Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Csp-220-2017.pdf
PDF · 148.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/220/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: R Collectors s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: X. L., E.. XX. XX. XXXX, J. I. I. XX/XXX, XXX XX I., J.. Q.. S.. A. XXX, XXX XX Z., Č. X. o zaplatenie sumy 5.500 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Súd konanie o zaplatenie nad sumu 5.398,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 5.398,27 eur od 6.12.2014 do zaplatenia, s tým, že táto dlžná čiastka bola povolená žalovanému uhradiť v 50,- eurových mesačných splátkach splatných vždy do každého 30. dňa toho ktorého mesiaca začínajúc právoplatnosťou rozsudku pod následkami straty výhody splátok, z a m i e t a.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 20 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté prvostupňovým súdom osobitným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5500 eur spolu s dlžnými úrokmi z istiny vo výške 2.965,99 eur, zmluvným úrokom vo výške 13,90% ročne zo sumy 5500 eur od 08. 06. 2017 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 5500 eur od 08. 06. 2017 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške 59,48 eur, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 06.08.2018 medzi zmluvnými stranami Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 ako postupcom (ďalej aj ak „Postupca“) a R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297 ako postupníkom (ďalej aj ako „postupník“ alebo „žalobca“), bola pohľadávka postupcu vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 9424398713 (ďalej aj „zmluva“) postúpená na žalobcu. Právny predchodca žalobcu a žalovaný v právnom postavení dlžníka, uzavreli zmluvu o úvere č. 1414827339, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Žalovaný svojim podpisom na zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy poskytol postupca žalovanému peňažné prostriedky v sume 5500 eur. Žalovaný sa zviazal vrátiť postupcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru, postupca vyhlásil dňa 05. 12.2014 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný časť dlžnej sumy z úveru zaplatil. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v Aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému.
2. O podanej žalobe rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 10.07.2018 a to tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.398,27 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo
sumy 5.398,27 eura od 6.12.2014 do zaplatenia a to všetko mu povolil uhradiť v 50-eurových mesačných splátkach splatných vždy do každého 30-teho dňa toho-ktorého mesiaca začínajúc s právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok. Žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietol. Priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,30 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal zamietavý výrok a výrok o trovách konania z dôvodu nesprávnych skutkových zistení, ako aj nesprávneho právneho posúdenia. Nesúhlasil so záverom súdu ohľadne absencie rozdelenia splátok, t.j. údaj požadovaný § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. týkajúci sa údaju o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Tento záver považoval za nesprávny. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. sa uvedené ustanovenie aplikuje len v prípade, že obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj amortizácia istiny, pričom v takom prípade sa zákazníkovi v zmysle § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytuje amortizačná tabuľka. V danom prípade nebola dohodnutá amortizácia istiny úveru, a preto splnenie obligatórnej náležitosti vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. právny zástupca žalobcu považoval za správne. Ďalej poukázal na rozhodovaciu prax iných všeobecných súdov s tým, že poukázal aj na znenie dôvodovej správy k zákonu č. 279/2017 Z.z., ktorým sa zo zákona č. 129/2010 Z.z. odstránilo také znenie ust. § 9 ods. 2 písm. l), podľa ktorého zmluva o úvere mala obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Dôvodom vypustenia tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová. Taktiež poukázal aj na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, a to na uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 s tým, že najvyšší súd potvrdil potrebu eurokonformného výkladu zákona už v súčasnosti. Vo vzťahu k posúdeniu náležitosti, a to celkovej čiastke úveru uviedol, že so záverom súdu prvej inštancie nesúhlasí. Trval na tom, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a jej celková suma je uvedená v správnej výške. Zdôraznil, že bola uzatvorená na základe právnej úpravy odlišnej než je súčasná právna úprava, nakoľko s účinnosťou od 1.1.2016 došlo k zmenám v celkovej sume nákladov. Ďalej poukázal na význam kvalifikácie tzv. priemerného spotrebiteľa pri hodnotení zmluvy s tým, že to podlieha časovým zmenám tak, ako úroveň informovanosti spotrebiteľa, ktorá sa postupne zvyšuje. Zároveň poukázal na právny názor vyplývajúci z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 a uviedol, že ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa čl. 10 ods. 2 smernice, sankcia v podobe toho, že zmluva sa považuje za zmluvu bez úrokov a poplatkov je primeraná len vtedy, ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah záväzku. Vo vzťahu k posúdeniu tzv. priemerného spotrebiteľa poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-361/04 zo dňa 12.1.2006, ktorý právny záver citoval. Zdôraznil, že spotrebiteľ nebol spochybnený v možnosti posúdiť rozsah svojho záväzku, nakoľko poznal údaje o výške úveru a celkovej výške nákladov, vedel, koľko bude musieť zaplatiť a prijatím úveru s takýmito podmienkami súhlasil. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. O podanom odvolaní rozhodol súd druhej inštancie a to uznesením zo dňa 12.09.2019, ktorým zrušil rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oboznámením sa s obsahom spisu, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením dôvodnosti uplatneného nároku, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie porušil právo strany sporu na náležité odôvodnenie rozhodnutia v zamietavom výroku, čím došlo k porušeniu práva strany na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom je implikované právo na súdnu ochranu zaručené ústavou (čl. 46 a nasl. ústavy). Z obsahu zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu Poštová banka, a.s. Bratislava a žalovaným dňa 6.5.2014 vyplýva, že veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 5.500,- eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v 96 splátkach s úrokovou sadzbou 13,90 % p.a. Pri výške mesačnej splátky 106,10 eura, ktorá pozostávala z mesačnej anuitnej splátky (úroky a istina) 96 eur a nákladov spojených s poistením schopnosti splácať úver 10,10 eur. Pri skúmaní dojednaných zmluvných podmienok súd vychádzal zo záveru, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková pre chýbajúcu náležitosť vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Náležite sa však nevysporiadal, resp. vôbec s doterajšou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu týkajúcou sa posúdenia obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré rozhodnutia sa týkajú eurokonformného výkladu posúdenia tejto náležitosti zmluvy o úvere. Jedná sa o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018, sp.zn. 4Cdo/211/2017 z 23.4.2018, sp.zn. 3Cdo/56/2018 z 17.4.2018 a sp.zn. 4Cdo/187/2017 z 23.4.2018. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol dôvody, na základe ktorých sa odklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, porušil právo strany na spravodlivý proces. Uplatnená námietka týkajúca sa nesprávnych skutkových zistení vrátane nesprávneho právneho posúdenia bola dôvodná s prihliadnutím aj k tomu, že v uvedenej zmluve je splátka rozčlenená na úroky a istinu a náklady spojené s poistením. Na odôvodnenie tejto skutočnosti nie je možné aplikovať totožné dôvody, ako keď je v zmluve o úvere uvedená len splátka jednou sumou. Navyše sa súd prvej inštancie nevysporiadal ani s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, na ktorú skutočnosť dôvodne poukázal právny zástupca žalobcu. Za dôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa posúdenia náležitostí zmluvy vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. týkajúcej sa celkovej čiastky úveru. K tomu odvolací súd uvádza, že v tejto časti súd prvej inštancie len uviedol, že celková čiastka úveru uvedená v zmluve vo výške 9.211,11 eura je nesprávna, lebo správne by malo byť uvedené 10.185,60 eura. Bližšie dôvody k posúdeniu nesprávne stanovenej celkovej čiastky úveru neuviedol, a preto aj v tejto časti odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Za dôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie proti výroku o trovách konania. Súd prvej inštancie nesprávnym rozhodnutím vo veci samej následne nesprávne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, ak vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán v spore vzhľadom na dôvodne podané odvolanie vo veci samej. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania bolo porušenie práva strany na spravodlivý proces, súčasťou ktorého je náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie neuviedol žiadne dôvody týkajúce sa zamietnutia žaloby čo do zvyšku podľa výrokovej časti vo vzťahu k uplatneným nárokom vyplývajúcim z navrhovaného petitu žalobného návrhu (v spise na č.l. 2). Vzhľadom na spotrebiteľskú zmluvu - zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmanie obligatórnych náležitostí zmluvy vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., preto náležitým neposúdením dôvodnosti uplatneného nároku vo vzťahu k všetkým jednotlivým nárokom, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vec nesprávne právne posúdil. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou uplatnených nárokov podľa žalobného návrhu - jeho petitu (č.l. 2 spisu) s tým, že pri skúmaní obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné sa vysporiadať s doterajšou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 a C-331/2018 z 5.9.2019 týkajúcimi sa posúdenia členenia splátok a v nadväznosti na to s eurokonformným výkladom uvedeného ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ súd pri opätovnom rozhodnutí dospeje k záveru, že sa od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odkloní, je jeho zákonnou povinnosťou dôkladne vysvetliť, z akých dôvodov nebolo možné v prejednávanej veci akceptovať rozhodovaciu prax dovolacieho súdu vo vzťahu k eurokonformnému výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Odôvodnenie odklonu musí byť dôkladné a presvedčivé v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2, 3 CSP. Zároveň je potrebné vysporiadať sa s posúdením náležitosti vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., a to postupom podľa § 129 ods. 1 CSP vyzvať žalobcu na preukázanie správnosti celkovej čiastky úveru v uvedenej zmluve, pokiaľ namietal, že súd prvej inštancie k tomuto záveru dospel na základe nesprávne použitej internetovej kalkulačky.
5. Súd preto doplnil dokazovanie v zmysle záverov odvolacieho súdu.
6. Žalobca k žalobe doložil Zmluvu o úvere- dostupnápôžička, Obchodné podmienky pre úver dostupnápôžička, Všeobecné obchodné podmienky, výzvu na úhradu dlžnej sumy spolu s kópiou doručenky, Sadzobník poplatkov platný od 01. 02. 2014, výpis o akruálnom stave úveru ku dňu 07. 06. 2017.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
8. Žiadna zo strán sa na pojednávanie nedostavila. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť a žiadal, aby sa pojednávanie konalo v ich neprítomnosti a aby sa na základe listinných dôkazov rozhodlo vo veci.
9. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, avšak svoju neprítomnosť telefonicky ospravedlnil, nakoľko je pracovne v Českej republike. Zároveň uviedol, že súhlasí so žalobou a po tom čo kontaktoval žalobcu, tak sa dohodli na splátkach po 50 eur. Žiadal teda o možnosť splácať po 50 eur.
10. Právny predchodca žalobcu a žalovaný ako klient uzavreli dňa 06. 05. 2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach po 106,10 eur, počnúc dňom 25. 06. 2014, pri výške úrokovej sadzby 13,90 % ročne, RPMN Poštovky 14,82 % a priemernej RPMN na trhu 18.87%. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na deň 25.05. 2022. Celková čiastka úveru je 9211,11 eur.
11. V zmysle čl. 4 bod 6 zmluvy, právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov, Oznámením o úrokových sadzbách, príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Klient sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári, ktorý je k dispozícii na Obchodnom mieste Poštovky. Klient svojim podpisom potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi.
12. Podľa čl. 1 bod 1.1 Obchodných podmienok pre úver- dostupnápôžička, v zmysle § 273 ods. Obchodného zákonníka tvoriace spolu s VOP, sadzobníkom poplatkov, reklamačným poriadkom. Oboznámením o RPMN nedeliteľnú súčasť ZoÚ Ustanovenia ZoÚ majú prednosť pred OP a ustanovenia OP majú prednosť pred VOP.
13. V zmysle čl. 5 bod 5.4 OP, dlžník je povinný platiť za poskytnutý úver úroky podľa dohodnutej Úrokovej sadzby. Dlžník je povinný zaplatiť Poštovke aj všetky poplatky spojené s úverom, ktorých výška je uvedená v sdzobníku poplatkov, pričom nárok na úhrdu poplatkov vzniká Poštovke okamihom uzatvorenia ZoÚ a bez ohľadu na to, či došlo k čerpaniu úveru.
14. Z čl. 6 bod 6.9 OP vyplýva, že ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej, resp. časti je Poštovka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru Poštovka úročí nesplatený úver, a to až do jeho úplného splatenia dohodnutou úrokovou sadzbou navýšenou o úrok z omeškania, ktorého výška je stanovená v Oznámení o úrokových sadzbách.
15. Z listiny „ Aktuálny stav úveru ku dňu 07. 06. 2017“ je zrejmé, že žalovaný bol v omeškaní so splácaním splátok a celkovo na predmetný úver vo výške 5500 eur uhradil sumu 101,73 eur a to takto dňa 25.06.2014 vo výške 10,10 eur a dňa 25.06.2014 vo výške 91,63 eur.
16. Upozornením spolu s výzvou na splatenie dlžnej čiastky úveru právny predchodca žalobcu listom zo dňa 19.11.2014 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy z dôvodu, že je v omeškaní so splátkami viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 444,53 eur. Túto poštovú zásielku si žalovaná neprevzala v odbernej lehote.
17. Právny predchodca žalobcu výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 05. 12. 2014 žalovanému oznámil, že vzhľadom k tomu, že svojím konaním podstatným spôsobom porušil ustanovenia Zmluvy o úvere zo dňa 06. 05. 2014 a obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, stáva sa úverová pohľadávka k 05. 12. 2014 predčasne splatnou v celom rozsahu. Zároveň ho vyzval uhradiť dlžnú sumu vo výške 5.918,93 eur v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 10. 12. 2014.
18. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. V zmysle § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon o spotrebiteľských úveroch) účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a)druh spotrebiteľského úveru, b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
23. Z §11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak 24. zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, 25. zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), 26. zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo 27. v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
28. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
30. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
31. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
33. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
35. Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
36. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
38. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
39. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
40. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
41. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci N. H. F. T. D. I. R. W. (C240/98) a medzi T. F. T. a J. R.. T. D. Y. a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého
je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
42. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.
43. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
44. Ďalej súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal okrem iného riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
45. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
46. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
47. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzali zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
48. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu.
49. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 06.05.2014 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške
5500 eur, ktoré žalovaný mal splatiť v pravidelných 96 splátkach vo výške 106,10 eur mesačne. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 05. 12. 2014. V prospech žalobcu žalovaný uhradil sumu 101,73 eur. Tieto skutočnosti neboli ani popreté žalovaným. Súd však považoval niektoré ustanovenia za sporné, čím sa zaoberal nižšie s tým, že po zrušení rozsudku súdu 1.stupňa ostalo predmetom konania suma nad 5.398,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 5.398,27 eur od 6.12.2014 do zaplatenia.
50. Čo sa týka samotného úveru, súd podrobným preskúmaním zmluvy zistil, že v zmluve je síce uvedená podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch a to celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, avšak po prepočte súd konštatuje, že číselný údaj je nesprávny, nakoľko správne malo byť uvedené 10.185,60 eur ( podľa počtu splátok a výšky splátky - 106,10 x 96). V zmluve je táto suma uvedená vo výške 9211,11 eur. Súd však takéto uvedenie nesprávnej celkovej čiastky považuje za zavádzajúce a odporujúce vyššie spomenutému ustanoveniu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a teda ako keby tam ani takýto údaj nebol.
51. Ďalej v zmluve absentuje uvedenie jej podstatnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch a to správna výška ročnej percentuálnej miery nákladov. Z obsahu zmluvy o úvere, jej údajov o schválení úveru o súd zistil, že v nej uvedený údaj o RPMN, ktorý je uvedený ako RPMN banky v %, za úver vo výške 14,82 % nekorešponduje s údajmi v zmluve o úvere (výškou splátky, počtom splátok, zmluvnou odmenou za poskytnutie úveru, úrokovou sadzbou úveru), resp. zákonným výpočtom (výške úveru, celkovej výške nákladov na poskytnutý úver, výška mesačnej splátky, počet pravidelných mesačných splátok) (viď rovnice na výpočet RPMN - prílohy k zákonu č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov)
52. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané, ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a pod. Ročná percentuálna miera nákladov je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysle uvedeného zákon, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa.
53. Prepočtom podľa internetovej stránky súd zistil, že pri údajoch, ako sú uvedené v zmluve výška podľa zmluvy , by RPMN mala byť 18,72 %.
54. V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi obsahuje nezodpovedajúce údaje o výške RPMN.
55. Dôsledkom nesprávneho uvedenia RPMN, je nutné v zmysle ustanovenia § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy považovať predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
56. Žalobca uviedol žalovaného do omylu tým, že údaj o úvere RPMN vyjadril označením 28,88 %, čo nekorešponduje so zákonným výpočtom a s údajmi uvedenými v zmluve (údajmi v zmluve o výške úveru, celkovej výške nákladov na poskytnutý úver, výškou mesačnej splátky, počte pravidelným mesačných splátok. Judikatúra takéto praktiky spája s omylom v podstatnej veci (porov. rozsudok NS SR 1Sžo 106/2007) ,,Uvedením nepravdivého údaju o výške ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), došlo k uvedeniu nepravdivého údaju o úrovni nákupných podmienok týkajúcich sa leasingových zmlúv a tým aj ku klamaniu spotrebiteľa“.
57. Používanie tejto praktiky je nekalou obchodnou praktikou (porov. rozsudok súdneho dvora C_453/10 Pereničová/S.O.S. Financ) ,,Obchodnú praktiku, o akú ide vo veci samej, ktorá spočíva v uvedení nižšej než skutočnej ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere, treba kvalifikovať ako „klamlivú“ v zmysle článku 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či to tak je vo veci samej. Konštatovanie nekalosti takej obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorých príslušný súd môže podľa článku 4 ods. 1 smernice 93/13 založiť svoje posúdenie nekalosti zmluvných podmienok týkajúcich sa nákladov na úver poskytnutý spotrebiteľovi. Také konštatovanie však nemá priamy vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy o úvere podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13.
58. Uvedenie nesprávneho údaju RPMN je klamaním spotrebiteľa a niet dôvodu priznávať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie ktoré predpokladá zákon pri neuvedení RPMN v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľskom úvere.
59. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
60. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 5500 eur a žalovaný uhradil sumu 101,73 eur, pričom súd žalovanému vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je tak na istine úveru povinný zaplatiť sumu 5.398,27 eur (5500- 101,73 eur) a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. V tejto časti ani výrok rozsudku súdu 1. stupňa napadnutý nebol. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti, tj. odo dňa 6.12.2014. V čase omeškania bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky ku dňu 06.12.2014 vo výške 0,15% p.a. a úrok z omeškania tak predstavuje výšku 5,15 % ročne ako je uvedené vo výroku rozsudku. V tejto časti ani výrok rozsudku súdu 1. stupňa napadnutý nebol.
61. Pokiaľ ide o zvyšok nároku, keďže úver je potrebné považovať bezúročný a bezpoplatkový, súd žalobu do zvyšku istiny 101,73 eur ( 5500-5398,27) zamietol. Preto z týchto dôvodov súd žalobu zamietol aj do časti úrokov z úveru.
62. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, na tieto má žalobca nárok len zo súdom priznanej istiny 5398,27 eur . Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti, tj. odo dňa 6.12.2014. Keďže prevyšujúca istina, a úroky z úveru boli zamietnuté, bol zamietnutý aj úrok z omeškania z týchto súm.
63. Bankové poplatky vo výške 59,48 eur nebolo žalobcovi priznané z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, o aké poplatky ide. Žalobca nepreukázal, že poskytol žalovanému za tieto poplatky skutočné protiplnenie. Okrem toho, keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca na ne preto nemá nárok.
64. V súvislosti s vyššie uvedenými poplatkami, súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011, kde konštatoval, že cit. ,,Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.
65. V súvislosti s vyššie uvedenými poplatkami, súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011, kde konštatoval, že cit. ,,Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú
podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.
66. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
67. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
68. Z uplatnenej kapitalizovanej sumy 5500 eur + 2965,99 eur + 59,48 eur bolo žalobcovi priznaných 5.398,27 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 63 % a neúspech 37 %, čo predstavuje úspech žalovaného. Po odrátaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného ma žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 %.
69. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
70. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
71. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.