Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Csp-105-2017.pdf
PDF · 87.73 KB
Case nature
Area
Subarea
40Csp/105/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, IČO: 24 785 199, zastúpený ŠMÍDA advokátní kancelář s. r. o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. V. XXX/XX, F., o zaplatenie 210,59 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 69,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 69,97 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 01.12.2017 v spojení so späťvzatím žaloby v časti podaním zo dňa 09.04.2018 pred doručením žaloby žalovanej sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť 210,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 135,14 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca Provident Financial s. r. o. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 24.01.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový úver vo výške 300,-Eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných týždenných splátkach po dobu 45 týždňov, prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t. j. 31.01.2014 a posledná splátka bola splatná dňa 05.12.2014. Žalovaná sa zaviazala za poskytnutie úveru zaviazal zaplatiť náklady spojené s úverom vo výške 75,45 Eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok. Administratívny poplatok zahŕňa najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu spoločnosti Provident. Súčasne so zmluvnou žalovaná uzavrela Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa zaviazal zaplatiť odmenu za službu vo výške 154,50 Eur v pravidelných týždenných splátkach po dobu 45 týždňov. V časti uplatnenej odmeny za túto službu v sume 89,33 Eur zobral žalobca dňa 09.04.2018 žalobu späť. Žalovaná na svoju pohľadávku uhradila celkovo čiastku 164,86 Eur a 65,17 Eur na odmenu za poskytnutú službu, ktorú žalobca považuje za istinu č. 2. Žalovaná sa zaviazala uhradiť celkovú čiastku za poskytnutý úver 529,95 Eur, uhradila 230,03 Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávok aj zo zmluvy č. XXXXXXXXX na žalobcu. Žalovanej bola zmene a v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16.12.2016. Žalobca si tak uplatnil istinu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere 135,14 Eur, neuhradenú sumu na odmenu zo zmluvy o zabezpečení splátok 89,33 Eur, pre ktorú
následne zobral žalobu späť, náklady spojené s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere 75,45 Eur a úrok z omeškania zo sumy 135,14 Eur od 17.12.2016.
3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
4. Nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 Eur, súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, že dňa 22.11.2019 o 11:00 hod. v pojednávacej miestnosti č. 149 bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok.
5. Súd sa oboznámil so žalobou, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.01.2014, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru, Výpisom splátok a úhrad z databázy právneho predchodcu žalobcu Provident Financial, s. r. o., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, prílohou č. 1, predžalobnou výzvou zo dňa 05.10.2017, ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
6. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.01.2014 vyplýva, že ju uzavrel žalovaná ako spotrebiteľ, s vymedzením osoby žalovanej ako fyzickej osoby, s právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 300,-Eur, splatný v 45 týždenných splátkach po 8,35 Eur, pričom posledná splátka bola vo výške 8,05 Eur. Úrok bol dohodnutý na 22,90 % p. a. t. j. 32,54 Eur a poplatok na 42,91 Eur (spolu 75,45 Eur), RPMN na 69,48%. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver predstavovala 50,91 %. Celková čiastka, ktorú bol dlžník/zákazník povinný zaplatiť, bola vo výške 375,45 Eur. Posledná splátka, a tým aj celý úver, bola splatná 45. týždeň po dni uzavretia zmluvy, a to v siedmy deň tohto týždňa.
7. Z výpisu splátok a úhrad z databázy právneho predchodcu žalobcu Provident Financial, s. r. o vyplýva vykonanie úhrad žalovanej od 31.01.2017 do 22.12.2014 v celkovej sume 230,03 Eur.
8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase poskytnutia úveru (ďalej len „ zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9. Podľa § 2 písm. d) a h) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom; celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
10. V zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
11. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
12. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase vzniku úverového vzťahu ( ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, so skutkovým stavom tvrdeným žalobcom a nesporovaným žalovanou dospel súd k právnemu záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bol uzavretou Zmluvou zo dňa 24.01.2014 založený spotrebiteľský vzťah, v ktorom žalovaná vystupuje ako spotrebiteľ a žalobca ako dodávateľ. Žalovaná spĺňa podmienky na priznanie zvýšenej hmotnoprávnej a procesnoprávnej ochrany podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a osobitných ustanovení Občianskeho zákonníka a Civilného sporového poriadku. Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 300,- Eur, žalovaná uhradila celkovo 230,03 Eur, následne sa dostala do omeškania s riadnym a včasným plnením povinnosti. Súd z úradnej povinnosti preskúmal náležitosti zmluvy a zistil, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, a to údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v nej nie je uvedený termín konečnej splatnosti. Konečná splatnosť je definovaná len ako siedmy deň 45. týždňa po uzavretí zmluvy, čo však nie je možné považovať za konkrétny termín. Zákon v čase uzavretia zmluvy výslovne vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti, nepostačuje len uvedenie výpočtu, ako je možné tento termín zistiť. Následkom neuvedenia termínu konečnej splatnosti je vznik nevyvrátiteľnej domnienky, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Právny predchodca žalobcu definoval termín konečnej splatnosti úveru ako siedmy deň 45.týždňa po uzavretí zmluvy. Takáto definícia termínu konečnej splatnosti nedáva spotrebiteľovi možnosť okamžite posúdiť rozsah svojho záväzku. Súd v prvom rade vychádza z toho, že v čase uzavretia zmluvy nič nebránilo veriteľovi zmluvný formulár pripraviť tak, aby v ňom bol určitým, celkom jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom uvedený termín konečnej splatnosti úveru uvedením jednoznačného dátumu. Ďalej súd vychádzal z toho, že priemerný spotrebiteľ pri podpise zmluvy obsahujúcej veľké množstvo údajov nemusí byť schopný okamžite zistiť dátum, kedy je posledná splátka úveru splatná. Tým viac, ak nejde o jednoduchý výpočet (napr. rok po uzavretí zmluvy, dva roky a podobne), ale ak výpočet vyžaduje od spotrebiteľa prepočítať týždne, v tomto prípade 45ty týždeň od poskytnutia úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch úplne jednoznačne vyžadovalo uviesť v zmluve nielen dobu trvania zmluvy, ale aj termín (teda dátum) konečnej splatnosti úveru, čo v posudzovanej zmluve jednoznačne absentuje. Aj Súdny dvor EÚ sa vyslovil v rozsudku C-42/15, že zmluva o úvere môže byť posudzovaná ako bezúročná a bez poplatkov, ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
14. Ak spotrebiteľ bez (nie jednoduchého) matematického výpočtu nemôže posúdiť, dokedy bude úver splácať, nemôže riadne posúdiť pred uzavretím zmluvy rozsah svojho záväzku. V takom prípade môže byť aj pri použití eurokonformného výkladu ustanovení § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu súd posúdil zmluvu a úver na jej základe poskytnutý za bezúročný a bez poplatok.
15. K Zmluve o zabezpečení splátok úveru súd napriek späťvzatiu žaloby v časti súd prihliadol a zaoberal sa ňou z dôvodu vykonaných úhrad žalovanou a započítaní časti týchto úhrad ( 19 x 3,43 Eur) celkovo v sume 65,17 Eur na istinu tejto zmluvy. Súdy svojou rozhodovacou činnosťou ustálili, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je zmluvou, ktorá zakladá povinnosť obchodného zástupcu osobne vyberať týždenné splátky za poskytnutý úver, primárne v domácnosti dlžníka alebo na inom dohodnutom mieste. Táto služba je poskytovaná za odplatu v každom jednom prípade vo výške 51,50 % z poskytnutej istiny úveru. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (napr. z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/368/2017). Je nepochybné, že táto zmluva je zmluvou závislou k hlavnej zmluve o spotrebiteľskou úvere a preto znáša právne dôsledky posúdenia zmluvy o úvere za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko je s vlastnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere prepojená a vytvára jeden celok.
16. Žalovanou vykonané úhrady na istinu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na istinu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktorú súd považoval aj za absolútne neplatné dojednanie odmeny za služby pre značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, aj keď bola individuálne dojednaná, súd započítal výlučne na úhradu istiny poskytnutého úveru. Žalobcovi vznikol teda zo zmluvy o úvere nárok na vrátenie istiny vo výške (300 - 230,03) 69,97 Eur. Žalobný návrh v prevyšujúcej časti uplatnenej istiny a nákladov spojených s úverom zo zmluvy vo výške 75,45 Eur - zloženého z úroku v sume 32,54 Eur a poplatku za garantovanú službu v sume 42,91 Eur - zamietol.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej istiny jednotlivých splátok, pričom posledná splátka bola splatná dňa 05.12.2014. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni uzavretia a účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, od 17.12.2016, ktorý súd priznal.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď náhradu trov konania pomerne rozdelil a v prevažnej miere úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania v súlade s článkom 4, 16, 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, nakoľko si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, v konaní bola pasívna, preto jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.