Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-16-2019.pdf
PDF · 83.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5C/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej: I. R.Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, o zaplatenie 207,24 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom, č. k. 5C/16/2019-13 zo dňa 12.04.2019 sa zrušuje.
II. Žaloba sa zamieta.
III. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.04.2019 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 207,24 Eur, úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 Eur a náhrady trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že žalobca ako verejnoprávna inštitúcia v zmysle zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízií Slovenska je v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska aktívne vecne legitimovaný subjekt. Žalovanej zo zákona podľa § 3 písm. a) vyplýva povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti vo výške podľa § 6 ods. 1 tohto zákona, a to mesačne v zmysle § 7 tohto zákona. Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaná ku dňu podania žalobného návrhu na súd nezaplatila úhradu v zmysle zákona, a to za obdobie 01.05.2012 - 30.09.2015. Výška dlhu žalovanej v celkovej výške 190,24 Eur pozostáva z 41 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období, je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 zákona. Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 zákona, písomnou výzvou vyzval žalovanú na zaplatenie omeškanej úhrady, pokuty vo výške 17,- Eur a taktiež aj poštových sadzieb. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 207,24 Eur titulom dlžných poplatkov za služby poskytnuté verejnosti vrátane pokuty a sumu 1,45 Eur titulom úrady poštových sadzieb vynaložených v spojení s vymáhaním.
2. Súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel a dňa 12.04.2019 vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 5C/16/2019-13, pričom žalovaná proti predmetnému platobnému rozkazu podala odpor, v ktorom uviedla, že inkaso uhrádzal jej manžel, ktorý zomrel a ešte pred jeho smrťou v roku 2012 bola elektrika prepísaná na ňu, ktorú od jeho smrti uhrádza ona. Ak by jej žalobca posielal šek na inkaso, tak by ho platila, šeky jej však nikto neposielal. Od októbra 2015 jej začali chodiť šeky na inkaso, preto od uvedenej doby poplatky riadne uhrádza.
3. Podľa § 267 ods. 3 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie.
4. Vzhľadom k podanému odporu súd platobný rozkaz vydaný dňa 12.04.2019 pod č. k. 5C/16/2019-13 podľa § 267 ods. 3 C.s.p. zrušil.
5. Súd podľa § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, ktorý neúčasť ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Nebol dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, prehľadom platieb, odporom proti platobnému rozkazu, vyjadrením žalobcu k podanému odporu, potvrdeniami o úhradách SIPO, vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovanej a zistil skutkový stav veci.
7. Žalovaná na pojednávaní poukázala na skutočnosť, že všetky svoje záväzky poctivo uhrádza. Namietla tvrdenia žalobcu, že nikdy predtým koncesionárske poplatky neplatila. Keď ešte žila s jej t. č. už nebohým manželom, prepísal na ňu elektriku, aby ju po jeho smrti neodpojili. Uviedla, že koncesionárske poplatky platí od októbra 2015 riadne, t. č. nemá žiaden nedoplatok. Poukázala na to, že žalobca mohol prísť oveľa skôr na to, že je povinná povinnosť platiť koncesionárske poplatky. Zároveň vzniesla námietku premlčania v celom rozsahu.
8. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že údaje o platiteľoch úhrad mu poskytujú subjekty: dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia distribučnej sústavy a Sociálna poisťovňa. Na základe poskytnutých údajov získava žalobca prehľad o osobách povinných platiť tieto úhrady. Z databázy údajov platných k 05/2019 vyplýva, že osobou povinnou platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska je žalovaná. Ďalej uviedol, že úhrady zaslané žalovanou eviduje, no nedoplatok naďalej trvá, keďže dané platby zo strany žalovanej sa nevzťahujú na žalované obdobie.
9. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou vznikol na základe zákona, z ktorého pre žalovanú vyplýva povinnosť po splnení zákonných podmienok, platiť úhrady za služby verejnosti, ktoré sú poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska.
10. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej len "zákon o úhrade za služby RTVS"), platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
11. Podľa § 4 ods. 1 zákona o úhrade za služby RTVS, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
12. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o úhrade za služby RTVS, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c). Nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 psím. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1.
13. Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 zákona o úhrade za služby RTVS, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Úhradu možno zaplatiť jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok; platiteľ je povinný zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí.
14. Podľa § 8 zákona o úhrade za služby RTVS, kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.
15. Podľa § 10 ods. 1, 2, 3 zákona o úhrade za služby RTVS, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
18. Na základe tvrdenia žalobcu, z prehľadu predpisov úhrad za služby verejnosti a platbe mal súd za preukázané, že žalovaný za obdobie od 01.05.2012 - 30.09.2015 nezaplatil úhrady za služby verejnosti podľa zákona o úhrade za služby verejnosti ako odberateľ elektrickej energie na odbernom mieste P. XXX. Z tvrdenia žalobcu a z prehľadu predpisov úhrad za služby verejnosti a platieb vyplýva, že celková dlžná suma úhrad za uvedené obdobie predstavuje 190,24 Eur. Výzvou zo dňa 09.07.2018 adresovanou žalovanej, vyzval žalobca žalovanú na úhradu nedoplatku ku dňu 31.07.2018 vo výške 196,33 Eur (vrátane poštových sadzieb 1,45 Eur) v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy s upozornením, že v prípade jeho neuhradenia si žalobca voči žalovanej uplatní aj pokutu vo výške 17,- Eur. Výzva bola žalovanej doručená do vlastných rúk dňa 12.07.2018, ktorá skutočnosť vyplýva z pripojenej doručenky.
19. Účelom § 10 ods. 2 zákona o úhrade za služby RTVS nie je úprava počiatku behu premlčacej lehoty, ale snaha umožniť platiteľovi splniť svoju povinnosť dodatočne a vyhnúť sa tak súdnemu konaniu. Na začiatok behu premlčacej lehoty dňom splatnosti koncesionárskeho poplatku nemá vplyv ani nesplnenie povinnosti platiteľa podľa § 9 ods. 6 zákona, keďže podľa § 9 ods. 2 má žalobca právo a možnosť vznik povinnosti platenia zistiť si sám. Pokiaľ žalobca k tomuto svoju právu pristupuje tak, že si právo na informácie neuplatňuje v lehotách zaručujúcich mu podanie žaloba na súde v rámci premlčacej lehoty, nemôže byť uvedená skutočnosť na ťarchu platiteľa.
20. Citovaný zákona ale lex specialis nemá vo vzťahu k všeobecnému zákonu, ktorým je v danom prípade Občiansky zákonník, osobitnú úpravu premlčania, preto na daný prípad súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na príslušnom súde. Okamih, kedy možno prvýkrát objektívne podať žalobu na súd nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou (splatnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh alebo začať s jeho plnením.
21. Žalovaná ako platiteľ úhrady mala hradiť mesačné úhrady, t.j. bola povinná príslušnú mesačnú úhradu zaplatiť do konca toho - ktorého príslušného kalendárneho mesiaca. Žaloba bola podaná na súd dňa 09.04.2019 a pohľadávka bola uplatnená za obdobie od 01.05.2012 - 30.09.2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.
22. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úrok z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
23. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu a tiež príslušenstvo uplatnenej pohľadávky predstavujúce uplatnené poštové náklady, tieto majú akcesorickú povahu a premlčaním práva na splnenie hlavného peňažného záväzku dochádza zároveň k premlčaniu práva na zmluvnú pokutu vrátane príslušenstva. Námietka premlčania vznesená žalovanou je dôvodná, preto súd žalobu zamietol.
24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade mala žalovaná vo veci úspech v plnom rozsahu, avšak vzhľadom k tomu, že si náhradu trov konania neuplatnila, súd o nároku na náhradu trov rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku III. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti výrokom II. a III. rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Proti výroku I. rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na nútený výkon rozhodnutia v súlade s Exekučným poriadkom.