Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cpr/8/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobkyne: B. A.-Z., Z.. XX.XX.XXXX, B. U. XX/X, V., J., štátna občianka X. J., zastúpenej spoločnosťou: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o. so sídlom Žilinská č. 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovanému: Amazon /Slovakia/ s.r.o. so sídlom Námestie 1. mája č. 18, Bratislava, IČO: 35 786 299, zastúpenému spoločnosťou: ČECHOVÁ & PARTNERS s. r. o. so sídlom Staromestská č. 3, Bratislava, IČO: 47 249 129, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 11.05.2018, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, datovaného dňom 08.03.2018, ktoré bolo žalobkyni ako zamestnankyni doručené dňa 12.03.2018. Žalobu odôvodnila vecne tým, že nesúhlasí s dôvodmi, z ktorých malo dôjsť k údajnému porušeniu pracovnej disciplíny a pre ktoré žalovaný s ňou okamžite skončil pracovný pomer. Údajné neoprávnené použitie firemnej platobnej karty v novembri 2017 a nevyúčtovanie celkovo siedmich platieb žalobkyňa nepovažovala za relevantný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko skončiť pracovný pomer môže zamestnávateľ len v lehote dvoch mesiacov, odkedy sa o dôvode na jeho okamžité skončenie dozvedel, pričom zamestnávateľ mal o údajnom neoprávnenom konaní žalobkyne vedomosť nepochybne už v novembri 2017 a okamžité skončenie pracovného pomeru bolo realizované až o cca 4 mesiace neskôr. Vo vzťahu k spomenutému dôvodu tiež uviedla, že v danom prípade išlo o systémovú chybu, na ktorú niekoľkokrát poukazovala. Žalobkyňa spochybnila i ďalší dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to jej neospravedlnenú absenciu v práci od 14.02.2014, ktorú považovala za nesprávne žalobcom vyhodnotenú. Dňa 13.02.2018 sa žalobkyňa stala dočasne práceneschopnou, a od 14.02.2018 eviduje žalovaný absenciu žalobkyne ako neospravedlnenú, hoci dňa 20.02.2018 mu bolo doručené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré bolo vydané rakúskym ošetrujúcim lekárom, ktoré však žalovaný neakceptoval, nakoľko tento doklad nebol vydaný v zmysle príslušných právnych predpisov a listom zo dňa 01.03.2018 upozornil žalobkyňu na domnelé porušenie pracovnej disciplíny a zároveň ju vyzval na predloženie relevantného (zrejme slovenského) dokladu na preukázanie dočasnej pracovnej neschopnosti najneskôr do 08.03.2018. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nemá v rámci Slovenskej republiky ošetrujúceho lekára, nebolo objektívne možné, aby pre žalovaného zabezpečila slovenské potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a dodala, že nekonkretizuje spôsob, akým má byť dočasná práceneschopnosť preukázaná, a preto nemožno vylúčiť jej preukázanie dokladom od rakúskeho ošetrujúceho lekára. Vychádzajúc z európskych právnych predpisov žalobkyňa analogicky usúdila, že ak je Sociálna poisťovňa povinná akceptovať aj doklad o dočasnej práceneschopnosti vystavený lekárom z iného členského štátu, potom je takýto doklad povinný akceptovať aj zamestnávateľ. Napokon žalobkyňa nesúhlasila ani s tým, že podľa žalovaného nedodržiavala liečebný režim. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa považovala okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného za neplatné a vzhľadom na oznámenie žalobkyne, že trvá na pokračovaní pracovného pomeru, zastávala názor, že pracovný pomer medzi stranami založený pracovnou zmluvou zo dňa 06.09.2017 naďalej trvá. Žalobkyňa svoje skutkové tvrdenia podporila dôkazne pracovnou zmluvou zo dňa 06.09.2017, lekárskym potvrdením zo dňa 13.02.2018, listom žalovaného zo dňa 01.03.2018, Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 08.03.2018 a oznámením žalobkyne zo dňa 23.04.2018 s podacím lístkom zo dňa 23.04.2018.

2. Žalovaný sa dňa 05.06.2018 písomne vyjadril k žalobe s tým, že je na mieste zvážiť aj naliehavosť právneho záujmu žalobkyne pre podanie žaloby, nakoľko pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú, do 30.09.2018, preto v tomto momente súdneho konania je viac menej isté, že žalobkyňa nebude pre žalovaného prácu viac vykonávať a navyše je prekvapujúce vyhlásenie žalobkyne o záujme ďalej pracovať u žalovaného, pretože ešte 15.01.2018 sa prihlásila do výberového konania na pracovnú pozíciu v sesterskej spoločnosti žalovaného v Poľsku a za týmto účelom jej žalovaný dobrovoľne poskytol súčinnosť vo forme pracovného voľna. Žalovaný uviedol že žalobkyňa až do mája 2018 žiadnym spôsobom nenamietala skončenie pracovného pomeru ani neuznanie predložených dokladov o pracovnej neschopnosti, ktoré neuznala ani Sociálna poisťovňa. V rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaný namietol, že neuznanie dokladu o dočasnej práceneschopnosti žalobkyne z dôvodu jeho vydania v Rakúsku nebol dôvodom záveru o neospravedlnenej absencii žalobkyne. Dňa 19.10.2017 požiadala žalobkyňa o dovolenku v termínoch 24.01.2018 - 02.02.2018, ktorá bola žalovaným schválená a aj o ďalšiu dovolenku v termínoch 27.02.2018 - 02.03.2018, ktorá jej z dôvodu prečerpania limitu dovolenky (keďže pracovný pomer mal skončiť na žiadosť žalobkyne k 31.03.2018) schválená nebola. Dňa 12.02.2018 o 16:33 hod. žalobkyňa e-mailom informovala nadriadenú, že nasledujúci deň absolvuje lekárske vyšetrenie. Dňa 13.02.2018 žalobkyňa e-mailom zaslala potvrdenie o návšteve lekára v daný deň; následne dňa 14.02.2018 neprišla do práce a táto neprítomnosť trvala súvisle až do okamžitého skončenia pracovného pomeru (12.03.2018). Hneď 13.02.2018 aj 14.02.2018 sa žalovaný pokúsil skontaktovať so žalobkyňou (telefonicky aj e-mailom) za účelom zistenia dôvodov jej neprítomnosti po absolvovaní lekárskeho vyšetrenia, ako aj doriešenia nedostatkov predloženého dokumentu, avšak úplne bezúspešne. V tejto súvislosti žalovaný považoval za potrebné spomenúť skutočnosť, že žalobkyňa po doručení WhatsApp správy aktívne zablokovala svoju nadriadenú aj ostatných kolegov a následne mala vypnutý aj telefón. Po doručení potvrdenia o lekárskom vyšetrení poštou (20.02.2018) sa žalovaný opätovne pokúsil skontaktovať so žalobkyňou, ale bezúspešne, pričom odôvodnene predpokladal jej dostupnosť, nakoľko žalobkyňa bola denne aktívna na sociálnych sieťach a vlastnej webovej stránke, na ktorých zdieľala články a potvrdila, že sa zdržiava v Maroku (cca od 28.02.2018) a v iných dovolenkových destináciách. Správanie žalobkyne tak žiadnym spôsobom nezodpovedalo dočasnej pracovnej neschopnosti v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu ani akýmkoľvek liečebným režimom. Vzhľadom na neúspešné pokusy o kontaktovanie, dňa 01.03.2018 žalovaný zaslal žalobkyni list, v ktorom ju požiadal o bezodkladné vysvetlenie neprítomnosti a zároveň ju informoval, že ak má byť predložený doklad potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti, nejde o platný doklad v zmysle rakúskych predpisov a požaduje predloženie riadneho predpísaného tlačiva do 08.03.2018. Uvedené bolo potvrdené aj Sociálnou poisťovňou, ktorá doklad odmietla a na odmietavé stanovisko Sociálnej poisťovne žalovaný priamo v liste z 01.03.2018 aj poukázal. List bol žalobkyni zaslaný poštou aj e-mailom. Pracovná neschopnosť žalobkyne nebola preukázaná, a preto dňa 08.03.2018 ku koncu pracovného dňa žalovaný vyhotovil Okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo zaslané žalobkyni poštou. Žalobkyňa až vo večerných hodinách - o 20:52 hod. dňa 08.03.2018 zaslala žalovanému e-mail, v ktorom opísala dôvody svojej neprítomnosti a predložila ďalšie dokumenty, avšak ani pri týchto dokumentoch nešlo o tlačivo potvrdzujúce pracovnú neschopnosť v zmysle rakúskych predpisov a samotnú pracovnú neschopnosť poprelo i vyjadrenie žalobkyne, keď v e-maili uviedla, že bolo nevyhnutné absolvovanie konzultácie so špecialistom a systematické lekárske ošetrovanie, teda skutočnosti v príkrom rozpore s tým, že počas tejto doby sa preukázateľne zdržiavala mimo Rakúskej republiky v rôznych dovolenkových destináciách. Žalovaný preto odôvodnene považoval viac ako trojtýždňovú neprítomnosť žalobkyne v práci za neospravedlnenú a vo svetle správania sa žalobkyne za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný tiež uviedol, že z dokumentov predložených žalobkyňou nie je zrejmé miesto, kde sa bude žalobkyňa zdržiavať a žalovanej tak bolo aktívne zabránené vykonať kontrolu zdržiavania sa žalobkyne na danom mieste, ktorá jej inak prináleží ( ). V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že hoci z dokumentácie zaslanej žalobkyňou vyplýva, že sa má podrobovať „systematickému lekárskemu ošetrovaniu“ a nemôže cestovať, nezdržiavala sa v tomto období v Rakúskej republike, ale extenzívne cestovala, pričom v zmysle judikatúry už samotné nezdržiavanie sa na určenom mieste je možné považovať za porušenie liečebného režimu. Z dokumentov nie sú zrejmé ani povolené vychádzky žalobkyne, ktoré sú povinnou náležitosťou platného tlačiva. Porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou vyhodnotil žalovaný ako závažné porušenie, nakoľko boli splnené všetky judikatúrou stanovené kritériá závažnosti, berúc do úvahy osobu a funkciu zamestnanca, doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, situáciu, v ktorej k porušeniu došlo a dôsledky porušenia povinností zamestnanca. Pokiaľ ide o neoprávnené použitie firemnej platobnej karty žalobkyňou, žalovaný uviedol, že vzhľadom na jeho interné procesy, kedy transakcie na platobných kartách sa spracúvajú v určitých intervaloch účtovným oddelením, žalovaný sa o tomto konaní žalobkyne dozvedel až 02.02.2018, kedy bola aj žalobkyňa e-mailom upozornená na nezrovnalosti, a preto dvojmesačná lehota v zmysle bola aj v tomto prípade riadne dodržaná. Napokon žalovaný namietol, že vzhľadom na dojednanie pracovného pomeru na dobu určitú a stratu záujmu žalobkyne pracovať u žalovaného už v januári 2018, jedinou logickou motiváciou žalobkyne v súdnom konaní ostáva náhrada mzdy, hoci v zmysle žaloby sa jej zatiaľ nedomáha. Takýto postup považoval žalovaný za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

3. K vyjadreniu žalovaného sa dňa 14.05.2019 písomne (replikou) vyjadrila žalobkyňa tak, že pracovný pomer bol skončený aj napriek tomu, že riadne doručila lekárske dokumenty, ktoré riadne preukazovali jej zdravotné problémy, jednalo sa o dlhodobé ochorenie, podľa vyjadrení lekára v trvaní minimálne 6 mesiacov. Žalobkyňa zastávala názor, že povaha ochorení - zdravotných ťažkostí (nervové zrútenie) nezabraňovala v cestovaní, a preto žiadny dôkaz preukazujúci miesto pobytu v tom čase nie je relevantný. Uviedla, že bola v lekárskej starostlivosti vo Viedni, kde sa podrobovala psychoanalýze, avšak táto liečba si nevyžadovala, aby bola doma a necestovala, práve naopak, zmena prostredia je jednou z metód, ktoré odporúčajú psychoterapeuti práve pri liečení depresií a psychických ochorení. K „nedostatku kontaktu“ počas práceneschopnosti považovala za potrebné uviesť, že sa podrobovala lekárskym vyšetreniam a lekárskej starostlivosti vo Viedni a s ohľadom na povahu ochorení hocijaký kontakt so zdrojom problémov (napríklad zamestnávateľ) by oddialil alebo znemožnil zotavenie sa. K lekárskemu potvrdeniu žalobkyňa namietla, že žalovaný spochybňoval ňou doručené lekárske potvrdenia bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom špecifikoval očakávanú formu potvrdenia; následne žalobkyňa kontaktovala sociálnu poisťovňu, no ani tam sa nedozvedela nič prínosné. Žalovaný si vyžiadal dokument s detailnejšími informáciami ohľadne práceneschopnosti a stanovil lehotu na poskytnutie dokumentu, ale ešte pred uplynutím tejto lehoty žalovaný okamžite skončil pracovný pomer. Žalobkyňa namietla neoprávnené používanie firemnej platobnej karty s tým, že kartu používala výlučne na pracovné účely. Záverom podotkla, že od skončenia pracovného pomeru nenastúpila do žiadnej inej práce a je stále nezamestnaná.

4. K replike žalobkyne sa žalovaný v duplike vyjadril tak, že žalobkyňa si sama protirečí, keďže z druhého poskytnutého dokumentu vyplýva, že žalobkyňa sa mala podrobovať systematickému lekárskemu ošetrovaniu, ktorému cestovanie po dovolenkových destináciách nenasvedčuje a zároveň toto tvrdenie nie je ničím doložené, či už potvrdením práceneschopnosti od lekára alebo odkazom na právnu úpravu, ktorá by takýto laxný režim práceneschopnosti umožňovala. S poukazom na ust. a ust. zákona sociálnom poistení žalovaný zdôraznil, že pokiaľ existujú akékoľvek výnimky z liečebného režimu, resp. pokiaľ má byť miestom „liečby“ lokalita, v akej sa zdržiavala žalobkyňa v zahraničí, musí to byť vždy určené v samotnom potvrdení o práceneschopnosti formou vychádzok alebo obdobnou formou a dodal, že slovenský právny poriadok bez platného určenia ošetrujúcim lekárom nepozná žiadnu možnosť takéhoto režimu počas práceneschopnosti. Zdôraznil tiež úmysel žalobkyne cestovať do Maroka ešte pred samotným údajným ochorením, čo preukazuje fiktívnosť potreby liečby v danej destinácii s tým, že žalobkyňa svoje priority súvisiace s prácou odhaľuje na svojej webovej stránke, kde uviedla: „Navyše cestovanie je obrovskou časťou môjho života. Som pravým dôkazom toho, že dokonca aj s prácou na plný úväzok v korporácii môžete veľa cestovať“. K tvrdeniu žalobkyne, že zmena prostredia je jednou z metód odporúčaných psychoterapeutmi, žalovaný uviedol, že práve odkázanosť žalobkyne na deklarované zvyklosti psychoterapeutov (a nie samotný právne relevantný doklad o takomto údajnom liečebnom režime) je dôkazom o fabulácii jej tvrdenia. V tejto súvislosti žalovaný poznamenal, že žiaden z dokladov poskytnutých žalobkyňou nebol vystavený psychoterapeutom. Žalovaný považoval za irelevantný argument žalobkyne týkajúci sa špecifikácie formy potvrdenia o jej pracovnej neschopnosti, nakoľko žalobkyňa pracujúca na pozícii manažéra oddelenia ľudských zdrojov by bez akýchkoľvek pochybností mal poznať požiadavky a procesy v prípade práceneschopnosti zamestnanca, ako aj očakávanú formu potvrdenia práceneschopnosti, obzvlášť keď tieto nie sú špecifikom Slovenskej republiky, ale štandardom aplikovaným v celej Európskej únii. Odhliadnuc od uvedeného žalovaný zdôraznil, že zamestnávateľ nemá akúkoľvek povinnosť poučiť žalobkyňu ako zamestnankyňu o očakávanej forme potvrdenia práceneschopnosti. K nedostupnosti žalobkyne počas jej absencie uviedol, že táto mala v priebehu viac než troch týždňov možnosť kontaktovať žalovanú za účelom objasnenia jej zdravotného stavu, čo preukazuje aj intenzívna aktivita žalobkyne na rôznych sociálnych sieťach. Za absurdný a účelový označil žalovaný argument, podľa ktorého by akýkoľvek kontakt so žalovaným vystavil žalobkyňu stresovej situácii a oddialil jej zotavenie. K použitiu firemnej karty žalovaný namietol, že žalobkyňa v rozpore s vnútornými predpismi žalovaného o použití firemných kariet nikdy nevydokladovala použitie karty na potreby zamestnávateľa, hoci bola opakovane vyzývaná na vyúčtovanie alebo aspoň odovzdanie daňových dokladov k vynaloženým výdavkom. Poukazujúc na negatívnu dôkaznú teóriu žalovaný zdôraznil, že je to práve žalobkyňa, ktorá musí preukázať, že využitie karty z jej strany bolo oprávnené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď žalobkyňa na svoju obhajobu nepredložila k svojim tvrdeniam žiadny dôkaz či odkaz na právnu úpravu, žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

5. K námietke právneho zástupcu žalobkyne týkajúcej sa preukázanie prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov žalovaného podľa , žalovaný podaním zo dňa 27.09.2019 poukázal na ustanovenie s tým, že mu nevznikla povinnosť predložiť dôkaz o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, nakoľko títo u žalovaného nepôsobia, a preto môže konať samostatne.

6. Súd po zistení, že žalobkyňa uplatnila svoj nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru včas

- v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť v súlade s ustanovením , prejednal pracovnoprávny spor na pojednávaní dňa 23.09.2019 a dňa 25.11.2019, vo veci vykonal kontradiktórne dokazovanie listinnými dôkazmi, prednesom právnych zástupcov strán a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalovaný ako zamestnávateľ dňa 06.09.2017 uzatvoril so žalobkyňou ako zamestnankyňou pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa bola zamestnaná u žalovaného v pracovnej pozícii Senior HR Business Partner, ktorú charakterizovala spolupráca s manažmentom na zvyšovaní efektivity organizácie. Pracovný pomer strany uzatvorili na dobu určitú počnúc dňom 01.10.2017 do 30.09.2018.

8. Žalobkyňa dňa 13.02.2018 absolvovala lekárske vyšetrenie u svojho všeobecného lekára v Rakúsku, o ktorom dňa 13.02.2018 prostredníctvom e-mailu predložila žalovanému potvrdenie, ktoré bolo poštou doručené žalovanému dňa 20.02.2018. Podľa uvedeného lekárskeho potvrdenia žalobkyňa mala byť od 13.02.2018 až do neurčitého času práceneschopná.

9. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a Ivetou Tomášikovou, nadriadenou zamestnankyňou žalobkyne, vyplýva, že žalobkyňa jej dňa 12.02.2018 o 16:33 hod. oznámila naliehavú potrebu ísť k lekárovi dňa 13.02.2018. V uvedený deň o 17:32 hod., keď žalobkyňa absolvovala lekárske vyšetrenie, oznámila D. K., že bude na PN, počínajúc dňom 13.02.2018 na neurčité časové obdobie s tým, že v prílohe e-mailu posiela PN, ktorej originál zašle nasledujúci deň žalovanému. Súčasne oznámila, že keď teraz nemôže cestovať do Bratislavy a stále má firemné zariadenie (telefón a laptop), v najbližších dvoch týždňoch ich do kancelárie prinesie jej manžel. V reakcii na uvedenú správu pani D. K. oznámila žalobkyni, že zariadenie si počas trvania pracovného pomeru môže ponechať, dopytujúc sa, či sa žalobkyňa už vôbec neplánuje vrátiť.

10. Z tabuľky výkazu pracovnej dochádzky žalobkyne v období 01.12.2017 - 28.02.2018 vyplýva, že dňa 13.02.2018 žalobkyňa absolvovala návštevu lekára a obdobie od 14.02.2018 do 28.02.2018 má žalobkyňa vykázané ako neplatenú neospravedlnenú absenciu.

11. Dňa 02.02.2018 žalovaný elektronicky zaslal žalobkyni upomienku z dôvodu, že nezabezpečila včasné spracovanie - predkladanie transakcií vykonaných v dňoch 27. až 30.11.2017 na platobnej firemnej karte s tým, že je dôležité, aby transakcie boli predložené na schválenie v mesiaci nasledujúcom po transakcii kvôli súladu s účtovnými štandardmi žalovaného a podmienkami držby firemnej Amazon T&E karty.

12. Listom zo dňa 01.03.2018 žalovaný upovedomil žalobkyňu, že sa ju snažil viackrát neúspešne kontaktovať prostredníctvom e-mailu i telefonicky, a to konkrétne dňa 13.02.2018, 14.02.2018 a 26.02.2018 s tým, že od 13.02.2018, kedy informovala, že ostáva na PN bez očakávaného termínu návratu, žalovaný nemá žiadne správy o žalobkyni, pričom dokument ňou poskytnutý (doručený žalovanému dňa 20.02.2018) nie je pre žalovaného akceptovateľný ako dôkaz ospravedlňujúci neprítomnosť, nakoľko tento dokument môže byť použitý len ako potvrdenie jednodňovej návštevy lekára. Zároveň žalovaný v liste uviedol, že oznámenie o PN zo zahraničia sa zasiela na Úrad sociálneho zabezpečenia spolu so sprievodným listom, kde sa uvádza, že ide o oznámenie o PN zo zahraničia, týkajúce sa zamestnanca (meno, rodné číslo, trvalé bydlisko) a dátumy vo vzťahu k PN (posledný odpracovaný deň, trvanie PN a dátum, kedy môže zamestnanec opäť pracovať). Považujúc opísané konanie žalobkyne za porušenie pracovnej disciplíny s tým, že ako seniorský zamestnanec oddelenia ľudských zdrojov by mala byť príkladom pre ostatných zamestnancov, žalovaný ju požiadal o predloženie príslušného dokumentu - oznámenia o PN platného v rámci EÚ - v priebehu piatich pracovných dní, najneskôr do 08.03.2018.

13. Žalobkyňa dňa 08.03.2018 o 20:52 hod. e-mailom oznámila nadriadenej - D. K., že v prílohe e-mailu sa nachádza: 1. PN tak, ako bola odoslaná v origináli s tým, že bude upravená prostredníctvom údajov, ktoré p. Tomášiková spomínala, po návrate rodinného lekára z dovolenky (12.03.), nakoľko tento týždeň to nebolo možné z dôvodu jeho neprítomnosti bez zastupovania. 2. Odoslanie k špecialistovi rodinným lekárom. 3. Sprievodný list od špecialistu vysvetľujúci požadovaný čas liečby, vrátane všetky osobných údajov (meno, adresa, názov spoločnosti, dátum narodenia) s tým, že originál tohto dokumentu predloží až budúci týždeň, pretože bude podkladom pre nové oznámenie o PN, ktoré môže vystaviť len rodinný lekár. Žalobkyňa v predmetnom e-maili tiež uviedla, že podrobnosti ohľadom jej PN (predpokladané trvanie PN) nemohli byť poskytnuté skôr z dôvodu nutnosti konzultácie so špecialistom, ktorá sa nemohla uskutočniť okamžite.

14. V sprievodnom liste (ako ho nazvala žalobkyňa) zo dňa 08.03.2018 lekár z odboru neurológie a psychiatrie, L.. F. C. L. C. skonštatoval, že žalobkyňa je na PN počínajúc dňom 13.02.2018 a jej súčasný stav vyžaduje systematickú zdravotnú liečbu s predpokladanou dĺžkou trvania 6 mesiacov. Ďalej deklaroval, že najmenej do 13.08.2018 nebude schopná vrátiť sa k svojim pravidelným povinnostiam, avšak konečný dátum by mohol byť stanovený v závislosti od vývoja rekonvalescencie, čo môže trvať dlhšie ako predpokladaných 6 mesiacov. Dodal, že v prílohe sa nachádza platné oznámenie o PN.

15. Žalobkyňa dňa 16.02.2018 o 14:12 hod. zdieľala na sociálnej sieti Facebook príspevok spolu so svojou fotkou na pláži v Mexiku, z ktorého je zrejmé, že v uvedený dátum sa zdržiavala na mieste Tulum v Mexiku. Rovnako tak prezentovala svoj pobyt v Mexiku aj príspevkami zo dňa 18.02.2018, 20.02.2018, 23.02.2018 a 24.02.2018 a následne tiež uverejňovala fotky na sociálnej sieti z pobytu v destinácii Marrakech v Maroku.

16. Z e-mailovej komunikácie medzi Sociálnou poisťovňou a žalovaným zo dňa 01.06.2018 vyplýva, že na základe stanoviska ústredia Sociálnej poisťovne potvrdenie lekára, ktoré žalovaný zaslal Sociálnej poisťovni, sa nezhoduje so žiadnymi tlačivami originálov rakúskych PN, ktoré môže Sociálna poisťovňa akceptovať.

17. Dňa 08.03.2018 žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou podľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko niekoľkonásobne porušila predpisy žalovaného pre držiteľov firemných kreditných kariet, keď neuskutočnila vyúčtovanie nákladov v priebehu 30 dní od ich vzniknutia, má neospravedlnenú absenciu na pracovisku od 14.02.2018 doposiaľ, keďže ňou doručený dokument nespĺňa požiadavky na doklad pre ospravedlnenie neprítomnosti v práci z dôvodu pracovnej neschopnosti a napokon z dôvodu, že počas neprítomnosti v práci sa žalobkyňa zdržiavala v dovolenkových destináciách v zahraničí, a teda neliečila si doma svoju chorobu.

18. Listom zo dňa 23.04.2018 žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával, nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré jej bolo doručené dňa 12.03.2018, považovala za neplatné, popierajúc skutkové dôvody, na základe ktorých sa mala dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny.

19. Podľa a (ďalej len „“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa , v znení účinnom v čase vzniku (ale i zániku vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia) pracovného pomeru strán, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

21. Podľa v znení účinnom v čase vzniku pracovného pomeru strán, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

22. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného týkajúcu sa neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, keď poukázal na skutočnosť, že pracovný pomer strán bol dojednaný na dobu určitú - do 30.09.2018, a teda počas súdneho konania nepochybne skončí, čím považoval požiadavku žalobkyne, aby ju žalovaný naďalej zamestnával za neopodstatnenú. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli, že v posudzovanom pracovnoprávnom spore má určovacia žalobu oporu v ustanovení , ktorý predstavuje osobitný predpis vo vzťahu k , a preto naliehavý právny záujem na žalobkyňou domáhanom určení sa podľa nevyžaduje, resp. nie je potrebné ho podľa preukazovať, nakoľko je daný ustanovením v spojení s . Súd uvádza, že i napriek tomu, že pracovný pomer strán mal trvať do 30.09.2018, a teda v čase rozhodnutia súdu by sa javila ako neopodstatnená požiadavka žalobkyne, ktorou trvala na ďalšom zamestnávaní u žalovaného, právne postavenie žalobkyne v prípade nepodania určovacej žaloby by bolo neisté a ohrozené z hľadiska nároku na náhradu mzdy, ktorú by si mohla nárokovať, ak by súd jej určovacej žalobe vyhovel, pričom nárok na náhradu mzdy by jej vznikol nezávisle od rozhodnutia súdu o tom, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu vzhľadom na uplynutie určitej doby trvania pracovného pomeru ďalej zamestnával.

23. Podľa , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

24. Podľa , veta prvá , zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

25. Podľa , zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu.

26. Podľa , zamestnanec je povinný najmä dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

27. Podľa , zamestnanec je povinný najmä v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.

28. Podľa , zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

29. Podľa veta prvá , zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.

30. Podľa , prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

31. Podľa a o sociálnom poistení, v znení účinnom od 01.01.2018 do 31.03.2018 (ďalej len „“), poistenec a poberateľ dávky sú povinní dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského.

32. Medzi procesnými stranami bolo nesporné, že žalobkyňa dňa 13.02.2018 absolvovala lekárske vyšetrenie u svojho všeobecného lekára (L.. J. B.) V. J. a neprítomnosť v práci mala žalobkyňa riadne ospravedlnenú ako platenú návštevu u lekára. Medzi stranami však zostalo sporným, či lekárske potvrdenie vyhotovené všeobecným lekárom dňa 13.02.2018 je možné kvalifikovať ako potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne v zmysle príslušných právnych predpisov, a teda či následné obdobie od 14.02.2018 do 28.02.2018 možno považovať za obdobie jej dočasnej pracovnej neschopnosti alebo predstavuje obdobie neospravedlnenej neprítomnosti žalobkyne v práci.

33. Súd z obsahu lekárskeho potvrdenia zo dňa 13.02.2018 zistil, že obsahuje iba meno, priezvisko a dátum narodenia žalobkyne, a že dňa 13.02.2018 bola žalobkyňa na lekárskom vyšetrení/ošetrení a od uvedeného dátumu je práceneschopná bez určenia trvania jej dočasnej pracovnej neschopnosti. Z obsahu lekárskeho potvrdenia nemožno zistiť dokedy má dočasná pracovná neschopnosť žalobkyne trvať, resp. kedy má absolvovať ďalšie lekárske vyšetrenie (lekársku kontrolu), od ktorého výsledku by závisela potreba/nutnosť trvania dočasnej práceneschopnosti žalobkyne. Odhliadnuc od toho, že predmetné lekárske potvrdenie neobsahuje úplné identifikačné údaje o osobe žalobkyne (trvalé bydlisko, údaje o zamestnávateľovi), je potrebné najmä zdôrazniť, že v ňom absentuje adresa miesta pobytu, kde sa mala žalobkyňa počas dočasnej práceneschopnosti zdržiavať a dodržiavať liečebný režim. Navyše všeobecný lekár v potvrdení zo dňa 13.02.2018 neurčil vo forme kódu zdravotnú diagnózu, ktorou žalobkyňa trpí a nenariadil žiadny liečebný režim, ktorý by si ochorenie žalobkyne vyžadovalo. Napokon lekárske potvrdenie všeobecného lekára žalobkyne neobsahuje ani časové údaje o vychádzkach žalobkyne počas jej pracovnej neschopnosti a ani povolenie, resp. vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobkyne odporúčanie, aby žalobkyňa počas dočasnej práceneschopnosti sa zdržiavala mimo svojho miesta trvalého pobytu v zahraničných dovolenkových destináciách.

34. Podľa o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 01.01.2018 do 31.03.2018 (ďalej len „“), dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je všeobecný lekár ( ) alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa , ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti.

35. Podľa , ak príslušný ošetrujúci lekár rozhodol o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby, vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na predpísanom tlačive a určí osobe liečebný režim.

36. Podľa veta prvá , dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (), ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.

37. Podľa a , ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár podľa odseku 1 písm. a) môže dočasne práceneschopnej osobe spravidla pri prvom kontrolnom vyšetrení povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Ošetrujúci lekár podľa odseku 1 písm. a) môže zmeniť čas vychádzok, zrušiť vychádzky a zo závažných dôvodov povoliť zmenu miesta pobytu osoby počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti na základe jej predchádzajúceho požiadania. Čas vychádzok a zmenu miesta pobytu osoby počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti ošetrujúci lekár podľa odseku 1 písm. a) zaznamená, ak ich povolil, na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti a v zdravotnej dokumentácii dočasne práceneschopnej osoby.

38. Vychádzajúc z citovaných ustanovení a zisteného skutkové stavu veci, keď lekárske potvrdenie všeobecného lekára zo dňa 13.02.2018 okrem konštatovanie, že žalobkyňa je od 13.02.2018 práceneschopná, nespĺňa obsahové zákonné náležitosti v podobe určenia trvania dočasnej práceneschopnosti, miesta pobytu žalobkyne počas jej práceneschopnosti, vychádzok, ktoré so zreteľom na nespornú diagnózu žalobkyne (depresie, ochorenie nervového a psychiatrického charakteru) by boli v danom prípade náležité a žiaduce, ako aj v podobe stanovenia liečebného režimu, ktorý je žalobkyňa povinná dodržiavať, je nutné konštatovať, že predmetné lekárske potvrdenie materiálne nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne vystavené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti fyzickej osoby.

39. Podľa § 233 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť a dočasnú nemožnosť výkonu zárobkovej činnosti z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca, potreby ošetrovania chorého člena rodiny, tehotenstva a materstva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.

40. Pokiaľ ide o formálne požiadavky kladené na potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne, súd mal žalovaným preukázané, že ani z hľadiska formálnej stránky doklad doručený žalobkyňou žalovanému dňa 20.02.2018 nemožno legitímne považovať za potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne, nakoľko Sociálna poisťovňa - Bratislava na základe stanoviska Ústredia Sociálnej poisťovne dňa 01.06.2018 oznámila žalovanému, že ním zaslané potvrdenie lekára sa nezhoduje so žiadnymi tlačivami originálov rakúskych PN, ktoré by mohli byť Sociálnou poisťovňou akceptovateľné, a teda aj Sociálna poisťovňa požiadala žalobkyňu na predloženie originálu zahraničnej PN z Rakúska.

41. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalobkyňa počas trvania pracovného pomeru strán, ani počas súdneho konania nepredložila žiadne iné tlačivo - formulár vystavený všeobecným lekárom, ktorý by potvrdzoval jej dočasnú pracovnú neschopnosť v období od 13.02.2018 do 28.02.2018, resp. do okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala ňou tvrdenú skutočnosť, že žalovaný nesprávne vyhodnotil jej absenciu v práci od 14.02.2014 ako neospravedlnenú.

42. Za absolútne právne bezpredmetný súd považoval dôkaz predložený žalobkyňou v podobe sprievodného listu lekára z odboru neurológia a psychiatria zo dňa 08.03.2018, nakoľko uvedený list jednak nemá formu tlačiva o potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti osoby a zároveň nie je vystavený všeobecným lekárom žalobkyne, a preto nie je kvalifikovaným potvrdením o jej dočasnej pracovnej neschopnosti. Navyše je potrebné uviesť, že e-mailovou správou zo dňa 08.03.2018 žalobkyňa verifikovala tvrdenia žalovaného o nedostatkoch ňou predloženého dokladu o práceneschopnosti, keď bola uzrozumená s tým, že ňou predložený doklad nemá vyžadované náležitosti v zmysle údajov spomínaných žalovaným, resp. nadriadenou žalobkyne - D. K.D. a súčasne si bola vedomá toho, že na vystavenie právne perfektného potvrdenia o jej dočasnej pracovnej neschopnosti je oprávnený výlučne jej všeobecný lekár (viď bod 1/ e-mailovej správy z 08.03.2018). Súd považoval za nelogickú námietku žalobkyne, že údaje o predpokladanom trvaní práceneschopnosti nemohli byť poskytnuté skôr pre nutnosť konzultácie so špecialistom, nakoľko všeobecný lekár, ktorý ako jediný je oprávnený vystaviť potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti osoby, mohol objektívne stanoviť predpokladaný termín skončenia dočasnej práceneschopnosti žalobkyňa na podklade výsledkov správy odborného lekára, preto uvedená námietka svedčí v posudzovanom spore v neprospech žalobkyne, nakoľko osvedčuje predčasnosť vystavenia lekárskeho potvrdenia zo dňa 13.02.2018, ak má byť toto kvalifikovaním potvrdením o dočasnej práceneschopnosti a v prospech žalovaného podporuje skutočnosť, že predmetné lekárske potvrdenie je kvalitatívne iba potvrdením o jednodňovom lekárskom vyšetrení. Súd tiež uvádza, že nie je správne tvrdenie žalobkyne, že žalovaný nevyčkal na uplynutie ním poskytnutej dodatočnej lehoty na odstránenie vád dokumentu, ktorý by mohol byť potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne. Posledným dňom žalovaným stanovenej lehoty bol deň 08.03.2018, žalobkyňa reagovala na výzvu žalovaného zo dňa 01.03.2018 až e-mailovou správou zo dňa 08.03.2018 o 20:52 hod., a teda v uvedenom večernom čase už žalovaný mohol mať vyhotovené Okamžité skončenie pracovného pomeru, keď počas pracovného času posledného dňa lehoty žalobkyňa na výzvu nereflektovala. Navyše je potrebné podotknúť, že ak by obsah e-mailovej správy žalobkyne zo dňa 08.03.2018, najmä prílohy tejto správy, vyvrátil pochybnosti o práceneschopnosti žalobkyne, možno dôvodne predpokladať, že žalovaný by k okamžitému skončeniu pracovného pomeru z dôvodu neospravedlnenej absencie v práci napokon nepristúpil. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že medzi stranami bolo v konaní nesporné, že žalovaný sa od 14.02.2018 do 28.02.2018 nemohol skontaktovať so žalobkyňou tak telefonicky, e-mailom, ako aj prostredníctvom sociálnych sietí, pričom počas pobytu v zahraničných dovolenkových destináciách, v ktorých sa žalobkyňa zdržiavala v rozhodnom období, bola na sociálnych sieťach nepochybne aktívna svojimi príspevkami, a preto je zarážajúca námietka žalobkyne ohľadom predčasného skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného, keď sama svojím laxným správaním zamedzila žalovanému komunikovať s ňou a zmarila možnosť včas sa vyhnúť problémom týkajúcim sa dokladovania jej dočasnej práceneschopnosti. Vo svetle uvedených skutočností súd považoval za bezpredmetnú a bez akéhokoľvek vecného a časového súvisu e-mailovú správu zo dňa 25.11.2019, ktorú právny zástupca žalobkyne predložil na pojednávaní dňa 25.11.2019 a ktorej obsahom je vyjadrenie psychiatra T. J., ktorým potvrdil, že žalobkyňa sa zúčastnila šiestich psychoterapeutických sedení vo Viedni od marca do júla 2018.

43. Pokiaľ ide o dodržiavanie liečebného režimu počas žalobkyňou tvrdenej práceneschopnosti, medzi stranami bolo nesporné, že v období zodpovedajúcom obdobiu údajnej práceneschopnosti žalobkyne, sa táto nachádzala v dovolenkových destináciách v Mexiku a Maroku. Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že vzhľadom na povahu jej ochorenia (nervové zrútenie) žiadny dôkaz preukazujúci miesto jej pobytu v rozhodnom čase nie je relevantný. Súd upriamuje pozornosť na to, že v zmysle vyššie citovaných právnych noriem zmena miesta pobytu osoby dočasne práceneschopnej podlieha výlučne povoleniu ošetrujúceho lekára na základe predchádzajúcej žiadosti tejto osoby. V danom prípade však odhliadnuc od toho, že všeobecný lekár absolútne neurčil v lekárskom potvrdení miesto pobytu žalobkyne počas jej práceneschopnosti, je nepochybné, že nepovolil ani pobyt mimo miesta bydliska žalobkyne, a už vôbec neodporučil pobyt žalobkyne v zahraničnej dovolenkovej destinácii. Vzhľadom na uvedené je bez právneho významu účelová procesná obrana žalobkyne, ktorú uplatnila až v priebehu súdneho konania a založila ju iba na vágnom skutkovom tvrdení, že v prípade porúch nervového systému a psychickej preťaženosti človeka sa vo všeobecnosti lekármi odporúča terapeutická procedúra

- thalassoterapia, teda „liečba pri mori“, ktorá vznikla v Tunisku, kde sa nachádzajú najznámejšie strediská vykonávania tejto liečebnej procedúry. So zreteľom na rovnako nespornú skutočnosť, že dňa 19.10.2017 žalobkyňa požiadala žalovaného o dovolenku v termíne 27.02.2018 až 02.03.2018, ktorá jej nebola schválená, možno dôvodne predpokladať, že žalobkyňa v pretrvávajúcej snahe ísť na dovolenku zneužila pracovnoprávny inštitút dočasnej pracovnej neschopnosti a dovolenku v Mexiku a Maroku absolvovala v domnienke riadne preukázanej práceneschopnosti, avšak zjavne s opomenutím dodržiavania liečebného režimu, ktorý musí byť všeobecným lekárom nariadený, čo sa však v danom prípade nestalo.

44. Vo vzťahu k skutkovému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý spočíval v porušení predpisov žalovaného pre držiteľov firemných kreditných kariet, žalobkyňa spočiatku namietla, že žalovaný s ňou okamžite skončil pracovný pomer až po uplynutí dvojmesačnej lehoty, odkedy sa dozvedel o tomto dôvode. Žalovaný však správne preukázal opak, keď vzhľadom na obdobie transakcii zrealizovaných žalobkyňou (november 2017) a následnú povinnosť ich vyúčtovania v nasledujúcom kalendárnom mesiaci (december 2017) a vyrovnanie najneskôr do ďalšieho kalendárneho mesiaca (január 2018), mohol žalovaný (účtovné oddelenie) zistiť prípadné nedostatky až v ďalšom kalendárnom mesiaci (február 2018). S prihliadnutím na uvedené, keď žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou dňa 08.03.2018 (doručeným dňa 12.03.2018), nemožno v tomto smere pochybovať o dodržaní subjektívnej dvojmesačnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ ide o samotné skutkové konanie žalobkyne, súd uvádza, že dôvod závažného porušenia pracovnej disciplíny v posudzovanom spore nespočíva v tvrdení žalovaného, že žalobkyňa použila firemnú platobnú kartu na súkromné účely, ako sa mylne táto domnieva, ale v tvrdení, že žalobkyňa si nesplnila v stanovenej lehote svoju povinnosť vydokladovať použitie firemnej karty na potreby zamestnávateľa (žalovaného), a to ani napriek písomnej upomienke žalovaného, čím znemožnila žalovanému zistiť účel, na ktorý bola platobná karta použitá. Žalobkyňa tak nesplnením povinnosti v zmysle bodu 4. Podmienok používania firemnej nákupnej karty Amazon, podľa ktorého bola povinná predložiť výkaz výdavkov v rámci systému riadenia výdavkov Amazon do 30 dní od dátumu transakcie, porušila povinnosti zamestnanca v zmysle ust. , , keď konala v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného. Žalobkyňa v konaní neprodukovala žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátila žalovaným namietanú jej nečinnosť v súvislosti s plnením pracovných úloh, konkrétne povinnosť vydokladovať účel použitia firemnej platobnej karty.

45. Na základe zisteného skutkového stavu sporu súd po jeho právnom posúdení (podriadením skutkového stavu príslušným právnym normám) dospel k záveru, že žalobkyňa závažne porušila pracovnú disciplínu, keď i napriek písomnej výzve žalovaného v stanovenej lehote nepreukázala prekážku v práci na jej strane relevantným dokladom - potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne a o jej trvaní, v dôsledku čoho žalovaný oprávnene vykázal neprítomnosť žalobkyne v práci za obdobie 14.02.2018 - 28.02.2018 ako neospravedlnenú absenciu. V posudzovanom prípade závažnosť porušenia pracovnej disciplíny je daná tiež s ohľadom na pracovnú pozíciu žalobkyne (Senior HR Business Partner), ktorá si vyžadovala kontrolu dochádzky a dodržiavania povinností ostatných zamestnancov žalovaného, a preto práve žalobkyňa mala byť v tomto smere príkladom pre zamestnancov a je nutné nazerať na jej konanie, ktoré je v rozpore s pracovnou disciplínou, ešte prísnejšie ako vo vzťahu k iným zamestnancom žalovaného.

46. Za markantný exces súd považoval správanie žalobkyne počas doby jej údajnej práceneschopnosti, keď sa zdržiavala v zahraničných dovolenkových destináciách, čo verejne prezentovala i na sociálnej sieti, čím nepriamo osvedčila skutočnosť, že i za predpokladu ňou riadne preukázanej dočasnej pracovnej neschopnosti, nedodržiavala v rozhodnom období liečebný režim, keď sa nezdržiavala v mieste svojho bydliska a všeobecným lekárom povolenú zmenu miesta pobytu či povolenie vycestovať do zahraničia počas práceneschopnosti nielenže nepreukázala, ale ani netvrdila a účelovo sa procesne bránila len odkazom na verejne dostupné články na internete, podľa ktorých lekári pri zdravotných problémoch nervového systému odporúčajú psychoterapeutické procedúry pri mori, kolískou zrodenia ktorých je Tunisko. Vzhľadom na uvedené počínanie žalobkyne súd sa úplne stotožnil s názorom žalovaného, že výkon práva žalobkyne v posudzovanom spore je v príkrom rozpore s dobrými mravmi.

47. Súd už so zreteľom na vyššie uvedené skutkové dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhodnotil správanie žalobkyne ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a ďalšie skutkové dôvody (nevyúčtovanie transakcií uskutočnených firemnou platobnou kartou i napriek písomnej upomienke), pre ktoré žalovaný okamžite skončil so žalobkyňou pracovný pomer iba potvrdili správnosť tohto záveru.

48. Na pojednávaní dňa 23.09.2019 právny zástupca žalobkyne poukázal na potrebu uplatnenia ustanovenia a s tým súvisiacu nutnosť preukázať zo strany žalovaného, že okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokoval so zástupcami zamestnancov.

49. Podľa , výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.

50. Podaním zo dňa 27.09.2019 žalovaný informoval súd, že u neho nepôsobili ku dňu doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru akýkoľvek zástupcovia zamestnancov, s ktorými by žalovaný mohol predmetný dokument v zmysle ustanovenia prerokovať, a preto odkázal na ustanovenie , podľa ktorého, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne.

51. Vzhľadom na uvedené stanovisko žalovaného súd nemal dôvod pochybovať o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z formálnych dôvodov spočívajúcich v opomenutí povinnosti prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov žalovaného, nakoľko tento žiadnych zástupcov zamestnancov v rozhodnom čase nemal, a preto mohol pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru samostatne.

52. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobkyňou uplatnený nárok na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je neopodstatnený, a preto žalobu ako vecne nedôvodnú zamietol.

53. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.