Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/29/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: V. P. K., T.. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Q., F. Q. XXX, zastúpenej JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, proti manželovi: A. P., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom tamtiež, o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému N. P., N.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom V. Č.P. A. - B. V. r o z v á d z a .

Súd maloletého N. P., N.. XX.XX.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je povinný platiť na výživu mal. N. sumu 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvodu manželstva.

Otec je oprávnený stýkať sa s mal. N. každý párny víkend roka v nedeľu od 9.00 h do 14.00 h v prítomnosti matky.

Matka je povinná dieťa na styk pripraviť a pripraviť prostredie, v ktorom sa stretnutie dieťaťa s otcom bude realizovať.

odôvodnenie:

(1) Návrhom zo dňa 06.05.2019 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva. V návrhu uviedla, že manželstvo uzavrela po desaťročnej známosti z hlbokej náklonnosti, z manželstva pochádza jedno dieťa, ešte maloleté. Pred uzavretím manželstva spoločne pracovali v cudzine a po návrate sa snažili zabezpečiť samostatné bývanie. Spolužitie však od uzavretia manželstva nie je harmonické, manžel nadmieru požíva alkohol, nepomáha pri výchove dieťaťa, nezaujíma sa o potreby rodiny. Zaujíma sa len o seba a v poslednej dobe o svoju novú partnerku. Po požití alkoholu sa háda a stal sa prípad, že ju aj fyzicky napadol. Napriek pokusom navrhovateľky nedošlo k zmene správania manžela a vo svojej tolerancii voči nemu sa vyčerpala. Na čas po rozvode navrhla zveriť maloletého do jej starostlivosti s tým, že bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi navrhla určiť povinnosť platiť výživné 200 eur mesačne. Styk navrhla ponechať neobmedzený s výhradou svojej prítomnosti. K zvýšeným (mesačným) výdavkom na dieťa uviedla poplatok do škôlky 5 eur a stravné 22 eur, lieky 20 eur, bežné výdavky 170 eur.

(2) Manžel k návrhu na rozvod manželstva uviedol, že s návrhom súhlasí s poukazom na svoju ústretovosť voči navrhovateľke, nesúhlasil však s tvrdeniami navrhovateľky ohľadne rozvratu ich manželstva. Dieťa navrhol zveriť na čas po rozvode do striedavej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňovom režime.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Účastníci konania - manželia uzavreli podľa sobášneho listu vystaveného Matričným úradom M. A., V. Č. N.É. V. manželstvo v B. XXXX. Z manželstva pochádza jedno, toho času ešte maloleté, dieťa, narodené M. T. XXXX.

(5) Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že manžel sa nikdy o ňu a o dieťa nezaujímal, aj keď prišiel z práce, trávil čas v garáži do neskorých nočných hodín. Od prerušenia manželského spolužitia neprejavil žiadny záujem o dieťa. Viackrát videla manžela písať si mailové správy a správy cez telefónne aplikáciu s inými ženami, počula, ako nejakej vyznával lásku. Nemá záujem o obnovu manželského spolužitia, ktoré prerušili po tom, ako bol vykázaný policajtmi pre rušenie nočného pokoja. Od toho času došlo z jeho strany aj k fyzickému napadnutiu navrhovateľky. Poukázala na to, že v septembri bol manžel prichytený pri jazde pod vplyvom alkoholu. V priebehu konania predložila lekársku správu o to že ju manžel napadol, s následkom bolestivosti pravého ramena.

(6) Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že tvrdenia navrhovateľky nie sú pravdivé, s inými ženami začal písať až po podaní návrhu na rozvod manželstva. Podozrieva navrhovateľku, že má mimomanželský vzťah. Poukázal na to, že o dieťa vždy mal a má záujem, navrhovateľke denne písal, položil by zaň aj život. Nikdy navrhovateľke ani dieťaťu neublížil. Do júla tohto roka viedli spoločnú domácnosť. K požívaniu alkoholu uviedol, že pokiaľ aj v garáži pil, mienil tým práve navrhovateľke ukázať, aké by to bolo, keby nadmerne požíval alkohol.

(7) Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. ( o rodine)

(8) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (§ 23 ods. 1, 2 zák. o rodine)

(9) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov konania došlo k vážnemu a trvalému rozvratu, spôsobenému nedostatočným sýtením manželského vzťahu, nedostatočnou vzájomnou komunikáciou, rozdielnym očakávaním toho, čo spolužitie prináša, nezhody postupne vrcholili hádkami, došlo k citovému odcudzeniu navrhovateľky, krízu manžel riešil fyzickým napadnutím navrhovateľky. Od júla manželia nežijú spolu, vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľky nie je pravdepodobné, že by v budúcnosti došlo k obnove manželského spolužitia manželov. Keďže manželstvo nie je funkčné, zo strany navrhovateľky nie je záujem zotrvať v takomto manželstve a také prostredie, v ktorom by žili obaja rodičia spoločne bez racionálnej komunikácie a citového vzťahu, nie je vhodné ani na výchovu maloletého dieťaťa, súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

(10) Podľa ( - ) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

(11) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. (§ 24 zák. o rodine)

(12) Procesný opatrovník vykonal šetrenie výchovného prostredia maloletého, zo správy spísanej dňa 02.10.2019 vyplýva, že matka s maloletým dieťaťom bývajú v 4-izbovom rodinnom dome. Matka sa však s dieťaťom viac zdržiava v dvojizbovom v byte v Bratislave, dieťa navštevuje v Bratislave škôlku. Zo záverov správy vyplýva, že v starostlivosti o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, matka má vytvorené dobré podmienky na starostlivosť o dieťa. Na pojednávaní navrhol zveriť dieťa na čas po rozvode matke a určiť otcovi výživné. Styk navrhol upraviť podľa návrhu matky.

(13) Na tunajšom súde vo veci manžela prebehlo koncom septembra trestné konanie, na základe podanej obžaloby (dňa 30.09.2019) manžel dva dni predtým podľa zistených skutočností viedol ako vodič osobné motorové vozidlo, kedy bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ, bol podrobený dychovej skúške elektronickým meračom a bola mu nameraná hodnota alkoholu 1,79 promile, čím mohol ohroziť život a zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Trestným rozkazom z 01.10.2019 bol manžel uznaný za vinného z tohto skutku, bol mu uložený peňažný trest a trest zákazu činnosti viesť motorového vozidlá akéhokoľvek druhu na dva roky.

(14) Svedkyňa Q. K., matka manžela, vo svojej výpovedi uviedla, že syn bol problémový už v detstve. Potvrdila uňho nadmerné požívanie alkoholu s tým, že posledné dva mesiace nepije. Syn býva u nej, na bývanie prispieva sumou 200 eur mesačne, k tomu spláca pôžičku za auto 100 eur mesačne. Koncom októbra začal pracovať u nového zamestnávateľa. K tomu, ako prebiehala starostlivosť o maloletého v čase spolužitia manželov, sa nevedela vyjadriť.

(15) Keďže neboli zistené dôvody, pre ktoré by sa matka nedokázala o maloleté dieťa riadne postarať a zabezpečiť jeho potreby, súd s prihliadnutím na záujem maloletého rozvíjať sa v pokojnom prostredí, ktoré mu matka aj doposiaľ zabezpečovala, zveril dieťa do výlučnej starostlivosti matke. Súd nezvažoval otázku striedavej starostlivosti, nakoľko otec sa preukázateľne správa agresívne, nezodpovedne, o čom svedčí lekárska správa a výsledok trestného konania, čo nesvedčí o vhodnosti zveriť mu v súčasnosti do samostatnej starostlivosti dieťa. V budúcnosti musí otec preukázať veľkú dávku sebareflexie, snahu o vybudovanie citovej väzby s dieťaťom, pokiaľ bude naďalej zvažovať otázku striedavej starostlivosti o dieťa. Súd však pripomína, že dieťa napriek tomu pre svoj zdravý vývin potrebuje kooperatívny vzťah medzi rodičmi, aj keď rodičia ako partneri spolu nežijú. Je na rodičoch, aby aj v prípade rozpadu partnerského vzťahu vytvorili pre svoje dieťa prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne a s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo budú živote potrebovať.

(16) Zároveň súd rozhodol, že matka bude zastupovať maloletých a spravovať ich majetok v bežných veciach. Tu je namieste dodať, že pokiaľ aj súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a určí, že maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ktorý ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok, oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok trvá aj po úprave pomerov podľa § 24. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, pôjde len o úpravu výkonu týchto rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Vo všetkých podstatných

veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

(17) Matka k zárobkovým a majetkovým pomerom uviedla, že príjem má zo zamestnania 500 eur mesačne, spoločne vlastnia rodinný dom, ktorý majú záujem predať, zo získanej kúpnej ceny vyplatia zostatok úveru. Podľa predložených výplatných lístkov mala matka za obdobie od septembra 2018 do februára 2019 príjem v priemere 541,52 eur mesačne. K zvýšeným výdavkom na dieťa uviedla výdavky v škôlke 30 eur mesačne na poplatku, 40 eur na stravnom, príspevok do ZRŠ zaplatila 70 eur na celý rok. S dieťaťom býva v byte patriacom jej sestre, náklady na bývanie má na energie 170 eur mesačne. V priebehu konania pracovný pomer ukončila z dôvodu, že pracovná zmena trvala až do 18.tej hodiny. Jeden mesiac bola nezamestnaná, v súčasnosti má nastúpiť do novej práce s predpokladaným príjmom 625 eur mesačne brutto plus odmeny. V priebehu konania rodičia predali dom, za predaj domu po odpočítaní zostatku úveru nezískali nič, dom bol navyše zaťažený aj exekúciou manžela.

(18) K zárobkovým a majetkovým pomerom otec uviedol, že v súčasnosti má príjem 800 eur mesačne brutto, u predchádzajúceho zamestnávateľa mal 650 eur brutto mesačne, pracoval u toho istého zamestnávateľa ako matka. K spoločnému majetku doplnil auto, ktoré nadobudli pôžičkou 4.000 eur od svedkyne.

(19) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)

(20) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

(21) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(22) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(23) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám

a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(24) V súdenom prípade má maloletý X T., dieťa navštevuje Š., výrazne zvýšené výdavky na jeho starostlivosť matka nemá. Vzhľadom tak na vek a (základné) odôvodnené potreby maloletých dieťaťa a zároveň možnosti a schopnosti otca, súd upravil otcovi výšku vyživovacej povinnosti sumou 150 eur mesačne. Takéto výživné spolu s prídavkom na dieťa a výživným od matky (keďže matka už v súčasnosti nevyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému osobnou starostlivosťou v plnom rozsahu, sčasti sa tiež musí podieľať na starostlivosti aj finančne, pričom do tohto spadá aj zabezpečenie bývania) umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. K úprave výšky výživného súd uvádza, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v rozsahu 20% až 25% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených - tu detí, ale aj povinných osôb - tu rodičov), čo z tvrdeného príjmu otca (800 eur mesačne brutto, a teda cca 600 eur netto) predstavuje rozsah cca 120 až 150 eur mesačne. Súd určil výživné v hornej hranici, nakoľko dostatočne príjem nepreukázal, pričom však aj z jeho tvrdení o platení výživného 200 eur mesačne vyplýva, že je schopný takto určené výživné platiť.

(25) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodiča s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (§ 25 ods. 1, 2 zákona o rodine)

(26) Je v záujme dieťaťa, aby bez záťažových situácií a násilnej (a nevysvetlenej) zmeny zotrvalo v režime, na ktorý je zvyknuté. Bez úplnej dôvery k otcovi nemožno realizovať stretnutia bez prítomnosti matky ako osoby citovo blízkej a vzbudzujúcej v dieťati pocit istoty a bezpečia.

(2) Podľa ( - ) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - . Odvolanie možno odôvodniť ( ) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( ) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie peňažného plnenia podľa (Exekučný poriadok) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia pre inú ako peňažnú povinnosť podľa a nasl. .