Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-67-2023.pdf
PDF · 107.58 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/67/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné, sudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, v spore žalobcu: A. B. C., D. E., so sídlom F. B. G. X, XXX XX H. H., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátkou zapísanou v zozname SAK pod č. 4110: JUDr. Eva Koščová, so sídlom I. G. X, XXX XX J., IČO: 37 878 409, proti žalovanému: K. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. G. XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpený advokátkou zapísanou v zozname SAK pod č. 7668: JUDr. Vlasta Pastorková, so sídlom Strojárska č. 3998, 069 01 Snina, IČO: 51 339 820, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosť: Chata na D. A., súpisné číslo XXXX E. F. E. G. XXXX/X, zapísanú na LV č. XXXXX v kat. úz. B., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1. Dňa 07.09.2023 bola Okresnému súdu Humenné doručená žaloba o vypratanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na D. A. so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/X, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXXX v kat. území B.. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil nasledovne tým, že je právnym nástupcom A. L. M., D. E. B. B. M. XX, N.: XXXXXXX, ktorý bol Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako zakladateľa štátnych podnikov podľa § 4 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov ku dňu 01.01.2023 zrušený bez likvidácie a začlenený do organizačnej zložky žalobcu ako samostatný odštepný závod. Majetok a záväzky prešli zo zaniknutého štátneho podniku na žalobcu. Právny predchodca žalobcu ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 01.08.2018 zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej prenajímateľ prenechal nájomcovi do užívania nehnuteľnosť chata na D. A. súp. číslo XXXX na parcele č. XXXX/X zapísaná na LV č. XXXXX v kat. úz. B.. K zmluve bol dňa 18.12.2018 uzavretý dodatok č. 1. Podľa čl. II. predmetnej zmluvy sa zmluva uzavrela na dobu neurčitú s výpovednou lehotou 3 mesiace. Žalobca písomnou výpoveďou zo dňa 30.03.2023, ktorá bola žalovanému doručená dňa 05.04.2023, vypovedal zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretú na dobu neurčitú a vyzval žalovaného, aby mu po skončení nájmu uplynutím výpovednej lehoty predmet nájmu odovzdal. Výpovedná lehota uplynula 31.07.2023, žalovaný do dnešného dňa predmet nájmu žalobcovi neodovzdal. Žalobca predmet nájmu potrebuje k plneniu úloh vyplývajúcich z jeho predmetu činnosti. Žalovaný po uplynutí doby nájmu bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosť vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorej správcom je žalobca, preto sa žalobca domáha vypratania nehnuteľnosti, a zároveň náhrady trov konania v rozsahu 100 %. K žalobe na preukázanie svojich tvrdení doložil výpis z LV č. XXXXX pre k. ú. B., Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.08.2018 a Dodatok č. 1
k tejto zmluve zo dňa 18.12.2018, výpoveď Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.03.2023 spolu s poštovou doručenkou zo dňa 05.04.2023.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 09.10.2023 tak, že žalobu považuje za nedôvodnú a neopodstatnenú, pričom ju považuje za nedorozumenie, nakoľko aj napriek podpísanej nájomnej zmluve, žalovanému nebol nikdy odovzdaný predmet nájmu - chata na D. A., teda nikdy mu neboli odovzdané kľúče od predmetu nájmu, ba dokonca počas doby trvania nájmu ani raz do nej nevstúpil, nemal tam žiadne veci. Z uvedeného vyplýva, že na základe výzvy žalovaný ani nemal čo odovzdať, len akceptoval skončenie nájmu a považoval to skončenie nájomného vzťahu. Protokolárne nič neprevzal, teda nič nemohol ani odovzdať. K predmete nájmu žalovaný nemal prístup. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu trovy konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného písomným podaním zo dňa 27.10.2023 tak, že žalovaný svojím vyjadrením nerozporuje uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov so žalobcom a poukázal na skutočnosť, že k zmluve bol uzavretý dňa 18.12.2018 dodatok č. 1, ktorým sa menilo pôvodné bydlisko nájomcu na nové bydlisko. Je zrejmé, že podpísanie tohto dodatku k zmluve inicioval sám žalovaný, keďže sa menili údaje týkajúce sa jeho bydliska. Je nepochopiteľné, prečo by žalovaný, ktorému nebol, ako to tvrdí, po uzavretí zmluvy o nájme odovzdaný predmet nájmu, uzatváral dodatok k tejto zmluve. Žalovaný po celú dobu nájmu platil nájomné vo výške dohodnutej v zmluve, čo žalobca preukazuje faktúrami, príjmovými pokladničnými dokladmi a výpismi z účtu. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v zmluve o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným bolo v čl. II. ods. 1. dohodnuté, že zmluvné strany vstupujú do nájomného vzťahu dňom podpisu zmluvy oboma zmluvnými stranami. V zmluve nebolo dohodnuté, že má prenajímateľ odovzdať nájomcovi predmet nájmu protokolárne. Ak by žalovanému nebolo umožnené užívanie predmetu nájmu, mohol sa ho domáhať. V čl. V. ods. 5 zmluvy bolo dohodnuté, že nájomca po skončení nájmu odovzdá prenajímateľovi predmet nájmu najneskôr posledný deň výpovednej lehoty, resp. posledný deň nájmu, ak tento deň pripadne na deň pracovného pokoja, prvý pracovný deň nasledujúci po dni pracovného pokoja. O odovzdaní sa spíše zápisnica, ktorej jedno vyhotovenie dostane nájomca ako potvrdenie o prevzatí nájmu prenajímateľom. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že akceptoval skončenie nájmu. Predmet nájmu však neodovzdal v súlade s citovaným ustanovením zmluvy o nájme, preto sa žalobca dôvodne domáha vypratania nehnuteľnosti súdnou cestou. Žalobca k vyjadreniu na preukázanie svojich tvrdení predložil faktúry za nájom a doklady o úhrade za obdobie 2018-2022.
4. Na vykonanom pojednávaní dňa 08.02.2024 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe a na všetkých písomných vyjadreniach. S podanou žalobou boli súdu predložené dôkazy o tom, že žalobca je skutočne vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, že bola uzavretá zmluva o nájme a k jej výpovedi došlo tak, ako je tam uvedené, pričom žalovaný túto skutočnosť ani nenamietal. Od skončenia nájmu v priebehu približne 5 mesiacov však nedošlo k odovzdaniu kľúčov a žalobca teda nemá prístup k tejto nehnuteľnosti a z tohto dôvodu bol nútený podať túto žalobu, s poukazom na čl. V, ods. 5 nájomnej zmluvy, podľa ktorého je nájomca po skončení nájmu povinný odovzdať prenajímateľovi predmet nájmu najneskôr posledný deň výpovednej lehoty, čo bolo 31.07.2023. K tomuto však nedošlo, a preto navrhla, aby súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že podaná žaloba je nedôvodná a neopodstatnená z dôvodu, že k odovzdaniu predmetu nájmu žalovanému zo strany žalobcu nikdy protokolárne nedošlo. Nehnuteľnosť je v zlom stave, o čom súdu krátkou cestou poskytla k nahliadnutiu znalecký posudok vyhotovený v roku 2019, ktorý preukazuje, že nejde o stavbu ako takú, ale skôr o dreváreň alebo skladisko, do ktorého žalovaný nikdy nemal ani prístup a do toho nikdy nevstúpil, nikdy k tejto stavbe nemal kľúče, keďže mu ich žalobca neodovzdal, a preto nemá akým spôsobom znova tieto kľúče žalobcovi vrátiť. V ďalšom uviedla, že nájomná zmluva s poukazom na ust. § 3 zák. č. 116/1990 Zb., neobsahuje účel nájomného vzťahu, a z tohto dôvodu je neplatná a nájomný vzťah ako taký nikdy nevznikol. Navrhla, aby súd žalobu zamietol a priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi. K dokazovaniu navrhla, aby súd vypočul žalovaného a krátkou cestou predložila k nahliadnutiu znalecký posudok č. 129/2019 vyhotovený znalcom N. O. B., zadávateľom: A. L. M. D. p., na nehnuteľnosť - chata na D. A. so súp. č. XXXX, z ktorej fotodokumentácie v prílohe znaleckého posudku vyplýva, že ide o malú drevenú stavbu s dvoma oknami bez zasklenia a s interiérovým vybavením.
Žalovaný po poučení k veci uviedol, že pracuje ako horár v tejto časti lesa a všimol si, že stojí tam takáto nehnuteľnosť – chata, ktorá by sa zišla napr. v prípade zlého počasia, keby pršalo a pod., aby sa mali kde schovať. Následne s týmto úmyslom oslovil vlastníka chaty, predtým to bol A. E. M., a navrhol, že by túto chatu mohol zobrať do prenájmu, prípadne ju aj opraviť a zároveň ju využívať práve pri takýchto prácach v lese, pretože chata sa nachádza v ťažko prístupnej oblasti, kde nie je prístup ani autom ani nijakým iným spôsobom. Bol vyhotovený znalecký posudok s určením nejakej hodnoty, až sa dohodli na nájme vo výške 100,- Eur za rok. Tento nájom platil s víziou toho, že sa vlastne vtedy ústne dohodli s bývalým vedením, že v budúcnosti túto chatu kúpi a opraví ju. Na jej opravu nemal priestor, pretože v tom čase opravoval svoj vlastný rodinný dom, nájom však riadne platil. Keď mu potom prišla výpoveď, že mu ukončujú nájom, nijako sa tým ani nezaoberal, ani to neriešil, pretože v podstate to prijal, že ak mu ten nájom ukončili, tak je ukončený. Avšak neskôr za ním prišiel pán N. J. s tým, že žiada kľúče od tejto chaty, na čo mu povedal, že tieto kľúče nemá, teda nemá mu čo odovzdať, a navrhol mu, keďže túto chatu budú užívať oni sami a aj tak vymenia zámky, že môže tieto zámky na chate alebo tie kladky prestrihnúť a dať si tam vlastný zámok. Nepovažoval za potrebné teraz ísť 5 km do lesa, aby odstránil zámky a dal tam svoje vlastné kladky len preto, aby im nejaké kľúče odovzdal, keďže jemu na začiatku tieto kľúče odovzdané neboli. Ďalej uviedol, že pred uzavretím zmluvy o nájme sa na chate ukrývali počas nepriaznivého počasia, sedeli na verande. Na chate boli jedny dvere zamknuté a druhé boli vylomené. V tej časti, kde boli tie dvere vylomené, tak do tej časti chodili dovnútra, bola to kuchyňa, a keď bolo zlé počasie, tak buď sedeli na verande alebo išli do tej kuchyne. Po uzavretí nájomnej zmluvy nijakým spôsobom túto chatu nezabezpečil, po podpísaní zmluvy to čo tam bolo, je tam aj doteraz. Uzavretú zmluvu považoval za platnú a v poriadku, riadne platil nájom. Naposledy tam bol pred rokom, keď v tej časti horel les, a boli tam tie isté kladky, čo predtým. Keďže v tom čase prerábal svoj vlastný dom a nemal priestor na takéto veci, tak neodovzdané kľúče s nikým neriešil. Ak by však chcel do tejto chaty vstúpiť, tak by to určite riešil.
5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu, písomnými vyjadreniami strán sporu, vykonanými pojednávaniami v danej veci a zistil tento skutkový stav.
6. Z Rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 9535/2022-250 zo dňa 21.11.2022 vyplýva, že A. L. M., štátny podnik, zanikol zlúčením so štátnym podnikom A. B. C., D. E., B. B. F. B. X, XXX XX H. H., N.: XX XXX XXX.
7. Medzi právnym predchodcom žalobcu, A. L. M., štátny podnik, a žalovaným bola dňa 01.08.2018 uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 151/2018/LMU, ktorej predmetom bolo prenechanie nehnuteľnosti: chata na D. A. so súp. č. XXXX postavenej na parcele KN-C č. XXXX/X, o celkovej výmere podlahovej plochy 35 m2, zapísaná na LV č. XXXXX v k. ú. B., do užívania s tým, že zmluvné strany vstupujú do nájomného vzťahu dňom podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami (ďalej ako „nájomná zmluva“). Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, s výpovednou lehotou 3 mesiace, pričom bolo dohodnuté nájomné v celkovej výške 100,- Eur bez DPH ročne, splatné 1 x ročne do 14 dní odo dňa vystavenia faktúry zo strany prenajímateľa, prvýkrát v mesiaci január 2019. V čl. V nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že nájom je možné skončiť písomnou dohodou, písomnou výpoveďou alebo odstúpením, s výpovednou lehotou 3 mesiace. V prípade výpovede podľa § 9 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, sa zmluvné strany rovnako dohodli na výpovednej lehote 3 mesiace, ktorá začne plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane, pričom nájomca je povinný odovzdať predmet nájmu prenajímateľovi najneskôr posledný deň výpovednej lehoty, resp. posledný deň nájmu. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že o odovzdaní sa spíše zápisnica, ktorej jedno vyhotovenie dostane nájomca ako potvrdenie o prevzatí predmetu nájmu prenajímateľom.
8. Dňa 18.12.2018 bol medzi právnym predchodcom žalobcu, A. L. M., štátny podnik, a žalovaným uzatvorený Dodatok č. 1 k Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 151/2018/LMU, ktorým zmluvné strany zmenili pôvodné trvalé bydlisko prenajímateľa na nové bydlisko: B. G. XXX/XX, XXX XX B., a zároveň sa dohodli, že k ročnému nájomnému prenajímateľ nebude účtovať daň z pridanej hodnoty.
9. Písomnosťou „Výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov“ sp. zn. 11/2023/K zo dňa 30.03.2023 právny predchodca žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu vypovedal Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 151/2018/LMU v znení Dodatku č. 1 zo dňa 18.12.2018 s predmetom nájmu Chata na D.
A. so súp. č. XXXX postavenej na parcele KN-C č. XXXX/X, o celkovej výmere podlahovej plochy 35 m2, zapísaná na LV č. XXXXX v k. ú. B., s výpovednou lehotou 3 mesiace. Právny predchodca žalobcu zároveň upozornil žalovaného, že podľa čl. V ods. 5 Zmluvy o nájme nebytových priestorov je povinný odovzdať predmet nájmu prenajímateľovi najneskôr v posledný deň výpovednej lehoty.
10. Z poštovej doručenky zo dňa 05.04.2023 vyplýva že, žalovaný prevzal výpoveď zmluvy o nájme dňa 05.04.2023, čo potvrdil vlastnoručným podpisom.
11. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 20.12.2018, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 01.10.2019, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 06.10.2020, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 08.11.2021, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 24.11.2022, vyplýva, že právny predchodca žalovanému fakturoval nájomné vo výške 100,00 Eur ročne za chatu na základe uzatvorenej Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 151/2018/LMU. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 28.12.2018 vyplýva, že žalovaný uhradil sumu vo výške 41,67 Eur za nájom chaty v alikvotnej časti od uzavretia nájomnej zmluvy do konca príslušného kalendárneho roka, t. j. za obdobie 5 mesiacov 2018, od 01.08.2018 do 31.12.2018 (100,00 Eur / 12 mesiacov = 8,33 Eur za mesiac; 8,33 Eur x 5 mesiacov = 41,67 Eur). Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 30.09.2019 vyplýva, že žalovaný uhradil sumu vo výške 100,00 Eur za nájom chaty za rok 2019. Z výpisov z účtu právneho predchodcu žalobcu mal súd za preukázané, že žalovaný hradil nájomné na základe vystavených faktúr vo výške 100,00 Eur ročne platbami zo dňa 19.10.2020, dňa 16.11.2021, dňa 30.11.2022.
12. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára: Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. „Občiansky zákonník“ v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len ako „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 491 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, tento zákona sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory dom. Podľa § 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, s priestormi uvedenými v § 1 (ďalej len „nebytové priestory“) nakladajú ich vlastníci, prípadne tí, ktorí vykonávajú právo hospodárenia (ďalej len „prenajímateľ“). Podľa § 3 ods. 1 - 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný. Podľa § 10 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.
13. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je vzťahom založeným Zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 151/2018/LMU v znení Dodatku č. 1 zo dňa 18.12.2018, ktorej predmetom bolo prenechanie nehnuteľnosti: chata na D. A. so súp. č. XXXX postavenej na parcele KN-C č. XXXX/X, o celkovej výmere podlahovej plochy 35 m2, zapísaná na LV č. XXXXX v k. ú. B., do užívania žalovanému na
dobu neurčitú. V konaní mal súd za preukázané a nesporné, že nájomná zmluva bola uzavretá platne a žalovaný počas celej doby trvania nájomného vzťahu riadne a včas platil dohodnuté nájomné vo výške 100,00 Eur ročne žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi. Uvedenú skutočnosť tvrdil a preukázal žalobca, pričom žalovaný pri svojej výpovedi na pojednávaní rovnako potvrdil, že nájomnú zmluvu po celý čas považoval za platnú a nájomné platil na základe vystavených faktúr žalobcovi. K námietke právnej zástupkyne o neplatnosti nájomnej zmluvy pre chýbajúcu náležitosť zmluvy - účel nájmu, súd uvádza, že táto námietka bola vznesená až na nariadenom pojednávaní. Súd ju však nepovažuje za dôvodnú, pretože podľa názoru súdu účel nájmu chaty vyplýva z čl. II ods. 2 nájomnej zmluvy, podľa ktorého je prenechaná do užívania žalovanému na pôvodný účel, teda tento účel vyplýva zo samotného charakteru stavby, jej umiestnenia, ale aj z predmetu činnosti prenajímateľa a nájomcu, ktorý je lesníkom (horárom). Z výpovede žalovaného na pojednávaní rovnako vyplýva, že mu účel nájmu bol známy, keďže to bol práve on, ktorý inicioval uzavretie nájomnej zmluvy, aby chatu mohol užívať ako úkryt pri lesných prácach v prípade zlého počasia.
14. Zároveň mal súd za preukázané a nesporné, že na základe písomnej výpovede nájomnej zmluvy zo strany žalobcu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 05.04.2023, došlo po uplynutí dohodnutej výpovednej lehoty 3 mesiacov k zániku nájomného vzťahu, čo žalovaný nepoprel, a zároveň potvrdil, že týmto považoval nájomný vzťah za ukončený. Žalovaný predmet nájmu teda užíva v súčasnej dobe bez právneho titulu, pretože nemá so žalobcom uzavretú žiadnu novú zmluvu, ani inú dohodu a t. č. neplatí ani nájomné. Obrana žalovaného, že mu pri uzavretí nájomnej zmluvy nebol predmet nájmu protokolárne odovzdaný, že mu neboli odovzdané kľúče a predmet nájmu ani neužíval, neobstojí. Odovzdanie predmetu nájmu formou protokolu alebo zápisnice nebolo medzi stranami zmluvy dohodnuté a nevyplýva ani zo žiadneho predpisu, uvedené platí aj pre odovzdanie kľúčov. Zároveň neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že chatu neužíval, keďže ako sám uviedol, chata bola prístupná a za jej užívanie platil nájom po celý čas trvania nájomného vzťahu.
15. V zmysle vyššie uvedeného bol preto žalovaný po uplynutí výpovednej lehoty, t. j. dňa 31.07.2023, povinný v zmysle čl. V nájomnej zmluvy odovzdať predmet nájmu žalobcovi, ktorý mu o odovzdaní poskytne jedno vyhotovenie zápisnice. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k odovzdaniu predmetu nájmu žalovaným v zmysle nájomnej zmluvy nedošlo. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti preto žalovanému uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom konania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Povinnosť nahradiť trovy v civilnom sporovom konaní sa spravuje predovšetkým ustanovením § 255 CSP, teda zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov sa pomerne rozdelí. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa ust. § 257 CSP (rozhodnutie II. ÚS 31/2004 Ústavného súdu Slovenskej republiky). V prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, potom za použitia § 257 CSP náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ustanovenie § 257 CSP je zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácii. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Súd zdôrazňuje, že aplikácia ust. § 257 CSP je prípustná len vo výnimočných prípadoch a „neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami“ (nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). V danom prípade súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svojou intenzitou odôvodňovali aplikáciu predmetného ustanovenia § 257 CSP, a zároveň takéto skutočnosti netvrdila ani jedna zo strán sporu. Poukazujúc na uvedené súd následne o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu v spore. V danom prípade bola žaloba zo strany žalobcu v celom rozsahu podaná dôvodne, preto súd žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 CSP je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje - teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 362 ods. 2 CSP odvolanie je podané v čas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená v stanovenej lehote po nadobudnutí jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.