Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Pc-77-2023.pdf
PDF · 72.46 KB
Case nature
Area
Subarea
8Pc/77/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Janou Orinínovou, advokátkou, Pugačevova 1378/1, Humenné proti odporcovi: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., E. F. G. XX, H., t.č. bytom A. I. H.: XX XJ., XXXXX K. D., F., o určenie výživného pre manželku, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný platiť navrhovateľke výživné vo výške 30,- eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súde dňa 24.11.2023 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal manžela prispievať jej na výživu sumou 30,- eur mesačne. Podanie návrhu odôvodnila tým, že manžel v roku 2019 odcestoval za prácou do Španielska a od tej doby žije v Španielsku, kde pracuje v poľnohospodárstve s príjmom vo výške cca 500,- eur mesačne. Starostlivosť o 3 maloleté deti zabezpečuje po jeho odchode v plnom rozsahu ona, pričom je nezamestnaná a dlhodobo sa jej nedarí nájsť prácu.
2. Manžel navrhovateľky s podaným návrhom písomne súhlasil.
3. Súd sa oboznámil s návrhom a listinnými dôkazmi predloženými v konaní a to sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, výpoveďou manželky a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Podľa predloženého sobášneho listu účastníci konania dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu MV SR – osobitnej matrike Bratislava zväzok L., ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX.
5. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 07.02.2024 trvala na podanom návrhu, s tým, že dlžné výživné si neuplatňuje. Jej právna zástupkyňa si uplatnila nárok na náhradu trov konania.
6. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ,,Zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
7. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti.
8. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia teda nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné.
9. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň.
10. Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti - vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manželka, aktívna legitimácia vzniká, ak je jej životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania manželstva nemá vplyv na jej existenciu.
11. V konaní bolo zistené, že manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spolu, manžel žije a pracuje v zahraničí a manželka je dlhodobo nezamestnaná a má v osobnej starostlivosti tri maloleté deti. Súd preto so súhlasom manžela návrhu manželky v celom rozsahu vyhovel.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.