Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/18/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne A. B., bytom v C., D. E. F. XX, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovičovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbánkova č. 6 proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, o zaplatenie 1.295,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 7.12.2022 č.k. -116 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 500,- eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že strany sporu uzatvorili dňa 7.2.2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 1.000,- eur a žalobkyňa sa zaviazala titulom poskytnutého úveru uhradiť žalovanej sumu 1.968,- eur pozostávajúcu z poskytnutého úveru vo výške 1.000,- eur a poplatku za uzatvorenie zmluvy vo výške 968,- eur.

4. Ďalej vychádzal zo zistenia, že súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahovali aj právo žalovanej uplatniť si pohľadávku formou zrážky zo mzdy žalobkyne. Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 3.6.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.5.2021 súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi stranami sporu o úverovej zmluve je neplatná.

5. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný.

6. Súd mal za preukázané, že zo strany žalobkyne došlo k iniciovaniu súdneho konania z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, v ktorom bola žalobkyňa úspešná. Úspešne uplatnila porušenie svojho práva garantovaného zákonom o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ išlo o výšku primeraného finančného zadosťučinenia požadovanú žalobkyňou, súd ju vyhodnotil ako primeranú. Stotožnil sa s dôvodmi, ktoré žalobkyňa uviedla síce, že ak by sa nebránila podaním žaloby na súde, aby nedošlo

k nezákonnému zrážaniu jej mzdy výška žalovanej požadovanej sumy na zrážanie by niekoľkonásobne prevýšila nielen samotný poskytnutý úver, ale aj úver vrátane poplatku. Žalovaná žalobkyni poskytla úver vo výške 1.000,- eur a uplatnila si aj poplatok vo výške 968,- eur, avšak sumu, ktorú požadovala zrážať na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy vyčíslila na 8.457,81 eura. Súd nemal pochybnosti o tom, že potreba žalobkyne domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania nepochybne zasiahla do jej bežného života a bola spôsobilá privodiť jej ujmu v súkromnom živote vo forme strachu a nepríjemných pocitov ako aj ohroziť finančnú stabilitu jej rodiny. Z tohto dôvodu považoval súd nárok uplatnený žalobkyňou za dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. majúc za to, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že má vedomosť a rešpektuje rozhodnutie Okresného súdu Košice-okolie, ktorým súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Je však toho názoru, že predmetné rozhodnutie má dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie. Priznanú náhradu finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur považuje za neprimerane prísnu a založenú na svojvoľnom arbitrárnom výklade práva. Je toho názoru, že súd je povinný na skutkový prípad aplikovať ust. , v zmysle ktorého výšku náhrady súd určuje s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Odmieta vyjadrenia žalobkyne, ktoré majú evokovať stav, že spôsobila svojím konaním žalobkyni nemajetkovú ujmu, Podľa jej názoru pri rozhodovaní o nároku žalobkyne je za účelom zabezpečenia spravodlivosti potrebné prihliadať na osobitné okolnosti prípadu. Žalobkyňa, ktorá sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sama konala v rámci kontraktačného postupu ľahostajne a o úver požiadala celkovo štrnásťkrát. Má za to, že nepostačuje všeobecná konštatácia funkcie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa neodôvodnila jasne a určito skutkové okolnosti, týkajúce sa záväzkovo-právneho vzťahu medzi ňou a žalovanou.

9. Žalovaná zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v uvedenom konaní, v ktorom bolo rozhodnuté o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia netvrdila, že jej spôsobila nejakú nemajetkovú ujmu. Netvrdila ani, že úver práve neuvedením chýbajúceho údaja bola pre ňu neprijateľným. Ak bol prijatý záver, že úver je bezodplatný a bezúročný, už bola nastolená v predmetnom právnom vzťahu rovnováha zmluvných strán a nie je potrebné ešte osobitným rozhodnutím, vzhľadom na ciele a účel, aký vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov.

10. V danom prípade nie je priznaním finančného zadosťučinenia naplnená jeho preventívna funkcia ani z toho dôvodu, že v novovzniknutých spotrebiteľských úverových vzťahoch už niekoľko rokov konštatovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku nepoužíva. Žalobkyni bolo priznané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda nie je čo kompenzovať Priznané finančné zadosťučinenie nie je možné považovať za žiadnych okolností za primerané a spravodlivé. Ide o duplicitné uplatnenie a priznanie sumy finančného zadosťučinenia.

11. Žalobkyňa nijakým spôsobom nešpecifikovala, v čom spočíva nemajetková ujma odôvodňujúca priznanie zadosťučinenia vo výške 500,- eur, teda nie zrejmé, aká ujma bola spotrebiteľovi spôsobená. Poškodený subjekt sa nesmie reparáciou obohatiť, ale nahradiť sa má skutočná škoda – ujma a nič viac. Priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur by nezodpovedalo všeobecným zásadám občianskeho práva, nakoľko žalobkyňa by sa týmto obohatila o danú sumu bez právneho dôvodu.

12. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

13. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

14. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že žalobkyňa na súde úspešne uplatnila porušenie práva, ktorý následne aj správne právne posúdil ak žalobkyni priznal primerané finančné zadosťučinenie.

15. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

16. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že výška uplatneného a priznaného finančného zadosťučinenia nie je z objektívneho hľadiska primeraná a spravodlivá.

17. Podľa veta tretia spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

18. Vychádzajúc zo znenia vyššie citovaného zákonného ustanovenia možno konštatovať, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktoré neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť je výšku. Zo znenia tohto ustanovenia možno vyvodiť, že podmienkou priznania nároku na primerané finančné zadosťučinenie je také porušenie spotrebiteľského práva, ktoré spotrebiteľ úspešne uplatní na súde a vychádza z porušenia povinností dodávateľa ustanovených a osobitnými predpismi.

19. V prejednávanej veci nebolo sporné, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. sa žalobkyňa úspešne domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Súd v uvedenom konaní dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, pričom ide o typovo formulárovú dohodu, vopred pripravenú žalovanou, podpísaním ktorej bolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, podpísané v rovnaký deň 7.2.2011. Žalobkyňa tak preukázala, že dohoda je absolútne neplatná pre porušenie zákonných ustanovení viacerých zákonov, vrátane predpisov o ochrane spotrebiteľa, pričom nemôže inak docieliť nevykonávanie zrážok zo mzdy než súdnym rozhodnutím. Súd konštatoval neplatnosť dohody v zmysle . Nebolo teda ani sporné, že z odôvodnenia rozsudku uvedenom v konaní vyplynulo porušenie spotrebiteľského práva, keď súdom preskúmavaná dohoda obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku a tiež že žalobkyňa ako spotrebiteľ na súde úspešne uplatnila práva z porušenia povinností dodávateľa ustanovených , ale tiež .

20. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Úspešným uplatnením porušenia práva treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bolo medzi stranami sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Pokiaľ ide o výšku priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, zákon neustanovuje konkrétne kritériá, ktorými by sa súd mal riadiť. Preto pri určení výšky treba vychádzať z toho, že spomínané ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú, aby dostatočne odradil dodávateľov od nekalého konania, ktorého sa dopustili voči úspešným spotrebiteľom, ktorí uplatnili svoje práva v súdnom konaní. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na dostatočné dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa s otázkou vysvetlenia svojich úvah, o ktoré oprel záver o výške priznaného finančného zadosťučinenia dostatočne a zákonne vyporiadal.

21. V tejto súvislosti nemožno súhlasiť s názorom žalovanej, že požadovaná a priznaná výška finančného zadosťučinenia je neprimerane prísna a založená na svojvoľnom výklade práva. Treba súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia požadovaného žalobkyňou, ide o výšku primeranú. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 1.000,- eur a uplatnila aj poplatok vo výške 968,- eur, avšak sumu, ktorú požadovala zrážať na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy bola vo výške 8.457,81 eura. Je preto nesporné, že súdom priznaná výška finančného zadosťučinenia splnila satisfakčnú aj sankčnú funkciu vyplývajúcu z ust. § 3 ods. 5 v zákone o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanou uvádzané odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

22. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

23. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).