Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-1T/96/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudcom, JUDr. Romanom Benedikovičom na hlavnom pojednávaní konanom v Bratislave dňa 25. 11. 2019 rozhodol

rozhodol:

Podľa súd obžalovaného Q. O., nar. XX. XX. XXXX/XXXX v F., bytom W. XXX, okres W., spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V, č.k. -8 z 28. 09. 2016, pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

Dňa 19. 05. 2014, v čase od 10:32 h do 11:40 h na OKP OR PZ v Bratislave V, Nám. hraničiarov 1/B v Bratislave - Petržalke, v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-353/1-VYS-B5-2014, v procesnom postavení svedka-poškodeného po tom, ako bol riadne poučený o následkoch krivej výpovede v zmysle uviedol pred prokurátorom a vyšetrovateľom PZ nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie, pretože na položenú otázku vyšetrovateľa, či podpis na predloženej listine je Váš (Q. O. bola predložená kópia listiny s názvom Vlastná zmenka vystavená na sumu 6 000 000,-, pričom vystaviteľom je Q. O., M. X, XXX XX W., r.č. XXXXXX/XXXX, na remitenta Ing. W. P., D. XX, W. XXX XX, zo dňa 22. augusta 2003, ktorá bola uplatnená v civilnom konaní na Okresnom súde v Bratislave V, pod sp. zn. ), Q. O. uviedol, že „Mohol by byť“, na otázku, kedy došiel prvýkrát do styku s originálom uvedenej listiny, uviedol, že „S originálom uvedenej listiny som nedošiel nikdy do kontaktu.“, na otázku, či vypisoval nejaké údaje na predmetnej listine pod názvom vlastná zmenka, ak áno, tak ktoré presne, uviedol, že „Pravdepodobne je moje písmo v časti údajov vystaviteľa.“, na otázku, aby vysvetlil, ak s originálom listiny nikdy neprišiel do kontaktu, ako sa dostalo pravdepodobne jeho písmo a parafa na originál predmetnej listiny, uviedol, že „Nie, neviem ako sa to tam dostalo.“, na otázku, či vystavoval niekedy nejakú zmenku, uviedol, že „Nie“, na otázku prokurátora „Originál tej zmenky, o ktorej sa tu bavíme, ste vy vypísali a predpísali?“, Q. O. uviedol, že „Nie“, na otázku, či vypísal v súvislosti s jeho podnikaním s pánom W. a pánom C. akúkoľvek zmenku, uviedol, že „Nie.“, pričom znaleckým posudkom pod č. 4/2016, vypracovaným znalkyňou, Mgr. Ľubicou Benkovičovou, znalec z odboru písmoznalectvo, z odvetvia ručné písmo, z odvetvia strojové písmo a z odvetvia jazyková analýza, bolo potvrdené, že sporný podpis na zmenke vyhotovil Q. O., Q. O. vyhotovil textové, číselné zápisy v časti zmenky „Dátum a miesto vystavenia:..“, „slovom:...“ (okrem zápisu „2007“), „Vystaviteľ:...“,

o s l o b o d z u j e,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Obž. Q. O. v prípravnom konaní ku skutku uviedol, že neklamal, nič vedome nezamlčal, predmetnú zmenku nepodpisoval, hoci podpis na nej vyzerá ako jeho. Priznal, že v roku 2003 si od svedka W.

požičal 3 milióny Sk a to na viackrát, pričom spísali o tom i notársku zápisnicu. Peniaze riadne vrátil. Neskôr mu svedok W. poslal predmetnú zmenku na 6 miliónov Sk, ale len kópiu, nebola tam mena ani nič. Keď prišla zmenka i s platobným rozkazom, sám podal trestné oznámenie, nakoľko bola falošná. Zmenku-originál nevidel. Ďalej uviedol, že nemal žiadny dôvod požičiavať si 6 miliónov Sk, nakoľko 9 miliónov Sk mal, z toho 3 mu požičal svedok W. a 6 miliónov dostal z eurofondov.

Obžalovaný na obsahu svojej výpovede zotrval i na hlavnom pojednávaní, keď opätovne spáchanie skutku poprel. Dodal, že pokiaľ ide o požičané 3 milióny Sk od svedka W., tieto dostal od neho na viackrát a to v obálkach pred Auparkom v Bratislave, pričom vtedy nič nepodpisoval, ale pôžičku potvrdili v notárskej zápisnici. V zmenke, ktorú mu svedok W. poslal, nebola uvedená mena, dátum splatnosti bol viditeľne prepisovaný ako i jeho podpis. On pánovi C. žiadnu zmenku nedával.

Súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov jednotlivo i v súhrne, považoval obhajobné tvrdenia obž. za vierohodné, zodpovedajúce realite, a to s poukazom na ďalšie vo veci vykonané dôkazy.

Dvaja svedkovia, a to Ing. F. C. a Ing. P. W., ktorí vypovedali k spôsobu odovzdávaných peňazí - pôžičky obž. od svedka W., ako aj k spôsobu a okolnostiam podpisovania, resp. odovzdávania predmetnej zmenky, vypovedali diametrálne rozdielne a v ich výpovediach súd zistil zásadné a podstatné rozpory.

Svedok C. uviedol, že s obž. O. ho zoznámil svedok W., dohodli sa a začali realizovať cez stavebnú spoločnosti svedka C. obž., projekt - penzión. Ďalej uviedol, že vie o tom, že obž. mu pre svedka W. dal zmenku, avšak sumy si už nespomenul. Tú zmenku potom odovzdal svedkovi W., pričom to bola jediná zmenka, ktorú cez neho obž. svedkovi W. posielal. Sám na tej zmenke nič neprepisoval, nedopisoval do nej nič, vlastne jej nevenoval nejakú zvláštnu pozornosť, nakoľko to nemalo žiadnu súvislosť s ním. Pri pôžičke peňazí od W. obž. nebol, preto sa k tomu vyjadriť nevie. Zmenku pre svedka W. obž. priniesol do jeho kancelárie na Zadunajskej ulici v Bratislave, prevzal ju s tým, že ju odovzdá svedkovi W., čo aj urobil. Na otázky prokurátora svedok C. zdôraznil, že po 14-tich rokoch si presne spomenúť nevie, ale obž. mal pre svedka W. u neho nechať zmenku, resp. mala to byť zmenka, pričom celý čas žije v tom, že to bola zmenka.

Výpoveď svedka W. je však od výpovede svedka C. v podstatných skutočnostiach diametrálne odlišná. Tento svedok uviedol, že firma svedka C. sa rozhodla projekt obž. - stavbu penziónu prefinancovať a keďže obž. peniaze nemal, poprosil ho zohnať peniaze na stavbu, resp. túto prefinancovať. On preto zohnal 6 miliónov Sk, potom 300 000,- Sk a neskôr ešte 3 milióny, ktoré boli garantované notárskou zápisnicou. Tých 6 miliónov a 300 000,- Sk nechal na dvakrát u svedka C., a ako ďalšiu garanciu žiadal podpísanú vlastnú zmenku bez protestu, ktorú mu mal obž. vystaviť. Ten však posúval čas odovzdania zmenky a prevzatia peňazí, vyzistil si, kedy ide na dovolenku. Svedok nechal peniaze u svedka C. aj s tlačivom zmenky, kde vypísal len svoje dáta, zvyšné dáta a zmenku samotnú mal vyplniť obž. a nechať mu ju u svedka C., ktorý mu ju potom dal. Predmetnú zmenku mal obž. vypisovať pred svedkom C. a ako perličku mu svedok C. povedal, že predmetnú zmenku obž. vypisoval v kancelárii pred ním a dokonca sa mu pokazilo pero, tak použil ďalšie.

Tieto rozpory vo výpovediach vyššie uvedených svedkov sa súdu nepodarilo odstrániť ani vykonaním konfrontácie medzi nimi, každý zo svedkov uviedol, že trvá na obsahu svojej výpovede. Svedok C. uviedol, že zmenku nechal obž. u neho, po 15-tich rokoch sa nevedel vyjadriť, či ju obž. aj pred ním podpísal. Vyjadril sa, že je absolútne vylúčené a nepravdepodobné, že by u neho niekto nechal 6 miliónov Sk bez toho, aby mu boli vystavené účtovné doklady.

Svedok W. na to uviedol, že „bol v tom“, že predmetnú zmenku nechal u svedka C., ale mohlo to byť aj tak, že zmenku nechal u obž. predtým, alebo u iného spoločného kamaráta. Už si nepamätal, že u svedka C. obž. nechával peniaze, ale mohlo to byť aj tak, že obž. mohol peniaze dostať aj v ich prevádzke.

Je evidentné, že obaja svedkovia, najmä však svedok W., celý proces spôsobu odovzdávania peňažných súm obž. O., ako i proces odovzdávania zmenky, zahmlievajú, zjavne majúc na celom prípade svoj vlastný, súdom doposiaľ len predpokladaný, záujem a to obohatiť sa na úkor obž.

Preto súd tieto výpovede vyhodnotil ako nevierohodné, účelové a zjavne nezodpovedajúce realite.

Jediným dôkazom svojím obsahom smerujúcim proti obž. a preukazujúci len niektoré skutočnosti tvrdené prokurátorom v obžalobe, je obsah znaleckého posudku znalkyne - grafologičky, Mgr. Ľubice Benkovičovej, ktorú súd v predmetnej veci vypočul ako znalkyňu, hoci táto znalecký posudok vypracovala pre účely iného trestného konania, ako aj pre účely obž.-právneho konania. Znalkyňa však skúmala stále tú istú zmenku. Pokiaľ ide o podpis na zmenke, znalkyňa sa vyjadrila, že patrí obž. Q. O.. Nevedela však určiť, v akom časovom období a časovom slede boli jednotlivé zápisy na zmenke vykonané, pričom jeden mohol byť vykonaný skôr, druhý neskôr.

V tomto smere pre súd vyplýva podstatné zistenie, že ak by obž. mal predmetnú zmenku skutočne vypisovať sám, znalkyňa by musela identifikovať aj ostatné zápisy na nej, ako písmo vykonané obž. a to zápis „2007“. To vyplýva z obyčajnej logiky a nedáva zmysel identifikovať len podpis a nie ostatné zápisy, za predpokladu, že by celú zmenku vypisoval skutočne obž. Q. O.. To isté sa týka zápisu „6 000 000,-„, bez uvedenia meny.

Okrem toho je absolútne nelogické, ak by svedok W. obž. poskytol 3 milióny Sk cez bankový účet a spísali by o tom notársku zápisnicu ako garanciu, ale sumu vyššiu - 6 miliónov Sk, mu mal dávať na viackrát bez akéhokoľvek písomného potvrdenia a garancie. Naviac nelogickým je i to, že ak by naozaj obž. predmetnú zmenku vypísal i podpísal, prečo by tam neuviedol i menu (SK) a prečo by sám podával trestné oznámenie pre falšovanie zmenky.

Po doplnení dokazovania po zrušení prvého oslobodzujúceho rozsudku uznesením Krajského súdu Bratislava, sp.zn. z 22.03.2018, súd vykonal znalecké dokazovanie písmoznaleckým posudkom a to KEPZ Bratislava, z ktorého vyplýva nanajvýš pravdepodobnosť, že zmenku vypísal a podpísal obž. V. O..

Odhliadnuc od vyššie uvedeného sa žiada uviesť ďalšie podstatné skutočnosti, ktoré majú zásadný význam na právne posúdenie konania obžalovaného.

V prvom rade podľa zmenkového - „vlastná zmenka“ okrem iného musí obsahovať bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu.

Podľa § 76 citovaného zákona, ods. 1, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, okrem prípadov... To isté platí aj ohľadne „cudzej zmenky“ (§ 1, 2 citovaného zákona).

Peňažnou sumou treba rozumieť označenie číselné, t.j. aká veľká suma, ako aj označenie meny, t.j. aká mena - ktorého štátu.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, teda že predmetná zmenka neobsahuje označenie meny, je v podstate len zdrapom papiera a nemá žiaden právny význam.

Po druhé, ak by aj neplatilo to vyššie uvedené, súdu nie je vôbec jasné, aké nepravdivé skutočnosti majúce rozhodujúci význam pre rozhodnutie, či už v trestnom, alebo civilnom konaní, mal V. O. pred vyšetrovateľom dňa 19.05.2014 uviesť, keď na otázku, či na predmetnej „zmenke“ je jeho podpis, obž. odpovedal: „mohol by byť...“, na ďalšiu otázku, či na zmenke vypisoval nejaké údaje, obž. uviedol: „pravdepodobne je to moje písmo v časti údajov vystaviteľa...“, „...neviem, ako sa to tam dostalo...“.

Za daného stavu by ani neboli naplnené zákonné znaky objektívnej stránky žalovaného trestného činu, ako obligatórnej náležitosti skutkovej podstaty.

Na uznanie viny obž. zo spáchania určitého skutku sa podľa zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obž. priaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o uznaní viny, musí tieto súd vyhodnotiť v prospech obž. v zmysle zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného).

Pre uznanie viny nemožno rozhodnutie zakladať na nejednoznačných záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti. Obž. musí byť vina preukázaná spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti na základe dôkazov vykonaných v súlade s . V prípade existencie pochybností, musí súd postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech obž. (in dubio pro reo). Zo zásady in dubio pro reo tiež vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obžalovaného. Zo zásady prezumpcie neviny ustanovenej v SR, čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva, že obž. musí byť vina preukázaná bez akýchkoľvek pochybností a tento nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, hoci svedčiacu v jeho prospech. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina, resp. obž. nemá povinnosť dokazovať svoju nevinu.

Preto súd obž. spod obžaloby oslobodil podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súdu Bratislava V.