Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2P-98-2023.pdf
PDF · 99.39 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/98/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté detí: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, XXX XX B. D., 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, XXX XX B. D., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, otec: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. D., XXX XX B. D., t.č. C. XXXX/XX, XXX XX B. D., matka: F. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX, XXX XX G., H. A., za účastí osoby, ktorým detí boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti: I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, XXX XX B. D., konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I.
I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4P/41/2015-53 zo dňa 08.06.2015 v I. výroku v časti výživného tak, že výživné zo strany otca mal. detí E. B., nar. XX.XX.XXXX zvyšuje pre mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 35 eur na sumu 36,83 eur mesačne a pre mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 35 eur na sumu 36,83 eur mesačne, ktoré výživne je povinný uhrádzať vždy do 15
- tého dňa toho - ktorého mesiaca vopred, na účet Úradu práce sociálnych veci a rodiny, Farbiarska 57, Stará Ľubovňa, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
II. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4P/41/2015-53 zo dňa 08.06.2015 v I. výroku v časti výživného tak, že výživné zo strany matky mal. detí F. B., nar. XX.XX.XXXX zvyšuje pre mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 35 eur na sumu 50,00 eur mesačne a pre mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 35 eur na sumu 40,00 eur mesačne, ktoré výživne je povinná uhrádzať vždy do 15 - tého dňa toho
- ktorého mesiaca vopred, na účet Úradu práce sociálnych veci a rodiny, Farbiarska 57, Stará Ľubovňa, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením sp. zn. 2P/22/2023-21 zo dňa 21.08.2023 súd začal z úradnej povinnosti konanie o zvýšenie výživného pre mal. A. a B. B. z dôvodu, že doposiaľ stanovené výživné rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 4P/41/2015-53 zo dňa 08.06.2015 v rozsahu 35 mesačne zo strany každého z rodičov pre každé dieťa nezodpovedá sume minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
2. Súd uznesením sp. zn. 2P/56/2023 zo dňa 01.12.2023 ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka, a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, doručil im uznesenie o začatí konania a vyzval ich aby sa k nemu vyjadril. Rodičia sa k uzneseniu o začatí konania písomne nevyjadrili.
4. Pojednávania vytýčeného na deň 08.02.2024 sa matka detí a osoba, ktorej boli detí zverené do náhradnej osobnej starostlivosti nezúčastnili, svoju neúčasť napriek riadne a včas doručenému predvolaniu neospravedlnili, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v ich neprítomností.
5. Otec dieťaťa na pojednávaní so zvýšením výživného súhlasil, avšak len v minimálnom rozsahu, ďalej opísal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery. Uviedol, že od poslednej úpravy výživného sa v podstate jeho pomery nezmenili, nikde nepracuje, od septembra 2023 je v evidencii uchádzačov o zamestnávanie, poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 85 eur mesačne. Naposledy pracoval za komunistov. Býva pri bratovi, žije z toho čo mu pomôže brat, jeho matka a plnoletý syn, ktorý žije v Anglicku. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi, ktorý žije s ním má 19 rokov a študuje.
6. Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil, že sociálnym šetrením neboli v starostlivosti o mal. detí zistené žiadne nedostatky, navrhol zvýšiť výživné u oboch rodičov na minimálny rozsah výživného pre každé z detí.
7. Matku detí súd vypočul prostredníctvom dožiadaného súdu – Okresného súdu Vsetín. Matka so zvýšením výživného nesúhlasila vzhľadom na výdaje a dlhý, ktoré má a musí splácať (pôžičky ďalšie výdaje – príspevok partnerovi na nájom, cesta do práce, výživné). Ďalej uviedla, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi J., ktorého platí cez exekúciu výživne v sume 40 eur mesačne. Od decembra 2019 je zamestnaná v spoločnosti Blankdyt Plus s.r.o. a mesačne jej chodí na účet po zrážkach suma 17 000 Kč, okrem tohto príjmu nemá iný príjem a nepoberá žiadne benefity.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu ako aj s obsahom spisu 2P/22/2023 na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav :
9. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 4P/41/2015 zo dňa 08.06.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2015 bol naposledy určený rozsah vyživovacej povinnosti rodičov voči ich maloletým deťom a to zo strany otca detí na sumu 35 eur pre každé z detí a v rovnakom rozsahu aj zo strany matky pre každé z detí.
10. V čase poslednej úpravy výživného matka detí žila so svojim partnerom v Českej republike, bola nezamestnaná, evidovaná úradom práce vo Vsetíne, nepoberala žiadne dávky, pracovala brigádnicky s príjmom cca 4 000 Kč mesačne.
11. V súčasnosti matka dieťaťa pracuje v spoločností Blankdyt Plus s.r.o. s čistým mesačným príjmom cca 17 000 Kč čo je cca 680 eur mesačne. Jej náklady pozostávajú z príspevku na nájom, cesta do práce, splátky pôžičiek a pod.. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi, ktorému výživné v sume 40 eur mesačne platí formou exekúcie.
12. Otec detí v čase poslednej úpravy výživného bol nezamestnaný, jeho príjem pozostával z dávky v hmotnej núdzi vo výške 90 eur mesačne, poberal rodinné prídavky na syna F., ktorý žil s ním v byte svojej matky.
13. Aj v súčasnosti je otec dieťaťa nezamestnaný, z evidencie uchádzačov o zamestnanie od 25.09.2023, poberá dávku v hmotnej núdzi 85 eur mesačne, býva u brata, svoje výdaje hradí za pomoci brata, svojej matky a plnoletého syna žijúceho v Anglickú.
14. V čase poslednej úpravy výživného mal. A. bol žiakom 1. ročníka základnej školy, mal. B. navštevovala predškolské zariadenie.
15. Obe detí, tak ako v čase poslednej úpravy výživného, sú v náhradnej osobnej starostlivosti I. H., u ktorej majú vytvorené vhodné podmienky pre ich všestranný rozvoj. Zostať v starostlivosti I. H. je
želaním oboch detí. Ani jeden z rodičov o detí neprejavuje záujem. Matka výživné platí, otec výživné neplatí k 31.01.2024 jeho dlh na výživnom predstavuje sumu 3 080 eur. Mal. A. navštevuje SOU IT v Košiciach, taktiež navštevuje volejbalový klub v Košiciach. Náklady na jeho starostlivosť sú v sume cca 638 eur mesačne (bývanie 30 eur, ošatenie a obuv 90 eur, hygienické potreby a kozmetika 30 eur, strava 100 eur, školské potreby 25 eur, strava v škole 130 eur, školské výlety 10 eur, cestovné do školy 25 eur, vreckové 30 eur, lieky 35 eur, športové potreby 40 eur, internát 45 eur, kredit 18 eur, aktivity vo voľnom čase 30 eur ročne, ZRPŠ 20 eur ročne). Mal. B. navštevuje 8. ročník základnej školy, je zdravá, náklady na jej starostlivosť predstavujú sumu cca 400 eur mesačne ( bývanie 30 eur, ošatenie a obuv 80 eur, hygienické potreby a kozmetika 40 eur, strava 83 eur, školské potreby 15 eur, strava v škole 17,30 eur, školské výlety 12 eur, vreckové 20 eur, lieky 35 eur, športové potreby 25 eur, kredit 19 eur, aktivity vo voľnom čase 12 eur ročne, ZRPŠ 12 eur ročne
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
16. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
20. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
22. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
24. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
25. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
26. Podľa § 45 ods. 8 prvá veta ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
27. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
29. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.
30. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Právne posúdenie vecí:
31. Predmetom konania je zvýšenie výživného pre mal. detí A. a B. zo sumy 35 eur , keďže táto sumu nezodpovedá sume minimálneho výživného.
32. Naposledy bolo o výživnom pre maloleté detí právoplatne rozhodnuté v júl 2015, teda pred cca 9 rokmi.
33. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.
34. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.
35. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
36. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného t.j. od júla 2015 došlo k zmene pomerov na strane tak mal. detí ako aj ich matky. Mal. detí vyrástli, mal. A. ukončil základnú školu (v čase poslednej úpravy bol prváčik základnej školy) nastúpil na strednú školu, mal. B. nastúpila na základnú školu, pričom už je na druhom stupni (v čase poslednej úpravy navštevovala predškolské zariadenie). Úmerne tomu došlo k zvýšeniu nákladov na starostlivosť o mal. detí, podľa vyčíslenia osoby, ktorej sú detí zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, náklady na starostlivosť o mal. A. sú v sume cca 640 eur mesačne a o mal. B. v sume cca 400 eur mesačne.
37. K zmene pomerov došlo na strane , matky, ktorá sa zamestnala a dosahuje čistý mesačný príjem cca 680 eur mesačne, na rozdiel o obdobia poslednej úpravy výživného, keď bola nezamestnaný, pracovala len brigádnický s príjmom cca 4000 Kč čo je cca 160 eur. Otec detí je naďalej odkázaný na dávku v hmotnej núdzi.
38. Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne.
39. V prejednávanej veci súd má za to, že k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného došlo na strane oprávnených t.j. oboch mal. detí A. a B..
40. Mal. A. je študentom prvého ročníka strednej školy, študuje mimo bydliska, s čím súvisia vyššie náklady napr. na internát, cestovné. Mal. B. je žiačkou 8. ročníka základnej školy. Obe detí sú v
pubertálnom veku v dôsledku čoho u nich došlo k zvýšeniu nákladov spojených s uspokojovaním ich odôvodnených hmotných potrieb, ako je ošatenie, obuv, jedlo, ale aj kozmetika, mimoškolské aktivity a pod. oproti stavu keď boli vo veku 7 a 5 rokov. Za daného stavu má súd za to, že je potrebné výživné pre mal. A. a B. zvýšiť.
41. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality (§75 ods. 1,2 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Uvedenou otázkou sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal tak Ústavný súd ČR (nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 1181/07) ako aj Najvyšší súd SR (rozsudok zo dňa 20.2.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018) so závermi ktoré plne korešpondujú so závermi posudzovanej veci.
42. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany matky, súd vychádzal z čistého mesačného príjmu matky v sume 680 eur (17 000 Kč) mesačne a má za to, že z tohto príjmu je matka detí schopná platiť vyššie výživné, ako je suma minimálneho výživného v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré v súčasnosti prestavuje sumu 36,83 eur mesačne. S prihliadnutím na skutočnosť, že od poslednej úprav výživného ubehlo dlhé časové obdobie (9 rokov), matka detí má ešte jednu vyživovaciu povinnosť (k synovi J.) a došlo u nej k zvýšeniu príjmu o sumu cca 500 eur, podľa názoru súdu je v jej schopnostiach platiť výživné synovi A. v sume 50 eur a dcére B. v sume 40 eur mesačne. Takto stanovené výživné pre obe detí (90 eur) predstavuje 13 % čistého príjmu matky detí.
43. Otec detí je nezamestnaný, odkázaný na dávku v hmotnej núdzi, okrem mal. A. a B. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi. Prihliadnuc na skutočnosť, že má hlásený pobyt bezdomovca, býva v byte brata, ktorý mu prispieva na živobytie, rovnako ako jeho matka a plnoletý syn, súd dospel k záveru, že v jeho schopnostiach je platiť výživné len v minimálnom rozsahu. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 ZoR v ktorom je stanovený minimálny rozsah výživného (minimálna výška) na mal. dieťa, ktorou je povinný prispievať každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Toto minimálne výživné predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. V zmysle Opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 220/2023 Z.z. o úprave súm životného minima s účinnosťou od 01.07.2023 je toto minimálne výživné v sume 36,83 eur. Z uvedených dôvodom súd zvýšil výživné pre mal. detí z doterajšej sumy 35 eur mesačne na sumu 36,83 eur mesačne pre každé dieťa.
44. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil dňom právoplatnosti rozsudku, keďže mal. detí sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, obaja rodičia sú povinní v zmysle § 45 ods. 8 prvá veta ZoR výživné poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa.
Trovy konania
45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Otec a kolízny opatrovník sa odvolania voči všetkým výrokom tohto rozsudku vzdali.