Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-164-2023.pdf
PDF · 113.13 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/164/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, IČO: 30 794 536, dieťa rodičov, matka: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, E. F., t. č. bytom D. XXX/XX, E. G. - A. G., zastúpená JUDr. Miroslavom Koníčkom, advokátom so sídlom A. Bernoláka 6, 034 01 Ružomberok, IČO: 37 807 439 a otec: C. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, E. F., t. č. bytom E. XXX, zastúpený JUDr. Gabrielou Klačanovou, advokátkou so sídlom Andreja Kmeťa 10511/17, 036 01 Martin, IČO: 42 216 541, o návrhu otca na zákaz styku matky s maloletou, za účasti Úradu komisára pre deti, so sídlom Odborárske námestie 3, 811 07 Bratislava, IČO: 50 159 399, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 12P/3/2023-103 zo dňa 08.09.2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 12P/3/2023-103 zo dňa 08.09.2023 (ďalej len „súd prvej inštancie“) vo výroku I. návrh otca na zákaz styku matky s maloletou v celom rozsahu zamietol, vo výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na § 25 ods. 3, § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zákaz styku matky s maloletou nie je dôvodný. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 09.11.2022 č. k. 11P/79/2021-931 v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletých detí boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloletá A. spolu so starším bratom G. bola zverená do osobnej starostlivosti otca, bol upravený styk matky s maloletými deťmi A. a G. tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každý piatok v nepárnom kalendárnom týždni od 14,30 hod., kedy si maloleté deti prevezme v škole, ktorú navštevujú, do 18,00 hod., kde maloleté deti odovzdá otcovi v mieste bydliska a každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni od 11,00 hod., kedy si maloleté deti prevezme v mieste bydliska otca do 16,00 hod., kedy maloleté deti odovzdá v mieste bydliska otca. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.01.2023. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na to, že k zmene rozsudku o výkone rodičovských práv a povinností môže dôjsť v zmysle § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery. Návrh v tejto veci bol otcom podaný dňa 20.06.2023, t. j. po uplynutí polroka od vyhlásenia rozsudku v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva dňa 09.11.2022. Súd má za to, že táto doba nepredstavuje dostatočne dlhý časový priestor pre ustálenie zmeny pomerov potrebnej pre účely zmeny úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu - zákazu stretávania matky s maloletým dieťaťom. Tvrdenia otca o príčinách ochorenia u maloletej - diagnostikovaná cukrovka I. typu, o príčinách stresu u maloletej v správaní matky, neboli ničím podložené. Tvrdenie o ponižovaní maloletej matkou otec takisto žiadnym spôsobom nekonkretizoval. Súd prvej inštancie zistil, že matka má záujem o kontakt s maloletou, dostavuje sa na stretnutia v zmysle rozsudku súdu. Osobný kontakt matky s maloletou však takmer neprebieha, len v rozsahu krátkeho rozhovoru pred domom, resp. telefonickej komunikácie (prebiehala ešte v júli 2023, t. j. po podaní návrhu, t. č. maloletá má matku v mobile zablokovanú). Matka si podala návrh na výkon rozhodnutia, kde konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. RK-3Em/1/2023. Za obdobie od 09.11.2022, kedy došlo k vyhláseniu rozsudku v konaní o rozvod manželstva, nebolo zistené také správanie matky k maloletej, ktoré by odôvodňovalo potrebu zákazu styku s maloletou. Obmedzenie styku matky s maloletým dieťaťom otec súdu nenavrhol. Matka je ochotná prispôsobiť aj dĺžku trvania stretnutia aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa, aj jeho zdravotnému stavu. Matka vzhľadom na svoje vzdelanie v oblasti zdravotníctva môže byť nápomocná pri liečbe dieťaťa pri jeho zistenom ochorení. Otec matku zámerne a bezdôvodne vylučuje zo života maloletého dieťaťa, keď ju ani nezahrnul do okruhu osôb, ktorým sú zasielané priebežne aktuálne zdravotné dáta maloletej zo zdravotníckej pomôcky (hodnoty glykémie). Tento postoj otca veľa vypovedá o jeho postoji k matke a realizácii motivácie maloletých detí, aby boli s matkou v kontakte. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že bolo uložené výchovné opatrenie rodičom maloletých detí rozsudkom o rozvode - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu a inému psychologickému poradenstvu prostredníctvom Centra pre deti a rodiny v Ružomberku v rozsahu 30 hodín. Uvedené výchovné opatrenie toho času je skončené, avšak v zmysle správy CDR bol daný jednoznačný záver, že sa vyčerpali všetky prostriedky poradenskej psychológie a odporučili obom rodičom, aby sa podrobili psychoterapii. Rodičia sú však v tomto smere pasívni, čo súd hodnotí ako konanie v rozpore so záujmom maloletých detí. Naďalej sú v konflikte, čo sa prejavuje ich problémovou komunikáciou, kde riešia v prevažnej miere svoje záujmy. Súd prvej inštancie sa plne stotožňuje s názorom kolízneho opatrovníka, ako aj Úradu komisára pre deti, že mali by nasmerovať svoje konanie prioritne na záujem detí a v tomto by mala byť psychoterapia užitočná. Zákaz styku matky s maloletým dieťaťom nie je na mieste, keď odráža len jednostranný pohľad otca, ktorý zo všetkého viní matku, pritom sám nie je schopný sebareflexie v tom smere, že dieťa pozitívne nemotivuje voči matke. Osobitne súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosti zistené z nahrávky telefonického rozhovoru maloletého dieťaťa s matkou zo dňa 14.07.2023, t. j. po diagnostikovaní ochorenia cukrovky I. typu, išlo o pokojný rozhovor medzi matkou a dieťaťom, nič v komunikácii medzi matkou a maloletou nenasvedčovalo tvrdeniam otca, uvedeným v návrhu na zákaz styku matky s maloletou. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol dôvody, pre ktoré zamietol ďalšie návrhy otca na vykonanie dôkazov. Ohľadom výsluchu maloletého súd prvej inštancie uviedol, že nie je v záujme maloletého dieťaťa opätovné vypočutie. S vykonaním tohto dôkazu vyjadrila nesúhlas matka, kolízny opatrovník, ako aj Úrad komisára pre deti. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v mesiaci máj 2023 sa dostavil otec s maloletými deťmi A. a G. na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ohľadom zisťovania názoru maloletých detí vo veci podaného návrhu matky na výkon rozhodnutia vedeného pod sp. zn. RK-3Em/1/2023 s tým, že maloletá bola upovedomená o konaní a vyjadrila odmietavý postoj k matke, nedôveruje jej, aj v tomto konaní taktiež komunikovali s maloletou, dieťa bolo smutné, bez života, bez radosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno predpokladať, že názor maloletej ku dnešnému dňu sa zmenil. V nedávnej minulosti bol zisťovaný názor maloletej niekoľkokrát, či už to bolo v konaní o rozvod manželstva, v konaní o výkon rozhodnutia, znalcom, kolíznym opatrovníkom. Súd prvej inštancie vyhodnotil vyjadrenie odmietavého postoja dieťaťa ku stretávaniu s matkou v súvislosti s ďalšími dôkazmi osobitne už spomínanou nahrávkou telefonického rozhovoru maloletej s matkou zo dňa 14.07.2023, výsluchom matky, výsluchom otca tak, že odmietavý postoj maloletej nepramení zo správania matky. Aktuálna situácia maloletej je komplikovaná, okrem konfliktu rodičov, ktorému je vystavovaná, má zhoršený zdravotný stav, podstupuje liečbu závažného ochorenia cukrovky I. typu. K ďalšiemu návrhu otca na vykonanie znaleckého dokazovania z odboru klinická psychológia súd prvej inštancie uviedol, že dieťa sa podrobilo znaleckému dokazovaniu v konaní o rozvod manželstva s tým, že pokiaľ otec s maloletou navštevuje psychológa, mohol si vyžiadať správu a predložiť ju súdu. Neurobil tak ani k návrhu na začatie konania, ani k pojednávaniu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pokiaľ nepristúpia rodičia samotní k psychoterapii, nie je reálny predpoklad, že dôjde k zmierneniu psychickej záťaže maloletých detí, vyplývajúcich z konfliktu rodičov.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletej, ktoré odôvodnil poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a tiež s poukazom na ust. § 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). V odvolaní otec maloletej uviedol, že súd prvej inštancie konal v rozpore s čl. 6 základných princípov CMP, keď vydal rozsudok len na základe výsluchov účastníkov konania bez vykonania ďalšieho dokazovania. Súd prvej inštancie v rozpore s ust. § 38 ods. 1 CMP nezistil názor maloletej a ani naň neprihliadal. Súd prvej inštancie v rozpore s ust. § 116 CMP neinformoval maloletú o prebiehajúcom súdnom konaní a neobjasnil jej dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci. Ani kolízny opatrovník maloletú o súdnom konaní neoboznámil a ani nezistil jej názor na prejednávanú vec. Dňa 19.07.2023 kolízny opatrovník vykonal prešetrenie v domácom prostredí otca. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok požiadal o vstup zástupcu Úradu komisára pre deti do konania. Žiaden zamestnanec komisára maloletú A. nekontaktoval, nevykonal s ňou pohovor, nikto z úradu komisára maloletú nepozná, osobne ju nevidel, aj napriek tomu, že majú detašované pracovisko priamo v Ružomberku. Maloletá styku s matkou nie je naklonená, priamo ho odmieta, v dôsledku čoho by prípadný realizovaný styk s matkou maloletá vnímala výsostne negatívne. Otec maloletých je vnútorne presvedčený, že vynútený styk s matkou by narušil emocionálnu stránku osobnosti maloletej A., jej vnútorný pocit bezpečia a spokojnosti. Toto svojím dopadom na záujem maloletej musí prevážiť nad záujmom matky k maloletej. V ďalšom poukázal na znalecký posudok č. 1/2022 zo dňa 28.07.2022, podľa ktorého strach maloletej pramení zo zažitých skúseností zo správania sa matky v jej prítomnosti, kedy maloletá bola priamo ohrozená konaním matky alebo bola vystavená situácii, kedy bola matka agresívna na iného člena rodiny. Natália matke nedôveruje, maloletá sa obáva jej prítomnosti a má tendenciu sa jej aktívne vyhýbať. Maloletá A. je stále submisívna, bojazlivá, utiahnutá, nenadväzuje očný kontakt, prežila v primárnej rodine traumy. Je v odbornej starostlivosti psychologičky I. C. J.. Otec maloletej sa nestotožňuje ani s názorom súdu prvej inštancie, že od vyhlásenia rozsudku o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode neprešiel dostatočne dlhý čas pre ustálenie zmeny pomerov. Podľa jeho názoru k výraznej zmene pomerov na strane maloletej došlo v mesiaci jún 2023 vznikom závažného ochorenia cukrovky. To, aký je psychický stav maloletej A., môže odborne a spoľahlivo určiť jedine znalec, nie kolízny opatrovník alebo zástupca komisára pre deti. Matka maloletej doposiaľ nepreukázala, že by názor maloletej bol ovplyvnený nejakou treťou osobou alebo že by mala maloletá prebrať názor inej osoby vo vzťahu k matke. Argumentácia matky maloletej je založená na klamstve, keď táto tvrdí, že cukrovka u A. je daná genetickou predispozíciou, nadváhou a tým, že obaja rodičia otca trpia na cukrovku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že maloletá je dlhodobo v osobnej starostlivosti otca, ktorý má na ňu vplyv a koná v úmysle zabrániť výchove v láske oboch rodičov. V dokazovaní bolo preukázané zvukovou nahrávkou, že maloleté dieťa nemá obavy zo styku s matkou, zdravotne je styku spôsobilé. Aj vzhľadom k najlepším záujmom maloletého dieťaťa matka maloletého dieťaťa zastáva názor, že uvedený rozsudok je spravodlivý a v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, a preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
4. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu a uviedol, že naposledy bol vykonaný pohovor s maloletou A. a maloletým G. na úrade dňa 22.05.2023, kde výsledkom pohovoru bolo vyjadrenie maloletej, že sa s matkou nechce stretávať, nakoľko jej nedôveruje. Čo sa týka prešetrenia pomerov na strane maloletej, ktoré realizoval kolízny opatrovník dňa 19.07.2023 s tým, že maloletá nebola oboznámená zo strany otca o účele návštevy a o podanom návrhu, nakoľko podľa jeho vyjadrenia on deti s týmito vecami nezaťažuje. Maloletá bola zo strany otca údajne informovaná, že v uvedený deň k nim príde pracovník z úradu práce a na jeho otázku, či sa s ním chce dieťa rozprávať mu dieťa údajne uviedlo, že nechce. Počas návštevy v domácnosti v detskej izbe bola maloletá A. sama, bola smutná, apatická, nedokázala komunikovať ani o vtáčikovi, ktorého mala v izbe. Zákaz styku maloletého dieťaťa s rodičom je vážny zásah do práv dieťaťa. V rozpoložení, v akom sa maloletá nachádzala, ju nebolo možné oboznámiť s dôsledkami rozhodnutia o zákaze styku s matkou. Maloletá vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach uvádzala, že sa nechce stretávať s matkou a ani sa s matkou nestretáva. Na základe na pojednávaní predložených záznamov z telefonických rozhovorov s matkou je možné konštatovať, že maloletá je schopná komunikovať s matkou telefonicky, ale zároveň kolízny opatrovník predpokladá, že je neustále pod tlakom konfliktu lojality, že ak s matkou telefonuje, tým by mohla sklamať otca. Výsledkom je, že následne už matke nezdvihne telefón. Kolízny opatrovník nedoporučil vypočutie dieťaťa pred súdom, pretože súd by sa nedozvedel od maloletej nič nové a bola by vystavená zbytočnému stresu. Kolízny opatrovník maloletej trvá na svojom vyjadrení, v ktorom uviedol, že považuje návrh otca za nedôvodný. Stotožňuje sa s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie.
5. K vyjadreniu matky sa vyjadroval aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že nemá k nemu žiadne výhrady.
6. V rámci odvolacej repliky - vyjadrenia otca ako jeho reakcia na vyjadrenie matky k jeho odvolaniu, otec maloletej neuviedol žiadne nové skutočnosti.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
8. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
9. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a obsahu odvolania odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie, pričom následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok, existencia ktorých zistená nebola. Vzhľadom na odvolaciu námietku otca, týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci sa zaoberal tiež tým, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), resp. vo vzťahu k námietke o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP). Dôvodom zakladajúcim zrušenie rozhodnutia podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) je taký vadný postup súdu v civilnom mimosporovom konaní, ktorým sa účastníkom odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané im za účelom zabezpečenia účinnej ochrany ich práv. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a postupom odňal účastníkom procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva, k porušeniu ktorého práva dochádza tiež v prípade nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 191 CSP a § 220 ods. 1 CSP). Pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať vzťah medzi zisteným skutočným stavom veci a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, pričom súd musí dbať v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky z hľadiska ani jedného z vyššie uvedených dôvodov. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu.
11. Odvolací súd pri posudzovaní odvolania otca prioritne vychádzal zo skutočností, že ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti. Podľa čl. IV. veta prvá a druhá CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania vo veci samej.
12. Pri posudzovaní nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv treba hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť postup súdu. Ak však súd síce nepostupoval správne, ale v dôsledku tohto nesprávneho postupu nedošlo k takej intenzite zásahu, že ho možno hodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces, nie je namieste, aby došlo k zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia je preto taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom konaní napraviť.
13. Podľa prvej vety čl. 5 základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa prvej a druhej vety čl. 4 základných princípov CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Podľa § 38 ods. 1, 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
14. Z uvedeného možno vyvodiť, že v súčasnosti už okrem všeobecného právneho rámca (čl. 12 a 13 Dohovoru o právach dieťaťa) existuje konkrétny zákonný právny rámec plných participačných práv dieťaťa v civilnom procese. Dieťa má právo byť informované (čl. 4 základných princípov a § 116 CMP), byť poučené (§ 160 CSP a § 116 CMP), vyjadriť svoj názor (§ 38 CMP). Vyššie citované ustanovenia zákona Civilného mimosporového poriadku uvádzajú výnimky z participačných práv, ust. § 38 napr. umožňuje nezisťovať názor dieťaťa len vtedy, ak nie je schopné vyjadriť svoj názor, ust. § 116 CMP umožňuje neposkytnúť dieťaťu relevantné informácie o konaní v dvoch prípadoch, ak sa to prieči účelu konania, ak nie je dieťa s prihliadnutím na jeho rozumovú a vôľovú vyspelosť schopné pochopiť význam konania, čl. 4 základných princípov obsahuje jednu prekážku participácie dieťaťa v konaní, a to, ak to nie je vhodné. Ich aplikáciu však treba podriadiť základnej zásade v konaní o starostlivosti o maloletých, a to záujmu maloletého.
15. V zmysle citovaných ustanovení sa dieťaťu teda poskytuje možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názor dieťaťa alebo im nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu (rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/492/2015). Treba ale zdôrazniť, že nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutia iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (rozsudok ESĽP vo veci C. proti Fínsku zo dňa 09. mája 2016 č. 18249/02 body 57. až 59.).
16. Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie poveril kolízneho opatrovníka maloletého, aby maloleté dieťa v rámci prešetrenia pomerov informoval o prebiehajúcom konaní, o objasnení dôsledkov súdneho rozhodnutia vo veci a aj zisťovaním názoru dieťaťa (č. l. 23 spisu). Kolízny opatrovník jednoznačne uviedol, že v rámci prešetrenia pomerov v rodine, ktoré sa uskutočnilo 19.07.2023, sa prešetrili pomery aj na strane maloletej, ktorá bola v takom rozpoložení (smutná, apatická, nedokázala komunikovať ani o vtáčikovi, ktorého mala v izbe), že kolízny opatrovník upustil od toho, aby ju informoval o prebiehajúcom konaní o zákaze styku s matkou, ako aj od zisťovania jej názoru. Je len iluzórne si myslieť, že maloletá nebola zo strany otca oboznámená s týmto konaním. Zároveň
v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na skutkový stav, ktorý bol zistený v rámci konania, kde kolízny opatrovník uvádzal, že bol ustanovený do funkcie kolízneho opatrovníka maloletým deťom, a teda aj maloletej A. 11-krát za obdobie od roku 2021. Počas tohto obdobia boli opakovane prešetrované pomery na strane maloletých detí. Naposledy bol vykonaný pohovor s maloletou A. na úrade dňa 22.05.2023. Výsledkom tohto pohovoru bolo vyjadrenie maloletej A., že sa s matkou nechce stretávať, nakoľko jej nedôveruje.
17. Spoločným znakom konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je, že v nich ide predovšetkým o záujem maloletých detí v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a výsledkom týchto konaní by nemalo byť vyriešenie sporu medzi účastníkmi konania, ale zabezpečenie takého výsledku konania, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil prekážku participácie dieťaťa v konaní v súvislosti s oboznámením sa s konaním o zákaze styku, zisťovaním jeho názoru, mal za to, že to nie je vhodné, a je to v rozpore so záujmami maloletej A.. Súd prvej inštancie poukázal na to, že maloletá vyjadrila svoj názor vo veci podaného návrhu matky na výkon rozhodnutia vedeného pod sp. zn. RK-3Em/1/2023, v ktorom súd nariadil výkon rozhodnutia, konkrétne rozsudku Okresného súdu Ružomberok v časti týkajúcej sa realizácie styku matky s maloletou. Odvolací súd mal zistené, že v rámci tohto konania o výkon rozhodnutia prebehlo aj odvolacie konanie na Krajskom súde v Žiline vedené pod sp. zn. 13CoE/8/2023 a výsledkom odvolacieho konania bolo potvrdenie uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia sp. zn. RK-3Em/1/2023. Ani v rámci tohto odvolacieho konania, týkajúceho sa výkonu rozhodnutia, neboli zistené dôvody na to, aby sa výkon rozhodnutia, ktorý bol nariadený, nerealizoval. Súd prvej inštancie správne zdôvodnil, že maloletá v rámci konania o výkon rozhodnutia vyjadrila odmietavý postoj k matke, že sa s ňou nechce stretávať, nedôveruje jej, nebolo teda možné predpokladať, že by sa názor maloletej zmenil. Súd prvej inštancie správne vec posúdil, keď prihliadal na to, že aktuálna situácia maloletej je komplikovaná. Okrem konfliktu rodičov, ktorému je vystavovaná, a s ktorým sa musí vysporiadať, má zhoršený zdravotný stav, kde podstupuje liečbu závažného ochorenia cukrovky I. typu.
18. Otázka vhodnosti, resp. nevhodnosti vypočutia maloletého dieťaťa v súdnom konaní je naviazaná na proces dokazovania - preukazovania skutkového stavu. Posúdenie tejto otázky spočíva v každom jednotlivom prípade na posúdení individuálnych a konkrétnych a v iných prípadoch sa spravidla už nevyskytujúcich skutkových okolnostiach, ktoré sú svojou povahou jedinečné a neopakovateľné. Spoločným znakom konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je, že v nich ide predovšetkým o záujem maloletých detí v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Výsledkom týchto konaní by teda nemalo byť vyriešenie sporu medzi účastníkmi konania, ale zabezpečenie takého výsledku konania, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7CdoR/15/2023).
19. Rovnako odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením súdu prvej inštancie v súvislosti s nevykonaním znaleckého dokazovania z odboru klinická psychológia k zdravotnému stavu maloletej, ktoré navrhol otec. Maloletá sa podrobila znaleckému dokazovaniu v konaní o rozvod manželstva, rozsudok v rámci tohto konania bol vyhlásený v novembri 2022 a už v júni 2023 otec podal návrh na zákaz styku matky s maloletou z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu vznikom ochorenia cukrovky I. typu. Trval na tom, že cukrovku dostala maloletá z dôvodu správania sa matky, avšak tieto skutočnosti súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nepreukázal. Bolo by v rozpore so záujmom maloletej, v čase keď nebol ešte riadne zastabilizovaný jej zdravotný stav a zhoršený psychický stav, vystavovať ju opätovnému znaleckému skúmaniu, ktoré z hľadiska dokazovania ani nie je dôvodné v danej veci.
20. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na zákaz styku matky s maloletou, keďže nebolo preukázané, že by matka akýmkoľvek spôsobom ubližovala maloletej a jej prítomnosťou by nepriaznivo pôsobila na jej psychický stav a s tým spojený aj zdravotný stav v podobe závažného ochorenia. Z vykonaného dokazovania, výsluchu rodičov, správy kolízneho opatrovníka jednoznačne a bez pochybností vyplýva, že neboli zistené okolnosti z hľadiska duševného zdravia alebo morálnych hodnôt matky, ktoré by jej v styku s maloletou bránili. Nebolo preukázané problematické správanie voči maloletej, a teda nie je možné konštatovať závažný psychologický dôvod na strane matky na tak radikálny zásah, akým je zákaz styku. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie zobral do úvahy všetky aspekty a špecifiká veci a pri hodnotení záujmu maloletej prihliadol aj na súčasné postoje maloletej ovplyvnené zrejme aj samotným otcom. Je potrebné zdôrazniť, že je potrebné, aby rodičia našli spoločnú reč, a to v záujme maloletej a ostatných spoločných maloletých detí
s cieľom dopriať im kompletnú rodinu, ktorú tvoria obaja rodičia aj napriek tomu, že nežijú v spoločnej domácnosti, pretože nemožno znevažovať úlohu druhého rodiča tým spôsobom, že sa rodič, s ktorým deti žijú v spoločnej domácnosti, snaží presvedčiť dieťa, že oni sami sú rodina a druhý rodič do ich života už nepatrí a nie je dôležitý. Aj napriek tomu, že má maloletá v súčasnej dobe odmietavý postoj k matke, má súdne rozhodnutie zmysel a zachovanie styku je potrebné k obnove vzťahov v osobnej komunikácii s matkou na zdvorilostnej úrovni a k neskoršiemu nadobudnutiu dôvery v matke ako rodiča.
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).