Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Csp-73-2016.pdf
PDF · 103.3 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/73/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: C. E., F.. XX.XX.XXXX, T. R. XXXX/XX, XXX XX H.-F.Ž. Š., právne zastúpený: JUDr. Jozef Tomko, advokát, IČO: 37870505, so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov proti žalovanému: KOOPERATIVA POISŤOVŇA, a.s Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, IČO: 42174856, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava
- mestská časť Nové Mesto o zaplatenie 12.504,75 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie istiny a príslušenstva nad sumu 11 812,20 € z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 11 735 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 12.05.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 99,32 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.
V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť znaleckému ústavu Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline znalečné v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým súdu dňa 02.09.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom vyplatenia sumy 12 504,75 € spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 26.04.2016 až do zaplatenia. Podaním došlým súdu dňa 23.03.2018 žalobca svoj návrh čiastočne späťvzal nad sumu prevyšujúcu 11 812,20 €. O tomto späťvzatí rozhodol súd postupom podľa § 145 ods.2 C.s.p. (výrok č. I. rozsudku). 1.1. Žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že dňa 29.01.2016 jazdil svojím motorovým vozidlom značky E.-T. J. XXX, L.: H. XXX M. zo W. smerom na H., kde v tiahlej ľavotočivej zákrute v smere na obec M. mu do jazdnej dráhy vbehla srna, v dôsledku čoho zišiel s vozidlom mimo vozovku a narazil do stromu. Vozidlo mal havarijne poistené u žalovaného, ktorému oznámil poistnú udalosť. Žalovaný mu oznámil, že v dôsledku neekonomickej opravy vozidla ide o tzv. totálnu škodu. Žalobca si nechal vypracovať vyčíslenie všeobecnej hodnoty vozidla k dátumu nehody, pričom táto suma bola určená vo výške 20 005 €. Keďže mal dohodnutú spoluúčasť 5 % min. 66 €, po odpočítaní spoluúčasti a použiteľných zvyškov vo výške 6 500 € došiel k sume 12 504,75 €, ktorú si touto žalobou uplatňuje.
2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním doručeným súdu dňa 07.11.2016 (č.l. 47-50), v ktorom uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a ako takú ju teda navrhuje
zamietnuť. Žalovaný uviedol, že po oznámení škodovej udalosti začal šetrenie tejto poistnej udalosti. Na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia a nákladov na opravu vozidla vypočítaných technikom Slovexperty bol urobený záver, že vypočítané náklady na opravu vozidla by presiahli hodnotu pre ekonomickú opraviteľnosť vozidla, a preto poisťovňa vyhlásila škodu na vozidle za totálnu škodu. Následne bol vypracovaný výpočet všeobecnej hodnoty vozidla ku dňu 29.01.2016 vo výške 17 964,66 € a stanovená hodnota predajných zvyškov vozidla v sume 6 500 €. Žalobca mal v zmysle poistnej zmluvy odpočítať z poistného plnenia spoluúčasť vo výške 5 %. Žalovaný ďalej vo vyjadrení tvrdí, že nemohol do dňa vyjadrenia ukončiť šetrenie poistnej udalosti, keďže všetky okolnosti priebehu dopravnej nehody neboli dostatočne preukázané, pričom žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že v dôsledku popisovaného nárazu nebol strelený žiaden airbag. Rovnako poukazuje aj na správu Obvodného oddelenia policajného zboru vo Veľkom Šariši zo dňa 24.05.2016, v ktorej sa uvádza alkohol u vodiča. Ďalej žalovaný poukazuje na rozpor žalobcu v tvrdení o tom, že mu do jazdy vbehla srna so správou policajného zboru, v ktorej sa náraz do stromu vôbec nespomína a naopak vyplýva z nej, že došlo k priamemu kontaktu so zverou.
3. Súd vo veci opakovane pojednával, vykonal výsluch žalobcu, svedkov ako aj dokazovanie znaleckými posudkami a zistil nasledujúce: 3.1. Žalobca mal uzavretú ako poistník a poistený zo žalovaným ako poisťovateľom poistnú zmluvu týkajúcu sa havarijného poistenia motorových vozidiel. 3.2. Žalobca žalovanému tlačivom „Oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla“ oznámil poistnú udalosť, kde opísal vznik škody tak, že zišiel z cesty a nabúral do stromu. Predmetné tlačivo bolo žalobcom vyplnené dňa 08.02.2016. 3.3. Ďalej sa v spise nachádza správa Okresného riaditeľstva policajného zboru ODI v Prešove zo dňa 23.05.2016 adresovaná žalobcovi, v ktorom je mu oznamované, že bolo vykonané preverenie oznámenia udalosti v cestnej premávke u účastníkov žalobca a lesná zver, pričom táto udalosť cestnej premávky potvrdzovala všetky zákonom stanovené znaky škodovej udalosti v zmysle § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. 3.4. Listom zo dňa 25.04.2016 žalovaný oznámil žalobcovi, že pokiaľ ide o predmetnú udalosť, vznik škody posudzuje ako totálnu škodu - neekonomickú opravu. Pri výpočte poistného plnenia bola vypočítaná všeobecná hodnota vozidla v sume 17 964,86 € a zároveň bola určená hodnota použiteľných zvyškov na sumu 6 500 €. Žalobca ako prílohu k žalobe predložil odborné vyjadrenie č. 11/0 JUDr. Jozefa Boszorményi - Likvid Car Slovensko (č.l. 12-22), podľa ktorého všeobecná hodnota vozidla v čase poistnej udalosti, teda ku dňu 29.01.2016 bola 20 005 €. 3.5. Rovnako súd vykonal dokazovanie zápisom o obhliadke poškodeného motorového vozidla vyhotoveného spoločnosťou Slovexperta, kde je uvedený rozsah poškodenia vozidla. 3.6. Žalovaný rovnako súdu predložil svoj výpočet všeobecnej hodnoty cestného vozidla žalobcu ku dňu 29.01.2016, kde určil jeho hodnotu na sumu 17 964,86 €. Rovnako žalovaný súdu predložil správu Obvodného oddelenia policajného zboru vo Veľkom Šariši zo dňa 24.05.2016, kde sa uvádza: „pri preverení uvedeného oznámenia bolo zistené, že u menovaného došlo s motorovým vozidlom E. J. L.: H. XXXFG k zrážke s lesnou zverou. Alkohol u vodiča. V uvedenom prípade boli splnené všetky podmienky potvrdzujúce, že sa jednalo o škodovú udalosť.“ 3.7. Žalobca sa ďalej k predmetu konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.01.2017(č.l. 60-62), kde rozporuje vyjadrenie žalovaného ohľadom použitého alkoholu a zároveň nesúhlasí s výpočtom všeobecnej hodnoty motorového vozidla. 3.8. Podaním došlým súdu dňa 17.02.2017 (č.l. 66-67) žalovaný oznámil, že nesúhlasí so záverom a správnosťou výpočtu uvedeným v odbornom vyjadrení č. 11/0, ktoré vypracoval JUDr. Jozef Boszorményi - Likvid Car Slovensko. Má za to, že šetrenie predmetnej poistnej udalosti nemohlo byť ukončené z dôvodu, že okolnosti priebehu dopravnej nehody neboli dostatočne preukázané. Za účelom posúdenia okolnosti vzniku škody ako aj rozsahu škody, ktorá mohla vzniknúť pri deklarovanom popise škodovej udalosti si žalovaný dal vypracovať odborné vyjadrenie znalca. 3.9. Na základe žiadosti súdu mu bola dňa 28.03.2017 (č.l. 74) zaslaná správa Obvodného oddelenia policajného zboru vo Veľkom Šariši, v ktorej sa uvádza, že u vodiča - žalobcu bola na mieste vykonaná dychová skúška s negatívnym výsledkom a ako príčinu škodovej udalosti vodič uviedol zrážku s lesnou zverou. Fotodokumentácia udalosti na mieste vykonaná nebola. 3.10. Žalovaný súdu predložil znalecký posudok č. 16/17 vypracovaný Ing. Jurajom Korbeľom (č.l. 191-223). Závery znalca uvedené v tomto znaleckom posudku sú nasledujúce: „Na základe preštudovania predloženého spisového materiálu a na základe obhliadky miesta dopravnej nehody bola vypracovaná ilustračná analýza priebehu nehodového deja osobného motorového vozidla
E.-T. J. L.R.: H. XXX M.. Z technického hľadiska je možné konštatovať, že k dopravnej nehode vozidla E. nedošlo spôsobom deklarovaným v predloženom spisovom materiáli vodičom vozidla E., tj. priebeh nehodového deja deklarovanej vodičom vozidla E. je z technického hľadiska neprijateľný. Dôvodom pre uvedené konštatovanie je vyhodnotenie z technického hľadiska možného spôsobu jazdy vozidla E. v ľavotočivej zákrute nachádzajúcej sa pred miestom nárazu vozidla E. do stromu vzhľadom na rýchlosť pohybu vozidla E. tesne pred nárazom do stromu s prihliadnutím na energetickú korešpondenciu poškodenia vozidla E. a stromu. Pokiaľ ide o posúdenie, či rozsah a charakter poškodenia osobného motorového vozidla E. korešponduje s priebehom dopravnej nehody zo dňa 29.01.2016 popísaným vodičom vozidla, a teda nárazom do stromu znalec uviedol, že na základe preštudovania fotodokumentácie nachádzajúcej sa predloženom spisovom materiáli a na základe skutočností zistených pri ohliadke miesta dopravnej nehody je možné konštatovať charakter poškodenia osobného motorového vozidla a stromu, je v zásade v korešpondencii. Z energetického hľadiska nekorešponduje rozsahu poškodenia vozidla E. s priebehom nehodového deja popísaného vodičom vozidla E. predloženom v spisovom materiáli. Pokiaľ ide o výpočet všeobecnej hodnoty vozidla žalobcu pred nehodou jeho hodnotu znalec určil sumou 18 562 €. 3.11. Odborné vyjadrenie č. 3/2018 spracované Ing. Mariánom Viňanským predložil súdu aj žalobca (č.l. 229-273). Znalec v znaleckom posudku dospel k nasledujúcim záverom: Z technického hľadiska možno konštatovať, že poškodenie vozidla E.-T. a stromu z hľadiska geometrickej korešpondencie sú vzájomne prijateľné a odpovedajú vzájomnému kontaktu. Ďalej dospel k záveru, že z technického hľadiska pri deklarovanom náraze vozidla do pevne prekážky mohlo dôjsť k popísaným poškodeniam vozidla. Pokiaľ ide o neaktiváciu airbagu uviedol, že dôvodom mohla byť akákoľvek porucha niektorého z dielov v systéme airbagu. Všeobecnú hodnotu vozidla žalobcu pred nehodou znalec určili sumou 19 276 €. 3.12. Vzhľadom na to, že medzi znaleckými posudkami predloženými stranami sporu, najmä pokiaľ ide o možnosť, či nemožnosť vzniku poškodení vozidla pri nehodovom deji deklarovanom žalobcom bol do konania pribratý Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý vo veci podal znalecký posudok č. 97/2019 (č.l. 301-371). Znalecký ústav po preskúmaní aj skôr uvedených znaleckých posudkov dospel k nasledujúcim záverom. „Na základe dostupných podkladov a posúdenia rozsahu a charakteru poškodení vozidla je možné konštatovať, že kontakt vozidla s deklarovaným stromom po prejazde vozidla ľavotočivým oblúkom je možné hodnotiť ako technický prijateľný. Z technického hľadiska nie je možné exaktne posúdiť otázku vzniku kolíznej situácie z dôvodu vybehnutia lesnej zveri z ľavej strany ani kontaktu s vozidlom na ľavej prednej strane a to z dôvodu absencie relevantných stôp, pričom uvedenú skutočnosť nie je možné technicky vylúčiť. Popisované pomery na danom mieste y to oblúk, klesanie a popisovaný povrch vozovky dávajú technické predpoklady vzniku možnej nestability vozidla, ktorá mohla byť príčinou výjazdu vozidla mimo komunikáciu. Z hľadiska popisovanej rýchlosti, ktorou sa malo pohybovať vozidlo je možné konštatovať, že táto rýchlosť sa nachádza na hornej hranici technickej prijateľnosti prejazdu daným oblúkom.“ Ďalej znalecký ústav dospel k záveru, že: „na základe analýzy fotodokumentácie poškodenia je možné konštatovať, že poškodenia zdokumentované na vozidle sa nachádzajú vo vzájomnej následnosti a geometrickej a energetickej korešpondencii zodpovedajúcej kontaktu deformovanom mieste.“ Pokiaľ ide o určenie všeobecnej hodnoty vozidla E.- T. ku dňu vzniku poistnej udalosti znalecký ústav určil hodnotu na sumu 18 720 €.
4. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich záverov: 4.1. Súd má na základe posudku Ing. Mariána Viňanského ako aj posudku znaleckého ústavu za preukázané, že k nehodovému deju mohlo dôjsť tak, ako to opísal žalobca už v žalobe, tzn. že pri prejazde zákrutou z bočnej strany vybehla srna resp. srny, pričom mohlo dôjsť aj ku kontaktu s autom, následkom čoho sa auto dostalo do šmyku a narazilo do stromu. Znalecký ústav vyvrátil závery znaleckého posudku Ing. Korbeľa predloženého žalovaným, preto tento znalecký posudok súd nepovažuje za relevantný pre svoje rozhodnutie. Pokiaľ žalovaný namieta priebeh nehodového deja a predovšetkým kontakt so zverou, a nevystrelenie airbagov treba zdôrazniť, že bol to on, ktorý mal k dispozícii hneď po nehode žalobcove vozidlo a týmito otázkami sa mohol zaoberať. Predovšetkým teda mohol zisťovať, či na vozidle sa nachádzajú alebo nenachádzajú nejaké stopy po kontakte so zverou a rovnako sa mohol zaoberať aj technickou príčinou neaktivácie airbagu. Pokiaľ tak neurobil v čase, keď mal vozidlo k dispozícii, tak vnášanie týchto sporných momentov do konania v čase, keď vozidlo už k dispozícii nie je, považuje za účelovú snahu vyhnúť sa plneniu svojich povinností. Rovnako žalovaný žiadnym spôsobom súdu nevysvetlil prečo odmieta plnenie pri havarijnom poistení, kde sa plnenie poskytuje aj v prípade zavinenia poisteného, najmä súdu nepreukázal, žeby tu bola možnosť určitej výluky podľa zmluvy alebo všeobecných poistných podmienok dopadajúcej na tvrdený nehodový dej.
4.2. Pokiaľ ide o určenie výšky poistného plnenia, ktoré súd prisúdil žalobcovi, tak predovšetkým vychádzal z toho, že všetky tri znalecké posudky s výnimkou vyhotovenia kalkulácie JUDr. Jozefa Boszorményi sú pre určenie hodnoty vozidla žalobcu pred nehodou relevantné. Vyplýva to aj z toho, že tieto sa odlišovali iba nepatrne. Preto pre čo najpresnejší záver o hodnote vozidla v čase vzniku poistnej udalosti súd tieto sumy priemeroval a dospel k záveru o výške 18.853 € (18.562 € + 19.276 € + 18.720 €/3). Ak boli použiteľné zvyšky v hodnote 6 500 €, tak výška škody predstavovala 12.353 € (18.853 €
- 6.500 €). Z tejto výšky škody súd odpočítal 5 % spoluúčasť žalobcu (618 €) a tak dospel k záveru o výške poistného plnenia 11735 €, ktoré je žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi.
5. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z nasledujúcich právnych predpisov: Podľa § 788 ods.1 OZ - Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 795 ods.1 OZ - Povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. Podľa § 797 OZ (1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Podľa § 806 OZ - Z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 5.1. Hlavným poslaním havarijného poistenia je poskytovať krytie za škody, ktoré si na aute spôsobí poistený sám, alebo sa stanú v dôsledku nepredvídateľných príčin, či vandalizmu. Najčastejšie súdu z jeho činnosti známe výluky sú:
- úmyselné poškodenia vozidla,
- škody spôsobené použitím vozidla na páchanie trestnej činnosti,
- škody spôsobené vojnovými udalosťami, teroristickými útokmi, štrajkami, vzburami alebo násilnými nepokojmi,
- škody spôsobené nesprávnou obsluhou, údržbou alebo neschváleným používaním vozidla,
- škody spôsobené prirodzeným opotrebovaním sa, chybnou konštrukciou, chybou materiálu alebo výrobnou chybou. 5.2. V § 797 odseku 3 OZ je určená splatnosť (zročnosť) plnenia poistiteľa v prípade poistnej udalosti. Plnenie poistiteľa závisí od rozsahu následkov vyvolaných poistnou udalosťou. Poistiteľ musí vyšetriť, v akom rozsahu má plniť. Splatnosť plnenia poisťovne teda závisí od skončenia vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Nastane do 15 dní od skončenia tohto vyšetrenia. Vyšetrenie sa podľa odseku 3 musí vykonať bez zbytočného odkladu; zákon predpokladá, že sa vyšetrenie skončí do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel. Ak poistiteľ nemôže skončiť vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť v zákonom ustanovenej lehote, je povinný poistenému na požiadanie poskytnúť primeraný preddavok. Primeranosť preddavku treba posudzovať podľa rozsahu následkov vyvolaných poistnou udalosťou. 5.3. Z úpravy vyplýva, že spôsob šetrenia poistnej udalosti aj jej dĺžka často závisí od subjektívnych okolnosti a prístupu poisťovne. Tento prístup však nemôže byť prístupom takým ako bolo v uvedenom prípade, že ku skutočnému šetreniu sa pristupuje až potom, ako bola podaná žaloba na súde. O tomto prístupe svedčí to, že si znalecký posudok dal žalovaný vyhotoviť až v čase prebiehajúceho súdneho konania. Ďalej súd poukazuje na to, že otázka použitia alkoholu žalobcom v čase poistnej udalosti bola spoľahlivo vyvrátená v priebehu konania, napriek tomu k plneniu zo strany žalovaného nedošlo. Tiež súd poukazuje na to, že žalovaný neposkytol žalobcovi ani primeraný preddavok a v liste zo dňa 26.04.2016, v ktorom uviedol hodnotu motorového vozidla ako aj hodnotu použiteľných zvyškov mu žiadnym spôsobom nedal na vedomie, prečo poistné plnenie neposkytuje a v čom je problém neposkytnutia tohto poistného plnenia. Preto súd má za to, že vzhľadom na to, že poistná udalosť bola žalovanému oznámená v januári 2016, tak ku dňu 26.04.2016, teda ku dňu keď oznámil žalobcovi výšku hodnoty vozidla a výšku hodnoty použiteľných zvyškov mal k dispozícii všetky okolnosti, ktorého ho mali
viesť k plneniu. Ak tak neurobil do 15 dní, tak 16. dňom sa dostal do omeškania. To, že otázku použitia, či nepoužitia alkoholu ako aj vyžiadanie si správy od polície vykonal žalovaný až v mesiaci máj 2016, teda po štyroch mesiacoch od uplatnenia poistného nároku nesvedčí o odbornej starostlivosti pri vybavovaní poistného nároku a táto skutočnosť teda nemôže ísť v neprospech žalobcu.
6. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka - výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 6.1. Žalobca mal plniť dňa 11.05.2016 (15. deň po 26.04.2016) a dňom 12.05.2016 sa dostal do omeškania. K tomuto dňu bola základná úroková sadzba ECB 0,00% p.a. a preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne a nie 5,05% ako požadoval žalobca.
7. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, postupoval súd podľa nasledujúcich právnych predpisov: 7.1. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 7.2. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 11735 € + 5,05% od 26.04.2016 do dňa rozhodnutia súdu 25.11.2019 = 11735 € + 2123,68 € = 13858,68 €. Žalobcovi bola priznaná suma 11735 € + 5,00% ročne od 12.05.2016 do dňa rozhodnutia súdu 25.11.2019 = 11735 € + 2076,93 € = 13811,93 €. 7.3. Pri výpočte úspechu vychádzal súd z priznanej sumy 11735 €, keďže táto závisela od znaleckého posudku a úspech žalobcu je tak daný úspechom v základe. Žalobca tak bol neúspešný iba v úrokoch z omeškania a to v dni, od ktorého ich treba priznať a v ich sadzbe. 7.4. Úspech žalobcu - 99,66%, úspech žalovaného - 0,34% a čistý úspech žalobcu 99,32 €. 7.5. Žalovaný je povinný nahradiť znalečné aj znaleckému ústavu v rozsahu, ktorý nebude hradený zo zložených preddavkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.