Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_6T-82-2019.pdf
PDF · 77.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/82/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, zastúpený samosudcom JUDr. Dušanom Špirekom, v trestnej veci proti obžalovanému W. Q. pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 122 odsek 7 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.11.2019, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
W. Q., nar. XX.X.XXXX O. G., bezdomovec, prechodne bytom ubytovňa M., I. XXX/XXX I., t.č. v ÚVV a ÚVTOS Nitra
ž e :
po vopred uskutočnenom rozmyslení sa, s cieľom dosiahnuť svoje zadržanie ako osoby podozrivej zo spáchania trestného činu príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky, v čase približne o 12.44 hodine dňa 3. júna 2019, na I. W. X O. I., prišiel k parkovisku pred budovou Okresného riaditeľstva Policajného zboru, kde zo sebou prinesenej igelitovej tašky vybral sklenenú fľašu naplnenú benzínom, v hrdle ktorej sa nachádzala papierová vreckovka, ktorú zapálil a takto ju svojou pravou rukou hodil do čelného skla tam zaparkovaného služobného policajného osobného motorového vozidla značky Volkswagen Golf s evidenčným číslom I.-XXX Q., od ktorého sa táto fľaša odrazila a dopadla na pravé predné koleso ďalšieho tam zaparkovaného služobného policajného osobného motorového vozidla značky Škoda Yeti s evidenčným číslom I.-XXX K. a začala horieť, po čom vošiel hlavným vchodom do priestorov vestibulu budovy Okresného riaditeľstva Policajného zboru, kde chvíľu stál pri vrátnici a následne hlavným vchodom opustil priestory budovy a odišiel,
t e d a
použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,
č í m s p á ch a l
prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 122 odsek 7 Trestného zákona.
z a to m u s ú d u k l a d á:
Podľa § 323 odsek 1 Trestného zákona za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l), n) Trestného zákona za zistenia priťažujúcej okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Nitre podal dňa 23.10.2019 na W. Q. obžalobu pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 122 odsek 7 Trestného zákona.
Po oboznámení sa s odporom obvineného W. Q. a ďalším listinným materiálom samosudca rozhodol o nariadení hlavného pojednávania a rozsahu dokazovania voči obžalovanému W. Q. (ďalej len „obžalovaný“).
Po nariadení hlavného pojednávania a prednesení obžaloby č. 1Pv 370/19 zo dňa 22.10.2019 prokurátorom, obžalovaný v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu.
Obžalovaný na všetky položené otázky uvedené v ustanovení § 333 odsek 3 písm. c/, d/, f/, g/, a h/ Trestného poriadku odpovedal áno a prokurátor okresnej prokuratúry v zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe a tohto skutku sa dopustil obžalovaný. Súd v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku a zároveň v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku uznesením vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v ktorom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku na hlavnom pojednávaní, sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Na základe vyššie uvedeného súd následne vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie týkajúce sa trestu, a to výsluchom znalca a čítaním listinných dôkazov.
Z výsluchu znalca MUDr. S. O.Ň., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, na hlavnom pojednávaní vyplýva, že zotrval na záveroch znaleckého posudku č.69/2019 s tým , že obžalovaný netrpel v čase spáchania skutku žiadnou duševnou chorobou. Obžalovanému neodporučil pre absentujúcu motiváciu k liečbe pri depravovanej osobnosti už žiadne ochranné liečenie. A v prevencii je efektívnejší trest odňatia slobody, ktorý „nútene“ zabezpečí abstinenciu od psychoaktívnych látok.
Z výpisu evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný má evidovaný jeden priestupok.
Z odpisu Registra trestov Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že obžalovaný má osem záznamov v registri trestov.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný relevantný listinný materiál, v predmetnej veci vykonal dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi tak, aby bol náležite zistený skutkový stav v danej trestnej veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie súdu, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom dospel k nasledovným záverom:
Súd vzhľadom na vyhlásenie a priznanie obžalovaného konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 122 odsek 7 Trestného zákona.
Zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal súd z kritérií uvedených v § 34 odsek 1, 2, 3 a 4 Trestného zákona, pričom zvážil všetky relevantné okolnosti, prihliadol na spôsob počínania obžalovaného a jeho následok, pohnútku, motív a zavinenie /vo forme priameho úmyslu/. Taktiež bolo prihliadnuté na osobu obžalovaného, na jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, doterajší spôsob života, na existenciu predchádzajúcich odsúdení, ako i na jeho pomery a možnosti nápravy a v neposlednom rade aj na argumenty obhajoby pre uloženie primeraného trestu odňatia slobody obžalovanému.
Zároveň súd prihliadol na existenciu dvoch poľahčujúcich okolnosti podľa § 36 písmeno n/, písmeno l/ Trestného zákona, obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, a doznal sa a na existenciu jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, z čoho vyplýva, že u obžalovaného bol zistený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 2:1.
Súhrn vyššie uvedených okolností a faktorov viedol súd k presvedčeniu, že v danom konkrétnom prípade je potrebné na páchateľa pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby a to vo výmere 1/jeden/ rok so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd poukazuje na skutočnosť, že pri určení výšky trestu sa riadil prečinom útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 Trestného zákona, kde pri predmetnom prečine je zákonom ustanovená trestná sadzba odňatia slobody v rozsahu 1 až 5 rokov. Súd je toho názoru, že takto uložený trest môže v danom konkrétnom prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona. Súd neukladal ochranné liečenie vzhľadom na závery znalca.
S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výroky o vine a treste plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností predmetného prípadu, pomerov obžalovaného, možností jeho nápravy, ako i otázky potreby zabezpečenia ochrany spoločnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Nitra. Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.