Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-16-2016.pdf
PDF · 89.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9Csp/16/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. K. X, XXX XX K., o zaplatenie 3.052,09 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Konanie s a v časti zaplatenia sumy 980 eur s prísl. z a s t a v u j e.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
IV. Osobitný subjekt m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou z 15.07.2016 sa žalobca po späťvzatí v časti zaplatenia sumy 1.197,92 eur s prísl. na žalovanom domáhal zaplatenia istiny vo výške uvedenej v záhlaví tohto rozhodnutia s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dôvodom je podľa žalobcu nesplnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke z 12.04.2012 č. 5013744, ktorej predmetom boli peňažné prostriedky v celkovej výške 8.941,40 eur.
2. Žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 76 mesačných splátkach vo výške 121,06 eur. Do podania žaloby žalovaný na dlh zaplatil 1.360,70 eur. V priebehu konania zaplatil 1.197,92 eur a neskôr ďalších 980 eur (poslednú splátku realizoval 11.11.2019 vo výške 70 eur). Predmetom konania tak ku dňu rozhodovania súdu boli peňažné prostriedky v celkovej výške 3.052,09 (4.250,01 eur - 1.197,92 eur).
3. Listom zo 20.07.2013 označenou ako predžalobná upomienka vyzval žalobca žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok naraz. Celkový dlh tak na danej zmluve ku dňu podania žaloby predstavoval podľa tvrdenia žalobcu sumu 4.250,01 eur.
4. Žalobca sa tak na žalovanom (po dvoch čiastočných späťvzatiach v celkovej výške 2.177,92 eur) domáhal zaplatenia dlžnej istiny vo výške 2.072,09 eur s príslušenstvom špecifikovaným v podaní z 19.11.2019.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným 12.04.2012 Zmluvu o poskytnutí pôžičky. Jej predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 4.160,22 eur pri celkovej výške 8.941,40 eur a celkových nákladoch spotrebiteľa 4.781,18 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť
žalobcovi dohodnutú sumu v 76 mesačných splátkach vo výške 117,65 eur (v žalobe nesprávne uvedené 121,06 eur), pri ročnej úrokovej sadzbe 32%, RPMN 32% a priemernej hodnote RPMN 18,77%.
7. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 08/2018 (august roku 2018).
8. Medzi stranami nebolo sporným tvrdenie žalobcu, že žalovaný na uvedený dlh zaplatil vyššie uvedené sumy v celkovej výške 2.177,92 eur.
9. Z listinného dôkazu žalobcu označeného ako ,,Predžalobná upomienka“ súd zistil, že žalovaný mal byť žalobcom vyzvaný na jednorazové zaplatenie istiny v celkovej výške 8.210,98 eur v lehote troch dní od doručenia výzvy.
10. Žalobca však nepreukázal doručenie tejto výzvy do dispozičnej sféry žalovaného (spotrebiteľa).
11. 19.09.2016 pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding, a. s.) postúpil pohľadávku z predmetnej Zmluvy o poskytnutí pôžičky na žalobcu. Na základe tejto právnej skutočnosti súd na návrh postupníka pripustil zmenu v osobe pôvodného žalobcu.
12. Na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním súd dospel k nasledovným právnym záverom.
13. Právne vzťahy sporových strán sa riadia ust. §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje (ust. §1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
15. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (ust. §2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch).
16. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (ust. §53 ods. 9 OZ).
17. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Žalobca v prejednávanom spore ani netvrdil, že sa so žalovaným dohodol na svojom práve žiadať v prípade jeho omeškania jednorazové splatenie pohľadávky tak ako to predpokladá ust. §565 OZ.
19. Avšak, aj keby sa zmluvné strany dohodli na tejto možnosti veriteľa uplatniť právo podľa ust. §565 OZ, právny predchodca žalobcu v postavení veriteľa si ho uplatnil spôsobom odporujúcim kogentnému ustanoveniu §53 ods. 9 OZ. Táto skutočnosť je zrejmá z vyššie uvedeného vykonaného dokazovania. Vyhlásenie predčasnej splatnosti je tak právnym úkonom neplatným keďže je v rozpore so zákonom (ust. §39 OZ).
20. Režim splatnosti jednotlivých splátok tak pokračoval až do splatnosti poslednej splátky v auguste 2018.
21. Pôvodný veriteľ (žalobca) však s aktuálnym veriteľom (žalobcom) uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky už 19.09.2016.
22. Žalobca (ani pôvodný, ani aktuálny) nepredložil v konaní dôkaz o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky veriteľom ani dôkaz preukázania postúpenia pohľadávky postupníkom (aktuálnym žalobcom). Obaja žalobcovia (pôvodný ani aktuálny) v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani netvrdili, žeby žalovanému doručili do jeho sféry vplyvu oznámenie o postúpení pohľadávky, prípadne preukázanie postúpenia pohľadávky. Aktuálny žalobca tak neurobil ani na námietku osobitného subjektu z 15.05.2019, ktorá mu bola doručená 10.06.2019 s vyjadrením k žalobe.
23. Právo vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádza a veriteľ ho nemôže previesť na tretiu osobu, to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (ust. §17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 438/2015 Z. z.).
24. Je zrejmé, že v danom prípade veriteľ porušil ustanovenie §17 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Túto zmluvu je tak potrebné kvalifikovať ako právny úkon neplatný.
25. V dôsledku posledne uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v právnom postavení postupníka pohľadávky voči žalovanému z vyššie uvedenej zmluvy o poskytnutí pôžičky nie je aktívne vecne legitimovaným, a preto žalobu zamietol.
26. Podaním z 19.11.2019 vzal žalobca žalobu späť v časti zaplatenia sumy 980 eur, a preto bolo v tejto časti konanie zastavené podľa ust. §145 ods. 2 C. s. p.
27. Žalovaný bol v konaní plne úspešný. Právo na náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnil, ani mu z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú, a preto bolo o nich rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku II tohto rozsudku.
28. Osobitný subjekt bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu bol podľa ust. §255 ods. 1 C. s. p. voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% pri celkovej hodnote sporu vo výške 4.250, 01 eur. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Podľa ust. §255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa ust. §256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
31. Predmetom konania bol pôvodne nárok pôvodného žalobcu na uspokojenie pohľadávky vo výške 4.250,01 eur s prísl. V priebehu konania vzal žalobca žalobu späť v časti zaplatenia sumy v celkovej výške 2.177,92 eur. Bolo preto namieste posúdiť otázku zavinenia za vznik trov i tejto časti konania.
32. Rozhodovanie súdu o náhrade nákladov konania pri jeho zastavení z dôvodu zavinenia niektorej zo sporových strán predstavuje procesnú sankciu svojho druhu, ktorá má kompenzačnú povahu. Platí
totiž, že náhradu nákladov sporového konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená o zásadu zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tej strane, ktorá ich vznik zavinila. V takom prípade nemožno vykladať pojem ,,zavinenie“ v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je chovanie sporovej strany (teda i prejav vôle žalobcu spočívajúci v späťvzatí žaloby).
33. V ust. §256 ods. ods. 1 C. s. p. sú premietnuté zákonné princípy, podľa ktorých náhrada nákladov zaťažuje tú stranu, ktorá v spore nebola úspešná, prípadne stranu, ktorá zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Náklady strany pritom predstavujú majetkovú ujmu, ktorú strana utrpela v adekvátnej príčinnej súvislosti so samotným konaním. Tento zásah je strana bez náhrady povinná strpieť zásadne len vtedy, ak ju sama spôsobila. Procesnoprávny inštitút náhrady trov (nákladov) konania tak predstavuje zvláštny prípad náhrady škody, a to škody, ktorá vznikla v súvislosti so sporovým konaním. V tomto zmysle je potrebné porozumieť i zásade úspechu vo veci, ktorá ovláda náhradu nákladov sporového konania a rovnakým spôsobom je potrebné chápať i zásadu zavinenia obsiahnutú vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení. V prípade zastavenia konania (v prejednávanej veci v rozsahu zaplatenia sumy v celkovej výške 2.177,92 eur) nemôže konanie dospieť do štádia meritórneho rozhodovania. Preto nemožno pre určenie, kto vznik nákladov konania spôsobil aplikovať kritérium úspechu vo veci. Týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané čisto v procesnom slova zmysle), kto zavinil, že konanie nemohlo dospieť do štádia vecného rozhodnutia. Aplikáciu zásady zavinenia je potrebné vnímať ako kompenzáciu nákladov, ktoré vznikli tomu, kto zastavenie konania nezavinil.
34. V kontradiktórnom konaní sa otázka náhrady nákladov konania odvíja od zistenia, ktorá zo strán v konaní dosiahla a v akom rozsahu procesný úspech. Pri zastavení konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, žalobca v zásade nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne pre chovanie žalovaného.
35. Pri zvažovaní dôvodnosti uplatneného nároku je však neprípustné jeho formalistické posúdenie. V konkrétnom prípade (ako je tomu v prejednávanom spore) je nevyhnutné prihliadnuť i k odôvodneniu žalobného petitu, a to za účelom eliminácie stavu, ktorý by bol v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti. Princíp procesného výsledku nemožno chápať formálne, pretože nielen petit, ale i skutkové tvrdenia, teda dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca žalovaného plnenia domáha (pozri napr. Ústavný súd ČR, ÚS I. ÚS 2899/10).
36. Napriek tomu, že sa dôvodnosť späťvzatia posudzuje hlavne procesne, nemožno pri rozhodovaní o náhrade trov konania zastaveného pre späťvzatie z dôvodu, že po podaní žaloby zaplatil žalovaný žalobcovi požadovanú sumu, opomenúť niektoré hmotnoprávne aspekty (ak sa viažu k overeniu zavinenia na zastavení konania). Súd sa preto, za účelom posúdenia, či bola žaloba podaná dôvodne, v prípade sporu, či žalovaný uspokojil žalobcom uplatňovaný nárok splatný pred alebo po podaní žaloby nemôže zásadne vyhnúť odpovedi na otázku, kedy sa vymáhaný nárok stal splatným (pozri NS ČR sp. zn. 29Cdo 170/2015).
37. Keďže v prejednávanej veci vznikol obdobný spor (námietka osobitného subjektu, ktorou namietal, že pôvodný žalobca (veriteľ) postúpil na žalobcu (postupníka) pohľadávku nesplatnú, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť túto otázku i v rámci rozhodovania o nároku osobitného subjektu na náhradu trov konania voči žalobcovi.
38. Pôvodný žalobca v právnom postavení veriteľa právo podľa ust. §565 OZ uplatnil spôsobom odporujúcim kogentnému ustanoveniu §53 ods. 9 OZ. Preto v okamihu podania žaloby nenastal stav žalovateľnosti nároku voči žalovanému (actio nata). Režim splátok úveru pokračoval až do augusta roku 2018. Z uvedeného je zrejmé, že už samotná žaloba z 15.07.2016 bola pôvodným žalobcom podaná nedôvodne, a preto všetky náklady, ktoré konanie vo veci samej vyvolalo, je nutné pričítať práve na jeho ťarchu. Náhrada trov zastaveného konania tak žalobcovi patriť nemôže.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.