Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_7C-3-2019.pdf
PDF · 95.81 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v spore žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanej: U. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. Z.. T.. U. XXX/X, XXX XX K., o zaplatenie 205,30 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 205,30 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 205,30 € od 10.07.2018 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 30.01.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 205,30 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná neoprávnene odoberala zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste K., Z.. T.. U. X podľa ustanovenia § 46 zákona č. 251/2012 Z. z.. Žalobca faktúrou za neoprávnený odber elektriny č. 9181004595 splatnou dňa 09.07.2018 vyúčtoval žalovanej sumu 205,30 €. Žalobca sumu fakturoval v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 zákona o energetike. Nárok žalobcu predstavuje škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená neoprávneným odberom. Dňa 20.06.2018 zamestnanci žalobcu pri kontrole zistili, že odberné miesto bolo svojvoľne zapojené aj napriek tomu, že dňa 06.03.2018 bolo odpojené pre neplatenie. Pri výpočte škody za neoprávnený odber žalobca postupoval podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike s tým, že počet dní trvania neoprávneného odberu bol 106. Spôsob výpočtu žalobca použil podľa menovitej hodnoty hlavného istiaceho prvku za čas od 07.03.2018 do 20.06.2018. Pri výpočte výšky škody použil jednotkové ceny z cenníka pre distribúciu elektriny pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s. platné a aktualizované v r. 2018. Celková výšky škody je súčet jednotlivých položiek účtovaných za uvedené obdobie v zmysle platného cenníka a vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 za rok 2018 pri celkovej spotrebe 772 kWh, teda 39,30 €. Súčasťou vyčíslenej škody je zisťovací poplatok vo výške 166,- € bez DPH, ktorý žalobca fakturoval podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z.. Náklady na zistenie neoprávneného odberu elektriny predstavujú náklady žalobcu na činnosť služby pri odhaľovaní neoprávnených odberov pri kontrole odberných miest a pri odstraňovaní neoprávneného odberu, a to za administráciu zákazky v systéme MOO 4 €, osobná autodoprava 15 €, zistenie miesta neoprávneného napojenia, odstránenie neoprávnenej manipulácie, odpojenie neoprávneného napojenia, vystavenie protokolu o zistení neoprávneného odberu, vyhotovenie fotodokumentácie neoprávneného odberu a vystavenie kalkulácie spolu 147 €.
2. Keďže sa súdu nepodarilo doručiť žalobu žalovanej na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 07.10.2019 postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
3. Vo veci súd nenariaďoval pojednávanie, nakoľko boli splnené podmienky ustanovenia podľa § 177 písm. a) Civilného sporového poriadku, pretože v danom prípade ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, nebola zistená spornosť skutkových tvrdení strán a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 €. V súlade s ustanovením § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.11.2019 o 11.05 hodine v pojednávacej miestnosti Okresného súdu Zvolen č. dv. 26.
4. Súd po oboznámení sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č. 312519 zo dňa 20.06.2018 súd zistil, že na odbernom mieste Z.. T.. U. X, K., výrobné č. elektromera 5712599 žalovaná ako odberateľ neoprávnene odoberala elektrinu z dôvodu svojvoľného zapnutia odberného miesta, ktoré bolo vypnuté dňa 06.03.2018 so stavom VT 15013 kWh, pričom neoprávnený odber elektriny bol zistený dňa 20.06.2018 so stavom VT 15785kWh. Odberné miesto bolo vypnuté, elektromer zdemontovaný, vývody hlavného ističa odpojené.
6. Z písomného oznámenia, ktoré adresoval žalobca žalovanej dňa 21.06.2018 súd zistil, že obsahom je oznámenie o kontrole odberného miesta dňa 20.06.2018 so zistením neoprávneného odberu elektriny podľa § 46 zákona o energetike ako odber bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou. Pri kontrole bol žalovanej ponechaný vyplnený protokol o zistení neoprávneného odberu.
7. Z faktúry za neoprávnený odber elektriny poradové č. faktúry 9181004595 variabilný symbol 3501162002 pre č. odberného miesta 3501162 vystavenej žalobcom žalovanej s dátumom splatnosti 09.07.2018 súd zistil, že žalobca žalovanej za neoprávnený odber fakturoval sumu 205,30 € za odpočtové obdobie od 07.03.2018 do 20.06.2018.
8. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,
9. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
10. Podľa § 39 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.
11. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
12. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.
13. Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.
14. Podľa § 1 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny2) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
15. Podľa § 1 ods. 5 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.
16. Podľa § 1 ods. 6 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz, b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný
neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.
17. Podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Na základe predložených listinných dôkazov žalobcom mal súd v konaní preukázanú skutočnosť, že žalobcovi konaním žalovanej bola spôsobená škoda vzniknutá neoprávneným odberom elektrickej energie. Dňa 20.06.2018 zamestnanec žalobcu pri kontrole zistil, že odberné miesto na adrese Z.. T.. U. X, K. bolo svojvoľne pripojené aj napriek tomu, že dňa 06.03.2018 bolo odpojené pre neplatenie. Pri kontrole odberného miesta bolo zistené svojvoľné zapnutie odberného miesta so stavom elektromera pri kontrole 15785 kWh. Odberné miesto bolo vypnuté, elektromer zdemontovaný, vývody hlavného ističa odpojené. Na odbernom mieste bola žalovanou neoprávnene odoberaná elektrina bez uzatvorenej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy. Bol vykonaný zásah do odberného elektrického zariadenia bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny je zrejmé, že tento bol realizovaný od 07.03.2018 do 20.06.2018 spolu 106 dní. Pri použití jednotkových cien z cenníka pre distribúciu elektriny pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy žalobcu platné v r. 2018 postupom podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z. vznikla žalobcovi neoprávneným odberom elektriny v čase od 07.03.2018 do 20.06.2018 škoda vo výške 39,30 €, ďalej škoda spočívajúca v sume zisťovacieho poplatku vo výške 166,- € bez DPH s odkazom na § 1 ods. 7 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z.. Náklady žalobcu spojené zo zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu spočívajú z nákladov na činnosť služby pri odhaľovaní neoprávnených odberov pri kontrole odberných miest a pri odstraňovaní neoprávneného odberu, a to 4,- € za administráciu zákazky, 147,- € za riešenie neoprávneného odberu, 15,- € za autodopravu, spolu vo výške 166,- €. V konaní mal súd preukázanú skutočnosť, že žalovaná neoprávnene odoberala elektrinu bez uzatvorenej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy, a preto je povinná uhradiť skutočne vzniknutú škodu vyčíslenú žalobcom za čas neoprávneného odberu od 07.03.2018 do 20.06.2018 v sume 205,30 €. Súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi z dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 10.07.2018, t. j. dňom nasledujúcim odo dňa splatnosti faktúry za neoprávnený odber elektriny. Žalovaná sa jej neuhradením dostala do omeškania so splnením povinnosti platiť.
21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. S poukazom na skutočnosť, že žalobca bol v plnom rozsahu v konaní úspešný, súd mu priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O konkrétnej výške trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).