Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/52/2019

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci navrhovateľa: G. E., P.. XX.XX.XXXX, V. XX, XXX XX H. Y., zast. JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 50 672 720, proti odporcom v 1. rade: Daňový úrad Prešov IČO: 42 499 500, Hviezdoslavova 7, 080 01 Prešov, v 2.rade: Foxconn Slovakia, spol. s.r.o. IČO: 35 683 724, Dlhé Hony 29, 949 01 Nitra, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na súd dňa 28.10.2019 navrhovateľ požiadal o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd do doby skončenia súdnych konaní vedených na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. a sp.zn uloží odporkyni v 2. rade ako jeho zamestnávateľovi povinnosť zdržať sa zrážok z jeho mzdy vykonávaných na základe oznámenia odporcu v 1. rade o začatí daňového exekučného konania zo dňa 18.9.2019.

2. Návrh zástupkyňa navrhovateľa odôvodnila tak, že navrhovateľ v súčasnosti pracuje ako technik u odporkyne v 2. rade. Odporkyni v 2. rade bolo doručené oznámenie odporcu v 1. rade o začatí daňového exekučného konania voči navrhovateľovi zo dňa 18.9.2019. Na základe tohto oznámenia odporkyňa v 2. rade vykonala zrážku zo mzdy navrhovateľa za mesiac september 2019 vo výške 784,38 eur.

3. Rozhodnutím č.:101293144 zo dňa 29.5.2019 odporca v 1. rade vyrubil navrhovateľovi úroky z omeškania za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 vo výške 1.407,60 eur. Rozhodnutím č.:101291715 zo dňa 29.5.2019 odporca v 1. rade vyrubil navrhovateľovi úroky z omeškania za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 vo výške 922,50 eur. Proti obom rozhodnutiam navrhovateľ podal odvolania. V odvolaniach okrem iného uviedol, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 30.1.2018 sp.zn. bol vyhlásený konkurz na jeho majetok a súčasne bol oddlžený a zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené už iba v konkurze. Úroky z omeškania vyrubené napadnutými rozhodnutiami odporcu v 1. rade ako príslušenstvo pohľadávky vzniknutej pred vyhlásením konkurzu, ktorá je z tohto dôvodu nevymáhateľná, je tiež nevymáhateľné. O odvolaniach navrhovateľa rozhodol nadriadený orgán odporcu v 1.rade tak, že napadnuté rozhodnutia potvrdil. Navrhovateľ v zákonnej lehote podal proti rozhodnutiam správne žaloby vo veciach správneho trestania na príslušný správny súd.

4. Počas konkurzného konania vedeného proti navrhovateľovi odporca v 1. rade vydal rozhodnutie č. 100319260/2018 zo dňa 7.2.2018, ktorým vyrubil navrhovateľovi úroky z omeškania za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 vo výške 273,10 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie správca navrhovateľa. O odvolaní rozhodol nadriadený orgán odporcu v 1. rade rozhodnutím č.: 101034313/2018 zo dňa 24.5.2018 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že odporca v 1. rade sa nevyporiadal s tým, aké následky má na daňové konanie skutočnosť, že na majetok navrhovateľa ako daňového subjektu bol vyhlásený konkurz.

5. Odporca v 1. rade tiež na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí zo dňa 23.1.2019 vydal dňa 3.4.2019 exekučnú výzvu č.:100780148/2019. O odvolaní navrhovateľa podanom proti tejto exekučnej výzve nadriadený orgán odporcu v 1. rade rozhodol tak, že výzvu potvrdil. Odporca v 1. rade následne rozhodnutím č.101932231/2019 zo dňa 13.8.2019 daňové exekučné konanie zastavil z dôvodu, že nedoplatok v zmysle daňového exekučného príkazu odporcu v 1. rade č. 101777545/2019 zo dňa 22.7.2019 bol vykonaním zrážok zo mzdy navrhovateľa uhradený.

6. Rozhodnutím č.: 10209835/2019 zo dňa 18.9.2019 odporca v 1. rade vydal daňovú exekučnú výzvu, ktorou navrhovateľovi oznámil začatie daňového exekučného konania na základe vykonateľného výkazu nedoplatkov č.:102098351/2019 zostaveného ku dňu 6.9.2019 vo výške 2.330,10 eur. Tento nedoplatok predstavuje úroky z omeškania vyrubené odporcom v 1. rade navrhovateľovi vyššie uvedenými rozhodnutiami č.:101293144 zo dňa 29.5.2019 vo výške 1.407,60 eur a č.:101291715 zo dňa 29.5.2019 vo výške 922,50 eur, spolu teda 2.330,10 eur. Odporca v 1. rade teda začal daňové exekučné konanie, v ktorom bude pokračovať do času, kým nevymôže uvedený nedoplatok. Navrhovateľovi bola odporkyňou v 2. rade vykonaná zrážka z jeho mzdy za mesiac september 2019 vo výške 784,38 eur. Navrhovateľ podal proti daňovej exekučnej výzve odvolanie.

7. Zastáva názor, že odporca v 1. rade porušil zákonné ustanovenie § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Zverejnením uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 30.1.2018 sp.zn. 50/dK /41/2018 o jeho oddlžení v obchodnom vestníku dňa 5.2.2018 jeho daňový nedoplatok zanikol a odporca v 1. rade už nemal právo uplatniť si nárok na úroky z omeškania. Odporca v 1. rade v rozpore s Daňovým poriadkom si nielenže voči navrhovateľovi zaniknutý daňový nedoplatok uplatnil, ale na základe neho aj začal daňové exekučné konanie. Vychádzajúc z ust. , . ods. 4 , a Zákona o konkurze úroky z omeškania vyrubené odporcom v 1. rade tvoria príslušenstvo pohľadávky, ktorá je voči navrhovateľovi v dôsledku jeho oddlženia nevymáhateľná. Preto nevymáhateľným je aj jej príslušenstvo.

8. Navrhovateľ aj napriek tomu, že bol oddlžený, musí znášať vykonávanie zrážok na základe právoplatných rozhodnutí odporcu v 1. rade. Aj keď navrhovateľ podal proti právoplatným rozhodnutiam odporcu v 1. rade správne žaloby, do rozhodnutia o nich odporkyňa v 2. rade bude vykonávať zrážky z jeho mzdy. Navrhovateľ tak aj v prípade zrušenia právoplatných rozhodnutí odporcu v 1. rade bude musieť zrazené sumy od odporcu v 1. rade vymáhať súdnou cestou. Účelom oddlženia je zbaviť dlžníka jeho dlhov, aby tieto dlhy negeneroval ďalší jeho úpadok, a aby sa mohol opätovne postaviť na nohy. Vykonávaním zrážok zo mzdy sa navrhovateľ dostal do rovnakej situácie, ako bol pred podaním návrhu na oddlženie.

9. Súčasťou podaných správnych žalôb je aj návrh na priznanie odkladného účinku správnym žalobám. Vzhľadom na ust. súd však je povinný o tomto návrhu rozhodnúť do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k návrhu, čo môže byť aj po 3 mesiacoch po podaní žalôb, počas ktorých navrhovateľ bude musieť naďalej znášať vykonávanie zrážok z jeho mzdy. Preto jediným možným prostriedkom ochrany navrhovateľa v tejto situácii je návrh na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia podľa ust. .

10. Vychádzajúc z obsahu návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ návrh podal na všeobecný súd s poukazom na ust. (ďalej len „“). Návrhom pritom žiada o nariadenie neodkladného opatrenia do doby skončenia súdnych konaní o správnych žalobách, ktoré podľa jeho tvrdení v návrhu podal na Krajský súd v Prešove ako príslušný správny súd, a ktoré sa v súčasnosti vedú na tomto súde pod sp.zn. a sp.zn. , a ktorých rovnopisy predložil súdu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa môže navrhovateľ podať ako pred začatím súdneho konania, tak aj počas súdneho konania alebo po jeho skončení. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to buď z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery strán alebo z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia súd postupuje zjednodušeným a zrýchleným procesným postupom. O návrhu rozhodne spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Riadne dokazovanie súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva. Pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu, prípadne aj z obsahu žaloby vo veci samej, ak bola podaná, a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom alebo žalobou vo veci samej osvedčené. Dokazovanie v konaní o takomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania najvýznamnejších pre rozhodnutie relevantných skutočnosti.

13. V prejednávanej veci súd pre účely rozhodnutia o navrhovanom neodkladnom opatrení považoval za osvedčenú skutočnosť, že na Krajskom súde v Prešove ako správnom súde sa pod sp.zn. a sp.zn. vedú v súčasnosti na základe správnych žalôb podaných navrhovateľom na tento súd dňa 15.10.2019 správne konania podľa (ďalej len „ „). Táto skutočnosť vyplýva z navrhovateľom predloženého potvrdenia o prijatí návrhu na začatie konania, z rovnopisov správnych žalôb datovaných dňom 11.10.2019, predložených spolu s návrhom, ktoré korešpondujú s informáciou získanou súdom dožiadanou lustráciou v registri Krajského súdu v Prešove.

14. Podľa obsahu predložených rovnopisov správnych žalôb a rozhodnutí pripojených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predmetom týchto správnych žalôb, podaných podľa § 194 a nasl. Súdneho správneho poriadku upravujúcich konanie správnej žaloby vo veci správneho trestania, je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí vydaných orgánmi správy daní, a to Daňovým úradom Prešov (odporcom v 1. rade) a jeho nadriadeným orgánom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, Lazovská 63, Banská Bystrica, podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ „).

15. Ide o preskúmanie zákonnosti jednak rozhodnutia odporcu v 1. rade č.:101293144 zo dňa 29.5.2019, ktorým navrhovateľovi ako daňovému subjektu tento správca dane vyrubil úroky z omeškania za nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2013 vo výške 1.407,60 eur, a rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Lazovská 63, Banská Bystrica, č:101941029/2019 zo dňa 14.8.2019, ktorý ako nadriadený orgán v rámci odvolacieho konania správnosť rozhodnutia potvrdil. Súčasne ide tiež o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu v 1. rade č.:101291715 zo dňa 29.5.2019, ktorým tento správca dane navrhovateľovi ako daňovému subjektu vyrubil úroky z omeškania za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2013 vo výške 922,50 eur, a rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Lazovská 63, Banská Bystrica, č:101940907/2019 zo dňa 14.8.2019, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní navrhovateľa proti uvedenému rozhodnutiu odporcu v 1.rade tak, že aj toto rozhodnutie bolo potvrdené.

16. Z listín predložených navrhovateľom možno mať za osvedčenú aj skutočnosť, že odporca v 1. rade začal voči navrhovateľovi daňové exekučné konanie podľa Daňového poriadku č. 110000420732 pre vymoženie daňového nedoplatku v celkovej výške 2.330,10 eur, pozostávajúceho z úrokov z omeškania vyrubených navrhovateľovi rozhodnutiami špecifikovanými v bode 15. odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorých zákonnosť je predmetom správnych konaní vedených na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. a . Podľa výplatnej pásky navrhovateľovi bola zo mzdy za mesiac 9/2019 odporkyňou v 2. rade vykonaná exekučná zrážka vo výške 784,38 eur. Na základe predložených listín bez ďalšieho súd však nemohol považovať za osvedčenú skutočnosť, že táto exekučná zrážka bola vykonaná v rámci daňového exekučného konania vedeného odporcom v 1. rade proti navrhovateľovi pod č. 110000420732. Podľa predložených listín navrhovateľ proti exekučnej výzve vydanej v tomto daňovom exekučnom konaní dňa 18.9.2018 podal podaním zo dňa 24.9.2019 odvolanie, a v konaní neosvedčil, že by v tomto štádiu tohto daňového exekučného konania bol vydaný exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy, na základe ktorého podľa § 100 ods. 4 Daňového poriadku vzniká platiteľovi mzdy povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka.

17. Navrhovateľ sa teda návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd podľa uložil odporkyni v 2. rade ako jeho zamestnávateľovi povinnosť zdržať sa zrážok z jeho mzdy, ktoré podľa jeho tvrdení odporkyňa v 2. rade vykonáva z jeho mzdy v rámci daňovej exekúcie vedenej proti nemu pre vymoženie daňových nedoplatkov vyrubených mu rozhodnutiami orgánov správy daní podľa Daňového poriadku. Návrh pritom dôvodí nezákonnosť týchto rozhodnutí orgánov správy daní s tým, že táto nezákonnosť je v súčasnosti predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva.

18. Navrhovateľ pre účely rozhodnutia o navrhovanom neodkladnom opatrení neosvedčil skutočnosť, že odporkyňa v 2. rade exekučné zrážky z jeho mzdy vykonáva v súvislosti s daňovou exekúciou, exekučným titulom ktorej sú správnymi žalobami vyššie špecifikované napadnuté rozhodnutia orgánov správy daní, čo súd považuje za dôvod pre zamietnutie návrhu. Za rozhodujúce pre zamietnutie návrhu súd však považoval predovšetkým nasledujúce právne závery:

19. Podľa § 1 Daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Podľa § 4 ods. 1 Daňového poriadku správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec. Podľa § 88 Daňového poriadku daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149. Podľa § 88 ods. 2 Daňového poriadku daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane. Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňový ch nedoplatkov aj podľa osobitného predpisu

20. Vykonávanie daňového exekučného konania, v rámci ktorého majú byť odporkyňou v 2. rade navrhovateľovi vykonávané zrážky z jeho mzdy, je súčasťou správy daní zverenej do právomoci odporcovi v 1. rade ako správcovi daní Daňovým poriadkom. Odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade ako zamestnávateľ navrhovateľa postupujú v tomto daňovom exekučnom konaní podľa ustanovení Daňového poriadku. Odporca v 1. rade tu plní úlohy štátnej správy v oblasti správy daní, vrátane daňovej exekúcie. Odporkyňa v 2. rade ako zamestnávateľ navrhovateľa vykonávaním zrážok zo mzdy daňového subjektu plní povinnosti uložené jej Daňovým poriadkom v súvislosti s touto správou daní, vrátane daňovej exekúcie.

21. Za danej situácie preto návrh navrhovateľa na poskytnutie ochrany formou neodkladného opatrenia nariadeného v rámci , spočívajúceho v uložení povinnosti odporkyni v 2. rade zdržať sa zrážok z jeho mzdy vykonávaných v rámci daňového exekučného konania, nemá oporu v platnom právnom poriadku a nemožno ho považovať za opodstatnený. Nariadením takéhoto neodkladného opatrenia by súd predovšetkým zasiahol do právomoci odporcu v 1. rade ako štátneho orgánu správy daní, ktorá mu je zverená Daňovým poriadkom. O vykonávaní alebo nevykonávaní zrážok zo mzdy navrhovateľa odporkyňou v 2. rade v rámci daňového exekučného

konania má oprávnenie rozhodnúť iba odporca v 1. rade ako správca daní. Uložením povinnosti odporkyni v 2. rade zdržať sa zrážok zo mzdy navrhovateľa za situácie, že odporkyni takáto povinnosť vyplýva v súvislosti s daňovým exekučným konaním vedeným proti navrhovateľovi ako daňovému subjektu odporcom v 1. rade z Daňového poriadku, by súd odňal odporcovi v 1. rade ako štátnemu orgánu jeho právomoc, zakázal by mu vykonávať činnosť štátneho orgánu, čo je v rozpore so zákonom. Preto súd návrh navrhovateľa ako neopodstatnený zamietol.

22. Na podporu svojho záveru súd dáva do pozornosti napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 29.10.1998, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.11.2003 sp.zn. , Uznesenie Krajského súdu v Prešov zo dňs17.12.2015 sp.zn. a ďalšie.

23. Navyše, zo žiadnych skutočností tvrdených v návrhu nevyplýva pasívna legitimácia odporcu 1. rade v tomto konaní. Návrhom navrhovateľ nežiada uloženie žiadnej povinnosti tomuto subjektu. Domáha sa uloženia povinnosti iba odporkyni v 2. rade. Preto súd za ďalší dôvod pre zamietnutie návrhu vo vzťahu k odporcovi v 1. rade považoval nedostatok pasívnej legitimácie tohto odporcu v konaní.

24. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za nedôvodný aj vzhľadom na princíp subsidiarity provizórnej ochrany poskytovanej súdom neodkladným opatrením podľa .

25. Predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ snaží zabrániť nútenému výkonu rozhodnutia (daňovej exekúcii) vedenému pre nemu pre vymoženie daňových nedoplatkov vyrubených mu rozhodnutiami odporcu v 1. rade ako orgánom štátnej správy daní, a to z dôvodu, že rozhodnutia považuje za nezákonné. Ochrany svojich práv proti týmto podľa neho nezákonným rozhodnutiam sa domáha správnymi žalobami vo veci správneho trestania podanými v súčasnosti na Krajský súd v Prešove podľa . Návrh pritom dôvodí tým, že v prípade vymoženia daňových nedoplatkov vyrubených napadnutými rozhodnutiami odporu v 1. rade daňovou exekúciou zrážkami z jeho mzdy, by tieto zrazené sumy musel od odporcu v 1. rade súdne vymáhať.

26. Efektívnosť výsledku konania o správnej žalobe a predídenie prípadnej hroziacej závažnej ujme zabezpečuje v správnom súdnictve inštitút odkladného účinku správnej žaloby upravený ust. a nasl. . Podľa správny orgán môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostrední, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Práve tento inštitút slúži zabráneniu nútenému výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré je už právoplatné a vykonateľné, v prípadoch, ak okamžitým výkonom hrozí závažná ujma.

27. Podľa tvrdení navrhovateľa a obsahu spisu navrhovateľ súčasne s podaním správnych žalôb požiadal Krajský súd v Prešove ako príslušný správny súd o priznanie tohto odkladného účinku podaným správnym žalobám. Je v právomoci tohto správneho súdu o tomto návrhu rozhodnúť. Argumentácia navrhovateľa spočívajúca v lehote upravenej zákonodarcom pre takého rozhodnutie správneho súdu () nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia súdom v Civilnom sporovom konaní. Tu súd poukazuje na to, že správnu žalobu možno podať bez zbytočného odkladu po doručení rozhodnutia nadriadeného orgánu správy daní, a tiež na ustanovenia a nasl. Daňového poriadku, upravujúce postup správcu dane v daňovom exekučnom konaní, ktorý predchádza vzniku povinnosti zamestnávateľa začať vykonávať zrážky zo mzdy na základe daňového exekučného príkazu na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy.

28. Záverom súd tiež poukazuje na ust. § 95 a nasl. Daňového poriadku upravujúce odklad daňovej exekúcie.

Podľa § 95 ods. 2 Daňového poriadku správca dane môže odložiť daňovú exekúciu z vlastného podmetu, ak sa preverujú skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie daňového exekučného konania. Podľa § 96 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku správca dane exekučné konanie zastaví, ak exekučný titul bol zrušený.

Poučenie:

Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, v dvoch vyhotoveniach ( ).

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.