcu Pavol Michalko, svedok M. a samotná svedkyňa P. potvrdili vo svojej výpovedi, že komunikácia medzi nimi prebiehala cez mailovú adresu samotného žalovaného. Podľa názoru súdu žalobca týmto dôkazom preukázal existenciu poverenia P. na podpísanie protokolov ako zákonného zástupcu žalovaného .
36. V súlade s ustanovením § 15 ods. 2 súd skúmal, či osoba poverená konaním za podnikateľa za žalovaného P. prekročila rozsah svojho oprávnenia konať za žalovaného a či o tomto prekročení vedel, alebo mohol vedieť samotný žalobca.
37. Samotná svedkyňa P. vo svojej výpovedi uviedla, že nebola oprávnená podpisovať za žalovaného iné písomnosti okrem činnosti, ktoré súviseli s rozpočtom a ani tieto listiny nepodpisovala, teda nebola oprávnená podpísať ani tieto protokoly. Pokiaľ sa týka ich samotného podpísania, nepamätala sa, či ich podpísala, alebo nie, avšak pripustila, že na týchto protokoloch je jej podpis.
38. Pokiaľ sa však týka tej skutočnosti, či konanie zákonnej zástupkyne prekračuje rozsah jej oprávnenia a či žalobca ako tretia osoba vedel, alebo mohol vedieť, dôkazné bremeno je na strane podnikateľa, žalovaného.
39. Podľa názoru súdu javí sa, že P. ako zákonná zástupkyňa žalovaného, prekročila rozsah svojho oprávnenia, avšak pre záväznosť jej konania za žalovaného je rozhodujúce, či žalobca vedel, alebo mohol vedieť o tomto prekročení.
40. Podľa názoru súdu žalobca nevedel, ani nemohol vedieť, že táto osoba ako zákonný zástupca, nie je oprávnená konať za žalovaného a pokiaľ by aj bola, že prekročila rozsah svojho oprávnenia. O tomto závere súdu svedčia nasledujúce skutočnosti:
a/ Žalovaný zaplatil faktúru žalobcovi č. 2018129 zo dňa 30.6.2018 /č.l.40/ na sumu 1.888,24 Eur, ktorá sa týkala montáže lešenia v množstvo 557 m2, podľa preberacieho protokolu zo dňa 29. 6. 2O18/č.l. 24/ ktorý podpísala svedkyňa, z čoho je zrejmé, že akceptoval jej podpis pri tomto protokole. b/ Komunikácia medzi svedkyňou , žalobcom a žalovaným prebiehala cez mail žalovaného, z čoho možno usudzovať, že žalobca nemohol vedieť, že komunikuje s osobou, ktorá nie je oprávnená konať za žalovaného. c/ V reklamácii, na ktorú poukazuje žalovaný zo dňa 17.10.2018 /č.l.43/, ktorou reklamuje výmeru montáže lešenia nie je žiadna zmienka o tom, že protokoly podpísala neoprávnená osoba, pričom tento mail zasielal konateľ žalovaného Martin Zambory /č.l.43/. d/ Na protokoloch o prevzatí lešenia okrem podpisu je pečiatka žalovaného, z čoho možno usudzovať, že žalobca bol v dobrej viere, že tento protokol bol podpísaný oprávneným zástupcom žalovaného, keďže mal k dispozícii pečiatku žalovaného. e/ Žalovaný nepoveril žiadnu osobu na podpisovanie protokolov, z čoho je zrejmé, že tieto podpisy mohla podpisovať aj iná oprávnená osoba, postupom, ktorý upravuje zákonné zastúpenie konať za podnikateľa.
41. Z vyššie uvedených dôvodov súd pri rozhodovaní vychádzal z výmery lešenia, ktorá je uvedená v samotných protokoloch, ktorá výmera je rozhodujúca pre posúdenie nároku žalobcu v súlade s článkom 5, bod 5.6 nájomnej zmluvy.
42. Žalovaný okrem iného namieta aj dobu nájmu lešenia v odpore proti platobnému rozkazu za obdobie po 12.9.2018, t.j. od 13.9.2018 do 21.9.2018, ktorú dobu žalobca fakturoval vo faktúre č. 2018209 /č.l.27/.
43. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
44. Podľa názoru súdu žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu síce poprel, avšak neúčinne z dôvodu, že samotným zápisom o prevzatí diela uzavreté medzi žalovaným a investorom zo dňa 12.9.2018 nepreukázal, že odovzdal lešenie žalobcovi /č.l.38/ a táto skutočnosť nevyplýva ani zo záznamu zo stavebného denníka zo dňa 12.9.2018.
45. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd mal za preukázané, že protokoly boli podpísané oprávnenou osobou, pokiaľ sa týka samotnej výmery, súd žalobe vyhovel.
46. Návrh žalovaného podaním doručeným súdu 26.4.2019 na vypočutie ďalších svedkov P. /č.l.95,96/, súd považuje za neopodstatnený, keďže výpoveď týchto svedkov za účelom zistenia výmery diela a jeho porovnávanie s fakturáciou lešenia je bez právneho významu, nijako nemôže zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Z tohto dôvodu tento dôkaz nevykonal.
47. Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
48. Podľa ods. 2, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
49. Keďže medzi účastníkmi nebola dohodnutá sadzba úrokov z omeškania v samotnej zmluve o nájme, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. účinného od 1.1.2015, podľa ktorého môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe ECB platnej k prvému dňu omeškania, zvýšenej o 9 % - percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
50. Súd priznal žalobcovi požadovaný 9 % úrok z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, tak ako to požadoval žalobca, keďže táto je v súlade s citovaným nariadením.
51. Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur priznal v súlade s § 2 vyššie citovaného nariadenia vlády.
52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v pomere 100 %, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, to znamená, že musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.