Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_17Cb-52-2019.pdf
PDF · 80.52 KB
No categories available
17Cb/52/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR, a.s. so sídlom Kamenné nám. 1/a, Bratislava, PSČ: 815 61, IČO: 31 321 828; právne zastúpený OLEXOVA VASILISIN s.r.o., so sídlom Gorkého 6, Bratislava - Staré mesto, PSČ: 811 01, IČO: 36 820 059 proti žalovanému: E. F., O.. XX.X.XXXX, V. V. X, P.: XXX XX, občan Slovenskej republiky v konaní o zaplatení 317,50 € takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 317,50 € spolu s 9 % - ným úrokom z omeškania ročne zo súm:
- 102,08 € od 30.5.2018 do zaplatenia
- 1,9 € od 30.5.2018 do zaplatenia
- 97,33 € od 30.5.2018 do zaplatenia
- 116,19 € od 30.5.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému právo na 100 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 317,50 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril 31.5.2013 so spoločnosťou SALEM s.r.o., IČO: 46 838 741 nájomnú zmluvu na prenájom priestorov v obchodnom centre TESCO v Nitre. Žalovaný podľa nájomnej zmluvy prevzal ručenie za záväzky spoločnosti. Spoločnosť SALEM si napriek písomným výzvam nesplnila svoje záväzky na úhradu nájomného a ďalších platieb vyplývajúcich z faktúr č. 810305856, 810305854, 810305858, 810305859. V žalobe sa ďalej konštatuje, že uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 9K/2/2017-235 zo dňa 5.2.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti SALEM. Následne bol žalovaný vyzvaný na splnenie záväzkov, tento dlžné platby ani napriek písomným výzvam neuhradil.
2. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. 32Up/213/2019, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že žiadny ručiteľský záväzok na úhradu faktúr mu nevznikol, ručiteľské vyhlásenie podľa žalovaného nebolo urobené zákonom stanoveným spôsobom, vyhlásenie ručiteľa, že berie na seba povinnosť, že uspokojí pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník žalovaný nikdy neurobil a ani nie je obsahom nájomnej zmluvy. Zmluvné dojednanie v bode 13.6. Nájomnej zmluvy, z ktorého by mal plynúť ručiteľský záväzok je podľa žalovaného neurčité a teda neplatné podľa § 37 Občianskeho zákonníka.
3. K odporu sa písomne vyjadril žalobca a uviedol, že zo znenia bodu 13.6. nájomnej zmluvy je možné s určitosťou identifikovať ručiteľský záväzok. Uvedené vyhlásenie považuje žalobca za určité a dojednané v súlade so zákonom. Nie je možné ho vykladať inak, ako tým, že ručiteľ bude plniť za dlžníka, ak
dlžník svoj záväzok nesplní. Navyše už v bežnej komunikácii slovo ručiť nie je možné vykladať inak, ako zaväzovať sa k niečomu, t.j. finančne zabezpečiť záväzky dlžníka. Tiež poukázal na ustanovenie § 266 Obchodného zákonníka s tým, že prejav vôle konajúcej osoby, v tomto prípade žalovaného smeroval k ručiteľskému vyhláseniu, nakoľko úmysel stať sa ručiteľom popri dlžníkovi mu musel byť, resp. mal byť známy. Navyše sa jednalo o slobodné, zrozumiteľné, určité a vážne vykonanie právneho úkonu - ručiteľského vyhlásenia zo strany žalovaného.
4. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný s tým, že odkázal na svoju predchádzajúcu písomnú argumentáciu a uviedol, že žalovaný bol vyzvaný na podpis zmluvy len na tom základe, že bol spoločníkom spoločnosti nájomcu. Navrhol žalobu zamietnuť.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci:
6. Vo veci boli nariadené súdom dve pojednávania. Žalovaný ani na jedno z nich sa nedostavil. Ospravedlnil sa a žiadal pojednávať v neprítomnosti.
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe.
8. Z predloženej predžalobnej výzvy zo dňa 20.9.2018 je zrejmé, že žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, v tom čase 1,90 €, pričom z tohto dátumu sa nachádzajú v spise celkom štyri predžalobné výzvy, na každú faktúru samostatne, teda jedna na 1,90 €, ďalšia na 116,19 €, ďalšia na 102,80 € a ďalšia na 97,33 €.
9. Do spisu boli predložené žalobcom aj faktúry č. 810305854 na sumu 1,90 €, faktúra č. 810305856 na sumu 102,08 €, faktúra č. 810305858 na sumu 97,33 a faktúra č. 810305859 na sumu 116,19 €.
10. Z nájomnej zmluvy zo dňa 31.5.2013 medzi prenajímateľom TESCO STORES SR akciová spoločnosť a nájomcom SALEM s.r.o., Borcová vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bol prenájom priestorov uvedený v Prílohe č. 1 Zmluvy s tým, že z čl. IV., bod 4.1. vyplýva dohodnuté nájomné vo výške 1.000,- € bez DPH mesačne a z čl. VI., bodu 6.1. vyplýva dojednaný paušálny poplatok za služby vo výške 30,- € mesačne bez DPH. Z čl. XIII., bod 13.6. vyplýva, že za záväzky nájomcu podľa tejto zmluvy ručí ručiteľ. Na zmluve sa nachádzajú tri podpisy. Za TESCO STORES SR a.s. podpísala pani M. Y., za SALEM s.r.o. konateľ E. F. a za ručiteľa E. F. ako fyzická osoba.
11. Z Obchodného vestníka č. 29/2018 vydaného 9.2.2018 vyplýva zverejnenie uznesenia Okresného súdu Žilina, sp. zn. 9K/2/2017, ktorým bol okrem iného vyhlásený konkurz na majetok dlžníka SALEM s.r.o. so sídlom 038 44 Borcová 6, IČO: 46 838 741.
12. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí ak dlžník nesplní voči nemu určený záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
14. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval; toto vyzvanie nie je potrebné ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní najmä pri vyhlásení konkurzu.
15. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
16. Z predloženej nájomnej zmluvy je zrejmé, že nájomná zmluva ako záväzkový vzťah vznikla medzi dvomi podnikateľmi a to žalobcom a spoločnosťou SALEM s.r.o. Borcová. Je teda zrejmé, že hlavný záväzkový vzťah podlieha ustanoveniam Obchodného zákonníka s poukazom na ust. § 261 ods. 1
Obchodného zákonníka. Keďže hlavný záväzkový vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, potom aj ručiteľský záväzok vychádza z ustanovení Obchodného zákonníka.
17. Predmetom žaloby bolo zaplatenie sumy 317,50 €, ktorej sa žalobca domáhal titulom nájomnej zmluvy uzavretej medzi ním a nájomcom spoločnosťou SALEM s.r.o., pričom tvrdil, že nájomca si neplnil svoje záväzky vyplývajúce z nájomnej zmluvy a neuhrádzal faktúry a keďže bol na spoločnosť SALEM s.r.o. vyhlásený konkurz, tak vyzval ručiteľa na splnenie záväzku, za ktorý prevzal ručenie. Svoj nárok preukázal žalobca predloženými faktúrami 810305856, 810305854, 810305858, 810305859 a to, že tento záväzok nájomca nesplnil vyplýva aj z predžalobných výziev celkom štyroch, adresovaných už priamo ručiteľovi.
18. Z Obchodného vestníka č. 29/2018 vyplýva, že na spoločnosť SALEM s.r.o. bol Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 9K/2/2017 vyhlásený konkurz.
19. Z dojednaní v čl. XIII., bod 13.6. je zrejmé, že bolo dojednané medzi prenajímateľom, nájomcom a ručiteľom, ktorým bol žalovaný, že za záväzky nájomcu podľa tejto zmluvy ručí ručiteľ. Jednalo sa o trojstrannú zmluvu, kde jednak veriteľ, dlžník ale aj ručiteľ v rámci jednej zmluvy jednak dojednali svoje vzájomné práva a povinnosti a priamo do tejto zmluvy ručiteľ urobil ručiteľské vyhlásenie a to konkrétne v čl. 13, bod. 13.6., kde uviedol, že za záväzky nájomcu podľa tejto zmluvy ručí ručiteľ. Pokiaľ samotný žalovaný, ktorý bol žalovaný ako ručiteľ spochybňoval, že v tejto zmluve absentuje samotné vyhlásenie ručiteľa podľa § 546 Občianskeho zákonníka, tak súd poukazuje na to, že samotné vyhlásenie ručiteľa o prevzatí povinnosti splatiť dlžníkovi dlh musí ako právny úkon zodpovedať náležitostiam potrebným na vznik platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Musí byť teda urobené takým jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby nevznikli pochybnosti o tom, že ide o ručenie. Práve z bodu 13.6. je zrejmé, že ide o ručenie v danom záväzkovom vzťahu. Pokiaľ žalovaný namietal neurčitosť, že z tohto ručiteľského záväzku nie je zrejmé, za aké záväzky ručí a podobne, súd uvádza, že keďže toto ručiteľské vyhlásenie bolo obsiahnuté priamo v nájomnej zmluve, kde za účasti aj dlžníka, aj veriteľa, aj ručiteľa bolo toto vyhlásenie učinené, tak súd má za to, že ide o jednoznačne, absolútne presne špecifikované, za aký záväzok žalovaný ručí. Nevie si súd predstaviť iné, lepšie vymedzenie ručiteľského záväzku ako také, ktoré je obsiahnuté priamo v základnom záväzkovom vzťahu, teda v nájomnej zmluve. Následne potom súd skúmal, či pohľadávka nebola uplatnená, pretože zistil súd, že hlavný dlžník spoločnosť SALEM s.r.o. je v konkurze, či táto pohľadávka, ktorá je predmetom konania nebola uplatnená v konkurze. Správu súd nedostal, ale dôsledným oboznámením sa s komentármi k ustanoveniu § 306 Obchodného zákonníka súd dospel k záveru, že v podstate v prípade, že ak je na dlžníka vyhlásený konkurz tak je zrejmé, že nebude schopný alebo že nie je schopný svoj záväzok samotný dlžník splniť a preto nastupuje tzv. priame ručenie zo zákona, teda podľa § 306 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že toto ustanovenie vychádza podporne z definície úpadcu v § 3 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vzhľadom k tomu nastúpilo priame ručiteľstvo, žalobca učinil aj výzvu, na ktorú žalovaný nereagoval a záväzok neuhradil. Preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy s tým, že aj v prípade, žeby bola pohľadávka čo i len čiastočne uspokojená v rámci konkurzu zostáva ručiteľovi zachovaný regresný nárok voči hlavnému dlžníkovi.
21. Pokiaľ ide o trovy konania, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.