Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cpr/20/2018

Potvrdené rozhodnutím 18CoPr/2/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX V., právne zast.: JUDr. Pavol Barabas, advokát, IČO: 42 406 366, so sídlom Partizánska 129, 053 15 Hrabušice, proti žalovanému: Mesto Poprad, IČO: 00 326 470, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, 058 01 Poprad, právne zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 44 250 029, so sídlom 058 01 Poprad, Námestie sv. Egídia 93, o zaplatenie 229,69 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 11Cpr/20/2018-186 zo dňa 22.11.2019 jednohlasne takto rozhodol: Sudkyňa JUDr. Mária Kubusová nie je vylúčená z pojednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde v Poprade pod sp.zn. 11Cpr/20/2018. Potvrdzuje rozsudok. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: U. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. XXX/XX, XXX XX V., právne zast.: JUDr. Pavol Barabas, advokát, IČO: 42 406 366, so sídlom Partizánska 129, 053 15 Hrabušice, proti žalovanému: Mesto Poprad, IČO: 00 326 470, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, 058 01 Poprad, právne zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 44 250 029, so sídlom 058 01 Poprad, Námestie sv. Egídia 93 o zaplatenie 229,69 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 1.8.2018 požiadal o zaplatenie istiny 229,69 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2.10.1995 a v zmysle pracovnej náplne zo dňa 1.11.2006 bol zaradený na pracovisko stálej služby. V súčasnosti vykonáva v zmysle pracovnej náplne zo dňa 1.3.2016 pracovnú funkciu pracovník stálej služby operačného strediska. Svoj žalobný návrh odôvodňuje tým, že v pracovnej náplni žalobcu zo dňa 1.11.2006 v bode 4 je uvedené, že žalobca „je nadriadený všetkým veliteľom a členom okrskov, členom pohotovostnej motorizovanej jednotky počas trvania výkonu svojej pracovnej doby a zároveň vydáva pokyny pre hliadky mestskej polície počas neprítomnosti náčelníka prípadne jeho zástupcu.“ Žalovaný prestal žalobcovi vyplácať príplatok za riadenie mesačne vo výške 27 eur. Žalobca sa preto domáha, aby mu žalovaný doplatil príplatok za riadenie za obdobie júl - november 2015 vo výške 135 eur. Svoj nárok odôvodnil tým, že v zmysle patrí vedúcemu zamestnancovi príplatok za riadenie a v zmysle vedúcimi zamestnancami sú zamestnanci, ktorí na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa sú oprávnení najmä určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať a riadiť ich prácu. 2. Žalobca vo svojej žalobe ďalej v zmysle uvádza, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. V prípade, ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie. Žalovaný žalobcovi v období júl - október 2015 neposkytoval prestávku na odpočinok a jedenie. Žalobca vykonával samostatne svoju pracovnú činnosť aj počas nočných služieb, pričom nebol žiaden iný pracovník, ktorý by ho v tom čase nahradil a zamestnávateľ by mu aspoň takto umožnil poskytnutie prestávky. Vo výkaze mzdových prostriedkov za príslušné obdobie je síce uvedené, že prestávka poskytnutá bola, avšak reálne sa z dôvodu personálneho nedostatku iných zamestnancov, ktorí by v čase poskytnutia prestávky mohli zastúpiť žalobcu nevykonala. V zmysle dohody o zmene

pracovnej zmluvy zo dňa 15.11.2010 sa žalobca a žalovaný dohodli na týždennom pracovnom čase v rozsahu 35 hodín. Tým, že žalovaný vytvoril taký stav, že žalobca ešte aj počas prestávky na odpočinok a jedenie musel vykonávať svoju pracovnú činnosť, došlo na strane žalobcu k výkonu práce, ktorý mu nebol žalovaným preplatený. 3. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2018 uvádza, že žalovaný je orgánom, ktorý sa v pracovnoprávnych vzťahoch riadi ustanoveniami , o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých Zároveň poukázal na to, že podľa , starosta vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce; informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu. žalovaný poukázal na to, že žalobca má síce v pracovnej náplni uvedené, že je nadriadeným členom okrskov a členom PMJ, avšak len z uvedeného nemožno dospieť k záveru, že táto pracovná pozícia je pozíciou vedúceho zamestnanca. Žalobca neriadi ich prácu, túto riadi náčelník a jeho zástupca. Pozícia pracovníka stálej služby operačného strediska nie je podľa žalovaného pozíciou vedúceho zamestnanca, a teda žalobcovi neprináleží príplatok za riadenie v zmysle 4. Žalobca vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 11.4.2019 uviedol, že vykonáva stálu službu od roku 2006 a po prebratí služby od predchádzajúcej služby preberie zbrojný sklad, knihu udalostí, knihu zbraní a streliva, následne zabezpečuje činnosti na stálej službe, prijíma telefonické hovory na linke 159, prijíma ústne oznámenia od občanov o priestupkoch, dohliada na pult centralizovanej ochrany

- napojenie objektov mesta a súkromných vlastníkov a výstup je na stálej službe a oni reagujú na poplachový signál na vyslanie zásahovej skupiny. V priebehu celej pracovnej zmeny určuje a vysiela na preverovanie oznámení službu konajúce hliadky a vydáva im záväzné pokyny ako majú postupovať v konkrétnych veciach. Žalobca uviedol, že súčasný stav je taký, že neopúšťajú pracovisko, je im poskytovaný primeraný čas na odpočinok. Musí byť na pracovisku, ale môže sa najesť a jedlo mu donesú buď kolegovia alebo stravu si donesie z domu. Tento stav trvá necelý rok. Čo sa týka práce v nočnej zmene tak nebola im určovaná prestávka, nebol určovaný zamestnanec, čiže prestávka počas nočnej zmeny nebola vykonaná, nakoľko pracovník stálej služby nemôže opustiť režimové pracovisko. Žalobca uviedol, že on odpracoval 12 hodín za zmenu bez prestávky, ale dostal zaplatené len 11,5 hodiny. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: pracovnou zmluvou žalobcu, štatútom mestskej polície, výsluchmi svedkov Q.. Q. X., Q.. W. W., X.. Q. F., Q. X., prostriedkami procesnej obrany: organizačným poriadkom mesta Poprad, pracovným poriadkom zamestnancov mesta Poprad a ostatnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav: 6. Žalobca je zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2.10.1995 ako mestský policajt. Dodatkom zo dňa 15.11.2010 došlo k dohode o zmene pracovnej zmluvy a to tým, že odo dňa 1.12.2010 sa týždenný pracovný čas stanovuje na 35 hodín. Dňa 1.11.2006 bola žalobcovi vypracovaná pracovná náplň, kde žalobca bol zaradený do útvaru mestskej polície a priamym nadriadeným je náčelník mestskej polície. Podľa pracovnej náplne je žalobca zaradený na pracovisko stálej služby a je nadriadený všetkým veliteľom a členom okrskov, členom pohotovostnej motorizovanej jednotky počas výkonu svojej pracovnej doby a zároveň vydáva pokyny pre hliadky mestskej polície počas neprítomnosti náčelníka, prípadne jeho zástupcu. Obsluhuje PCO v súvislosti s príjmom poplachových signálov a narušení chránených objektov a následne operatívne vysiela hliadky mestskej polície na služobné zákroky podľa platnej vnútornej smernice pre činnosti PCO. Kontroluje dodržiavanie príchodov na pracovisko a odchodov z pracoviska jednotlivých mestských policajtov podľa vopred nariadených a rozpísaných služieb, v prípade neprítomnosti policajta, oneskoreného príchodu alebo predčasného odchodu okamžite vyrozumie o týchto okolnostiach náčelníka lebo zástupcu náčelníka. Je podriadený náčelníkovi, zástupcovi náčelníka a primátorovi mesta. Ďalšia pracovná náplň bola žalobcovi vypracovaná a podpísaná zo strany žalobcu a náčelníka mestskej polície dňa 1.3.2016, kde okrem iného sa uvádza, že zodpovedá za plnenie úloh vyplývajúcich zo zákona a interných pokynov nadriadených. 7. Z organizačnej štruktúry mestskej polície zo dňa 7.3.1991 vyplýva, že organizačne sa mestská polícia člení na úsek riadiaci, organizačný, ktorý pozostáva z náčelníka mestskej polície, zástupcu náčelníka mestskej polície a úsek dozorný a poriadkový. 8. Žalobca vo svojej žalobe žiada, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu nevyplateného príplatku za riadenie, a to za obdobie od 08/2015 do 11/2015 vo výške 135 eur (5 x 27 eur = 135 eur). 9. Čo sa týka príplatku za vedenie, ktorý požaduje žalobca vo svojej žalobe, súd poukazuje na ustanovenie , kde miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva

funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedené v § 1 ods. 2 a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania; to neplatí ak osobitný predpis ustanovuje aj iný spôsob výberu vedúceho zamestnanca alebo ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom. 10. Štatutárny orgán žalovaného - primátor vydáva v zmysle o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov pracovný poriadok. Pracovný poriadok je vnútorný predpis žalovaného, ktorého vydávanie je zverené do výlučnej kompetencie primátora mesta ako štatutárneho orgánu mesta vo veciach pracovnoprávnych. Účelom vydania pracovného poriadku mesta je v súlade so všeobecne záväznými predpismi, , , a ďalšie, bližšie upraviť podmienky pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov mesta a bližšie vymedziť a definovať podstatné ustanovenia pracovnoprávnych vzťahov v podmienkach samosprávy mesta. Okrem iného v spojení s zveril štatutárovi mesta kompetenciu vymedziť okruh vedúcich zamestnancov mesta, prípadne úlohy a podobne. 11. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodňuje podľa a a svoje právo opiera o to, že jeho pracovnou funkciou je pracovník stálej služby operačného strediska a že v pracovnej náplni má uvedené, že je „nadriadený všetkým veliteľom okrskov, a členom okrskov.....“ a „vydáva pokyny pre hliadky mestskej polície počas neprítomnosti náčelníka, prípadne jeho zástupcu“ a preto sa považuje za vedúceho zamestnanca žalovaného. 12. Vedúcimi zamestnancami sú v zmysle ust. zamestnanci poverení vedením jednotlivých organizačných útvarov podľa organizačnej štruktúry zamestnávateľa uvedenej spravidla v jeho organizačnom poriadku. Vedúci zamestnanec určuje a ukladá svojim podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje ich prácu a dáva im na tento účel záväzné pokyny. Vykonávanie riadiacich činností je limitované ich súladom so všeobecne záväznými právnymi predpismi, avšak aj s vnútornými predpismi zamestnávateľa. 13. Mestská polícia Poprad je organizačným útvarom žalovaného. Vedúcim zamestnancom mestskej polície je náčelník mestskej polície, ktorý riadi svojich podriadených a organizuje činnosť polície. Postavenie vedúceho zamestnanca v zmysle zákonnej definície obsiahnutej v prináleží náčelníkovi mestskej polície. Pracovisko stálej služby nie je v zmysle interných riadiacich aktov organizačným útvarom žalovaného, a teda pracovník stálej služby nie je vedúcim zamestnancom povereným vedením organizačného útvaru. 14. Súd má za to, že žalobca koordinuje prácu jednotlivých členov mestskej polície počas výkonu práce a vydáva pokyny v neprítomnosti náčelníka alebo jeho zástupcu, ale z uvedeného nevyplýva, že jeho pracovná pozícia je pozíciou vedúceho zamestnanca. Pozícia pracovníka stálej služby operačného strediska ako vyplýva jednak z organizačného poriadku a jednak z pracovného poriadku mestskej polície nie je pozíciou vedúceho zamestnanca. 15. Podľa o výkone práce vo verejnom záujme, tento zákon upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme. 16. Podľa o výkone práce vo verejnom záujme, tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú a) štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, b) právnické osoby zriadené zákonom, právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného predpisu a verejné výskumné inštitúcie, c) právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, ak majetková účasť alebo súčet majetkovej účasti štátu, obce alebo vyššieho územného celku je viac ako 67 %, d) iné právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, u ktorých väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší územný celok. 17. Podľa o výkone práce vo verejnom záujme, na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje , ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 18. Podľa o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vedúcemu zamestnancovi patrí príplatok za riadenie. 19. Podľa o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca v celom rozsahu činnosti nepretržite dlhšie ako štyri týždne a pre ktorého

zastupovanie nie je súčasťou jeho pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, patrí od prvého dňa zastupovania príplatok za zastupovanie v sume príplatku za riadenie zastupovaného vedúceho zamestnanca. 20. Podľa zákona o obecnej polícii, obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. Pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa. 21. Podľa zákona o obecnej polícii, činnosť obecnej polície riadi jej náčelník. Za týmto účelom najmä a) organizuje prácu príslušníkov obecnej polície, b) podáva starostovi obce správy o situácii na úseku obecných vecí verejného poriadku a o výsledkoch činnosti obecnej polície; o závažných udalostiach ho vyrozumie okamžite, c) spolupracuje s veliteľom príslušného útvaru Policajného zboru, orgánmi štátnej zdravotníckej správy, orgánmi ochrany životného prostredia a inými orgánmi, d) predkladá starostovi požiadavky na zabezpečenie činnosti obecnej polície a zodpovedá za hospodárne využívanie zverených prostriedkov, e) zabezpečuje odborný výcvik a školenie príslušníkov obecnej polície, f) podáva starostovi návrhy súvisiace s pracovnoprávnymi vzťahmi príslušníkov obecnej polície, g) plní ďalšie úlohy podľa organizačného poriadku a pokynov starostu. 22. Podľa zákona o obecnej polícii, náčelníka v čase jeho neprítomnosti zastupuje ním poverený príslušník obecnej polície. V obciach, kde je to účelné, môže obecné zastupiteľstvo na návrh starostu zriadiť funkciu stáleho zástupcu náčelníka. 23. Podľa posledného odseku druhej strany návrhu Štatútu Mestskej polície Poprad riadi činnosť stálej služby náčelník mestskej polície a za svoju činnosť zodpovedajú náčelníkovi mestskej polície. 24. Podľa Štatútu Mestskej polície Poprad účinného od 1.8.1995, činnosť Mestskej polície riadi jej náčelník. Za týmto účelom najmä: a) organizuje prácu pracovníkov mestskej polície, b) podáva primátorovi mesta správy o situácií na úseku mestských vecí verejného poriadku a o výsledkoch činnosti mestskej polície, o závažných udalostiach ho vyrozumie okamžite, c) spolupracuje s veliteľom príslušného Policajného zboru SR, orgánmi štátnej zdravotníckej správy, orgánmi ochrany životného prostredia a inými orgánmi, d) predkladá primátorovi požiadavky na zabezpečenie činnosti mestskej polície a zodpovedá za hospodárne využívanie zverených prostriedkov, e) zabezpečuje odborný výcvik a školenie pracovníkov mestskej polície, f) podáva primátorovi návrhy súvisiace s pracovno-právnymi vzťahmi pracovníkov mestskej polície, g) plní ďalšie úlohy podľa organizačného poriadku a pokynov primátora. 25. Podľa čl. IX bod 1 Organizačného poriadku Mestského úradu v Poprade, Mestská polícia je samostatným útvarom, ktorú riadi náčelník mestskej polície. Náčelník mestskej polície zodpovedá za svoju činnosť primátorovi mesta podľa Zákona o obecnom zriadení. 26. Svedok Q.. Q. X., O. B. J., G. XXX/XX uviedol, že je zamestnancom mesta Poprad od roku 2006-2007, na úseku mestskej polície - na úseku stálej služby. Počas nočných služieb nebol nikto, kto by ich zastúpil a počas denných služieb, keď bol niekto, tak ich zastúpil a ak nie, tak jedli počas toho ako pracovali, vybavovali telefóny a jednotlivé oznámenia. Svedok uviedol, že počas nočných služieb niekedy mali veľa práce, niekedy bolo len jedno volanie. Zároveň svedok uviedol, že v súčasnosti sa prestávky zarátavajú do pracovného času, takže je tam v stálej službe nonstop. Aj keď sa ide najesť a niekto príde, tak to odloží, ale má to zarátané do pracovného času. Je to asi dva roky. 27. Svedok X.. Q. F., I. O. V. - W. W., V. XXXX/XX uviedol, že je zamestnancom žalovaného vo funkcii náčelníka mestskej polície od 13.12.2018 a zamestnancom mestskej polície je od roku 1991. V roku 2015 pôsobil ako zástupca náčelníka mestskej polície. Hlavná náplň v stálej službe je vysielať hliadky na základe telefonických oznámení a vzhľadom k tomu, že boli služby, kde mali 4, 5 hlásení za 12 hodín v noci, tak stále mali čas na prestávku, kde si mohli oddýchnuť. Takto to fungovalo od roku 1992, odkedy vznikla stála služba a všetci pracovníci to akceptovali. Čo sa týka prestávok v denných službách, denné služby mali zabezpečenú náhradu, teda denní mohli opustiť pracovisko, čo aj opúšťali, ale v nočnej dobe bolo ťažké zabezpečiť stravovanie. Niekedy boli služby, kedy boli 4 hlásenia, niekedy 10 hlásení, niekedy bola zaťaženosť minimálna. Je pravdou, že vykonávali aj spisy - aj rozhodnutia o priestupkoch, ale jednalo sa o jednoduché úkony a mali zamestnanci stálej služby 2, 3 spisy do mesiaca. Čo sa týka vedúcich zamestnancov tak polícia nemá špecifický poriadok, fungujú podľa zamestnancov mesta. Zamestnancom mestskej polície ako vedúci zamestnanec je charakterizovaný náčelník, zástupca náčelníka a veliteľ pre výkon služby, t. j. druhý zástupca. V roku 2015 bolo nariadenie náčelníka, že v prípade mimoriadnych udalostí stála služby v prípade, že sa jedná o zásadné rozhodnutie, musela

kontaktovať náčelníka, prípadne zástupcu náčelníka. Vzhľadom na špecifickosť práce nedá sa povedať presne, že kedy majú mať prestávku. Pracovníci stálej služby mali prestávku, keď prišla zásahová jednotka a ona aj ona mala prestávku. Väčšinou to trávili spolu v priestoroch stálej služby. 28. Svedok Q. X., I. O. V. - Q., S.Í. XXXX/XX uviedol, že je zamestnancom mesta Poprad a vykonáva prácu v mestskej polícii od roku 2007. V súčasnej dobe je vedený ako veliteľ pre výkon služby ako druhý zástupca náčelníka. Svedok uviedol, že v noci niekedy spolu sedeli, jedli aj so stálou službou, stalo sa to. Ale aby priamo vykonával stálu službu tak to nie. Keď bolo potrebné tak zdvihol telefón. Stála služba vedela o pohybe hliadok, o činnosti, vedela, že máme prestávku, ale neviedla evidenciu prestávok. Svedok ďalej uviedol, že prestávku v noci využíva tak, že niekedy si sadnú na stálu službu k telke, dajú si kávu a zvyknú aj jesť a niekedy využíva prestávku aj na jedlo. 29. Svedok B. Z., I. O. V., O. XXXX/XXX uviedol, že je zamestnaný v meste Poprad ako mestský policajt. Je referentom stálej služby a v mestskej polícii pracuje od roku 1993 s dvojročnou prestávkou. Uviedol, že v nočnej službe sa dá najesť, je tam čas aj priestor na to. Nepožadoval žiadne finančné prostriedky za prestávku nakoľko v priebehu služby sa najedol kedy potreboval. Keď bol telefonát, tak to prerušil. V priebehu pracovnej zmeny sa dokáže najesť, napiť aj na toaletu odbehnúť. Počas stálej nočnej služby pri jej výkone nie je osobne nejako obmedzovaný. Stále bolo to tak, že sa najedli aj počas nočnej zmeny a on osobne s tým nemal problém. Svedok ďalej uviedol, že jedol a sledoval monitory a keď šiel na WC obraz bol mimo neho. 30. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku i procesnej obrany súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Nebolo sporné, že žalobca titulom pracovnej zmluvy zo dňa 2.10.1995 vykonáva funkciu mestského policajta v mestskej polícii Poprad a v konaní sa žalobca domáhal zaplatenia príplatku za vedenie v sume 135 eur s príslušenstvom a to z dôvodu, že žalobca tvrdil, že vykonáva funkciu vedúceho zamestnanca. Súd mal preukázané, že žalobca v rámci mestskej polície Poprad vykonáva činnosti podľa pracovnej náplne zo dňa 1.11.2006 a 1.3.2016 a je zaradený na pracovisko stálej služby. Podrobne rozpis pracovnej náplne je uvedený v samostatnej pracovnej náplni. Sporné v tomto konaní bolo to, či ide o pracovné zaradenie vedúceho zamestnanca, keďže podľa iba vedúcemu zamestnancovi patrí príplatok za riadenie. Z ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 654/1191 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov vyplýva, že činnosť polície riadi náčelník. Zákon neurčuje ako ďalších vedúcich zamestnancov mestskej polície zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosť stálej služby. Z aktuálneho Štatútu mestskej polície účinného od 1.8.1995 vyplýva, že činnosť mestskej polície riadi jej náčelník. Zo žiadneho právneho ani interného predpisu mesta Poprad nevyplýva postavenie zamestnanca stálej služby ako vedúceho zamestnanca. Pozícia pracovnej činnosti stálej služby podľa pracovnej náplne nevyplýva ani z pracovnej zmluvy žalobcu, v ktorej je uvedený druh práce žalobcu ako mestský policajt. Podľa pracovnej náplne žalobcu (č. l. 14) spisu žalobca vykonáva funkciu pracovník stálej služby operačného strediska s tým, že je priamo podriadený náčelníkovi mestskej polície. Súd z vykonaného dokazovania, výsluchom svedkov a listinných dôkazov mal preukázané, že pracovník stálej služby operačného strediska neplní riadiacu funkciu vo vzťahu k mestskej polícii, ako to bolo preukázané aj z výpovede svedkov a výpovede náčelníka mestskej polície X.. Q. F.. Žalobca nemá oprávnenie ukladať žiadne sankcie zamestnancom mestskej polície a funkcia pracovník stálej služby operačného strediska nie je v žiadnom predpise definovaná ako funkcia vedúceho zamestnanca a nie je ani vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Súd má za to, že funkcia pracovník stálej služby operačného strediska predstavuje určitý medzistupeň organizácie práce ďalších mestských policajtov, ale nespĺňa kritériá, ktoré sú dané na funkciu vedúceho zamestnanca. Výsluchom svedkov bolo preukázané a súd posúdil, či žalobcovi patrí príplatok za riadenie ako vedúcemu zamestnancovi. Súd mal preukázané aj z výsluchu svedka X.. F. Q., že na stálej službe fungujú 4 príslušníci mestskej polície, ktorí sa striedajú v 12-hodinovom časovom intervale. To znamená, že nie je logické oprávnenie dožadovať sa, aby aj ďalší 3 príslušníci mestskej polície boli vedúcimi zamestnancami, nakoľko je proti zdravému rozumu, že pomaly každý mestský policajt bude vedúcim zamestnancom a to len preto, že si myslí, že je vedúcim zamestnancom, aby bol mu uhradený príplatok za vedenie, aj keď nespĺňa zákonné podmienky na vyplácanie príplatku za riadenie. Z týchto dôvodov súd žalobu v časti nároku príplatku za vedenie zamietol. 31. V ďalšej časti žalobného návrhu žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu nevyplatenej časti mzdy za výkon práce počas prestávky na odpočinok a jedenie, a to od 11.8.2015 do 11.11.2015. Žalobca uviedol, že v období júl až október neposkytoval žalovaný žalobcovi prestávku na odpočinok a jedenie. Žalobca vykonával samostatne svoju pracovnú činnosť aj počas nočných služieb, pričom nebol žiaden iný pracovník, ktorý by ho v tom čase nahradil a zamestnávateľ by mu aspoň takto umožnil poskytnutie prestávky. Vo výkaze mzdových prostriedkov za príslušné obdobie je síce uvedené, že prestávka poskytnutá bola, avšak reálne sa z dôvodu personálneho nedostatku iných zamestnancov,

ktorí by v čase poskytnutia prestávky mohli zastúpiť žalobcu nevykonala. Žalobca požaduje úhradu za neposkytnuté prestávky počas nočných zmien, a to mesiac júl 2015:

- piatok 3.7.2015 začiatok zmeny 20:00 hod. ukončenie zmeny sobota 4.7.2015 8:00 hod.; žiada 4,43 eur

- utorok 7.7.2015 začiatok zmeny 20:00 hod. ukončenie zmeny streda 8.7.2015 8:00 hod.; žiada 3,54 eur

- sobota 11.7.2015 začiatok zmeny 20:00 hod. ukončenie zmeny nedeľa 12.7.2015 8:00 hod.; žiada 4,43 eur, Za mesiac júl 2015 požaduje žalobcu celkovú výšku náhrady 12,40 eur, a to za nezaplatený výkon práce počas nočných zmien.

32. Súd poukazuje na skutočnosť, že

- v období 3.7.2015 - 4.7.2015 podľa výpisu č. l. 128 predloženým žalovaným, žalobca počas nočnej služby v čase od 20:00 hod do 8:00 hod mal prijatých 5 oznámení, vykonal 5 opatrení, a to v čase od 20:00 hod do 7:50 hod.

- v období od 7.7.2015 - 8.7.2015 podľa výpisu č. l. 129 žalobca počas nočnej služby v čase od 20:00 hod. do 8:00 hod. mal prijatých 6 oznámení, to znamená, že vykonal 6 úkonov počas doby 12-hodinovej zmeny.

- v období 11.7.2015-12.7.2015 podľa výpisu č.l. 130 žalobca počas nočnej služby v čase od 20:00 hod. do 8:00 hod. mal prijatých 10 oznámení, to znamená, že vykonal 10 úkonov počas doby 12-hodinovej zmeny.

33. Mesiac august 2015 - žalobca vo svojej žalobe tvrdí, že odpracoval 8 nočných zmien bez poskytnutia 0,5 hodiny prestávky na odpočinok a jedenie

- piatok 31.7.2015 začiatok zmeny 20:00 hod. - sobota 1.8.2015 ukončenie zmeny 8:00 hod. žiada 4,69 eur

- utorok 4.8.2015 začiatok zmeny 20:00 hod. - streda 5.8.2015 ukončenie zmeny 8:00 hod. žiada 3,80 eur

- sobota 8.8.2015 začiatok zmeny 20:00 hod. - nedeľa 9.8.2015 ukončenie zmeny 8.00 hod. žiada 4,69 eur

- streda 12.8.2015 začiatok zmeny 20:00 hod. - štvrtok 13.8.2015 ukončenie zmeny 8:00 hod. žiada 3,80 eur

- nedeľa 16.8.2015 začiatok zmeny 20:00 hod. - pondelok 17.8.2015 ukončenie zmeny 8.00 hod. žiada 3,80 eur

- štvrtok 20.8.2015 začiatok zmeny 20:00 hod. - piatok 21.8.2015 ukončenie zmeny 8.00 hod. žiada 3,80 eur

- pondelok 24.8.2015 začiatok zmeny 20:00 hod. - utorok 25.8.2015 ukončenie zmeny 8.00 hod. žiada 3,80 eur

- piatok 28.8.2015 začiatok zmeny 20:00 hod. - sobota 29.8.2015 ukončenie zmeny 8:00 hod. žiada 4,69 eur Za mesiac august 2015 spolu požaduje 33,07 eur. 34. Súd poukazuje na skutočnosť, že počas nočnej zmeny

- v období 31.7.2015 - 1.8.2015 podľa výpisu č. l. 131 žalobca prijal 6 oznámení,

- v období 4.8.2015-5.8.2015 podľa výpisu č. l. 132 žalobca prijal 7 oznámení,

- v období 8.8.2015-9.8.2015 podľa výpisu č. l. 134 žalobca prijal 9 oznámení,

- v období 12.8.2015-13.8.2015 podľa výpisu č. l. 135 žalobca prijal 6 oznámení,

- v období 16.8.2015-17.8.2015 podľa výpisu č. l. 136 žalobca prijal 4 oznámenia,

- v období 20.8.2015-21.8.2015 podľa výpisu č. l. 137 žalobca prijal 4 oznámenia,

- v období 24.8.2015-25.8.2015 podľa výpisu č. l. 138 žalobca prijal 5 oznámení,

- v období 28.8.2015-29.8.2015 podľa výpisu č. l. 139 žalobca prijal 14 oznámení. 35. Mesiac september 2015 - žalobca v žalobe tvrdí, že odpracoval 7 nočných zmien bez poskytnutia 0,5 hodiny prestávky na odpočinok a jedenie.

- utorok 1.9.2015 začiatok zmeny 20:00 hod - streda 2.9.2015 ukončenie zmeny 8.00 hod. žiada 6,62 eur

- sobota 5.9.2015 začiatok zmeny 20:00 hod. - nedeľa 6.9.2015 ukončenie zmeny 8:00 hod. žiada 4,55 eur

- nedeľa 13.9.2015 začiatok zmeny 20:0 hod. - pondelok 14.9.2015 ukončenie zmeny 8:00 hod. žiada 3,66 eur

- štvrtok 17.9.2015 začiatok zmeny 20:00 hod. - piatok 18.9.2015 ukončenie zmeny 8:00 hod. žiada 3,66 eur

- pondelok 21.9.2015 začiatok zmeny 20:00 hod - utorok 22.9.2015 ukončenie zmeny 8:00 hod. žiada 3,66 eur

- piatok 25.9.2015 začiatok zmeny 20:00 hod. - sobota 26.9.2015 ukončenie zmeny 8.00 hod žiada 4,55 eur

- utorok 29.9.2015 začiatok zmeny 20:00 hod - streda 30.9.2015 ukončenie zmeny 8:00 hod žiada 3,66 eur Za mesiac september 2015 požaduje celkovú výšku 30,36 eur. 36. Súd poukazuje na skutočnosť, že počas nočnej zmeny

- v období 1.9.2015-2.9.2015 podľa výpisu z č. l. 140 žalobca prijal 6 oznámení,

- v období 5.9.20154-6.9.2015 podľa výpisu č. l. 141 žalobca prijal 5 oznámení, v období 13.9.2015-14.9.2015 podľa výpisu č. l. 142 žalobca prijal 5 oznámení,

- v období 17.9.2015-18.9.2015 podľa výpisu č. l. 143 žalobca prijal 9 oznámení,

- v období 21.9.22015-22.9.2015 podľa výpisu č. l. 144 žalobca prijal 8 oznámení,

- v období 25.9.2015-26.9.2015 podľa výpisu č. l. 145 žalobca prijal 9 oznámení,

- v období 29.9.2015-30.9.2015 podľa výpisu č. l. 158 žalobca prijal 1 oznámenie. 37. Mesiac október 2015 žalobca v žalobe tvrdí, že odpracoval 3 pracovné zmeny bez poskytnutia 0,5 hodiny prestávky na odpočinok a jedenie

- sobota 3.102015 začiatok zmeny 20:00 hod. nedeľa 4.10.2018 ukončenie zmeny 8:00 hod. žiada 4,55 eur

- nedeľa 11.10.2015 začiatok zmeny 20:00 hod. - pondelok 12.10.2015 ukončenie zmeny 8.00 hod žiada 3,66 eur

- štvrtok 15.10.2015 začiatok zmeny 20:00 hod. - piatok 16.10.2015 ukončenie zmeny 8:00 hod. žiada 3,66 eur. Za mesiac október 2015 požaduje celkovú výšku 11,87 eur

Spolu za mesiace júl, august, september, október 2015 požaduje sumu 87,70 eur titulom neposkytnutia prestávky na odpočinok a jedenie. 38. Súd poukazuje na skutočnosť, že počas nočnej zmeny

- v období 3.10.205 - 4.10.2015 podľa výpisu č. l. 158 prijal žalobca 6 oznámení,

- v období 11.10.2015-12.10.2015 podľa výpisu č. l. 159 prijal žalobca 5 oznámenia,

- v období 15.10.2015-16.10.2015 podľa výpisu č. l. 159 prijal žalobca 4 oznámenia. 39. Podľa ust. , prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času; to neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancov. 40. zakotvuje prestávku v práci na odpočinok, na jedenie v trvaní 30 minút, ktorá sa nezapočítava do pracovného času a popri nej zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce, pričom trvanie tejto prestávky v práci neustanovuje, len zakotvuje, že má byť primeraná. Z obsahového kontextu tohto ustanovenia ako ja z hľadiska systematickej metódy výkladu vyplýva, že tento druh prestávok v práci na odpočinok a jedenie bude kratší ako v prípade prác, ktoré sa dajú prerušiť a môžu byť čerpané v rozsahu 30 minút. Primeraný čas na odpočinok a jedenie je povinný zabezpečiť zamestnávateľ pri prácach, ktoré nie je možné prerušiť a je povinný tento čas započítať do pracovného času. Pre tieto práce je charakteristické, že ich z objektívnych prevádzkových dôvodov nie je možné prerušiť. Ak zamestnávateľ dôjde k záveru, že prerušenie práce zamestnanca je možné a čerpanie prestávky v práci na odpočinok a jedenie je možné, nemôže sa domáhať, aby mu zamestnávateľ za túto dobu poskytol náhradu mzdy. Pri poskytovaní prestávky v práci na odpočinok a jedenie nie je totiž rozhodujúce v akej prevádzke zamestnanec pracuje, ale rozhodujúce je, aké konkrétne práce vykonáva. Je na zamestnávateľovi, aby svojím vnútorným predpisom alebo organizačným pokynom sám vymedzil charakter vykonávanej práce. 41. Súd vykonal výsluch svedka, a to konkrétne B. Z., ktorý uviedol, že je zamestnaný v mestskej polícii Poprad ako policajt a vykonáva funkciu referenta stálej služby. Uviedol, že prestávky na jedenie využíval. V nočnej zmene sa dá najesť, je tam čas aj priestor na to a v priebehu služby sa najedol, kedy potreboval. Keď aj jedol a bol telefonát, tak prerušil jedenie a po ukončení telefonátu sa najedol. Počas pracovnej zmeny sa dokáže najesť aj napiť a počas stálej nočnej služby nie je pri výkone obmedzovaný. Vždy bolo dostatok času, aby sa najedol počas zmeny a nemal s tým problém. 42. Svedok X. Q. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že čo sa týka prestávky na jedenie tak túto využíval a vždy sa snažili, aby jedna hliadka bola vonku a jedna mala prestávku, tak to funguje aj doteraz.

V noci niekedy spolu sedeli, jedli aj so stálou službou, stalo sa to. Ale žeby sa posadil priamo a vykonával stálu službu tak to nie. Keď žalobca odbehol na WC, tak svedok zdvihol telefón. 43. V rozhodnom čase v roku 2015 zamestnávateľ mesto Poprad nemal v žiadnom predpise určené preplácanie prestávok na odpočinok a jedenie, len z kolektívnej zmluvy bolo dojednaných 15 minút k 30- minútovej zákonnej prestávke. 15 minút nie je predmetom konania. Zamestnávateľ pristúpil k zmene až v roku 2018, kedy 30-minútové prestávky mestským policajtom prepláca. Súd mal preukázané, že žalobca prestávky čerpal tak ako to vyplýva z jeho výkazov, ktoré sám predložil a sám vypracoval žalobca a ktoré predložil svojmu nadriadenému. Súd čo sa týka uplatneného nároku na preplatenie prestávky na odpočinok a jedenie, ktoré požadoval žalobca za obdobie júl, august, september, október 2015 v celkovej výške 87,70 eur, zamietol ako nedôvodný nakoľko žalobca nemá nárok na preplatenie prestávky na odpočinok a jedenie a jednak z výsluchu svedkov, jednak z predložených listinných dôkazov týkajúcich sa výkonu činnosti žalobcu za rozhodné obdobie, v ktorých požaduje preplatenie prestávky na odpočinok súd má za to, že tieto prestávky ako aj sám vo svojich výkazoch uviedol, tak čerpal. Súd poukazuje na výkon činností, ktoré za jednotlivé obdobia súd podrobne preskúmal a zistil, že v uvedenom prípade sa nejedná o takú nepretržitú prevádzku, kde by nemohol žalobca mať prestávku na odpočinok a jedenie. V konkrétnom prípade, ak súd rozobral jednotlivé úkony, ktoré počas 12-hodinovej pracovnej zmeny vykonal žalobca, tak žalobca mal ešte dlhšiu ako 30-minútovú dobu na odpočinok a jedenie. Ako aj svedkovia uviedli, bolo len na nich ako si rozvrhli čas a sami uviedli, že nebol dôvod, aby nemali možnosť si odpočinúť a najesť sa, a to presne koliduje s výkonom činnosti žalobcu za jednotlivé obdobia, ktoré požaduje. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 45. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 46. V danom prípade súd vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pretože bol plne úspešný. 47. V zmysle o výške náhrady trov konania voči žalobcovi rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.