Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1272-2010.pdf
PDF · 76.97 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/1272/2010
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnom konaní oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka proti povinnému: U.. A. F., U.. XX.XX.XXXX, Q.. XX.XX.XXXX, U. R. H. XXX/X, Ľ. pre vymoženie 387,91 € s prísl. a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom, Exekútorský úrad so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, EX 2401/2010
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 63,65 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi 10.11.2010 začalo vo veci exekučné konanie, na vykonanie exekúcie bol tunajším súdom poverený súdny exekútor.
2. Súdny exekútor doručil 05.10.2015 návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Exekútor navrhol zastaviť exekúciu s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) EP. Súdny exekútor požadoval priznanie náhrady trov exekúcie a zaslal exekučný spis.
3. Súd má z priloženého podnetu oprávneného zo dňa 22.09.2015 preukázané, že oprávnený nepožadoval zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) EP ale súdnemu exekútorovi oznámil, že povinný dňa 19.12.2014 zomrel, a z toho dôvodu navrhol podanie podnetu na zastavenie exekúcie.
4. Povinný zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi vedené na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.: 9D/60/2015 bolo zastavené, poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP"), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 37 ods. 1 EP účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
9. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ"), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
10. Podľa § 7 ods. 2 prvá veta OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne.
11. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať.
13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je dôvodné exekúciu zastaviť, keďže povinný ako účastník konania zomrel a stratil procesnú spôsobilosť. Keďže dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, možno konštatovať, že v danom prípade ide o neodstrániteľný nedostatok konania, a teda niet voči komu vymáhať (neexistujú dedičia na ktorých by prešli práva a povinnosti).
14. Možno konštatovať, že sú splnené podmienky v zmysle cit. ustanovenia o zastavení konania a preto súd exekúciu zastavil.
15. Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
17. Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
18. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
19. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
20. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie, ktoré vyčíslil a špecifikoval nasledovným spôsobom:
1.) Paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky:
- minimálna odmena súdneho exekútora (po zaokrúhlení).....................................33,50 eur Spolu:......................................................................................................................33,50 eur 2.) Hotové výdavky podľa § 22 ods. 1 vyhlášky:
- poštovné:............................................................................................................19,85 eur
- telekomunikačné..................................................................................................3,32 eur DPH 20 % ...............................................................................................................11,33 eur Celkom spolu: ........................................................................................................68,00 eur
21. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky patrí odmena v minimálnej výške, teda vo výške 33,19 eur. Súdny exekútor však požadoval priznať odmenu vo výške po jej zaokrúhlení v sume 33,50 eur. Súd však
takéto zaokrúhlenie ním priznanej odmeny súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko má za to, že v prípade odmeny uplatnenej súdnym exekútorom podľa vyššie uvedených ustanovení vyhlášky, vyhláška súdnemu exekútorovi neumožňuje jej zaokrúhlenie spôsobom vyplývajúcim z vyúčtovania odmeny. Ustanovenie § 26 vyhlášky je totiž možné aplikovať len na odmenu priznanú súdnemu exekútorovi podľa ustanovenia § 4 vyhlášky. Vzhľadom na túto skutočnosť súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 vyhlášky v uplatnenej výške 33,19 eur.
22. V rámci náhrady hotových výdavkov si súdny exekútor uplatnil náhradu poštových nákladov vo výške 19,85 eur a telekomunikačné náklady vo výške 3,32 eur. Nakoľko vynaloženie poštovného mal súd na základe spisu súdneho exekútora, za preukázané, uplatnenú náhradu za poštovné priznal. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu telekomunikačných výdavkov, nakoľko na základe obsahu predloženého spisu súdneho exekútora ich súd nemohol považovať za preukázané, keďže tento neobsahuje žiadny doklad preukazujúci trvanie a cenu hovorov v uplatnenej výške. K náhrade telekomunikačných nákladov súd dodáva, že ich účelné vynaloženie a odôvodnenosť ich výšky mohol súdny exekútor preukázať napríklad predložením telefónneho účtu s výpisom hovorov. Náhrada hotových výdavkov nemôže mať charakter akejsi paušálnej sumy, požadovanej v každom exekučnom konaní. Hotové výdavky musia byť účelné, vzniknuté v danom exekučnom konaní a ich výška musí byť preukázaná. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi v rámci náhrady hotových výdavkov celkom sumu vo výške 19,85 eur.
23. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patria mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku trovy exekúcie zvýšené o 20 %. Súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 53,04 eur, zvýšenie o DPH teda predstavuje sumu 10,61 eur. Spolu je to teda suma 63,65 eur.
24. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
25. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. V tomto prípade však zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať oprávnenému ani povinnému. Keďže žiaden z účastníkov zastavenie konania nezavinil, súd žiadnej zo strán náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok. (§ 58 ods. 5 EP a § 357 CSP)
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.