Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-73S-21-2022.pdf
PDF · 160.12 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-73S/21/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: npor. A. B. A., nar. XX. XXXXX XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E. F., občan Slovenskej republiky, právne zastúpený: Mgr. Peter Mačaj, advokát, so sídlom Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 42 192 889, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici, Trieda SNP 75, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného Č.p.: CPBB 2022/000734-011 zo dňa 28. februára 2022, takto
rozhodol:
Opatrenie Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici Č. p.: CPBB- OP-2022/000734-001 zo dňa 28. februára 2022 z r u š u j e .
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Riaditeľ Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici (ďalej ako „orgán verejnej správy“ alebo „žalovaný“) udelil dňa 28. februára 2022 žalobcovi podľa § 77a zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore“ alebo „zákon č. 315/2001 Z. z.“) písomnú výčitku Č.p.: CPBB 2022/000734-011 (ďalej ako „opatrenie orgánu verejnej správy“ alebo „výčitka žalovaného“), ktorú odôvodnil tým, že v dňoch 13. augusta 2021, 16. augusta 2021 a 19. augusta 2021 žalobca počas výkonu služby na Hasičskej stanici v Banskej Štiavnici v rámci dennej kontroly schválil spustenie a chod motorovej jednotky vozidla AP 27 Tatra 815 s ev. č. C.. Žalobca tak konal napriek tomu, že predmetné vozidlo bolo dňa 12. augusta 2021 zaradené mimo prevádzky a zároveň označené tabuľkou „MIMO PREVÁDZKY.“ Podľa bodu 2 písm. a) prílohy č. 3A Pokynu prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 36/2005 o výkone strojnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore (poriadok strojnej služby) sa spustenie a chod motorovej jednotky v rámci dennej kontroly vykonáva iba u vozidiel zaradených do pohotovosti. Nakoľko poriadok strojnej služby je nepochybne príkazom nadriadeného a úlohy z neho vyplývajúce je príslušník povinný zodpovedne a riadne plniť, žalobca svojím konaním porušil povinnosti príslušníka ustanovené v § 69 ods. 3 písm. a) a p) Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, v zmysle ktorých je príslušník povinný plniť osobne, zodpovedne, riadne a včas služobné úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, a dodržiavať služobnú disciplínu. Dôsledné plnenie príkazov nadriadeného je súčasne podmienku dodržiavania služobnej disciplíny v zmysle ustanovenia § 68 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore.
V súvislosti so schválením spustenia a chodu motorovej jednotky vozidla AP 27 815 s ev. č. C. došlo k spotrebe pohonných hmôt v rozsahu 0,3 tzv. „motohodín,“ čím došlo k porušeniu § 69 ods. 3 písm. z) Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, v zmysle ktorého je príslušník povinný zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení a služieb, ktoré mu boli zverené. Nakoľko sa v danom prípade jednalo o menej závažné konanie, vedúci služobného úradu navrhol za účelom obnovenia služobnej disciplíny žalobcu postup v súlade s § 77a Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore.
2. Žalobca výčitku žalovaného osobne prevzal dňa 11. apríla 2022 s poznámkou, že namieta zákonnosť uloženej výčitky, pričom „toto rozhodnutie vedúceho služobného úradu je zmätočné, nemá obligatórne náležitosti rozhodnutia v zmysle zákona č. 315/2001 Z. z., porušenie služobných povinností, ktoré je v ňom uvedené, nezodpovedá jeho odôvodneniu a nezodpovedajú tomu ani dôkazné prostriedky, ktoré boli podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia.“ Žalobca namietal aj postup, ktorý predchádzal vydaniu výčitky žalovaného.
Žaloba
3. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti výčitky žalovaného. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že zo znenia Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore a z dôvodovej správy k nemu vyplýva, že za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia, postačuje uloženie výčitky. Napriek tomu, že výčitka nemá charakter disciplinárneho opatrenia, podľa žalobcu sa aj v tomto prípade predpokladá protiprávnosť konania a subjektívne zavinenie. Žalobca namietal, že aj pri ukladaní výčitky je potrebné aplikovať primerane ustanovenia Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore pre ukladanie disciplinárnych opatrení.
4. Žalobca ďalej tvrdil, že uloženie výčitky je jedným z podkladov, resp. kritérií, na ktoré sa prihliada pri výkone komplexného hodnotenia príslušníka Hasičského a záchranného zboru z hľadiska plnenia povinností príslušníka alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny podľa čl. 2 bod 2.1 písm. d) Prílohy č. 1 k Rozkazu prezidenta Hasičského a záchranného zboru o hodnotení vykonávania štátnej služby príslušníka Hasičského a záchranného zboru č. 5/2022 zo dňa 21. februára 2022, ktorým sa ustanovujú metodické pokyny na vykonanie hodnotenia príslušníka. Svojou povahou má teda podľa žalobcu aj výčitka sankčný charakter, pričom sa zohľadňuje nielen v celkovom hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka Hasičského a záchranného zboru, ale následne výčitku možno negatívne zohľadniť aj pri určovaní výšky udeľovanej disciplinárnej odmeny formou peňažného daru pri príkladnom plnení iných služobných povinností, resp. pri preradení na vyššiu funkciu v Hasičskom a záchrannom zbore.
5. Žalobca namietal, že výčitka žalovaného nespĺňa náležitosti § 150a Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, ktoré bolo potrebné použiť primerane pri jej ukladaní, pretože výrok výčitky žalovaného je neurčitý a nekonkrétny a nevylučuje vznik pochybností o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, za ktorý právna teória považuje aj správny disciplinárny delikt, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním, čo podľa žalobcu vyplýva priamo z ustanovenia § 150a ods. 3 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o správnych deliktoch, je podľa žalobcu nevyhnutné presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je páchateľ postihnutý s konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky res judicata, pre určenie rozsahu dokazovania a aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spočíva spáchaný delikt. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylúčenie možnosti zámeny skutku a možnosti opakovaného postihu za rovnaký skutok. Podľa názoru žalobcu nestačí, ak sa uvedené skutočnosti nachádzajú len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníka konania. Riadne formulovaný výrok s konkrétnym popisom skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké sankcie, resp. opatrenia boli páchateľovi uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok v spojení s jeho dôsledným a nespochybniteľným odôvodnením môže spĺňať podmienku zákonnosti vydaného rozhodnutia. Vo
výčitke žalovaného podľa žalobcu chýba odtlačok pečiatky so štátnym znakom, ako aj poučenie o opravnom prostriedku a o preskúmateľnosti rozhodnutia súdom, čo je v rozpore s § 150a ods. 2 a 5 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore.
6. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal, že žalovaný nepostupoval pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol spoľahlivo zistený stav veci. Služobné previnenie žalobcu malo spočívať v tom, že žalobca mal schváliť spustenie a chod motorovej jednotky vozidla AP 27 T 815 ev. č. C. v dňoch 13. augusta 2021, 16. augusta 2021 a 19. augusta 2021. Žalovaný tieto ním tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal. Z prevádzkového denníka vozidla C. v stĺpci č. 4 (dátum preberania techniky), v stĺpci č. 6 (názov používateľa), v stĺpci č. 7 (priezvisko oprávneného zamestnanca) vyplýva, že dňa 13. augusta 2021 je v príslušnom riadku uvedený ako používateľ G. H. a oprávnený na schvaľovanie I. J., dňa 16. augusta 2021 je ako používateľ uvedený I. I. a oprávnený na schvaľovanie I. J., dňa 19. augusta 2021 je ako používateľ uvedený G. H. a oprávnený na schvaľovanie I. J.. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že žalobca sa nemohol dopustiť v daných dňoch konania, ktoré mu kladie za vinu žalovaný, keďže v týchto dňoch konkrétne označených presným dátumom v príslušných stĺpcoch prevádzkového denníka predmetného vozidla s označením oprávneného zamestnanca je uvedené meno a podpis príslušníka I. J..
7. Z uvedených skutkových okolností podľa žalobcu vyplýva, že medzi konaním, ktorým sa mal dopustiť menej závažného konania majúceho znaky služobného previnenia a vydaním rozhodnutia o uložení výčitky uplynulo viac ako šesť mesiacov. Z § 80 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore vyplýva, že za služobné previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní služobného previnenia a najneskôr do 60 dní odo dňa, keď sa o služobnom previnení dozvedel vedúci služobného úradu, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania služobného previnenia. Za deň uloženia disciplinárneho opatrenia sa považuje deň oznámenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia. Zákonodarca tak v citovanej právnej norme ustanovuje subjektívnu a objektívnu lehotu, v rámci ktorej môže služobný úrad konať a vydať rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia. Pri aplikácii citovanej normy treba vychádzať z účelu inštitútu lehôt. Zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí, časového obmedzenia stavu právnej neistoty v právnych vzťahoch a urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia zamýšľaných cieľov. Lehoty na vydanie rozhodnutia totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti orgánov verejnej správy a prieťahov v konaní pred nimi. Vzhľadom na uvedené zákonodarca v § 80 ods. 1 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore prejavil svoju vôľu tak, že zmyslom 60 dňovej prekluzívnej subjektívnej lehoty je prinútiť orgán verejnej správy k aktívnej činnosti, vrátane zisťovania a preukazovania zodpovednosti za porušenie služobnej disciplíny bezprostredne od okamihu, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach odôvodňujúcich porušenie služobných predpisov. Žalobca uviedol, že prvou objektívnou možnosťou, keď sa žalovaný dozvedel o jeho údajnom služobnom previnení, bolo podanie návrhu K. I. A. – veliteľa družstva ako nadriadeného na začatie disciplinárneho konania a návrhu na uloženie disciplinárneho opatrenia za služobné previnenie voči podriadenému príslušníkovi v jeho riadiacej pôsobnosti K. G. H. zo dňa 30. augusta 2021. V predmetnom podaní npor. M. Jaďuď uvádza: „Kontrolou boli zistené chýbajúce zápisy v kmeňovej knihe špeciálnej hasičskej techniky, ktorú má npor. Ivanič pridelenú podľa poriadku strojnej služby. V knihe prevádzky tejto techniky sú opakované zápisy o funkčných skúškach pri dennej kontrole techniky, ktorá však v tomto období bola vedená mimo prevádzky ...“ Konkrétne išlo o dátumy 13. augusta 2021 a 19. augusta 2021, kde je K. G. H. uvedený ako používateľ vozidla C.. Deň podania návrhu K. I. A. na začatie disciplinárneho konania voči K. G. H. bol podľa názoru žalobcu dňom, keď orgán verejnej správy mohol preveriť dôvodnosť podnetu, jednak na začatie disciplinárneho konania voči npor. G. H., a taktiež voči žalobcovi, keďže prevádzkový denník vozidla C. predstavuje ucelený súbor prehľadne usporiadaných údajov, z ktorých možno bez vynaloženia väčšej námahy jednoznačne a s istotou určiť, či sú vedené v súlade s právnymi predpismi a služobnými predpismi, a či došlo alebo nedošlo k porušeniu služobnej disciplíny v súvislosti s používaním tejto techniky a následnou evidenciou jej použitia v prevádzkovom denníku. Vzhľadom na uvedené subjektívna 60-dňová lehota na uloženie výčitky uplynula žalovanému dňa 29. septembra 2021. Žalobca namietal, že pokiaľ žalovaný v danej veci začal konať až dňa 28. februára 2022, teda po uplynutí 60-dňovej subjektívnej lehoty, žalobcovi bola výčitka žalovaného uložená v rozpore s § 80 ods. 1 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore.
8. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd výčitku žalovaného zrušil a priznal mu právo na náhradu trov konania.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že dňa 12. januára 2022 sa na Krajskom riaditeľstve hasičského a záchranného zboru Banskej Bystrici uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci disciplinárneho konania vedeného voči príslušníkovi K. G. H., ktorý sa mal dopustiť služobného previnenia podľa § 75 ods. 1 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. Na podklade vykonaného dokazovania bolo menovanému Rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Banskej Bystrici č. 23/2022 uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie. Jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia v predmetnej veci bol prevádzkový denník vozidla AP 27 Tatra 815, ev. č. C., z ktorého sa pri bližšom skúmaní zistilo, že v dňoch 13. augusta 2021 až 20. augusta 2021 malo dôjsť k porušeniu povinností viacerými príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru, medzi ktorými figuruje aj žalobca, keď počas výkonu služby na Hasičskej stanici v Banskej Štiavnici v rámci dennej kontroly vykonali alebo schválili spustenie a chod motorovej jednotky zásahového vozidla. Príslušníci tak konali napriek tomu, že predmetné vozidlo bolo dňa 12. augusta 2021 zaradené mimo prevádzky, pričom bolo označené tabuľkou „MIMO PREVÁDZKY.“ V zmysle Pokynu prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 36/2005 o výkone strojnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore sa spustenie a chod motorovej jednotky v rámci dennej kontroly vykonáva iba u vozidiel zaradených do pohotovosti. Pokyn prezidenta Hasičského a záchranného zboru sa bez akýchkoľvek pochybností považuje za pokyn nadriadeného, čo znamená, že príslušníci týmto konaním porušili povinnosti ustanovené v § 69 ods. 3 písm. a) a a) Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, na základe ktorých je príslušník povinný „plniť osobne, zodpovedne, riadne a včas služobné úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený“ a „dodržiavať služobnú disciplínu.“ Dňa 14. februára 2022 adresoval predseda disciplinárnej komisie list riaditeľovi Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Banskej Bystrici označený ako „Upovedomenie o zisteniach disciplinárnej komisie,“ ktorým informoval riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Banskej Bystrici o zistení dôvodných podozrení, že sa jednotliví príslušníci Hasičskej stanice v Banskej Štiavnici, vrátane žalobcu, dopustili konania, ktoré má znaky služobného previnenia v zmysle § 75 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. Riaditeľ Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Banskej Bystrici sa stotožnil so skutočnosťami uvedenými v predmetnom upovedomení a na jeho podklade udelil jednotlivým príslušníkom výčitky v súlade s § 77a Zákona o Hasičskom a záchrannom v zbore. Spracovanie výčitky podľa § 77a Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore zabezpečuje Centrum podpory Banská Bystrica v súlade s čl. 12 písm. b) Pokynu Centra podpory Banská Bystrica č. 5/2015 o organizačnom poriadku Centra podpory Banská Bystrica. Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici za účelom vyhotovenia výčitky poskytlo Centru podpory Banská Bystrica všetky potrebné údaje, avšak pri samotnom vyhotovení na Centre podpory Banská Bystrica došlo k zámene údajov. Uvedené dátumy (13. augusta 2021, 16. augusta 2021 a 19. augusta 2021), v ktorých došlo k zavinenému porušeniu povinností príslušníka a ktoré boli omylom uvedené vo výčitke žalovaného udelenej žalobcovi, sa týkali porušenia povinností zo strany príslušníka por. E. I. J.. K porušeniu povinností zo strany žalobcu došlo dňa 18. augusta 2021, čo dokazuje prevádzkový denník predmetného zásahového vozidla. Zo strany Centra podpory Banská Bystrica dôjde k oprave chyby v písaní vo výčitke žalovaného. Napriek tomu však chyba v písaní podľa žalovaného nemení nič na výčitke a žalobca si je vedomý, že sa služobného previnenia dopustil, nakoľko sám prevádzkový denník predmetného vozidla dňa 18. augusta 2021 podpisoval ako oprávnený zamestnanec.
10. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by sa pri ukladaní výčitky mali aplikovať ustanovenia Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore pre disciplinárne konanie. Druhy disciplinárnych opatrení, ktoré môže služobný úrad prostredníctvom rozhodnutia príslušníkovi udeliť, sú taxatívne vymedzené v § 76 a § 77 Zákona Hasičskom a záchrannom zbore. Z predmetných ustanovení jasne vyplýva, že výčitka nie je disciplinárnym opatrením expressis verbis. Jej vylúčenie z okruhu disciplinárnych opatrení potvrdzuje aj samotné znenie § 77a Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. Z uvedeného vyplýva, že sa na výčitku nevzťahujú ustanovenia o ukladaní disciplinárnych opatrení a je de facto v kompetencii nadriadeného zvoliť spôsob jej ukladania, obsahové náležitosti a formu. Výčitka nie je ani rozhodnutím podľa § 150a Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, a teda nie je potrebné, aby obsahovala obligatórne náležitosti rozhodnutia. Ak by zákonodarca chcel, aby sa o uložení výčitky rozhodovalo formu rozhodnutia, bolo by v zákonnom ustanovení o uložení výčitky výslovne dané, že musí mať formu rozhodnutia. Išlo by o rovnaké ustanovenie ako napríklad vo veciach zmeny služobného
pomeru, kde sa v § 46 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore jasne uvádza, že zmenu služobného pomeru vykoná písomným rozhodnutím vedúci služobného úradu. Skutočnosť, že pri ukladaní výčitky sa nejedná o rozhodnutie, vedie k záveru, že nie je možné pri nej uplatniť riadne a ani mimoriadne opravné prostriedky, ktoré by viedli k jej preskúmaniu a následnému potvrdeniu, zmene alebo zrušeniu. Zamedzenie možnosti preskúmania plynie zo samotného charakteru výčitky, ktorá nemá evokovať trest, ale je len upozornením na nelegálnosť konania príslušníka v konkrétnom prípade. Žalovaný zdôraznil, že spôsob ukladania výčitky v zmysle ustanovenia § 77a Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore nie je precizovaný a na jej uplatnenie sa nevzťahujú ustanovenia o ukladaní disciplinárnych opatrení. Keby malo mať uloženie výčitky formu rozhodnutia, ktoré by bolo vydané v rámci disciplinárneho konania, neexistoval by žiadny rozdiel medzi uložením disciplinárneho opatrenia a uložením výčitky. Uloženie výčitky by bolo možné kvalifikovať ako opatrenie, ktoré slúži na upozornenie príslušníka na protiprávnosť konania. Pri uložení výčitky je potrebné podľa žalovaného zohľadniť aj fakt, že jej uloženie sa použije pri menej závažnom konaní príslušníka, ktoré má znaky služobného previnenia. Jedná sa teda o menej závažnú formu opatrenia, ktoré nemá sankčný charakter, ale len preventívny.
11. Žalovaný ďalej uviedol, že uloženie výčitky je jedným z podkladov, na ktoré sa prihliada pri výkone komplexného hodnotenia príslušníka z hľadiska plnenia povinností pri dodržiavaní služobnej disciplíny. Na služobné hodnotenie príslušníka z hľadiska plnenia povinností pri dodržiavaní služobnej disciplíny však vplývajú viaceré podklady, ktoré sa ani nemusia uvádzať v osobnom spise príslušníka (napr. dochádzka, správanie sa na pracovisku) a uloženie výčitky „je len úlomok z tejto mozaiky.“ Hodnotenie príslušníka môžu výrazne ovplyvniť podklady, ktoré majú formu rozhodnutia. Uloženie výčitky nemá formu rozhodnutia a výčitka nie je považovaná za zásadnú vec, ktorá by výrazne ovplyvnila služobné hodnotenie príslušníka. Podstatou služobného hodnotenia je len konštatovať, či príslušník je alebo nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu v zbore (§ 40 ods. 7 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore). Uloženie výčitky nemá v žiadnom prípade vplyv na posúdenie príslušníka, či je alebo nie je spôsobilý na vykonávanie doterajšej funkcie. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že uloženie výčitky bude mať negatívny vplyv na výšku udeľovanej disciplinárnej odmeny. Na udeľovanie odmeny podľa § 74 ods. 5 Zákona Hasičskom a záchrannom zbore vplýva uložené disciplinárne opatrenie a nie uložená výčitka.
12. Žalovaný ďalej uviedol, že v súvislosti so zahladením disciplinárneho opatrenia podľa § 83 ods. 3 až 5 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore pri uložení disciplinárneho opatrenia zákon pripúšťa zahladiť právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia. Zahladenie uloženej výčitky Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore nepripúšťa, nakoľko uloženie výčitky nie je tak závažné ako rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia.
13. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že výčitka mu bola uložená po lehote uvedenej v § 80 ods. 1 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. Subjektívne a objektívne lehoty, ktoré sú uvedené v § 80 ods. 1 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, sú lehoty vzťahujúce sa na ukladanie disciplinárnych opatrení, nie výčitky, ktorá disciplinárnym opatrením nie je. Uloženie výčitiek Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore nelimituje, nakoľko sa uložením výčitky nezasahuje do subjektívnych práv príslušníka.
14. K námietke žalobcu, že uložená výčitka neobsahuje obligatórne náležitosti rozhodnutia, žalovaný uviedol, že nakoľko výčitka nie je rozhodnutím, nie je dôvod, aby obsahovala obligatórne náležitosti rozhodnutia. Obsahovým náležitostiam výčitky sa nevenuje ani zákon, a preto je na vedúcom služobného úradu, aké formálne náležitosti bude výčitka obsahovať.
15. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby správny súd správu žalobu zamietol.
16. Žalobca nevyužil svoje právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
17. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa
toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 73S/21/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-73S/21/2022.
18. Správny súd ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušnú podľa § 13 ods. 2 SSP preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania nenavrhol a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 9. januára 2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 8. februára 2024 (§ 137 ods. 3 SSP).
19. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak.
22. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
23. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
24. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
25. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
26. Podľa § 68 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore služobná disciplína príslušníkov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.
27. Podľa § 77a Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore ak postačí na nápravu príslušníka a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky služobného previnenia, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.
28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 3 ods. 1, 4 a 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
30. Správny súd preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
31. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého opatrenia žalovaného, ktorým udelil žalobcovi výčitku pre porušenie povinností príslušníka Hasičského a záchranného zboru podľa § 69 ods. 3 písm. a) a p) Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, a to na základe § 77a Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, podľa ktorého ak postačí na nápravu príslušníka a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky služobného previnenia, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.
32. Správny súd pre posúdenie predmetnej veci považoval za potrebné najprv ustáliť, či je v prípade žalobou napadnutého opatrenia žalovaného daný spôsobilý predmet súdneho prieskumu a či v danom prípade ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania.
33. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP je opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. V prípade výčitky žalovaného ide o správny akt, ktorý vydal žalovaný ako orgán verejnej správy pri výkone svojej právomoci v administratívnom konaní, ktoré napriek skutočnosti, že nie je prísne formalizované (ako je podrobnejšie popísané v ďalšej časti tohto rozsudku), je činnosťou orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy, ktorou sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzickej osoby (žalobcu), konkrétne povinnosti žalobcu dodržiavať služobnú disciplínu, ako je zrejmé z jej obsahu a aj účelu. Z citovaného ustanovenia § 77a Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore vyplýva, že výčitka sa ukladá príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru za menej závažné konanie, ktoré má znaky služobného previnenia a je porušením služobnej disciplíny, nakoľko zo slovného spojenia „obnovenie služobnej disciplíny“ logicky vyplýva, že služobná disciplína musela byť porušená. Príslušník Hasičského a záchranného zboru má podľa § 69 ods. 3 písm. p) Zákona o Hasičskom a záchrannom zbor zákonom uloženú povinnosť dodržiavať služobnú disciplínu, ktorá v zmysle zákonného vymedzenia v § 68 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore „spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.“ Uloženie výčitky sa teda priamo dotýka povinností príslušníka Hasičského záchranného zboru už zo svojej povahy. Keďže vzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že v prípade výčitky sú naplnené všetky definičné znaky opatrenia podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, výčitka je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Výčitka svojou povahou nespadá ani pod negatívne vymedzenie právomoci správneho súdu podľa § 7 písm. b) SSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú „správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak,“ keďže výčitka má povahu rozhodnutia o povinnostiach príslušníka Hasičského a záchranného zboru, konkrétne povinnosti dodržiavať služobnú disciplínu.
34. Správny súd ďalej uvádza, že predmetnú správnu žalobu vyhodnotil podľa jej obsahu ako správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Podľa § 194 SSP sa správnym trestaním „na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.“ Nedodržanie služobnej disciplíny príslušníka Hasičského a záchranného zboru je konaním v rozpore s § 68 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, a teda sa jedná o protiprávne konanie. Uloženie výčitky je sankciou za protiprávne konanie (nedodržanie služobnej disciplíny) príslušníka Hasičského a záchranného zboru, keďže jej účelom je podľa § 77a Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore expressis verbis náprava príslušníka a obnovenie služobnej disciplíny, a teda možno hovoriť o jej represívnom a reparačnom charaktere. Na sankčnom charaktere výčitky nič nemení ani skutočnosť, že sa ukladá za menej závažné konanie a nepovažuje sa za disciplinárne opatrenie, keďže ustanovenie § 194 SSP nezahŕňa kritérium závažnosti sankčného postihu. Vzhľadom na uvedené sú podľa správneho súdu splnené podmienky pre posúdenie predmetnej správnej žaloby žalobcu ako správnej žaloby vo veciach správneho trestania.
35. Pre sankčný charakter výčitky nie je vzhľadom na uvedené rozhodujúce, či sa na uloženú výčitku prihliada pri komplexnom hodnotení príslušníka Hasičského a záchranného zboru, resp. či ju možno zohľadniť pri určovaní výšky odmeny pri príkladnom plnení služobných povinností a pri preradení na vyššiu funkciu v Hasičskom a záchrannom zbore ako to tvrdí v správnej žalobe žalobca, resp. či výčitka je zásadnou skutočnosťou, ktorá by výrazne ovplyvnila služobné hodnotenie príslušníka a mala vplyv na to, či príslušník je alebo nie je spôsobilý na vykonávanie doterajšej funkcie ako to tvrdí žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe. Sankčný charakter výčitky je daný jej povahou ako opatrenia (hoci nie disciplinárneho), ktoré sa udeľuje za porušenie povinnosti príslušníka dodržiavať služobnú disciplínu podľa § 68 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, konštatuje sa ňou porušenie služobnej disciplíny a týka sa teda povinností príslušníka, pričom výčitka ako taká je zo svojej podstaty spôsobilá zasiahnuť do právneho postavenia príslušníka.
36. Námietka žalobcu, že pri ukladaní výčitky je potrebné aplikovať primerane ustanovenia Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, a teda uložená výčitka je nezákonná, keď nespĺňa náležitosti podľa § 150a Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, nie je dôvodná. Z vyššie citovaného ustanovenia § 77a Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore vyplýva, že výčitka nie je disciplinárnym opatrením,
a teda na jej uloženie sa nevzťahujú ustanovenia § 78 až 84, ktoré je možné aplikovať len pri ukladaní disciplinárnych opatrení, ktorými sú podľa § 76 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore písomné pokarhanie, zníženie služobného platu až o 15 % najviac na tri mesiace a zníženie hodnosti o jeden stupeň na obdobie jedného roka. Procesným základom pre konanie vo veciach služobného pomeru sú ustanovenia deviatej hlavy Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore (§ 137 až 158). Podľa § 137 ods. 1 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore konanie vo veciach služobného pomeru sa vzťahuje na veci týkajúce sa služobného pomeru okrem a) overovania osobitnej odbornej spôsobilosti podľa § 25 až 27 a overovania odbornej spôsobilosti príslušníkov Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu, b) zriaďovania skúšobnej komisie, zriaďovania poradnej komisie, zriaďovania disciplinárnej komisie, zriaďovania komisie podľa § 41 ods. 1 a iných poradných orgánov zriaďovaných podľa tohto zákona alebo služobných predpisov, c) služobnej cesty podľa § 56 a 57, d) priznávania zložiek služobného príjmu podľa § 103, peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť a peňažnej náhrady za pohotovosť podľa § 122, e) sociálneho zabezpečenia príslušníka podľa osobitného predpisu. Podľa § 137 ods. 2 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore sa v konaní postupuje podľa tohto zákona. Ukladanie disciplinárnych opatrení je konaním vo veciach služobného pomeru a keďže nespadá pod žiadnu z výnimiek podľa citovaného § 137 ods. 1 Zákona Hasičskom a záchrannom zbore, na konanie sa použijú procesné ustanovenia § 137 až 158 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. Pri ukladaní disciplinárnych opatrení sa teda v zmysle § 150 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore rozhoduje rozhodnutím s náležitosťami podľa § 150a. Keďže výčitka nie je disciplinárnym opatrením, na jej uloženie nemožno použiť procesný režim podľa § 137 až 158 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. Citované ustanovenie § 137 ods. 2 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore nemožno vykladať ani tak, že aj pri uložení výčitky sa postupuje podľa procesných ustanovení Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore napriek tomu, že výčitka nie je disciplinárnym opatrením, teda že procesné ustanovenia § 137 až 158 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore sa použijú pri akomkoľvek postupe orgánu verejnej správy vždy bez výnimky. Takýto výklad by poprel zmysel a účel vylúčenia ukladania výčitky z režimu disciplinárnych opatrení a fakticky by znamenal, že výčitka by sa po formálnej stránke nelíšila od písomného pokarhania podľa § 76 písm. a) Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, čo podľa správneho súdu zjavne nemohlo byť úmyslom zákonodarcu. Zákonodarca vo formulácii predmetného ustanovenia § 77a Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore jasne prejavil vôľu upraviť výčitku ako zjednodušený a menej formálny druh sankcie za porušenie služobnej disciplíny, čo umožňuje väčšiu flexibilitu pri jej ukladaní a rýchlejšiu nápravu príslušníka pri konaní, ktoré nedosahuje svojou závažnosťou takú intenzitu, aby bolo potrebné pristúpiť k uloženiu disciplinárneho opatrenia vo formalizovanom konaní v zákonom ustanovených lehotách s príslušnými zákonom upravenými procesnými právami dotknutého príslušníka. Rovnako neprichádza do úvahy ani primeraná (analogická) aplikácia predmetných procesných ustanovení Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore patrí do skupiny noriem verejného práva. Ak by orgány verejnej moci, ktorým je aj žalovaný, aplikovali analogicky ustanovenia právneho predpisu, ktoré sa na určitý prípad nevzťahujú, išlo by fakticky o dotváranie práva orgánmi verejnej moci, čo je podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky neprípustné. Vo verejnoprávnych vzťahoch je použitie analógie v zásade vylúčené. Výnimku prestavuje prípad, keď zákon primerané použitie iných procesných noriem výslovne ustanovuje, čo však nie je dané v predmetnom prípade. Žalovaný nemá zákonné zmocnenie na to, aby pri ukladaní výčitky postupoval analogicky ako v prípade ukladania disciplinárnych opatrení. Pokiaľ teda žalobca namietal, že aj pri ukladaní výčitky mal žalovaný aplikovať primerane ustanovenia Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore pre ukladanie disciplinárnych opatrení, pričom jemu udelená výčitka mala mať formu a náležitosti rozhodnutia podľa § 150a Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, takáto námietka nemá oporu v právnej úprave a správny súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú.
37. Skutočnosť, že na uloženie výčitky sa nevzťahujú ustanovenia Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore o ukladaní disciplinárnych opatrení a procesný režim podľa § 137 až 158 daného zákona však neznamená, že postup orgánu verejnej správy pri ukladaní výčitky môže byť ľubovoľný, resp. svojvoľný. Ukladanie výčitky je aj napriek neexistencii procesnej úpravy v Zákone o Hasičskom a záchrannom zbore rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb, konkrétne rozhodovaním o povinnosti príslušníka dodržiavať služobnú disciplínu a následkoch za jej porušenie, a teda podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku ide o správne konanie v najširšom zmysle, v rámci ktorého je daná pôsobnosť Správneho poriadku. Správny poriadok sa nepoužije na konanie, ktoré je výslovne upravené procesnými normami Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore (podľa § 137 ods. 2 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore sa v konaní postupuje podľa tohto zákona), avšak v prípade, ak procesná úprava v určitej oblasti chýba, ako je to v prípade ukladania výčitky, je potrebné
aplikovať pri rozhodovaní základné procesné štandardy, ktoré Správny poriadok upravuje v § 3, tzv. základné zásady konania, samozrejme v rozsahu, ktorý to povaha veci pripúšťa. Správny súd ďalej konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že uloženie výčitky má sankčný charakter, pričom jej uloženie je postupom, v rámci ktorého orgán verejnej správy objasňuje okolnosti svedčiace o protiprávnom konaní príslušníka (zavinené porušenie služobnej disciplíny) a za dané protiprávne konanie ukladá sankciu (výčitku), v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa aj na veci správneho trestania vzťahujú zásady trestného konania (§ 2 Trestného poriadku), ktoré musí orgán verejnej správy dodržiavať a v ich zmysle viesť príslušné konanie. Žalovaný vzhľadom na uvedené mal povinnosť pri ukladaní výčitky žalobcovi dodržať v primeranom rozsahu predovšetkým zásadu legality (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), zásadu časovej primeranosti, rýchlosti a hospodárnosti (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku), zásadu spoľahlivého zistenia skutkového stavu (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), zásadu spravodlivosti a primeranosti (§ 2 ods. 7 Trestného poriadku), zásadu vyhľadávaciu a zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku), zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku). Žalovaný bol preto povinný zadovážiť si pre uloženie výčitky žalobcovi dostatok dôkazov tak, aby mohol bez dôvodných pochybností skonštatovať, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania – porušenia služobnej disciplíny, tieto vyhodnotiť v súlade so zásadami logického uvažovania tak, aby uloženie výčitky bolo preskúmateľné, pričom bol povinný postupovať rýchlo a časovo primerane, aby tak chránil aj práva žalobcu, predovšetkým jeho právnu istotu. Správny súd uvádza, že možno prisvedčiť argumentácii žalovaného v jeho vyjadrení k správnej žalobe, že je na nadriadenom (vedúcom služobného úradu) zvoliť spôsob ukladania výčitky, jej obsah a formu, avšak dodáva, že žalovaný je povinný postupovať tak, aby uložená výčitka a postup vedúci k jej uloženiu boli v súlade s aplikovateľnými základnými zásadami správneho konania a trestného konania.
38. Žalobca v správnej žalobe namietal, že výrok uloženej výčitky je neurčitý, nekonkrétny a nevylučuje vznik pochybností o tom, čo bolo predmetom konania. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú. Ako je uvedené vyššie, žalovaný môže vzhľadom na absenciu detailnej procesnej úpravy sám zvoliť formu výčitky a jej obsah, avšak musí pritom rešpektovať základné zásady správneho a trestného konania. Nebolo pochybením žalovaného, ak pre udelenie výčitky zvolil písomnú formu, ktorá svojím vnútorným členením evokuje výrokovú časť a samostatné odôvodnenie výroku. Keďže výčitka nemusí mať formu rozhodnutia so zákonom stanovenými náležitosťami, nemusí obsahovať výrok, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku a odtlačok pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a postačuje, ak z jej obsahu vyplýva, že žalobcovi, ktorý je v predmetnej výčitke riadne identifikovaný uvedením jeho hodnosti, mena a priezviska, služobnej funkcie, osobného evidenčného čísla, dátumu narodenia, adresy trvalého bydliska, služobného úradu žalobcu a organizačnej jednotky, bola žalovaným (žalovaný je vo výčitke riadne identifikovaný uvedením služobného úradu, vedúcim služobného úradu s jeho vlastnoručným podpisom) uložená výčitka práve podľa § 77a Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore (zásada legality) za skutok, ktorého okolnosti sú vo výčitke popísané z hľadiska času (vo výčitke sú uvedené konkrétne dátumy, v ktorých mal byť skutok spáchaný), miesta (Hasičská stanica v Banskej Štiavnici) a spôsobu spáchania (schválenie spustenia chodu motorovej jednotky vozidla AP 27 Tatra 815 s ev. č. C.). Výčitka rovnako obsahuje ustanovenie právneho predpisu, ktorý mal byť skutkom žalobcu porušený (zásada legality), úvahu žalovaného vo vzťahu k aplikácii právneho predpisu na zistený skutkový stav a z toho vyplývajúci záver žalovaného o porušení služobnej disciplíny menej závažným konaním, ktoré odôvodňuje udelenie výčitky. Skutok, ktorý žalovaný vo výčitke kladie žalobcovi za vinu, je popísaný dostatočne na to, aby bola vylúčená jeho zameniteľnosť s iným skutkom, a tým aj možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok. Správny súd považuje obsah udelenej písomnej výčitky za dostatočný vo vzťahu k aplikovateľným základným zásadám správneho a trestného konania. Žalobca sa mýli, keď tvrdí v správnej žalobe, že nestačí, ak sa relevantné skutočnosti nachádzajú len v odôvodnení rozhodnutia. Výčitka nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, nečlení sa na výrok a jeho odôvodnenie, a to ani vtedy, keď orgán verejnej správy zvolí také formálne rozčlenenie obsahu výčitky, ktoré môže výrokovú časť a samostatné odôvodnenie výroku evokovať. Obsah výčitky je potrebné posúdiť ako celok, pričom v tomto ohľade predmetná výčitka je dostatočne zrozumiteľná, konkrétna a argumentačne zdôvodnená.
39. Námietka žalobcu, že zo strany žalovaného mu bola predmetná výčitka uložená v rozpore s § 80 ods. 1 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, keďže subjektívna 60-dňová lehota na uloženie výčitky žalovanému uplynula dňa 29. septembra 2021, je nedôvodná. Vzhľadom na skutočnosť, že výčitka podľa § 77a Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore nie je disciplinárnym opatrením, nepoužijú
sa na jej udelenie ustanovenia zákona o ukladaní disciplinárnych opatrení, a teda ani ustanovenie § 80 ods. 1 Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. Žalovaný tak nie je povinný uložiť výčitku najskôr v nasledujúci deň po spáchaní služobného previnenia a najneskôr do 60 dní odo dňa, keď sa o služobnom previnení dozvedel vedúci služobného úradu, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania služobného previnenia. Neznamená to však, že orgán verejnej správy nie je pri ukladaní výčitky obmedzený vôbec. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rovnako podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku je orgán verejnej správy povinný zároveň chrániť práva a záujmy fyzických a právnických osôb, teda aj žalobcu. Orgán verejnej správy má vzhľadom na uvedené základné zásady správneho konania pri udeľovaní výčitky konať tak, aby jeho konanie bolo rýchle, bez zbytočných prieťahov a aby čo najmenej zaťažoval príslušníka, pričom je povinný chrániť jeho práva a záujmy. Orgán verejnej správy by teda mal zhromaždiť potrebné dôkazy, vyhodnotiť ich a udeliť príslušníkovi výčitku hneď ako to je možné, pričom z hľadiska uvedenej zásady primeranosti je povinný zohľadniť skutočnosť, aby od spáchania skutku príslušníkov do udelenia výčitky neuplynula neprimerane dlhá doba. V opačnom prípade by došlo k zásahu do práv a záujmov príslušníka, predovšetkým do jeho stavu právnej istoty, keďže nemožno akceptovať stav, keď by príslušník bol na neprimerane dlhú dobu po spáchaní skutku vystavený možnosti udelenia sankcie. Orgán verejnej správy tak musí konať bez zbytočného odkladu, pričom v prípade, ak by medzi spáchaním skutku a udelením výčitky uplynulo dlhšie časové obdobie, udelenie výčitky by bolo nezákonné pre rozpor so zásadou primeranosti, rýchlosti a hospodárnosti konania vyjadrenou v § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný udelil žalobcovi výčitku dňa 28. februára 2022 a túto mu oznámil dňa 11. apríla 2022. O konaní žalobcu, ktoré žalovaný kladie žalobcovi za vinu, sa žalovaný dozvedel dňa 14. februára 2022 z podania predsedu disciplinárnej komisie, čo možno považovať za postup v súlade so zásadou primeranosti.
40. Námietka žalobcu, že predmetná výčitka mu bola udelená na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, je dôvodná. Žalobca namietal, že v dňoch 13. augusta 2021, 16. augusta 2021 a 19. augusta 2021 bol oprávnený na schvaľovanie spustenia chodu motorovej jednotky vozidla AP 27 Tatra 815 ev. č. C. I. J., čo vyplýva z prevádzkového denníka predmetného motorového vozidla, a teda žalobca sa nemohol dopustiť v daných dňoch konania, ktoré mu kladie za vinu žalovaný. Správny súd k námietke žalobcu uvádza, že podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku musí rozhodnutie správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Rovnako medzi aplikovateľné zásady trestného konania patrí zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Riadne a úplné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy v konaniach administratívneho trestania v sebe zahŕňa povinnosť orgánu verejnej správy bez akýchkoľvek pochybností, a to s prihliadnutím na okolnosti prípadu, zistiť, či sa skutok stal, tento skutok ustáliť a popísať tak, aby nebol zameniteľný s iným skutkom a zároveň bez akýchkoľvek pochybností ustáliť deliktuálne zodpovednú osobu. Z prevádzkového denníka motorového vozidla AP 27 Tatra 815 ev. č. C., ktorý je súčasťou predloženého administratívneho spisu žalovaného, vyplýva (zhodne s tvrdením žalobcu), že v dňoch 13. augusta 2021, 16. augusta 2021 a 19. augusta 2021 je ako oprávnený zamestnanec uvedený a podpísaný por. E. I. J. a nie žalobca. Nesprávne zistenie skutkového stavu v tomto ohľade pripustil aj sám žalovaný, keď vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v predmetnej výčitke boli omylom uvedené nesprávne dátumy spáchania skutku, ktorého sa týkali porušenia služobných povinností iného príslušníka. Keďže z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že v dňoch 13. augusta 2021, 16. augusta 2021 a 19. augusta 2021 schválil chod predmetného motorového vozidla iný príslušník, žalobcovi žalovaný nemôže klásť za vinu spáchanie skutku tak, ako to popisuje v žalobou napadnutej výčitke. Zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostatočné pre vyvodenie záveru, že žalobca sa dopustil spáchania skutku, za ktorý mu bola udelená výčitka. Správny súd preto výčitku podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil. Pokiaľ sa žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe bránil tým, že sa jedná len o administratívnu chybu, pričom dôjde k oprave chyby v písaní v predmetnej výčitke, správny súd uvádza, že vzhľadom na absenciu detailnej procesnej úpravy nemožno naprávať nedostatky výčitky formou opravy chyby v písaní, ako je to možné pri rozhodnutiach orgánov verejnej správy. Ak má výčitka taký závažný nedostatok v popise skutkových zistení, v dôsledku ktorého nemožno žalobcovi klásť za vinu spáchanie skutku, za ktorý sa výčitka ukladá, správny súd ju musí len v celosti zrušiť. Tvrdenie žalovaného, že žalobca sa dopustil porušenia služobnej disciplíny spôsobom popísaným v napadnutej výčitke dňa 18. augusta 2021, je pre
správny súd bez právneho významu, keďže správny súd nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy a nevykonáva dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, ktoré mal správne vykonať orgán verejnej správy.
41. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je v časti týkajúcej sa námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu dôvodná, a preto napadnuté opatrenie žalovaného Č.p.: L. XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 28. februára 2022 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.
42. Správny súd ponecháva na zvážení žalovaného, ako bude ďalej vo veci postupovať, t. j. či opätovne vyhodnotí splnenie predpokladov pre udelenie výčitky žalobcovi, pričom však zdôrazňuje, že žalovaný musí rešpektovať zásadu primeranosti s ohľadom na práva žalobcu, predovšetkým jeho právnu istotu. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
43. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
44. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.