Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_38C-12-2018.pdf
PDF · 115.66 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX/A, J., zastúpený JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom, so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti žalovanej: A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, J., zastúpená Mgr. Petrom Arendackým, advokátom, so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, o zaplatenie 2.400,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a mi e t a.
II. Žalovaná má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 09.02.2018 domáhal zaplatenia sumy 2.400,- Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 22.01.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X E. X. Z. K. K. Č.. XX rodinného domu so súpisným číslom XXXX s dvoma bytovými jednotkami, nachádzajúceho sa na Z. Q. K. J., a to v rovnakých podieloch (každý v jednej polovici), ako i k bytu prináležiaceho spoluvlastníckeho podielu XXXXXX/XXXXX na spoločných častiach spoločných zariadeniach domu. Tiež sú každý v jednej polovici podielovými spoluvlastníkmi nebytového priestoru č. X E. X. Z. vo vchode č. XX rodinného domu súpisné číslo XXXX s dvomi bytovými jednotkami, nachádzajúceho sa na Z.Ž. Q. K. J., ako i k nebytovému priestoru prináležiaceho spoluvlastníckeho priestoru XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (ďalej aj spoločne len ako „nehnuteľnosti“). Uvedené nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX Z. D.. Ú.. J.. Predmetné nehnuteľnosti od 04.08.2017 užíva výlučne žalovaná, ktorá sa po svojom návrate zo zahraničia do predmetného bytu nasťahovala a od uvedenej doby byt užíva. Rozhodla sa tak žalovaná, bez rozhodnutia na hospodárení so spoločnou vecou tak, že nehnuteľnosti bude užívať bezodplatne výlučne ona. Žalovaná od 04.08.2017 bez právneho dôvodu užíva výlučne sama spoločné nehnuteľnosti a žalobcu z ich užívania vylučuje.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 02.07.2018 navrhla, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania. Uviedla, že žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nepreukázal relevantným spôsobom. Namietala určenie sumy, ktoré nebolo určené objektívne, napr. znaleckým posudkom, prípadne adekvátnym odborným vyjadrením, nielen z internetu stiahnutými inzerátmi. Žalovaná považuje uplatňovaný nárok ako aj jeho výšku za spornú a tvrdila, že sa nedopustila bezdôvodného obohatenia vo svoj prospech. Žalobca sa nedomáhal užívania spoločnej veci a nežiadal ani o určenie hospodárenia so spoločnou vecou prostredníctvom súdu. Žalovaná nebola z jeho strany vyzvaná, aby mu umožnila užívanie veci, pričom žalovaná nikdy a žiadnym
spôsobom nebránila žalobcovi aby spoločnú vec v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu užíval. Ďalej argumentovala tým, že žalobcovi v užívaní nebránila a nevytvorila tým podmienky k tomu, že žalobca nemohol užívať svoj spoluvlastnícky podiel v dotknutých nehnuteľnostiach. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by nemohol svoj spoluvlastnícky podiel užívať. Objektívne žalobca spoločnú vec užívať môže a aj ju užíva. Žalovaná bola toho názoru, že žalobou uplatňovaný nárok je v rozpore s dobrými mravmi, s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca dlhé roky užíval celú nehnuteľnosť vrátane podielu prislúchajúceho žalovanej. Tvrdila, že žalobca narúša jej práva šikanovaním a nevhodným správaním, ktorým vystrašil aj jej maloletého syna. Poukázala tiež na tú skutočnosť, že pokiaľ si žalobca uplatňuje svoj nárok na základe skutočnosti, že žalovaná sa bezdôvodne obohacuje tým, že užíva jeho podiel na nehnuteľnosti, žalobca ako vlastník (spoluvlastník) nehnuteľnosti má primárne riešiť otázku vlastnícku, resp. spoluvlastnícku a až následne, resp. v tej súvislosti, si uplatňovať sekundárne nároky. Žalobca však nerieši stav právnej neistoty a vyhovenie tejto žalobe by mohlo mať za následok udržiavanie tohto stavu a vznik ďalších sporov za ďalšie obdobie užívania spoločných nehnuteľností, čo je rozporné s dobrými mravmi.
4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej doručenej súdu dňa 18.07.2018 uviedol, že žalovaná nespochybňuje skutkové tvrdenia v žalobe o tom, že spoločné nehnuteľnosti užíva výlučne ona. Následne poukázal na skutočnosť, že žalovaná užíva spoločný byt v celom rozsahu sama (resp. so svojím synom), tento byt má uzamknutý a žalobca do neho nemá prístup. Listom zo dňa 09.01.2018 žalovanej výslovne uviedol, že nesúhlasí s tým, aby sama užívala celý byt. Žalovaná spoločnú vec reálne užíva napriek jeho výslovnému nesúhlasu a práve v dôsledku užívania bytu žalovanou a jej synom užívať nemôže. Rovnako je irelevantné, či žalovaná užíva celý byt (všetky miestnosti v byte, aj keď tvrdí, že áno); dôležité je, že má faktickú možnosť byt užívať a uzamknutím bytu žalobcu z jeho užívania vylučuje. Nakoľko žalovaná ani tu netvrdí, že neužíva celý byt, tiež ide o skutočnosť nespornú. Uviedol, že v minulosti byt užíval, resp. v dávnejšej minulosti (v r. 2009) tento poskytol tretím osobám; žalovaná však s uvedeným konkludentne súhlasila a nikdy proti tomu nenamietala. Podstatné sú tie skutočnosti, že žalovaná užíva celý byt (teda aj nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu), na toto užívanie nemá právny dôvod a tým sa na úkor žalobcu ako vylúčeného spoluvlastníka bezdôvodne obohacuje. Na okraj uviedol, že v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prebiehajú stále mimosúdne rokovania. Za irelevantné považoval námietky žalovanej, že uplatňovaný nárok je v rozpore s dobrými mravmi a ako taký by nemal požívať právnu ochranu. Naopak žalobou realizuje právo na súdnu ochranu svojho vlastníckeho práva, do ktorého žalovaná bez právneho dôvodu zasahuje. Žalovaná vedome a úmyselne užíva celú vec bez súhlasu žalobcu, resp. napriek výslovnému nesúhlasu. Tvrdil, že predložené inzeráty na prenájom porovnateľných bytov preukazujú, aká je obvyklá výška nájmu za prenájom v danom mieste a čase. Na presné zistenie sumy, ktorú má žalovaná za užívanie bytu nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu zaplatiť navrhol vykonať znalecké dokazovanie.
5. Žalovaná v duplike k replike žalobcu doručenej súdu dňa 16.08.2018 namietala tvrdenia žalobcu o nespornosti tej skutočnosti, že žalovaná užíva spoločné nehnuteľnosti výlučne sama, nakoľko žalovaná výslovne uviedla, že žalobca spoločnú vec užívať môže a aj ju užíva. Žalobca má kľúče od bytu, do bytu aj nekontrolovateľne chodí. Poukázala na list žalobcu zo dňa 09.01.2018, ktorý potvrdzuje to, že žalobca nemal potrebu písomne vyzvať žalovanú aby mu umožnila užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu na spoločných nehnuteľnostiach, nežiadal ju ani o vydanie kľúčov ani o sprístupnenie nehnuteľností - všetko len preto, lebo to nebolo potrebné, žalobca do predmetných nehnuteľností má prístup a nerušene ich užíva podľa svojej vôle. Žalobkyňa užíva svoj spoluvlastnícky podiel v zákonom dovolených medziach a realizuje tak svoje vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach. Tvrdila, že žalobca nemá záujem nehnuteľnosť užívať, ale žalobou chce prinútiť žalovanú k vyplateniu (odkúpeniu) jeho podielu. Takýto postup má znaky šikanóznosti a účelovosti tejto žaloby bez toho, aby súčasne bola riešená úplná právna istota účastníkov.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, najmä výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie J., výsluchom strán sporu, ako aj s ostatným obsahom spisu, na základe ktorého zistil nasledovný skutkový stav.
7. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní súd zistil, že žalovaná prišla dňa 04.08.2017 z W., o ktorej skutočnosti žalobcu informoval sused. Poskytol jej kľúče od bytu a odišiel. Žalovaná vyhadzovala z bytu veci o čom ho vyrozumela jeho dcéra. Žalovaná bola agresívna a slovne ich napádala, nedalo sa s ňou komunikovať. Uviedol jej, že tiež využívať nehnuteľnosť, na čo sa smiala a tvrdila, že všetko je
jej. Nie sú mu známe okolnosti príchodu žalovanej zo zahraničia a ani si nevie vysvetliť jej správanie. Odvtedy má zamedzený vstup do bytu. Ide o dve bytové jednotky tak je to rozdelené aj na katastri, dom je poschodový. Žalobca obýva podkrovie so samostatným vchodom a má zamedzený prístup do bytu dole. Vstupu do bytu a užívania bytu sa domáhal prostredníctvom právneho zástupcu, ústne aj predtým.
8. Z výsluchu žalovanej na pojednávaní súd zistil, že žalovaná mala svoje kľúče, nepotrebovala kľúče od žalobcu. Oba vchody do bytov sú monitorované kamerou žalobcu aj napriek jej nesúhlasu. Žalobca kľúče od bytu má a zo začiatku doň pravidelne chodil. Teraz do bytu nechodí. Zo začiatku boli všetky izby otvorené, nebolo nič zamknuté. Po návrate do bytu, keď bola viac dní preč, zistila, že boli jej veci prehľadané a bola odmontovaná kuchynská linka. Potvrdila, že v čase jej príchodu vyhodila z domu drevené zábradlie, ktoré bolo postavené na schodoch, pretože spadlo na jej syna a zľakla sa. So žalobcom mali medzi sebou konflikty, z toho dôvodu v súčasnosti zamyká aj dolné dvere, a to od augusta 2017. Kľúče vo dverách bytu nenecháva je tam možný vstup, necháva ich tam iba cez noc. V prípade, ak by žalobca do bytu chcel vstúpiť otvorí mu, nie je to problém. Polícia bola privolaná viackrát avšak z rôznych dôvodov. Aj dňa 11.06.2019, keď žalobca prišiel do bytu začal si ho obhliadať a následne uviedol, že zavolá políciu, ktorá prišla a následne aj odišla. Podľa jej vedomostí nikdy nebola privolaná polícia z dôvodu, že sa do bytu žalobca dostať nemôže. Žalobcovi nebráni v užívaní jeho podielu. Žalobca o umožnenie prístupu do nehnuteľnosti nežiada, nakoľko do bytu chodí sám. Garáž, ktorá je tiež v podielovom spoluvlastníctve nemá možnosť užívať, pretože žalobca parkuje tak, že tam nie je možné vojsť.
9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie J. vyplýva, že na liste vlastníctva je evidovaná stavba so súpisným číslom XXXX postavená na parcele č. XXXX/X - rodinný dom X I..O.. + NP, pričom právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Ako vlastníci bytu č. X, K. Z. XX X. Z. sú uvedení žalobca a žalovaná, každý v podiele 1 spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXXX/XXXXX. Ako vlastníci nebytového priestoru č. X, K. Z. XX, X. Z. sú uvedení žalobca a žalovaná, každý v podiele 1 spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXX/XXXXX.
10. Z listu žalobcu zo dňa 09.10.2018 vyplýva, že vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.000,- Eur za obdobie od 04.08.2017 do 04.01.2018, v lehote do 21.01.2018. V liste sa tiež uvádza, že žalovaná žalobcu vylučuje z užívania spoločnej nehnuteľnosti, využíva ju výlučne ona. Žalobca nesúhlasí, aby spoločnú nehnuteľnosť užívala v celosti a za jej užívanie nič neplatila.
11. Z listu žalovanej zo dňa 15.01.2018 vyplýva, že žalovaná odpovedala žalobcovi na jeho výzvu, pričom uviedla, že užíva len časť nehnuteľnosti (3 miestnosti) a žalobcovi v užívaní nehnuteľnosti nebráni, dokonca tam žalobca ja pravidelne chodí. Zopakovala, že užíva len časť, ktorá zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu.
12. Z potvrdenia o oznámení Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave zo dňa 12.03.2018 vydaného na žiadosť oznamovateľa (žalobcu) vyplýva, že žalobca vykonal oznámenie, že od dňa 04.08.2017 do dňa 12.03.2018 v J., E. Q. Z. Č.. XX sestra oznamovateľa robí schválnosti voči oznamovateľovi.
13. Z potvrdenia o vyslaní hliadky Mesta Trnava, Mestská polícia mesta Trnava zo dňa 12.06.2019 vyplýva, že dňa 11.06.2019 asi o 15.35 hod prijala stála služba Mestskej polície mesta Trnava oznámenie žalobcu, ktorého obsahom bola informácia, že jeho sestra ho nechce vpustiť do nehnuteľnosti na adrese Z. XX, J., ktorej je spoluvlastníkom. Na miesto bola vyslaná hliadka z dôvodu preverenia podozrenia zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Po príchode hliadky na určené miesto, bol žalobcovi vstup do nehnuteľnosti umožnený, na čo hliadka z miesta odišla. Potvrdenie bolo vydané na základe ústnej požiadavky žalobcu zo dňa 12.06.2019.
14. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
15. Podľa § 136 ods. 1 a 2 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
16. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
17. Podľa § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
18. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19. Podľa § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
20. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
21. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 2.400,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.400,- Eur od 22.01.2018 do zaplatenia. Žalobca si nárok na zaplatenie uvedenej sumy uplatňuje za obdobie od 04.08.2017 do 04.02.2018 (za 6 mesiacov) titulom bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že žalovaná užíva celú nehnuteľnosť, ktorej sú strany sporu podielovými spoluvlastníkmi. Na takomto užívaní spoločnej nehnuteľnosti sa ako podieloví spoluvlastníci nedohodli, preto mal žalobca za to, že žalovaná užíva jeho spoluvlastnícky podiel na danej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.
22. Obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. Spoluvlastnícky podiel je síce vyjadrením vzťahov spoluvlastníkov k ideálnej časti predmetu spoluvlastníctva, avšak premieta sa do faktického výkonu práv a povinností vyplývajúcich z tohto vzťahu v rozsahu spoluvlastníckych podielov. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle ustanovenia § 137 ods. 1 OZ oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak neumožňujú niektorému zo spoluvlastníkov existujúce pomery plnú realizáciu tohto práva, patrí mu za to zodpovedajúca náhrada. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu. Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov.
23. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení s ustanovením § 123 OZ, t. j. z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej
miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem prípadu, ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný.
24. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti bytu č. X a nebytového priestoru č. X vo vchode č. XX, rodinného domu so súpisným číslom XXXX a k nim prináležiaceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach na Z. Q. K. J. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, D. Ú. J.. Nebolo sporné, že strany ako podieloví spoluvlastníci neuzavreli dohodu o hospodárení so spoločnou vecou. Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 09.01.2018 na úhradu sumy 2.000,- Eur s odôvodnením, že užíva celú spoločnú vec a nič neuhrádza. Tiež nebolo sporné, že žalovaná predmetnú nehnuteľnosť užíva (obýva ju). Sporným medzi stranami bolo či žalovaná užíva predmetnú nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a či žalovanému v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu bráni. Súd preto najskôr zameral dokazovanie na preukázanie týchto skutočností.
25. Základom argumentácie žalobcu ohľadom ním uplatňovaného nároku na zaplatenie žalovanej sumy bolo skutkové tvrdenie, že žalovaná užíva celú nehnuteľnosť, ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi bez právneho dôvodu a jeho z užívania spoločnej nehnuteľnosti vylučuje. Obrana žalovanej spočívala v tvrdení, že predmetnú nehnuteľnosť užíva len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a v užívaní nehnuteľnosti žalobcovi nebráni. Dôkazné bremeno na preukázanie uvedených skutkových tvrdení v prvom rade zaťažovalo žalobcu, ktorý podanou žalobou svoj nárok voči žalovanej uplatňoval, v zmysle zásady, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak teda žalobca tvrdil, že žalovaná užíva celú nehnuteľnosť, resp. v rozsahu nad jej spoluvlastnícky podiel a žalobcu z užívania spoluvlastníckeho podielu vylučuje, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Túto povinnosť mal žalobca už pri podaní žaloby. O to viac bolo potrebné z jeho strany predložiť, resp. navrhnúť relevantné dôkazy, keď vo vyjadrení k žalobe žalovaná účinne poprela jeho skutkové tvrdenia. Žalovaná priamo vo vyjadrení poprela tvrdenia žalobcu svojou vlastnou argumentáciou. Výslovne poprela, že by niekedy žalobcovi bránila v užívaní spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu a uviedla, že spoločnú vec užíva spôsobom umožňujúcim žalobcovi užívať jeho spoluvlastnícky podiel. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení žiadne relevantné dôkazy nenavrhol, resp. ich nepredložil. V dodatočnej lehote predložil súdu listinný dôkaz Potvrdenie o oznámení vydané OR PZ v Trnave zo dňa 12.03.2018 a Potvrdenie o vyslaní hliadky vydané Mestom Trnava, Mestská polícia mesta Trnava zo dňa 12.06.2019, ktorý súd pripustil, keďže bol označený už v žalobe a za účelom predloženia dôkazu, ktorý by preukazoval bránenie v užívaní spoločnej veci žalovanou bolo aj odročené pojednávanie. Tu súd uvádza, že rozhodným obdobím, za ktoré si žalobca uplatňuje svoj nárok je obdobie od 04.08.2017 do 04.02.2018. Oba listinné dôkazy boli vystavené mimo uplatňované obdobie a podľa názoru súdu nepreukazujú žalobcom tvrdené skutočnosti, teda že by žalovaná nadužívala spoluvlastnícky podiel a že by žalobcovi v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu bránila. Potvrdenie o oznámení zo dňa 12.03.2018 preukazuje len tú skutočnosť, že žalobca vykonal oznámenie, že v období od 04.08.2017 do 12.08.2018 boli žalovanou voči jeho osobe robené schválnosti. Takéto oznámenie v žiadnom prípade nie je relevantným podkladom na preukázanie tvrdenia žalobcu o neumožnení vstupu do nehnuteľnosti, resp. o jeho vylučovaní z užívania spoločnej nehnuteľnosti. Nepreukazuje, že by žalovaná opakovane neumožňovala žalobcovi vstup do nehnuteľnosti a že na riešenie situácie by musela byť napríklad privolaná hliadka. Okrem toho súdu sa javí predmetné oznámenie ako účelové, pretože oznámenie bolo urobené tesne po podaní žaloby. V konaní nebolo predložené žiadne iné, ďalšie oznámenie z predchádzajúceho obdobia (z obdobia, za ktoré si žalobca uplatňuje svoj nárok). Potvrdenie o vyslaní hliadky zo dňa 12.06.2019 nebolo pre toto konanie relevantné, keďže sa netýkalo rozhodného obdobia. Nad rámec ale súd uvádza, že aj toto potvrdenie súd považuje len za účelové, nakoľko hliadka bola privolaná dňa 11.06.2019, deň pred termínom pojednávania (dňa 12.06.2019) a z potvrdenia vyplýva, že vstup do nehnuteľnosti bol žalobcovi umožnený. Opätovne ani tento dôkaz
(aj napriek tomu, že ním žalobca mohol disponovať už v deň pojednávania) nebol zo strany žalobcu včas predložený. Podľa názoru súdu potom žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by mu žalovaná bránila vo vstupe do nehnuteľnosti počas rozhodného obdobia. Žalovaná uviedla, že počas noci máva uzamknuté spodné dvere z dôvodu bezpečnosti, čo podľa názoru súdu nepreukazuje vylúčenie žalobcu z užívania nehnuteľnosti. Pri užívaní spoločnej veci viacerými podielovými spoluvlastníkmi je potrebné, aby podieloví spoluvlastníci navzájom rešpektovali aj svoje právo na súkromie. Žalovaná zamyká vchodové dvere len počas noci, inak je vstup možný, nezamyká. Samotné uzamknutie vchodových dverí počas noci neobmedzuje žalobcu na vstupe do nehnuteľnosti, keď v tomto prípade je možné žalobkyňu kontaktovať (telefonicky alebo zazvonením). Žalobkyňa uviedla, že v takom prípade bez problémov otvorí. Okrem toho žalobca nepoprel, resp. neuvádzal, že by nedisponoval kľúčmi od danej nehnuteľnosti. Súd tiež nemal za preukázané, že by žalovaná užívala nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, keď uvádzala, že užíva len časť nehnuteľnosti v rozsahu dvoch izieb, kuchyne a kúpeľne s toaletou. V predmetnej nehnuteľnosti sa na prízemní okrem schodov, haly a toalety nachádzajú dve izby a kuchyňa. Na poschodí sa okrem chodby a kúpeľne s toaletou nachádzajú tri izby a miestnosť, ktorá v minulosti slúžila ako kuchyňa. Žalovaná má uzamknuté len dve izby na prízemí a kuchyňu, do ostatných miestností je vstup umožnený, nie sú uzamknuté. Žalobca opäť žiadnym spôsobom nepreukázal a nevyvrátil toto tvrdenie žalovanej, teda že by užívala viac ako je rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Žalobcom predložené fotografie pred pojednávaním dňa 22.11.2019 (doručené súdu dňa 19.11.2019), ako aj ďalšie dôkazy navrhnuté v tomto podaní, boli podľa názoru súdu predložené oneskorene v rozpore s koncentračnou zásadou. Predložené fotografie jednak nepreukazujú nadužívanie spoluvlastníckeho podielu žalovanou, ale najmä podľa vyjadrenia samotného žalobcu boli vyhotovené v novembri 2019 (okrem niektorých fotografií z interiéru, ktoré majú byť z roku 2017), teda mimo obdobia, za ktoré si žalobca uplatňuje svoj nárok. Súd žalobcom navrhnuté dokazovanie výsluchom svedka Z. I. nepripustil, nakoľko ako už uviedol, tento dôkaz bol navrhnutý v rozpore s koncentračnou zásadou. Žalobca neuviedol relevantný dôvod, pre ktorý nemohol vykonanie tohto dôkazu navrhnúť už skôr, resp. pri podaní žaloby. Argument žalobcu, že žalovaná nespochybňovala užívanie celého bytu č. X v rodinnom dome so súpisným číslom XXXX a jeho užívanie začala spochybňovať až na pojednávaní neobstojí, nakoľko žalovaná vo svojich písomných podaniach (vyjadrenie k žalobe a duplika) opakovane uvádzala, že nehnuteľnosť užíva len v zákonných medziach a žalobcovi v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu nebráni, nebráni mu tam vstupovať a žalovaný tam aj vstupuje. Tvrdenie žalovanej, že svoj spoluvlastnícky podiel užíva len v zákonných medziach, podľa názoru súdu, spochybňuje jeho užívanie v celom rozsahu, a preto ide o účinného popretie skutkového tvrdenia žalobcu a nebolo možné ho vyhodnotiť ako nesporné. Za oneskorené považoval súd dôkazy navrhnuté v písomnom podaní žalobcu doručenom súdu dňa 19.11.2019 aj v súvislosti s tým, že boli predložené len tri dni pred pojednávaním a protistrana nemala možnosť sa s nimi včas oboznámiť (a prípadne sa pripraviť na žalobcom navrhnutý výsluch svedka). Tu súd uvádza, že posledné pojednávanie bolo dňa 12.06.2019, a teda do termínu nasledujúceho pojednávania mal žalobca dostatok času na ich predloženie, resp. navrhnutie. Takéto konanie je nielenže v rozpore s koncentračnou zásadou, ale aj so zásadou hospodárnosti, pretože súd by musel za týmto účelom odročiť pojednávanie. Navyše ak posledné pojednávanie bolo odročené z dôvodu na strane žalobcu, keď mu bol súdom poskytnutý priestor na doplnenie listinných dôkazov uvedených v žalobe predložením správ z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, teda práve dokladmi preukazujúcimi neumožňovanie vstupu do nehnuteľnosti žalovanou. Keďže vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nevznikol, dokazovanie pribratím znalca do konania na určenie výšky obvyklého nájomného by bolo nadbytočné.
26. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo preukázať opodstatnenosť jeho nároku uplatneného v konaní, keď žalovaná tento nárok považovala za nedôvodný a v celom rozsahu ho popierala. Žalobca neprodukoval žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne rozsahu užívania spoločných nehnuteľností v rozhodnom období a bráneniu mu užívať spoločnú nehnuteľnosť zo strany žalovanej. Neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu malo dopad na výsledok sporu a znamená neúspech žalobcu v spore.
27. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná neužívala nehnuteľnosti nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu, resp. že by akýmkoľvek spôsobom bránila v užívaní spoločných nehnuteľností žalobcovi. Preto nebolo možné požiadavku žalobcu na kompenzáciu a na stanovenie prináležiacej náhrady považovať za dôvodnú.
28. Nad rámec súd uvádza, že v prípade ak žalobca nemá reálny záujem na užívaní spoločnej nehnuteľnosti, je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovanej, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia predstavuje uplatňovanie len zodpovednostných nárokov a pre rozumné usporiadanie ich vzájomných vzťahov medzi stranami je na mieste zaoberať sa otázkou zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
29. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%), keď v konaní neboli tvrdené a súd sám nezistil dôvody pre uplatnenie § 257 CSP. O výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).