Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B4-11Cb-13-2022.pdf
PDF · 95.49 KB
Case nature
Area
Subarea
B4-11Cb/13/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Jankolom, v právnej veci žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, zastúpený: SCHWEIZER LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, Budova ORBIS, Rajská ul. 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 681 075, proti žalovanému: Lokomotíva Devínska Nová Ves, Vápencová 6215/34, 841 07 Bratislava, IČO: 30 811 465, zastúpený: LEGAL CARTEL s.r.o., advokátska kancelária, Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava, IČO: 36 677 175, o zaplatenie 7.662,91 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.463,97 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 4.463,97 eura od 18.10.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 16,50 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 7.662,91 eura s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že spolu so žalovaný uzatvorili dňa 06.06.2018 Zmluvu o autokredite č. XXXXXX v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 22.04.2020 (ďalej len zmluva). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o Autokredite číslo XXXXXX (ďalej len „VZP“). Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal svoj záväzok splácať v mesačných splátkach počas celého trvania zmluvy, spolu v 72 splátkach. Žalovaný však následne dňa 05.10.2020 vrátil žalobcovi predmet financovania, MERCEDESBENZ O 350 RHD 310 kW, na základe čoho mu bol vyhlásený úver za predčasne splatný v zmysle čl. VII. VZP. Žalobca voči žalovanému po predčasnej splatnosti úveru eviduje dlh zodpovedajúci sume fakturovanej faktúrou č. XXAKXXXXX vo výške 7.662,91 eura.
2. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu č.k. 38Up/888/2022 zo dňa 13.06.2022 odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca v písomnosti zo dňa 02.02.2022 označenej ako: „FINANČNÉ VYROVNANIE PREDČASNE UKONČENEJ ZMLUVY O AUTOKREDITE“ (ďalej len ako finančné vyrovnanie) uviedol okrem iného aj kalkuláciu finančného vyrovnania, kde v položke č. 4 čiastok nárokovaných žalobcom, uviedol sumu 3.198,94 eura. Na základe faktúry č. 22200264 vystavenej žalobcom boli žalovanému v zmysle čl. VI. ods. 11 VZP fakturované náklady spojené s inkasom pohľadávok a/alebo odobratím vozidla, odhlásenie držiteľa TP na DI PZ SR/ nedoručenie VTP, odťah vozidla, parkovné/ náklady dražobnej spoločnosti, zákonná poistka/ havarijná poistka, vypracovanie znaleckého posudku, prevoz vozidla. Žalovaný poukázal na to, že výška jednotlivých fakturovaných nákladov, a to predovšetkým
parkovné, nebola žiadnym spôsobom preukázaná a žalovanému nie je známy postup, resp. spôsob, akým bola zo strany žalobcu vyčíslená. Žalovaný ďalej uviedol, že v čase pred doručením predžalobnej výzvy prebiehala medzi stranami sporu ústna, ako aj e-mailová komunikácia, z ktorej vyplýva, že žalobca od žalovaného požadoval zaplatenie vyššej sumy, než aká z predžalobnej výzvy vyplývala, pričom na základe dopytov, resp. upozornení zo strany žalovaného ju následne znižoval. Vzhľadom na nepredloženie všetkých relevantných podkladov, resp. cenníkov, na základe ktorých boli vyčíslené fakturované náklady, mal žalovaný pochybnosti o výške pohľadávky a preto ju považoval za nepreukázanú.
3. Žalobca v replike zo dňa 01.04.2022 uviedol, že žalovaný v odpore spochybnil pohľadávky, ktoré boli označené vo finančnom vyrovnaní, konkrétne položku parkovné, ktorá bola súčasťou pohľadávky, ktorá žalobcovi vznikla ako náklady veriteľa spojené so zaistením vozidla a realizáciou predaja, prehlásením a. i. v celkovej výške 3.198,94 eura, pričom položka parkovné vznikla za uskladnenie predmetu zmluvy a parkovné bolo následne účtovné dodávateľom žalobcu v sadzbe vo výške 7,50 eur/deň. Zo znenia čl. VI ods. 11 v spoj. čl. VII. ods. 5 VZP vyplýva, že sa jedná o skutočne vynaložené náklady žalobcu, ktoré v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy vynaložil a hradil tretím stranám. Predmetné náklady neboli len svojvoľne vyčíslené a následne fakturované. Žalobca mal žalovaného podrobne informovať dňa 21. januára 2022 emailom o sadzbe vo výške 7,50 eura/deň a ďalších nákladoch, ktoré za obdobie od 10/20 do 8/21 tvoria sumu v súhrne vo výške 2.865,60 eura s DPH. Vzhľadom na fakt, že predmet financovania bol nadrozmerný - autobus, bola jednotková cena 1,25 eura bez DPH aplikovaná šesť krát t.j. na sumu 7,50 eura/deň bez DPH. Žalobca mal za to, že položka za parkovanie, ktorej súčasťou sú aj položky prevzatie vozidla, obhliadka vozidla, kontrola Dekra a vydanie vozidla je oprávnená a tieto reálne vynaložené náklady sa snažil preukázať faktúrou č. 2107074. Žalobca poukázal na to, že pôvodne bol žalovaný informovaný o jednotlivých položkách, z ktorých sa skladá pohľadávka tak, že jednotlivé pohľadávky predstavovali: • 458,15 eura - poistenie vozidla, • 2865,60 eura - parkovné, • 46,80 eura - poplatok za inzerciu na dražobnom portáli, • 115,20 eura - poplatky spojene s úkonmi na dopravnom inšpektoráte, • 75,72 eura - vypracovanie znaleckého posudku, výška položky poistenie vozidla bola v nadväznosti na námietky žalovaného skutočne ponížená, a to faktúrou - dobropisom č. XXXXXXXX na sumu 171,98 eura.
4. Žalovaný v duplike zo dňa 21.11.2022 uviedol, že mu nie je stále známy postup, resp. spôsob, akým bola výška jednotlivých nákladov vyčíslená. Žalovaný poukázal na to, že žalobca hovorí o výške parkovného 7,50 eura na deň, avšak táto výška parkovného nebola žalobcom nijak preukázaná. Žalovaný mal za to, že ani dôkaz predložený žalobcom, faktúra č. XXXXXXX od spoločnosti B2B AUTO s.r.o., nepreukazuje dôvodnosť aplikácie 6x aplikovanej sumy 1,25 eura z dôvodu nadmernosti autobusu. Žalovaný poukázal aj na to, že mailom zo dňa 14.01.2022 požiadal žalobcu o zaslanie cenníka na základe ktorého boli jednotlivé položky účtované, avšak žalobca žalovanému tento cenník neposkytol s odôvodnením, že je súčasťou zmluvy s jeho dodávateľom a nemôže ho žalovanému poskytnúť. Žalovaný mal za to, že minimálne v súdnom konaní nič nebránilo žalobcovi v riadnom preukázaní parkovného, a tak žalovaný prezentoval pochybnosti vo vzťahu k výške žalobcom uplatňovanej pohľadávky.
5. Na pojednávanie konané dňa 08.02.2024 o 12:30 hod. sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorý svoju a žalobcovu neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 17.01.2024, a to z pracovných dôvodov a dôvodu hospodárnosti konania, a zároveň požiadal súd, aby konal a rozhodol bez účasti žalobcu a právneho zástupcu. Vzhľadom na uvedené súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku.
6. Na pojednávaní dňa 08.02.2024 žalovaný uviedol, že samotná zmluva o úvere je reálny kontrakt a finančné operácie neboli žalobcom nijak preukázané. Opätovne namietol náklady fakturované žalobcom, ktoré neboli nijak preukázané, ide najmä o položku parkovného, kde žalobca odkázal na refakturáciu jemu zaslanej faktúry, čo ale v danom prípade podľa žalovaného nepostačuje. Žalovaný opätovne poukázal aj na to, že sa od žalobcu domáhal odôvodnenia vyčíslených nákladov, na čo mu žalobca uviedol, že ide o tajnú informáciu medzi ním a jeho obchodným partnerom. Tieto náklady tak žalobca žalovanému ani súdu nijak nepreukázal.
7. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to: Zmluva o autokredite č. XXXXXX, Dodatok č. 1 k zmluve o autokredite zo dňa 30.04.2020, splátkový kalendár k zmluve o autokredite č. XXXXXX, protokol o prevzatí vozidla, všeobecné zmluvné podmienky zmluvy o autokredite, vyrozumenie o finančnom vyrovnaní predčasne ukončenej zmluvy o autokredite zo dňa 01.02.2022, faktúra č. XXXXXXXX, faktúra č. XXXXXXXX, výzva na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 28.04.2022, faktúra č. XXAKXXXXX, návrh na uzavretie dohody o urovnaní zo dňa 30.05.2022, faktúra č. XXXXXXX, faktúra č. XXXXXXXX, emailová komunikácia od 12/2021 - 01/2022.
8. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
Medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 06.06.2018 k uzatvoreniu zmluvy o autokredite č. XXXXXX, v následnom znení dodatku č. 1 zo dňa 22.04.2020, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal splácať žalobcom poskytnutý úver, predmetom ktorého bolo financovanie kúpy motorového vozidla MERCEDESBENZ O 350 RHD 310 kW. V zmysle uvedenej zmluvy bola výška úveru dohodnutá na 38.000,- eur, s úrokovou sadzbou 7 % ročne a s dobou splácania 72 mesiacov. V zmysle všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len VZP) mali strany sporu dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne. Keďže žalovaný vrátil žalobcovi predmet financovania, žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný v zmysle čl. VII VZP a vyhotovil finančné vyrovnanie predčasne ukončenej zmluvy. Žalobca po tom, čo sa mu podarilo speňažiť predmet úverovej zmluvy, eviduje voči žalovanému dlh vo výške 7.662,91 eura, ktorý pozostáva s nesplatenej istiny úveru vo výške 4.463,97 eura a nákladov žalobcu spojených so zaistením vozidla a realizáciou predaja vo výške 3.198,94 eura. Žalovaný uvedenú sumu neuhradil, keďže mal za to, že náklady spojené so zaistením vozidla žalobca ničím nepreukázal.
9. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 369 ods. 1 a Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
10. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázanú čiastočnú dôvodnosť žaloby. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi sebou uzatvorili zmluvu o autokredite, ani fakt, že došlo k jej predčasnému ukončeniu v zmysle čl. VII ods. 2 bod 14, a to dobrovoľným vrátením financovaného predmetu zo strany žalovaného, v dôsledku čoho došlo zo strany žalobcu k predčasnému zosplatneniu úveru. Súd považoval za nespornú aj časť žalovanej sumy vo výške 4.463,97 eura, ktorá predstavovala časť nesplateného úveru. Sporná medzi stranami sporu bola zvyšná časť žalovanej sumy vo výške 3.198,94 eura, ktorá mala tvoriť náklady žalobcu spojené so zaistením vozidla a realizáciou predaja.
11. Súd žalobe čiastočne vyhovel v časti istiny vo výške 4.463,97 eura, nakoľko mal z vyjadrení strán sporu, ako aj listinných dôkazov preukázané, že v zmysle čl. VII ods. 2 bod 14 došlo k predčasnému
ukončeniu zmluvy o autokredite a následne k zosplatneniu celého úveru. Z finančného vyrovnania zo dňa 01.02.2022 a faktúry č. 20AK05934 mal súd preukázané, že nesplatná časť istiny bola pôvodne vo výške 28.507,97 eura, ktorú žalobca uvedenou faktúrou, splatnou dňa 17.10.2020, žalovanému aj fakturoval. Keďže však následne došlo zo strany žalobcu k odpredaju motorového vozidla, ktoré tvorilo predmet financovania, došlo k zníženiu pôvodne fakturovanej sumy na sumu 4.463,97 eura. Žalovaný až na pojednávaní túto sumu istým spôsobom spochybnil vyhlásením, že žalobca finančné operácie súvisiace s úverom nepreukázal, avšak súd túto časť žalovanej istiny považoval za nespornú. Žalovaný tak v odpore, ako aj v duplike zo dňa 21.11.2022 a už aj v návrhu na uzavretie dohody o urovnaní zo dňa 30.05.2022 (č.l. 45 spisu) namietal len druhú časť istiny vo výške 3.198,94 eura, tvoriacu náklady spojené so zaistením vozidla a realizáciou predaja, hlavne parkovné, pričom sám aj v uvedenom návrhu na uzavretie dohody o urovnaní uviedol, že zaplatí žalobcovi sumu 4.463,97 eura, čím de facto uznal výšku nesplatnej časti úveru. Vzhľadom na vyjadrenia žalovaného má teda súd za to, že tak uvedený zmluvný vzťah, ako aj jeho ukončenie a vyúčtovanie týkajúce sa časti nesplateného úveru nebolo v konaní sporné a preto žalobe v tejto časti vyhovel.
12. V ostatnej časti žalovanej istiny vo výške 3.198,94 eura však súd žalobe nevyhovel, nakoľko mal za to, že žalobca túto časť žalovanej istiny nepreukázal. Predovšetkým z repliky žalobcu zo dňa 01.04.2022 a finančného vyrovnania zo dňa 01.02.2022 vyplýva, že žalobca okrem nesplatenej časti istiny žiadal od žalovaného uhradiť aj jeho náklady spojené so zaistením vozidla a realizáciou predaja, pričom by malo ísť o položky predstavujúce poistenie vozidla, parkovné, poplatok za inzerciu, poplatky spojené s úkonmi na dopravnom inšpektoráte a vypracovanie znaleckého posudku. Z čl. VII ods. 5 VZP k zmluve o autokredite síce vyplýva, že žalobca je oprávnený požadovať od žalovaného aj náklady súvisiace s financovaním, sprostredkovaním predaja, odťahom, parkovným a iné, avšak tak žalovanému ako ani súdu výšku týchto nákladov nijak nepreukázal. Žalobca súdu v konaní nepredložil žiadne relevantné doklady, ktoré by preukazovali výšku poistného, poplatku za inzerciu, poplatkov na dopravnom inšpektoráte, či znalecký posudok a jeho cenu. Žalobca nielen že nepreukázal z akých cenníkov a skutočných cien vychádzal, ale nepreukázal ani to, či on reálne v tejto výške za uvedené úkony zaplatil. Žalobca sa súdu snažil ozrejmiť výšku nárokovaného parkovného, keď v duplike zo dňa 01.04.2022 opísal súdu spôsob jeho vyčíslenia a predložil aj faktúru č. XXXXXXX od spoločnosti B2B auto s.r.o., ktorá mala parkovné žalobcovi účtovať, avšak uvedené vyčíslenie ani faktúra na preukázanie nároku nepostačuje. Predložená faktúra je fakturácia na sumu 29.026,90 eura za väčšie množstvo motorových vozidiel (viď č.l. 58 spisu), z ktorej nie je možné vyčleniť a vypočítať časť, ktorá by sa vzťahovala na predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom zmluvy o autokredite medzi stranami sporu. K faktúre bola priložená aj príloha, ktorá je však v nečitateľnom formáte a nie je z nej taktiež možné vyvodiť, či je súčasťou fakturácie aj predmet uvedenej zmluvy a ak áno v akej výške. Taktiež nebolo súdu preukázané, či fakturovanú sumu žalobca vôbec uhradil. Z emailovej komunikácie medzi stranami sporu, konkrétne z emailu žalobcu zo dňa 21.01.2022 vyplýva, že cena parkovného mala byť vo výške 7,50 eura denne, pričom táto mala byť fakturovaná na základe nejakého cenníka, ktorý však žalobca žalovanému odmietol poskytnúť s odvolaním sa, že ide o zmluvu medzi ním a jeho zmluvným partnerom. Uvedenú zmluvu, ktorá by preukazovala výšku parkovného a jeho vyčíslenie však žalobca nepredložil ani súdu v súdnom konaní, preto mal súd za to, že ani táto časť nákladov spojených so zaistením vozidla a realizáciou predaja nebola zo strany žalobcu nijak preukázaná. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti istiny 3.198,94 eura s úrokom z omeškania z tejto sumy zamietol.
13. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s úhradou časti dlžnej sumy 4.463,97 eura, súd mu v zmysle cit. ust. zákona uložil povinnosť zaplatiť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. Súd žalovanému v zmysle cit. ust. zákona a predmetnej zmluvy uložil aj povinnosť uhradiť úroky z omeškania z časti dlžnej istiny 4.463,97 eura vo výške 14 % ročne, čo predstavuje výšku nižšiu ako si mohol žalobca reálne nárokovať (18,25 % - vyplývajúca výška z čl. VI ods. 11 VZP), a to v súlade so žalobnou žiadosťou odo dňa 18.10.2020, t.j. deň nasledujúci po dni, kedy sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením nesplatenej časti istiny úveru fakturovanej faktúrou č. XXAKXXXXX, pričom predmetom faktúry bol pôvodne celý dlh vo výške 28.507,97 eura, avšak ten bol znížený z dôvodu predaja predmetu financovania. Vo zvyšnej časti 4.463,97 eura je však žalovaný od uvedeného dňa naďalej v omeškaní s úhradou, preto súd úrok z omeškania priznal práve odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedenej faktúry, t.j. od 18.10.2020.
14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 %. Súd pri výpočte pomernej náhrady
trov konania, vychádzal z celkovej hodnoty konania, t.j. 7.662,91 eura, pričom žaloba bola dôvodná v časti istiny 4.463,97 eura, t.j. 58,25 % celkovej sumy a nedôvodná v časti istiny 3.198,94 eura, t.j. 41,75 % celkovej sumy. K výške čistého úspechu v konaní žalobcu 16,50 % súd dospel odpočítaním percentuálneho úspechu žalovaného v konaní, ktorý predstavuje 41,75 % od percentuálneho úspechu žalobcu v konaní, ktorý je 58,25 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava III do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha)
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.