Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-62-2019.pdf
PDF · 112.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4Csp/62/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, proti žalovanému J. I., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, okres Revúca, v konaní o zaplatenie 555,70 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 333,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 333,- eur od 20.04.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 19,84 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.08.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 555,70 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 517,40 eur od 26.10.2016 až do zaplatenia, ako aj istinu vo výške 38,70 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 38,70 eur od 25.11.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový bezhotovostný spotrebiteľský úver vo výške 500,- eur, za úrok vo výške 36,80 % ročne, t.j. 184,- eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť celkovú sumu vo výške 684,- eur v 12 mesačných splátkach vo výške 57,- eur. Prvá splátka bola splatná v 30. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy. Úver bol poskytnutý bezhotovostne prevodom na číslo účtu uvedené žalovaným v žiadosti o prevod finančných prostriedkov. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil svoje povinnosti riadne včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 31.10.2016 upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 25.11.2016 žalobca písomne oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 25.10.2016. Žalovaný uhradil žalobcovi celkovo 167,- eur. Dlžná suma 517,- eur predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť v celkovej výške 684,- eur a čiastkou vo výške 167,- eura, ktorú žalovaný uhradil. Dňa 19.04.2016 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o pôžičke číslo 4201640231, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 140,- eur. Predmetom financovania úveru bola úhrada kúpnej ceny za základe kúpnej zmluvy č. 1132 uzatvorenej medzi žalovaným a predávajúcim. Čerpanie úveru bolo uskutočnené prevodom na účet predávajúceho.
Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil svoje povinnosti riadne včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 31.10.2016 upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 25.11.2016 žalobca písomne oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 24.11.2016. Žalovaný uhradil žalobcovi celkovo 101,30 eur. Dlžná suma 38,70 eur predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť v celkovej výške 140,- eur a čiastkou vo výške 101,30 eura, ktorú žalovaný uhradil.
3. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadril ani nepoužil prostriedky procesnej obrany.
4. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti obidvoch strán sporu, ktoré bol na súdne pojednávanie riadne a včas predvolané. Ani jedna zo strán sporu svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnila ani nežiadala o odročenie nariadeného pojednávania. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti obidvoch strán sporu.
5. Postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd vykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXX, predžalobnou upomienkou, oznámením o zosplatnení záväzku, amortizačnou tabuľkou, ako aj zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, predžalobnou upomienkou, oznámením o zosplatnení záväzku, ako aj oboznámením sa s dôkazmi, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, a to lustráciou v registri Sociálnej poisťovne a Obchodnom vestníku na žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 19.04.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový, bezhotovostný spotrebiteľský úver vo výške 500,- eur za dojednaný fixný úrok vo výške 36,80 %. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali sumu 164,- eur. Žalovaný sa tak zaviazal uhradiť žalobcovi celkovú sumu vo výške 684,- eur, a to v 12 mesačných splátkach po 57,- eur. Prvá splátka bola splatná v 30. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. RPMN, t.j. ročná percentuálna miera nákladov ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 84,95 %. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola ku dňu podpisu zmluvy vo výške 21,61 %. Za dátum poskytnutia úveru sa považuje 5. deň po uzatvorení zmluvy. Termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru bola určená ako 365. deň po uzatvorení zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Doba trvania zmluvy bola dohodnutá na 365 kalendárnych dní.
7. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník v ten istý deň, t.j. 19.04.2016, zároveň uzavreli zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 140,- eur za celkový úrok vo výške 16,59 eur, t.j. 11,85 % z istiny. Odplata v zmysle Nariadenia vlády č. 141/2014 Z. z. predstavovala 23,70 % z istiny za rok. Celková dlžná čiastka na úhradu predstavovala sumu 156,59 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi v 6 pravidelných mesačných splátkach vo výške 26,10 %. Prvá splátka bola splatná v 30. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. RPMN činila 48,42%. Priemerná RPMN bola ku dňu podpisu zmluvy vo výške 28,45 %. Predmetom financovania úveru bolo Členstvo Štart na základe kúpnej zmluvy č. 1132 uzatvorenej medzi žalovaným ako dlžníkom a spoločnosťou EduHouse, a.s., Zelinárksa 8, 821 08 Bratislava, IČO: 44 146 990, ako predávajúcim, ktorého kúpna cena bola 140,- eur. Za dátum poskytnutia úveru sa považuje 5. deň po uzatvorení zmluvy. Termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru bola určená ako 185. deň po uzatvorení zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Doba trvania zmluvy bola dohodnutá na 185 kalendárnych dní.
8. Vo vzťahu k obidvom zmluvám žalobca vyzval žalovaného výzvami zo dňa 31.10.2016 na úhradu dlžnej sumy po splatnosti s upozornením na možnosť straty výhody splátok po uplynutí 15 dňovej lehoty, ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu. Oznámeniami o zosplatnení záväzku zo dňa 25.11.2016, žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie obidvoch úverov z dôvodu omeškania s ich splácaním. Žalovaného zároveň vyzval na úhradu dlžnej istiny vrátane úroku zo zmluvy č. XXXXXXXXXX v celkovej výške 78,29 eur a zo zmluvy č. XXXXXXXXX v celkovej výške 527,- eur. Doklad o doručení predmetných písomnosti žalobca nepredložil.
9. Zo zabezpečených lustrácii v dostupných registroch ďalej vyplýva, že žalovaný je starobný dôchodca a poberá starobný dôchodok v sume 372,70 eur, z ktorého sú mu vykonávané zrážky v sume 19,13 eur. Na žalovaného nebol dosiaľ vyhlásený konkurz, ktorý by bol uznaný za hlavné insolvenčné konanie.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 04.12.2018 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
14. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“) na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
18. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
19. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1, §1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.).
23. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, b) ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
24. Podľa § 15 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
25. Podľa § 15 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch pri zmluvách o viazanom spotrebiteľskom úvere, ktoré tvoria obchodný celok, a) predávajúci tovaru alebo poskytovateľ služby je zároveň veriteľom alebo b) veriteľom je tretia osoba a 1. veriteľ využíva služby predávajúceho tovaru alebo poskytovateľa služieb pri uzatváraní alebo príprave zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo 2. konkrétny tovar alebo poskytnutie konkrétnej služby je výslovne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
26. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) výrobkom je nová, použitá alebo upravená hnuteľná vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná, bez ohľadu na stupeň jej spracovania, a ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi alebo pri ktorej možno predpokladať, že ju spotrebiteľ použije, ak sa táto vec dodáva za odplatu alebo bezodplatne; výrobkom je aj hnuteľná vec, ktorá je súčasťou alebo príslušenstvom inej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, elektrina, plyn, voda alebo teplo určené pre spotrebiteľa.
27. Podľa § 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa službou je akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány verejnej správy, ako sú uvedené v § 19 tým nie je dotknutá povinnosť mlčanlivosti podľa osobitných predpisov vrátane zákonom prenesenej právomoci profesijných komôr.
28. Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
29. Podľa § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 333,- eur z nesplateného spotrebiteľského úveru zo zmluvy č. XXXXXXXXX vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, nakoľko jej dôvodnosť preukázanú nemal. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Uzatvorená úverová zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaným, ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzavieraní a plnení nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Nebolo sporné, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 500,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 57,- eur. Na jednej strane, zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Na strane druhej, žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou a porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako špeciálneho právneho predpisu. Predmetná zmluva navyše neobsahuje všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 9 ods. 1, 2 písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy, nakoľko dohodnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 36,80 % súd považuje za rozpornú s dobrými mravmi, keďže úroková sadzba poskytovaná bankami pri obdobnom spotrebiteľskom úvere poskytovanom na dobu jedného roka bola v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. v apríli 2016 vo výške 7,96 % ročne. Zmluvné dojednanie o úrokovej sadzbe, ako odmene za poskytnuté peňažné prostriedky v konkrétnom prípade viac ako štvornásobne prevyšuje úrokovú sadzbu bežne používanú v obchodných vzťahoch, súd preto považuje dojednanie o úrokovej sadzbe za rozporné a priečiace sa dobrým mravom. Rovnako tak ročná percentuálna miera nákladov predmetného spotrebiteľského úveru vo výške 84,95 % takmer dvojnásobne prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty vo výške 43,22 %, t.j. dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere (2 x 21,61%) a svojím obsahom odporuje osobitnému predpisu, súd preto uvedené zmluvné dojednania považuje za neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu absencie obligatórnych ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, uvedených v ustanovení § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému, potrebné považovať nielen za bezúročný, ale aj bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/, g/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol. Nebolo sporné, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 500,- eur. Žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval ani tvrdenia žalobcu, že svoju zmluvne dojednanú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas si neplnil. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi doposiaľ uhradil peňažné prostriedky vo výške 167,- eur. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných
prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol, a ktoré mu žalovaný dosiaľ nevrátil, a to výške 333,- eur (500 eur - 167,- eur), keďže súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 184,- eur zo zmluvy č. XXXXXXXXX súd žalobu, ako nedôvodnú zamietol.
35. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi výške 5 % ročne z dlžnej istiny úveru, t.j. zo sumy 333,- eur, od 20.04.2017 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, keďže tvrdenie žalobcu o predčasnom zosplatnení úveru v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v konaní preukázané nebolo. Podľa tohto ustanovenia veriteľ môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Inými slovami, veriteľ je povinný upozorniť dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku skôr ako pristúpi k zosplatneniu dlhu. Právo zosplatniť záväzok môže pritom veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, inak toto jeho právo zanikne. Žalobca písomnosťou zo dňa 31.10.2016 mal žalovaného síce upozorniť na možnosť zosplatnenia jeho záväzku, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu predžalobnú výzvu, rovnako tak i oznámenie o zosplatnení dlhu aj riadne doručil, prípadne že by predmetné písomnosti čo i len vôbec odovzdal na poštovú prepravu. Znamená to, že v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Záväzok žalovaného nebol preto zosplatnený riadne a naďalej trval v pôvodne dohodnutých splátkach až do konečnej splatnosti úveru. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd preto žalobu, ako nedôvodnú zamietol.
36. Vo vzťahu k nároku uplatnenému zo zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej v ten istý deň medzi žalobcom a žalovaným, predmetom financovania ktorého malo byť „Členstvo štart“ súd uvádza, že z predloženej zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere nie je zrejmé aká konkrétna služba, či konkrétny tovar bol obsahom uvedeného predmetu financovania, ktorú mal žalovaný za úhradu kúpnej ceny vo výške 140,- eur od predávajúceho, t.j. od spoločnosti EduHouse, a.s., ako protihodnotu, obdržať. Viazaný spotrebiteľský úver pritom možno poskytnúť len v súlade s § 15 zákona o spotrebiteľských úveroch na konkrétne definovaný tovar alebo službu, ktorá je výslovne uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere, čo súvisí so skutočnosťou, že poskytnutie takéhoto typu úveru spôsobom, ktorým veriteľ uhradí kúpnu cenu priamo predávajúcemu je vo svojej podstate iba výnimkou zo zásady poskytovania spotrebiteľských úverov vyplatením dohodnutej sumy finančných prostriedkov priamo spotrebiteľovi na jeho účet.
37. Pokiaľ teda žalobca uzavrel so žalovaným viazaný spotrebiteľský úver, predmetom ktorého bolo financovanie niečoho iného než konkrétneho tovaru alebo služby, nepochybne došlo z jeho strany k obchádzaniu zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu je totiž nelogické, aby si dlžník, ktorý nutne a rýchlo potrebuje peniaze, vyžiadal od veriteľa ďalší úver na zaplatenie kúpnej ceny, bez adekvátnej protihodnoty, najmä ak táto dosahuje takmer 30 % hodnoty poskytnutého úveru. Naopak predloženie takejto zmluvy na podpis žalovanému svedčí skôr o tom, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu férovej a čestnej obchodnej praxi vo vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľovi, prostredníctvom tretej, naoko so žalobcom nijako neprepojenej spoločnosti, ktorá viedla k uzavretiu pre neho nevýhodnej dohody, obsah ktorej žalovaný nemohol ani ovplyvniť. Je totiž zrejmé, že k uzavretiu obidvoch spotrebiteľských zmlúv muselo dôjsť pri jednom rokovaní medzi stranami, pretože svedčí tomu nielen totožný dátum ich kontrahovania, ale i vopred predtlačený formulárový typ zmluvy žalobcu, ktorý obsahoval už aj označenie predávajúceho. Takýto právny úkon, ktorý svojím obsahom a účelom odporuje ustanoveniu § 15 zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. ho obchádza, súd považuje za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Nebolo sporné, že k poskytnutiu žiadnych peňažných prostriedkov na základe tejto zmluvy žalovanému ani nedošlo, pretože peňažné prostriedky v sume 140,- eur, ako uviedol žalobca, boli prevodom poukázané na účet spoločnosti Edu House a.s., Zelinárska 8, 821 08 Bratislava, IČO: 44 146 990, a nie na účet žalovaného, žalobca nemá nárok ani na plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia. S poukazom na uvedené súd uplatnený nárok žalobcu zo zmluvy č. XXXXXXXXXX v celom rozsahu, ako nedôvodný, zamietol.
38. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
39. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci úspech v sume 333,- eur, čo je 59,92 %, neúspech v sume 222,70 eur, teda neúspech vo výške 40,08 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 59,92 % - 40,08 %, čo predstavuje čistý úspech žalobcu vo výške 19,84 %. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19,84 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.