Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14P/20/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Ľ. S., K.. XX.XX.XXXX, O. D. U. Q. XX, I., v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matka: V.. H. S., K.. XX.X.XXXX, O. D. U. Q. XX, I., zastúpená: AK Petrovič s. r. o., so sídlom Kollárová 32, Trnava, IČO: 54 980 682, a otec: H.. Ľ. S., K.. XX.X.XXXX, I. O. Z. XX, I., I..Č.. O. Q. F. XX, I., zastúpený: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka so sídlom Paulínska 17, Trnava, o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného a náhradu mimoriadnych výdavkov, takto

rozhodol:

I. Súd z v y š u j e s účinnosťou od 15.4.2021 výživné otca na maloletého Ľ., K.. XX.XX.XXXX zo sumy 200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Súd r u š í povinnosť otca poukazovať na výživu maloletého Ľ. sumu vo výške 100 eur mesačne na tvorbu úspor, a to s účinnosťou od 15.4.2021.

Súd styk otca s maloletým Ľ. n e u r č u j e .

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -83 zo dňa 28.10.2013 v časti bežného výživného, v časti tvorby úspor a v časti úpravy styku otca s maloletým Ľ..

III. Otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletého Ľ. za obdobie od 15.4.2021 do 31.1.2024 v sume 3.353,33 eur, v pravidelných splátkach po 93 eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

IV. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

V. Súd návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti a na zaplatenie mimoriadnych výdavkov z a m i e t a .

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec dieťaťa návrhom zo dňa 12.4.2021, doručeným súdu dňa 15.4.2021 žiadal o zníženie výživného na maloletého zo sumy 300 eur, z ktorej 100 eur mal poukazovať na tvorbu úspor, na sumu vo výške 80 eur z dôvodu, že sa stal starobným dôchodcom, ako aj z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu. Zároveň žiadal, aby súd jeho styk s maloletým neupravoval.

2. Otec návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -83 zo dňa 28.10.2013 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 300 eur, z ktorej čiastka vo výške 200 eur predstavovala bežné výživné a čiastku vo výške 100 eur mal poukazovať na tvorbu úspor maloletého na osobitný účet. Zároveň bol rozsudkom upravený aj styk otca s maloletým, a to každý kalendárny týždeň v utorok v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod., každý štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a každú sobotu od 15.00 hod. do 19.00 hod.. Otec riadne prispieval na výživu dieťaťa sumou 200 eur a do konca roka 2019 poukazoval aj sumu 100 eur mesačne na tvorbu úspor, kedy z dôvodu podstatnej zmeny majetkových pomerov otca, prestal tvoriť úspory maloletého. Od konca roka 2015 sa otec so synom prestal aj stretávať, pre pretrvávajúce problémy medzi rodičmi a medzi dieťaťom a otcom v rámci realizácie tohto styku. O výživnom bolo rozhodované v čase, keď matka maloletého bola evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberala dávky v nezamestnanosti, maloletý od septembra 2013 nastúpil do súkromnej materskej škôlky, a otec v tom čase podnikal a bol spoločníkom v obchodných spoločnostiach LBK development, s.r.o. v likvidácii, TOSS Trnava, s.r.o. v likvidácii, a GL Team, s.r.o, Trnava. Z dôvodu dlhodobo trvajúceho zlého zdravotného stavu a jeho zhoršenia koncom roku 2019, otec bol nútený utlmiť všetky svoje podnikateľské aktivity, takže sa vzdal funkcie konateľa v spoločnosti GL Team, s.r.o. ku dňu 18.11.2019 a bola ukončená likvidácia spoločností LBK development, s.r.o. a TOSS Trnava, s.r.o. Otec požiadal o priznanie nároku na predčasný starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný v sume 364 eur s tým, že predčasný starobný dôchodok sa stáva dovŕšením dôchodkového veku, t.j. ku dňu 18.11.2021, starobným dôchodkom. Otec teda nie je ekonomicky aktívny z dôvodu svojho seniorského veku a pretrvávajúcich zdravotných problémov, takže okrem priznaného dôchodku nemá od apríla 2020 žiadny príjem. V roku 2019 bola otcovi vyplácaná mzda vo výške 427,11 eur v čistom. Matka spolu s maloletým žije v rodinnom dome postavenom spoločne s otcom dieťaťa v čase ich spolužitia, ktorý v roku 2012 matka darovala svojim rodičom. Otec žije v prenajatom 2-izbovom byte nachádzajúcom sa v rodinnom dome na F. T. Č.. XX, I.. Otec navrhuje pôvodné súdne rozhodnutie zmeniť v časti výživného a nenavrhuje upraviť súdnym rozhodnutím jeho stretávanie sa s dieťaťom, keď rešpektuje existujúcu situáciu, kedy ho jeho syn nevyhľadáva a nemá záujem sa s ním kontaktovať.

3. Matka sa k návrhu otca vyjadrila písomne dňa 16.8.2021 a súčasne podala návrh na zvýšenie výživného. Matka považovala návrh na zníženie výživného za nedôvodný s poukazom na to, že zníženie výživného je v rozpore so záujmom dieťaťa a znížiť výživné možno len výnimočne. Práve naopak, na strane maloletého sa pomery natoľko zmenili, že je potrebné výživné zvýšiť. V čase vydania ostatného rozsudku malo dieťa necelé 4 roky, teraz má už 12 rokov a navštevuje druhý stupeň základnej školy. Napriek nárastu výdavkov na dieťa, otec si prestal riadne plniť vyživovaciu povinnosť a výživné si svojvoľne od mája 2021 znížil na sumu 80 eur mesačne. Dôvodom pre zvýšenie výživného je už aj samotné uplynutie doby 8 rokov od kedy naposledy o výživnom rozhodoval súd. Z toho dôvodu žiadala zvýšiť bežné výživné otca z doterajšej sumy 200 eur na sumu 400 eur mesačne.

4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 21.9.2022, matka poukázala na to, že mala mimoriadne zvýšené výdavky v súvislosti s nasadením zubného strojčeka maloletému a so zubnou starostlivosťou v celkovej výške 3.316 eur, z ktorých sa matka domáha úhrady 2/3 výdavkov vo výške 2.210,67 eur od otca. Na týchto výdavkoch sa ona, ako rodič, ktorý sa osobne o dieťa stará, bude podieľať v 1/3. Z toho dôvodu navrhla zaviazať otca zaplatiť jej sumu 2.210,67 eur titulom mimoriadnych výdavkov na zubnú starostlivosť o dieťa do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň v tomto podaní poukázala aj na to, že otec previedol finančné prostriedky, ktoré z titulu tvorby úspor boli uložené na vkladnej knižke, na detský sporiaci účet, s ktorým matka disponovať nemôže, navyše finančné prostriedky na tomto účte nie sú viazané do doby dosiahnutia dospelosti dieťaťa. Preto matka žiadala zmenu rozsudku v časti tvorby úspor tak, že otec bude zaviazaný úspory platiť na osobitný účet maloletého vinkulovaný ku dňu plnoletosti maloletého, ktorý na ten účel matka zriadi. Konanie o tomto návrhu matky, bolo uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 8.2.2024 vylúčené na samostatné konanie a vedie sa pod sp. zn. .

5. Otec na pojednávaní uviedol, že v čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného, mal našetrené nejaké peniaze a podnikal v troch obchodných spoločnostiach. Postupne činnosť týchto spoločností upadala a boli likvidované, spoločnosť LBK Development, s.r.o. bola zlikvidovaná v roku 2017, TOSS Trnava, s.r.o. bola zlikvidovaná ku dňu 29.1.2020 a svoju podnikateľskú činnosť v spoločnosti GL Team, s.r.o. ukončil ku dňu 18.11.2019, od ktorého dňa mu bol priznaný predčasný

starobný dôchodok vo výške 364 eur. Následne odo dňa 18.11.2021 je starobným dôchodcom. V roku 2021 poberal starobný dôchodok vo výške 384,80 eur, v roku 2022 vo výške 389,90 eur, v roku 2023 vo výške 436 eur a od 1.1.2024 je poberateľom starobného dôchodku v sume 499,70 eur. Z tohto dôchodku sú však vykonávané exekučné zrážky na výživné pre dieťa. Starobný dôchodok mu bol vyplácaný v plnej výške do novembra 2021. Už od 1.9.2021 však mal z dôvodu exekúcie iniciovanej matkou maloletého zablokovaný účet. Dňa 1.10.2021 mu bolo doručené rozhodnutie o zrážaní dôchodku a od decembra 2021 mu bol vyplácaný dôchodok po zrážkach v sume 189,32 eur mesačne. Okrem starobného dôchodku žiadny ďalší príjem nemá. Od konca roku 2019 sa mu začal zhoršovať zdravotný stav. V súčasnej dobe otec býva v prenajatom 2 izbovom byte, ktorý mu prenajíma dcéra J. S.. Je to byt v rodinnom dome vo vlastníctve dcéry, z ktorého užíva dve izby. Zároveň sa s dcérou dohodli, že bude zabezpečovať starostlivosť o tento dom a záhradu. Výdavky v súvislosti s bývaním má mesačne vo výške 129 eur preddavková platba za plyn, 30 eur elektrika, 12,90 eur TV, okrem toho platí smeti, vodné, stočné cca od 5 do 15 eur za štvrťrok. Tiež v dome financuje určité opravy, prípadne sám vykonáva opravy v tomto dome. Má ďalšie výdavky na lieky 15 eur, na stravu 150 eur, ošatenie 10-20 eur mesačne. V roku 2020 dával pani, ktorá mu chodila upratovať a variť, v priemere 15 eur mesačne. Do konca roka 2019 platil výživné vrátane sumy poukazovanej na tvorbu úspor v určenej výške. Od januára 2020 do 19.4.2021 platil len výživné v sume po 200 eur mesačne a od mája 2021 začal platiť výživné už len vo výške po 80 eur mesačne. Sumu 100 eur na tvorbu úspor dieťaťa ukladal na vkladnú knižku, ktorú založil na meno maloletého. Po tom, ako ho banka vyzvala, aby s vkladnou knižkou niečo spravil, nakoľko sa knižky rušia, založil účet v Prima banke a peniaze z vkladnej knižky boli prevedené na tento účet. Rovnako aj účet je založený na meno maloletého. Pôvodne mal otec viac účtov, a to v SLSP, a.s., v Prima banke, a.s. a vo VÚB, a.s.. Na bežné úhrady mu slúžil účet, ktorý mal v SLSP, a.s., okrem toho mal aj tzv. bezpečný účet, na ktorom mal uložené peniaze z bezpečnostných dôvodov a na tomto účte peniaze sporil. Medzi svojimi účtami robil transakcie, ak mal na osobnom účte viac peňazí, tieto presúval na bezpečný účet. Otec potvrdil, že kúpne ceny za prevod nehnuteľností mu boli poukázané na účty ktoré v tej dobe mal, tieto boli medzičasom zrušené a peniaze z účtov vybrané, pretože tieto účty vyčisťoval, nenechával na nich peniaze. Nakoniec mu zostal jeden účet, a to v SLSP, ktorý mu exekútor zablokoval. Otec v rámci svojho prednesu namietal výdavky matky na výživu dieťaťa, pretože u neho nebola preukázaná bezlaktózová diéta ani atopický ekzém, tiež výdavky na šport, hudobný krúžok a voľnočasové aktivity, pretože otec na tieto aktivity nemá peniaze.

6. Matka na pojednávaní uviedla, že spolu so synom obývajú dve izby v rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov. Platí výdavky na bývanie, ktoré pozostávajú z platenia za elektrinu, plyn, vodu, smeti, internet. Svoje výdavky má na drogériu a hygienu 40 eur, oblečenie 50 eur a stravu 200-250 eur a časť z nákladov na energie a za bývanie 120 eur mesačne. Je zamestnaná a dosahuje priemerný príjem okolo 1.200 eur mesačne, ďalší príjem nemá. Maloletý je žiakom základnej školy, v čase podania návrhu bol žiakom 6. ročníka. Nakoľko maloletý má bezlaktózovú diétu, sú výdavky na jeho stravu 250 eur mesačne. Ďalšie výdavky sú na oblečenie a obuv 70 eur, na hygienu vrátane mastí na atopický ekzém 40 eur, na školské potreby a učebnice v priemere 15 eur, strava v škole 33 eur, internet 6 eur, mobil 15 eur, vitamíny a lieky 15 eur, sprej na alergiu 7-8 eur, hudobný krúžok 15 eur, tenis 50 eur, športové vybavenie na tenis 10 eur, výlety, kúpalisko a kino v priemere 40 eur, alikvótna časť výdavkov za bývanie počítaná na dieťa vo výške 120 eur mesačne a ZRPŠ 15-20 eur ročne. Dieťa má aj jednorazove výdavky, a to v roku 2021 výdavok na letný tábor v sume 29,17 eur po prepočte na jednotlivé mesiace v rámci školského roka, v roku 2020 na počítač a tlačiareň 1.533 eur, v roku 2022 bol výdavok na zubný strojček v celkovej výške 2.990 eur, za vytrhnutie zubov a dentálnu hygienu pred nasadením strojčeka v sume 225 eur.

7. Právna zástupkyňa matky v rámci svojho prednesu poukázala na skutočnosť, že otec od roku 2015 prevádzal svoj majetok na blízke osoby ale aj na tretie osoby, či už darovaním alebo predajom nehnuteľností, ktoré nemajú zanedbateľnú hodnotu. Zo zmlúv o prevode nehnuteľností vyplýva, že otec má v dvoch nehnuteľnostiach, ktoré previedol, zabezpečené ich bezodplatné užívanie až do svojej smrti. Takýmto spôsobom v období od roku 2015 otec nadobudol titulom prevodov svojho nehnuteľného majetku finančné prostriedky vo výške viac ako 355.000 eur, pričom previedol nehnuteľnosti aj darovaním, čo znamená, že sa bezdôvodne zbavoval svojho majetku za účelom optimalizácie svojich majetkových pomerov v snahe fingovať bezmajetnosť a docielenia zníženia výživného. Zároveň poukázala na to, že vôbec nie je zrejmé, ako otec naložil s takto získanými finančnými prostriedkami nie nízkej hodnoty. Z výpisov z účtov, ktoré otec mal vedené v SLSP a.s., v Prima banke a.s. a vo

VÚB a.s. (pričom otec súdu predložil len časť výpisov z týchto účtov) vyplýva, že otec vykonával rôzne transakcie medzi svojimi účtami a v rozhodnom období otec nakladal s vysokými čiastkami, napr. v júli 2019 bol vykonaný prevod medzi týmito účtami vo výške 80.000 eur, v auguste 2019 vo výške 60.000 eur, v septembri 2019 vo výške 20.000 eur. Z výpisov je zrejmé, že otec v tomto období nakladal s vysokými finančnými čiastkami, ktoré následne z účtu vyberal. Okrem iného poukázala aj na to, že otec si dňa 27.8.2019 poslal z jedného účtu na svoj druhý účet sumu 60.000 eur, ktorú sumu ešte v ten istý deň previedol na zahraničný účet do Chorvátska O. Q.. Ako vyplýva z vyjadrenia otca, tento si najskôr na účel tejto transakcie a na to, či si za tieto peniaze kúpil v Chorvátsku jachtu nepamätal, následne uviedol, že mu O. Q. robil určitý servis, pričom si ale nepamätá, o aký servis išlo. Otec už v období pred požiadaním o predčasný dôchodok nakladal so svojim majetkom tak, aby v čase podania návrhu na zníženie výživného, už nebol vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. K prevodu jeho obchodného podielu v spoločnosti GL Team, s.r.o. prišlo v septembri 2021, pričom sa jedná o spoločnosť, ktorá mávala celkové výnosy na úrovni 120.000 - 230.000 eur ročne, čím sa otec vzdal možnosti profitovať z príjmu spoločnosti.

8. Právna zástupkyňa otca žiadala, aby súd neprihliadal na listinné dôkazy - kúpne a darovacie zmluvy, ktoré boli v rámci dokazovania vyžiadané z katastrálneho odboru Okresného úradu Trnava na návrh matky. Ako dôvod uviedla, že otec vykonával tieto transakcie vo svojom aktívnom veku, kedy finančné prostriedky vynakladal aj na svoje podnikateľské aktivity. V čase, kedy otec robil tieto prevody, v prvom rade nimi zabezpečoval svoje vlastné deti z prvého manželstva, okrem toho, v tom období si vyživovaciu povinnosť riadne plnil. Ak aj otcovi zostal nejaký finančný obnos z prevodov vykonaných v rokoch 2015

- 2016, tento bol nútený následne použiť na zabezpečenie svojej životnej úrovne z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu. Peniaze z predaja uskutočneného v roku 2022 použil na svoje účely, pretože v tom období mu boli vykonávané exekučné zrážky zo starobného dôchodku. K použitiu finančných prostriedkov nadobudnutých otcom dieťaťa predajom nehnuteľností, právna zástupkyňa otca podala dňa 7.3.2023 písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že otec maloletého ako spoločník a konateľ troch obchodných spoločností, v roku 2015 disponoval úsporami 200.000 eur, z ktorých zakúpil 3-izbový byt č. 4 na Z. T. Č.. XX B. I. za kúpnu cenu 65.000 eur do výlučného vlastníctva a kúpou nadobudol aj spoluvlastnícky podiel 1 na rodinnom dome v Zelenči spolu s pozemkami, za cenu 50.000 eur. V tom istom roku, v máji 2015, daroval svojmu synovi Q.. Q. S. rodinný dom s garážou na Q. T. Č.. XX B. I., ktorý nadobudol v rámci vyporiadania BSM po rozvode svojho manželstva. V januári 2016 nadobudol do výlučného vlastníctva 2-izbový byt na I. T. Č.. XX B. I. za kúpnu cenu 75.000 eur. V roku 2016 otec vykonal zo svojich prostriedkov 3 rekonštrukcie za účelom prípravy nehnuteľností k ich predaju, a to rekonštrukciu bytu na I. T. Č.. XX B. I. za sumu 4.600 eur, rodinného domu v Zelenči za sumu 17.800 eur a bytu na Z. T. Č.. XX B. I. za sumu 32.000 eur. Zrekonštruované nehnuteľnosti boli predané, a to byt na I. T. Č.. XX v júli 2016 za cenu 74.000 eur, rodinný dom v Zelenči bol predaný 7.2.2017 za hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu vo výške 71.000 eur a byt na Z. T. Č.. XX predal dňa 9.12.2016 svojmu synovi Q.. Q. S. za cenu 97.000 eur. V roku 2017 otec dieťaťa v rámci vyrovnania so svojou sestrou po smrti ich rodičov, kúpnou zmluvou z 27.6.2017 odkúpil jej spoluvlastnícky podiel na ornej pôde za 20.000 eur a v decembri 2017 jej vyplatil sumu 40.000 eur na základe ich dohody o nadobudnutí výlučného vlastníctva rodičovského domu otcom. V roku 2018 otec zo svojich prostriedkov poskytoval finančnú podporu svojmu chorému otcovi a okrem toho finančne podporoval aj svoju dcéru J. S., ktorá bola samoživiteľkou starajúcou sa o maloletú dcéru. Tiež mal v tomto období záväzky aj voči svojmu synovi Q.. Q. S., ktorý v tom čase končil štúdium na lekárskej fakulte. V tomto roku 2018 otec nenakladal so žiadnym svojim nehnuteľným majetkom, svoje úspory použil na úhradu vlastných potrieb a zabezpečoval z nich svoje staršie deti. V roku 2019 otec previedol na svoju dcéru J. S. rodinný dom, garáž a pozemky na F. T. Č.. XX B. I. za kúpnu cenu 107.000 eur, pričom po zaplatení kúpnej ceny, otec finančný obnos v celej výške z účtu vybral a následne ním obdaroval svoju dcéru J., ktorá sa za pomoci svojho otca starala o 7. ročnú dcéru. V ďalšom období, po ukončení podnikateľskej činnosti, otec podal vzhľadom k svojej náročnej finančnej situácii návrh na zníženie výživného z dôvodu neschopnosti uhrádzať výživné. V rokoch 2020 a 2021 bol otec nútený vziať si spotrebný úver 4.000 eur a pôžičku od svojej sestry 3.000 eur.

9. Zástupkyňa procesného opatrovníka odporučila súdu návrh na zníženie výživného v celom rozsahu zamietnuť a vyhovieť návrhu matky na zvýšenie výživného, pretože znížiť výživné nie je v záujme dieťaťa.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámil sa s podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. , s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava zo dňa 31.12.2019

o priznaní predčasného starobného dôchodku otcovi, s potvrdeniami Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava o výplate dôchodkovej dávky v jednotlivých obdobiach, s oznámením Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava o vykonávaní zrážok z dôchodku, s lekárskymi správami o zdravotnom stave otca, s potvrdením o pracovnom príjme matky, s lekárskymi správami o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, s Darovacou zmluvou zo dňa 5.5.2015, s Kúpnou zmluvou zo dňa 1.6.2015, s Kúpnou zmluvou zo dňa 14.12.2015, s Kúpnou zmluvou zo dňa 15.1.2016, s Kúpnou zmluvou zo dňa 4.7.2016, s Notárskou zápisnicou č. N 510/2016 Nz XXXXX/XXXX NCRIs XXXXX/XXXX spísanou notárom JUDr. Miroslavom Gregorom dňa 9.12.2016, s Kúpnou zmluvou zo dňa 7.2.2017, s Notárskou zápisnicou č. N 229/2017 Nz XXXXX/XXXX NCRIs XXXXX/XXXX spísanou notárom JUDr. Ivetou Vaškovou dňa 27.6.2017, s Notárskou zápisnicou č. N 33/2019 Nz XXXX/XXXX NCRIs XXXX/XXXX spísanou notárom JUDr. Miroslavom Gregorom dňa 6.2.2019, s Kúpnou zmluvou zo dňa 12.4.2022, s výpismi z účtov otca, so Zmluvou o pôžičke zo dňa 20.9.2021 a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením na pojednávaní v neprítomnosti rodičov maloletého dieťaťa, ktorí mali predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavili, pričom svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

11. Práva a povinnosti rodičov voči maloletému Ľ., boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -83 zo dňa 28.10.2013, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 300 eur, z ktorej čiastka vo výške 200 eur predstavovala bežné výživné a čiastku vo výške 100 eur mal poukazovať na tvorbu úspor maloletého na osobitný účet, a ktorým bol zároveň upravený aj styk otca s maloletým. V čase tohto rozhodovania, malo dieťa 4 roky a navštevovalo materskú školu, matka maloletého bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez nároku na výplatu podpory v nezamestnanosti a otec bol spoločníkom a konateľom v troch obchodných spoločnostiach. Vyživovaciu povinnosť si otec riadne plnil, jeho styk s dieťaťom sa nerealizuje od roku 2015 pre konfliktné vzťahy medzi rodičmi, ako aj pre zhoršený vzťah medzi dieťaťom a otcom. Postupom času, od roku 2016, začal mať otec zdravotné problémy a dňa 18.11.2019 mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý sa stal dovŕšením dôchodkového veku, t.j. odo dňa 18.11.2021, starobným dôchodkom. Predčasný dôchodok mu bol vyplácaný v sume 364 eur a starobný dôchodok mu bol priznaný v roku 2021 vo výške 384,80 eur, v roku 2022 vo výške 389,90 eur, v roku 2023 vo výške 436 eur a v roku 2024 vo výške 499,70 eur. Otec riadne platil výživné a poukazoval sumu na tvorbu úspor do konca roka 2019. Od januára 2020 otec prestal posielať sumu 100 eur mesačne určenú na tvorbu úspor dieťaťa a od mája 2021 začal platiť bežné výživné len v sume 80 eur. Matka preto iniciovala exekučné konanie a z toho dôvodu sú od decembra 2021 zo starobného dôchodku otca vykonávané exekučné zrážky na výživné pre dieťa. Matka dieťaťa je zamestnaná, dosahuje čistý príjem v priemernej výške do 1.800 eur mesačne. Otec uvádza bežné výdavky na ubytovanie, energie, stravu, oblečenie a lieky vo výške do 400 eur, rovnako aj matka má na svoje potreby bežné výdavky vo výške do 450 eur mesačne, zvýšené výdavky rodičia nemajú. Maloletý Ľ. má v súčasnej dobe 14,5 roka, je žiakom druhého stupňa základnej školy. Podľa tvrdenia matky má výdavky v súvislosti so školou na školské potreby a učebnice v priemere 15 eur, na stravu v škole 33 eur mesačne a ZRPŠ 15-20 eur ročne. Dieťa chodí na hudobný krúžok kde sa platí 15 eur, chodí na tenis kde sa platí 50 eur mesačne, v súvislosti s tenisom vznikajú aj výdavky na športové vybavenie v priemernej výške 10 eur mesačne. V rámci voľnočasových aktivít má výdavky na výlety, kino, prípadne kúpaliská v priemere 40 eur mesačne. Ako bolo v konaní lekárskymi správami preukázané, dieťa trpí laktózovou intoleranciou a preto má výdavky na diétnu stravu 250 eur mesačne, okrem toho trpí na atopický ekzém, takže výdavky na jeho hygienu vrátane mastí na ekzém sú vo výške 40 eur mesačne. Ďalšie výdavky sú na vitamíny a lieky 15 eur, na sprej na alergiu 7-8 eur. Na oblečenie a obuv dieťaťa matka mesačne vynakladá okolo 70 eur, na jeho mobil 15 eur, na internet 6 eur, a tiež je potrebné zohľadniť alikvótnu časť výdavkov za bývanie 120 eur mesačne. Matka mala v súvislosti s nasadením zubného strojčeka maloletému a so zubnou starostlivosťou jednorazove výdavky v celkovej výške 3.316 eur, a v roku 2022 aj výdavok na počítač a tlačiareň spolu 1.533 eur. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len voči maloletému Ľ..

12. Z Darovacej zmluvy zo dňa 5.5.2015 súd zistil, že H.. Ľ. S. ako darca daroval obdarovanému Q.. Q. S. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Trnava, zapísané na LV č. XXXX, a to rodinný dom s garážou, súpisné č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX/X, ako aj pozemky registra „C“ parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, parcela č. XXXX/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2 a parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2.

13. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 1.6.2015 súd zistil, že predávajúci Peter Konečný a Silvia Konečná predali kupujúcemu H.. Ľ.R. S. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Trnava, zapísané na LV č. XXXX, a to byt č. X na Z. T. Č.. XX, I., spoluvlastnícky podiel 358/10000-in na spoločných častiach a zriadeniach domu a spoluvlastnícky podiel 358/10000-in na pozemku registra „C“ parcela č. XXXX, za kúpnu cenu 65.000 eur.

14. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2015 súd zistil, že predávajúci U. I. predal kupujúcemu H.. Ľ. S. a H.. U. X.S. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Zeleneč, zapísané na LV č. XXX, a to pozemky registra „C“ parcela č. XXXX/X - záhrady vo výmere 283 m2, rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 250 m2, každému v podiele 1 vzhľadom k celku, za kúpnu cenu 100.000 eur.

15. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 15.1.2016 súd zistil, že predávajúci A. X. a H. X. predali kupujúcemu H.. Ľ.R. S. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Trnava, zapísané na LV č. XXXX, a to byt č. 30 na I. T. Č.. XX B. I., spoluvlastnícky podiel 4840/261555 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel 4840/261555 na pozemku registra „C“ parcela č. XXXX/ XX, za kúpnu cenu 75.000 eur.

16. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 4.7.2016 súd zistil, že predávajúci H.. Ľ. S. predal kupujúcej J. O. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Trnava, zapísané na LV č. XXXX, a to byt č. XX na I. T. Č.. XX B. I., spoluvlastnícky podiel 4840/261555 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel 4840/261555 na pozemku registra „C“ parcela č. XXXX/XX, za kúpnu cenu 74.000 eur.

17. Z Notárskej zápisnice č. N 510/2016 Nz XXXXX/XXXX NCRIs XXXXX/XXXX spísanou notárom JUDr. Miroslavom Gregorom dňa 9.12.2016 súd zistil, že predávajúci H.. Ľ. S. predal kupujúcemu Q.. Q. S. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Trnava, zapísané na LV č. XXXX, a to byt č. X na Z.Á. T. Č.. XX, I., spoluvlastnícky podiel 358/10000-in na spoločných častiach a zriadeniach domu a spoluvlastnícky podiel 358/10000-in na pozemku „C“ parcela č. XXXX, za kúpnu cenu 97.000 eur.

18. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 7.2.2017 súd zistil, že predávajúci H.. Ľ. S. a H.. U. X. predal kujúcim X. O. a A. O. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Zeleneč, zapísané na LV č. XXX, a to parcela registra „C“ č. XXXX/X - záhrady vo výmere 283 m2, rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 250 m2, každému v podiele 1 vzhľadom k celku, za kúpnu cenu 142.000 eur.

19. Z Notárskej zápisnice č. N 229/2017 Nz XXXXX/XXXX NCRIs XXXXX/XXXX spísanou notárom JUDr. Ivetou Vaškovou dňa 27.6.2017 súd zistil, že predávajúca Q. U. predala kupujúcemu H.. Ľ. S. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Trnava, zapísané na LV č. XXX, a to pozemky registra „C“ parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 451 m2, parcela č. XXXX

- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 48 m2, parcela č. XXXX/X - záhrada vo výmere 160 m2, rodinný dom súpisné č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/X a garáž s dvomi skladmi súpisné č. XXXX postavená na parcele číslo XXXX, v podiele 1/6 vzhľadom k celku, za kúpnu cenu 20.000 eur.

20. Z Notárskej zápisnice č. N 33/2019 Nz XXXX/XXXX NCRIs XXXX/XXXX spísanou notárom JUDr. Miroslavom Gregorom dňa 6.2.2019 súd zistil, že predávajúci H.. Ľ. S. V.redal kupujúcej Q.. U.. J. S. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Trnava, zapísané na LV č. XXX a to pozemky registra „C“ parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 451 m2, parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 48 m2, parcela č. XXXX/X - záhrada vo výmere 160 m2, rodinný dom súpisné č. XXXX postavený na parcele číslo XXXX/X a garáž s dvomi skladmi súpisné č. XXXX postavený na parcele číslo XXXX, za kúpnu cenu 107.000 eur.

21. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 12.4.2022 súd zistil, že predávajúci H.. Ľ. S. predal kupujúcej Q. U. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Dolná Krupá, zapísané na LV č. XXXX, a to pozemky registra „E“ parcela č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 9500 m2, v podiele 6/16 vzhľadom k celku, za kúpnu cenu 6.000 eur.

22. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

30. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

31. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

33. Predmetom konania je návrh otca na zníženie výživného na maloletého Ľ. zo sumy 300 eur na sumu 80 eur mesačne, ako aj návrh matky na zvýšenie bežného výživného zo sumy 200 eur na 400 eur a na zaplatenie mimoriadnych výdavkov v sume 2.210,67 eur. Otec sa domáhal aj zmeny predchádzajúceho rozhodnutia tak, že súd jeho styk s maloletým dieťaťom neupravuje.

34. V zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výživnom, musí prihliadať nielen na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Zo zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa a jednak na strane povinného rodiča, v tomto prípade otca. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných osôb. Prihliadne sa nielen na jeho schopnosti a faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t.j. na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd je povinný prihliadať na majetkové možnosti povinného rodiča aj v prípade straty zamestnania a príjmu, a to hlavne na príčinu straty príjmu, či sa napr. nepreukáže, že rodič nemá príjem, pretože sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnako sa to týka aj posudzovania majetku povinného rodiča, či rodič vlastní majetok väčšej hodnoty, či už hnuteľný alebo nehnuteľný, kedy

a za akých podmienok ho nadobudol, prípadne previedol. V každom takomto prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré rodiča viedli k strate na príjmoch alebo majetku a tieto dôvody potom aj vyhodnotiť, či sú opodstatnené alebo nie, a či majú alebo nemajú vplyv na možnosti rodiča platiť určené výživné. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zníženie výživného je výnimočným inštitútom a je zásadne v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, preto sa k zníženiu výživného pristupuje skutočne výnimočne a len v prípade preukázanej nemožnosti ako aj preukázania takých dôvodov, pre ktoré nie je v schopnostiach povinného rodiča bez vlastného pričinenia platiť výživné.

35. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd pristúpiť len vtedy, ak sa podstatne zmenia pomery na strane oprávnenej osoby alebo na strane povinných osôb. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného v danom prípade, súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či ide o takú zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti znížením výživného. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -83 zo dňa 28.10.2013, došlo k zmene pomerov nielen na strane maloletého dieťaťa, ale aj na strane výživou povinných rodičov, pričom ide o také podstatné zmeny, ktoré odôvodňujú zmenu výšky výživného na maloleté dieťa.

36. Posudzujúc návrh otca na zníženie výživného, musel súd pri svojom rozhodovaní vychádzať z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto dôvody v zmysle tohto zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, pričom ale musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade, ak takéto zmeny zistí, premietnuť ich do výšky výživného. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre zmenu rozhodnutia o výške výživného, súd svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca ako aj o návrhu matky, a to z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb dieťaťa, z hľadiska schopností a možností otca a počtu jeho vyživovacích povinností, ako aj z hľadiska výkonu osobnej starostlivosti o maloletého, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov, porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na dieťa v čase rozhodovania súdu.

37. Zo skutočností zistených vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že od ostatného rozhodovania o výživnom, došlo na strane dieťaťa aj jeho rodičov k zmene pomerov v takom rozsahu, ktoré by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného. K zmene pomerov na strane dieťaťa prišlo jednak uplynutím času 10 a pol roka, keď v čase vyhlásenia skoršieho rozsudku mal Ľ. 4 roky a navštevoval predškolské zariadenie, pričom v súčasnosti má už 14,5 roka a chodí na druhý stupeň základnej školy, s ktorým nárastom veku je spojené aj zvýšenie nákladov na výživu, ošatenie, hygienu, i školské potreby a voľnočasové aktivity. K zmene pomerov prišlo aj na strane matky, ktorej sa v porovnaní so stavom v čase posledného rozhodovania zvýšil príjem, keď v súčasnej dobe je zamestnaná s pravidelným pracovným príjmom, a napokon, k zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý oproti stavu spred viac ako 10 rokov kedy súd naposledy rozhodoval, je v súčasnej dobe starobným dôchodcom a je mu vyplácaný dôchodok vo výške 499,70 eur mesačne. Vzhľadom na námietky otca, podľa ktorých by sa súd nemal zaoberať jeho finančnými a majetkovými transakciami realizovanými v období, kedy si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu riadne plnil, teda do konca roku 2019, súd uvádza nasledovné. I keď rozhodným obdobím v danej veci je obdobie od podania návrhu otca dňa 15.4.2021, vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované v októbri 2013, kedy naposledy boli súdom posudzované pomery dieťaťa a jeho rodičov pre určenie výšky výživného, súd pre zistenie celkového obrazu o tom, ako sa menili a vyvíjali finančné možnosti a schopnosti rodičov, ktoré majú bezprostredný vplyv na posúdenie ich pomerov a toho, ako sa majú na výžive svojho dieťaťa podieľať, hodnotil pomery rodičov za celé obdobie od októbra 2013 doposiaľ.

38. Otec v priebehu konania tvrdil, že k podstatnej zmene jeho majetkových pomerov začalo dochádzať koncom roku 2019 z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu, v dôsledku čoho utlmoval svoje podnikateľské aktivity, až kým mu odo dňa 18.11.2019 bol priznaný predčasný starobný dôchodok a odo dňa 18.11.2021 sa stal starobným dôchodcom. Od apríla 2020 nemá okrem priznaného dôchodku žiadny príjem. V rokoch 2020 a 2021 bol preto nútený vziať si spotrebný úver 4.000 eur a pôžičku od svojej sestry 3.000 eur. Tieto tvrdenia otca mal súd preukázané listinnými dôkazmi a z rozhodnutí Sociálnej poisťovne

- ústredie Bratislava o priznaní predčasného starobného dôchodku a výške priznaného dôchodku v jednotlivých rokoch. Vzhľadom na tvrdenie matky, ktorá poukázala na to, že otec od roku 2015 prevádzal svoj majetok nie zanedbateľnej hodnoty, keď predával svoje nehnuteľnosti, prípadne ich daroval, vykonal súd dokazovanie vyžiadaním si listín, ktoré uvedené tvrdenie matky preukázali. Z týchto listín súd zistil, že v roku 2015 otec kúpil byt do svojho výlučného vlastníctva na Z. T. Č.. XX B. I. a spoluvlastnícky podiel 1 na rodinnom dome v Zelenči za kúpnu cenu 115.000 eur spolu za obe nehnuteľnosti. V roku 2016 kúpil byt na I. T. Č.. XX B. I. za kúpnu cenu 75.000 eur, v roku 2017 kúpil pozemky za kúpnu cenu 20.000 eur. Otec v posudzovanom období nehnuteľnosti nielen nakupoval, ale ich aj prevádzal na tretie osoby, prípadne na blízke osoby, a to či už darovaním alebo predajom nehnuteľností. V roku 2015 daroval svojmu synovi z predchádzajúceho manželstva Q.. Q. S. rodinný dom a garáž, v roku 2016 predal tomu istému synovi svoj byt na Z. T. Č.. XX B. I. (ktorý po jeho zakúpení v roku 2015 zrekonštruoval), za kúpnu cenu 97.000 eur, okrem toho predal aj byt na I. T. Č.. XX B. I., ktorý zakúpil v tom istom roku a následne ho zrekonštruoval, za kúpnu cenu 74.000 eur, v roku 2017 predal svoj spoluvlastnícky podiel 1 na rodinnom dome v Zelenči za kúpnu cenu 71.000 eur, v roku 2019 predal svojej dcére z predchádzajúceho manželstva Q.. U.. J. S. rodinný dom na F. T. Č.. XX za kúpnu cenu 107.000 eur a v roku 2022 predal svojej sestre spoluvlastnícky podiel 6/16 na ornej pôde za kúpnu cenu 6.000 eur. Takýmto spôsobom otec v rokoch 2015 až 2022 kúpil nehnuteľnosti za celkovú sumu 210.000 eur a v tom istom období nadobudol za predaj nehnuteľností sumu 355.000 eur. Okrem toho, jednu nehnuteľnosť daroval svojmu staršiemu synovi, ktorý je už plnoletý a teda schopný samostatne sa živiť. Kúpne ceny za prevod nehnuteľností mu boli poukázané na účty ktoré v tej dobe mal, tieto účty boli medzičasom zrušené a peniaze z účtov vybrané. Súd mal teda dokazovaním preukázané, že v období rozhodným pre posudzovanie majetkových pomerov otca, tento disponoval majetkom veľkej hodnoty, nehnuteľnosti nielen zakupoval, čo svedčilo o tom, že mu jeho finančná situácia dovoľovala vynaložiť prostriedky v značnej výške bez toho, aby ohrozil svoje potreby, ale tieto nehnuteľnosti v ďalšom období aj prevádzal, čím si svoje majetkové pomery naopak zlepšoval o ďalšie prostriedky v značnej výške, a to popri svojom príjme z podnikateľskej činnosti. Okrem toho je potrebné prihliadnuť aj na to, že mu jeho finančné a aj majetkové pomery dovolili, aby jeden rodinný dom spolu s garážou daroval. Ak potom otec v návrhu a aj v priebehu konania tvrdil, že výživné v určenej výške nie je schopný platiť, pretože od novembra 2019 je starobným dôchodcom s príjmom obmedzeným len na priznaný dôchodok, z ktorému sú mu navyše vykonávané exekučné zrážky, čo je dôvodom pre zníženie výživného, bolo potrebné uzavrieť, že tento jeho návrh nie je dôvodný. Otec v rozhodnom období nadobudol majetok veľkej hodnoty. Je pravdou, že to bolo v čase, kedy bol ešte pracovne činný a kedy si vyživovaciu povinnosť voči maloletému Ľ. riadne plnil. Ako otec v konaní tvrdil, z prevodu tohto majetku už nemá žiadne prostriedky, väčšinu účtov už zrušil a na účte ktorý má ešte stále vedený, nemá žiadne finančné prostriedky, účet má navyše exekútorom zablokovaný. Jeho finančná situácia je dokonca natoľko nepriaznivá, že musel požiadať o spotrebný úver a o pôžičku od svojej sestry. Súd však s prihliadnutím na vykonané dokazovanie musel ustáliť, že otec si situáciu, v ktorej sa aktuálne nachádza, ako aj to, že nie je schopný platiť výživné, zapríčinil sám. Ako na pojednávaní uviedol, jeho zdravotný stav sa mu začal zhoršovať už v roku 2016 a postupne dosiahol aj dôchodkový vek. Otec teda s prihliadnutím na tieto skutočnosti sa mal už v období, kedy prostriedky na účtoch mal v dostatočnom množstve a ešte aj vlastnil viaceré nehnuteľnosti zariadiť tak, aby si zabezpečil svoju majetkovú situáciu dopredu aj na obdobie po dosiahnutí dôchodku, a aby mal zabezpečené prostriedky nielen pre uspokojovanie svojich vlastných potrieb, ale aj potrieb dieťaťa, voči ktorému mu vyživovacia povinnosť stále ešte trvala. Otec sa však svojim konaním pripravil o majetok veľkej hodnoty, a to v situácii, kedy ako sám tvrdil, už sa začalo zhoršovať jeho zdravie, blížil sa čas odchodu do starobného dôchodku a jeho dieťa, maloletý Ľ., bol vo veku, kedy ešte stále mal povinnosť plniť si voči nemu výživné po dobu niekoľkých nasledujúcich rokov. Aj keď otec v rozhodnom období previedol svoj nehnuteľný majetok, nebolo by možné toto jeho konanie chápať ako konanie v rozpore so záujmami dieťaťa, prípadne ako zbavenie sa majetku, pokiaľ by si otec finančné prostriedky takto nadobudnuté ponechal, pretože z týchto prostriedkov by si mohol do budúcna riadne plniť vyživovaciu povinnosť. Otec však súdu nevedel vysvetliť, ako s peniazmi nadobudnutými predajom nehnuteľností naložil, na čo boli použité, kedy a v akej výške, aby sa dalo preskúmať, či takéto vynakladanie peňazí zo strany otca bolo dôvodné, prípadne, či sa naopak nejakým spôsobom svojich peňazí nezbavil. Ako je zrejmé z výpisov z účtov, ktoré sú založené v spise a na ktoré správne poukázala aj právna zástupkyňa matky, otec v rozhodnom období nakladal s vysokými finančnými čiastkami, peniaze si rôzne prevádzal medzi svojimi účtami a tieto následne z účtu vyberal. Otec vykonával prevody veľkých súm peňazí v období bezprostredne pred tým, ako v januári 2020 podľa jeho vlastného vyjadrenia, už nemal prostriedky na to, aby posielal peniaze na tvorbu úspor

(napr. prevod medzi jeho účtami vo výške 80.000 eur v júli 2019, prevod sumy 60.000 eur v auguste 2019, prevod sumy 20.000 eur v septembri 2019). Otec zároveň nevedel vysvetliť, na aký účel boli peniaze vybraté z účtu použité. Takýmto spôsobom si otec dňa 27.8.2019 poslal z jedného účtu na svoj druhý účet sumu 60.000 eur, sumu v rovnakej výške v ten istý deň previedol na zahraničný účet do Chorvátska, pričom najskôr tvrdil že si nepamätá, či si za tieto peniaze kúpil v Chorvátsku jachtu, neskôr tvrdil, že to boli peniaze za určitý servis, ale si nepamätá o aký servis išlo. Súd bol toho názoru, že pokiaľ by si tieto peniaze nadobudnuté predajom nehnuteľností, otec ponechal ako úspory na obdobie, kedy už nebude pracovne činný, nebol by donútený zobrať si ani úver či ďalšiu pôžičku na úhradu svojich potrieb a nedoplatku na výživnom. Ako vyplynulo z Kúpnej zmluvy zo dňa 6.2.2019, otec predal svojej dcére rodinný dom na F. T. Č.. XX B. I., v ktorom dome v súčasnej dobe býva, pretože mu dcéra prenajíma časť tohto domu na bývanie. Zároveň sa s dcérou dohodol, že bude zabezpečovať starostlivosť o dom a financovať určité opravy (i keď neozrejmil, z akého titulu by mal hradiť výdavky na opravu domu, ktorý nevlastní). Pokiaľ by však otec tento dom (alebo byt, alebo ktorúkoľvek inú nehnuteľnosť) nepredal, mohol mať v súčasnom dôchodcovskom veku zabezpečené bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti a nemusel by bývať v prenajatej časti domu a vynakladať prostriedky na starostlivosť o cudziu nehnuteľnosť. Navyše, ako vyplýva z kúpnych zmlúv o prevode bytu na Z. T. Č.. XX B. I. a o prevode rodinného domu na F. T. Č.. XX B. I., otec má v týchto dvoch nehnuteľnostiach, ktoré previedol na svoje staršie deti, zabezpečené ich bezodplatné užívanie až do svojej smrti, čo opäť vedie k záveru, že nie sú účelne vynakladané výdavky, ktoré teraz má na bývanie v prenajatej nehnuteľnosti. Právna zástupkyňa otca poukázala na to, že otec niektorými z týchto prevodov zabezpečoval svoje vlastné deti z prvého manželstva a z nadobudnutých prostriedkov poskytoval finančnú podporu nielen svojmu chorému otcovi, ale finančne podporoval aj svoju dcéru J. S., ktorá bola samoživiteľkou starajúcou sa o maloletú dcéru a mal záväzky aj voči svojmu synovi Q.. Q. S., ktorý končil štúdium na lekárskej fakulte. Z tohto dôvodu otec v máji 2015 daroval svojmu synovi Q.. Q. S. rodinný dom s garážou na Q. T. Č.. XX B. I., dňa 9.12.2016 predal synovi Q.. Q. S. byt na Z. T. Č.. XX B. I. a v roku 2019 previedol na svoju dcéru J. S. rodinný dom, garáž a pozemky na F. T. Č.. XX B. I. za kúpnu cenu 107.000 eur, ktorú kúpnu cenu otec v celej výške z účtu vybral a následne peniaze daroval svojej dcére J., pretože táto sa za pomoci svojho otca stará o svoju malú dcéru. K tomuto je potrebné uviesť, že otec, ako sám uviedol, v rozhodnom období zo svojich úspor zabezpečoval a plnil si záväzky voči svojim starším deťom, synovi Q.. Q. S. a dcére Q.. U.. J. S.. Takýmto spôsobom ale podporoval svoje deti, ktoré však v tom čase boli už plnoleté a schopné sa samostatne živiť, a to na úkor svojho ďalšieho dieťaťa Ľ., ktorý naopak je maloletý a teda plne odkázaný na výživu svojich rodičov, nakoľko si žiadnym iným spôsobom zabezpečiť prostriedky na svoju výživu nemôže, a to na rozdiel od starších detí otca. Najmä pokiaľ ide o predaj rodinného domu svojej dcére, tu je potrebné poukázať na konanie otca, ktoré je jednoznačne v rozpore so záujmami maloletého Ľ., keď kúpnu cenu, ktorú otcovi vyplatila dcéra vo výške 107.000 eur, jej následne daroval s odôvodnením, že je samoživiteľkou a má maloletú dcéru. Takýmto spôsobom nielenže otec nevlastní už predmetný dom, ktorý by prípadne mohol užívať, ale ešte ani nedisponuje kúpnou cenou z predaja domu. Nakoľko otec súdu nepreukázal, že by mu dcéra v skutočnosti kúpnu cenu aj vyplatila, navyše vzniká dôvodné podozrenie, či otec dcéru neobdaroval z vlastných finančných prostriedkov, alebo či naozaj išlo len o „vrátenie“ vyplatenej kúpnej ceny. V tomto prípade otec poskytuje pomoc pri starostlivosti o svoju vnučku, namiesto toho, aby zabezpečoval starostlivosť o svoje vlastné maloleté dieťa.

39. V predmetnej veci, s poukazom na vyššie uvedené dôvody, dospel súd k záveru, že otec v konaní nepreukázal takú objektívnu skutočnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné výživné zo strany otca znížiť. U otca síce došlo k zmene pomerov tým, že od novembra 2019 je v starobnom dôchodku a už nie je pracovne činný, na druhej strane však je potrebné prihliadnuť k tomu, že od ostatného rozhodnutia otec vykonával viaceré prevody svojich nehnuteľností a aj finančných prostriedkov takým spôsobom, že ich je potrebné považovať za bezdôvodné vzdanie sa majetku. Pokiaľ aj otec previedol svoj nehnuteľný majetok, pričom by si peňažné prostriedky ponechal pre potreby vlastné a pre potreby platenia výživného v určenej výške, takéto konanie by nevykazovalo znaky správania, ktorým by otec poškodzoval záujem maloletého dieťaťa. Otec však naopak, nielenže predal svoje nehnuteľnosti, ktoré by prípadne v tomto období kedy je bez pracovného príjmu mohol prenajímať a z prenájmu mohol mať zdroj príjmu, ale navyše aj vynaložil a minul prostriedky z predaja spôsobom, ktorý ani nevie zdôvodniť. Tiež nie je zanedbateľné, že obdaroval alebo inak finančne podporoval svoje plnoleté deti v období, kedy si podľa jeho vyjadrenia, nedokázal pre nedostatok majetku, plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi. Táto skutočnosť ale za žiadnych okolností nemôže mať za následok podanie návrhu na zníženie

vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa zo strany otca, keď v zmysle ustanovení Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov má prednosť pred inými výdavkami rodičov a otec si musí byť vedomý toho, že v prvom rade si musí zabezpečiť príjem tak, aby mohol pravidelne a včas uhrádzať výživné na dieťa, a až potom si uhrádzať ďalšie náklady. Súd zistil, že otec si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť riadne a včas, matke platí iba časť výživného a preto bola matka nútená podať návrh na vykonanie exekúcie.

40. Súd je povinný v každom jednom prípade skúmať dôvody, ktoré rodiča viedli k strate na príjmoch alebo majetku a zároveň je povinný vyhodnotiť, či tieto sú, alebo nie sú opodstatnené, rovnako či majú alebo nemajú vplyv na možnosti rodiča platiť určené výživné. V danom prípade súd zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyhodnotil dôvody uvádzané v návrhu otca na zníženie výživného za také, ktoré nemôžu mať vplyv na jeho vyživovaciu povinnosť a preto súd návrhu, ktorý považoval za nedôvodný, nevyhovel.

41. Na druhej strane, súd musí zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré mu z dokazovania vyplynuli, a síce, že na strane dieťaťa došlo k takej zmene pomerov, ktoré odôvodňovali zmenu výšky výživného, a to jeho zvýšením.

42. Matka na pojednávaní uviedla, že v súvislosti so starostlivosťou o dieťa má výdavky 689 eur (strava 250 eur, oblečenie a obuv 70 eur, hygiena vrátane mastí na atopický ekzém 40 eur, školské potreby 15 eur, strava v škole 33 eur, internet 6 eur, mobil 15 eur, vitamíny a lieky 15 eur, sprej na alergiu 7-8 eur, hudobný krúžok 15 eur, tenis 50 eur, športové vybavenie 10 eur, voľný čas 40 eur, alikvótna časť výdavkov na bývanie 120 eur mesačne a ZRPŠ 15-20 eur ročne). Okrem toho uvádzala aj mimoriadne výdavky, najmä v súvislosti s nasadením zubného strojčeka a starostlivosťou o zuby dieťaťa v celkovej výške 3.316 eur a za počítač a tlačiareň 1.533 eur. Z takto uvádzaných výdavkov súd považoval za odôvodnené výdavky dieťaťa v priemernej výške 493 eur (strava 250 eur, oblečenie a obuv 50 eur, hygiena vrátane mastí na atopický ekzém 20 eur, školské potreby 15 eur, strava v škole 33 eur, mobil 10 eur, vitamíny a lieky 10 eur, sprej na alergiu 7-8 eur, hudobný krúžok 15 eur, tenis 50 eur, športové vybavenie 10 eur, voľný čas 20 eur, ZRPŠ 2 eur) a po započítaní aj alikvótnej časti výdavkov na bývanie 120 eur mesačne, vo výške 613 eur. I keď otec namietal výdavky na bývanie z dôvodu, že matka s dieťaťom býva v rodinnom dome, ktorý pôvodne vlastnila a ktorý v roku 2012 (teda ešte v dobe pred ostatným rozhodovaním súdu o výživnom) darovala svojim rodičom, súd dospel k záveru, že výdavky v takejto výške na bývanie sú uvádzané v reálnej výške, najmä keď ich súčasťou sú aj výdavky na energie. Napokon, otec rovnako býva v dome, ktorý pôvodne vlastnil a ktorý predal svojej dcére, pričom taktiež má výdavky v súvislosti s bývaním v porovnateľnej výške (a dokonca aj na opravy domu). Z matkou tvrdených výdavkov súd uznal výdavky v celej výške na stravu dieťaťa, sprej na alergiu a masti na ekzém, keď matka lekárskymi správami preukázala, že dieťa má diagnostikovanú laktózovú intoleranciu, alergiu aj kožný ekzém. Taktiež súd uznal výdavky na školské potreby, stravu v škole, hudobný krúžok, tenis, športové vybavenie a ZRPŠ, v celej matkou uvádzanej výške. Tieto výdavky všetky sú preukázateľné. Ponížené zo strany súdu však boli výdavky na oblečenie a obuv, keď 70 eur na tento účel sa zdala byť vysoká suma, najmä, keď aj matka ako dospelá osoba, má výdavky na oblečenie len vo výške 50 eur. Ďalej boli znížené výdavky na lieky, keď matka iné ochorenie dieťaťa netvrdila a preto uznaný výdavok vo výške 10 eur mesačne, podľa úvahy súdu, na liečenie bežných sezónnych ochorení je v postačujúcej výške. Pokiaľ ide o voľnočasové aktivity, podľa názoru súdu s prihliadnutím na vek dieťaťa, sú mesačné výdavky vo výške 20 eur postačujúce, rovnako aj v prípade výdavkov na mobil je postačujúca suma 10 eur. V roku 2020 matka mala výdavok na počítač a tlačiareň vo výške 1.533 eur. V tejto súvislosti súd uvádza, že ide o jednorazový výdavok, z ktorého dieťa bude mať úžitok dlhšiu dobu, a to aj po dobu niekoľkých rokov. Súd pri tejto úvahe prihliadol na to, že sa jedná o dieťa, ktoré je zatiaľ len na základnej škole a teda počítač (a tlačiareň ani len v takej miere) využíva omnoho menej ako napr. stredoškolák, ktorý pracuje na počítači vo vyššej miere, prípadne počítač využíva pri vypracovávaní školských úloh alebo rôznych projektov. Z toho dôvodu súd nadobúdaciu cenu počítača rozrátal na päť rokov a uznal matke výdavok po prepočte vo výške 25,55 eur mesačne. Obdobne súd postupoval aj pri prepočte výdavku na zubný strojček. Toto je dokonca výdavok, ktorý sa matke už opakovať nebude, keďže cieľom je trvalé napravenie chrupu dieťaťa (nie ako výdavok napr. na okuliare, ktorý sa v pravidelnom intervale opakuje). Aj v tomto prípade súd výdavok na strojček a zubnú starostlivosť súvisiacu s nasadením strojčeka rozrátal na dlhšie obdobie, a to obdobie piatich rokov. Výdavok matky po prepočte z celkovej sumy 3.316 eur potom predstavuje 55,26 eur mesačne. Takýmto spôsobom dospel potom súd k záveru, že výdavky

matky na odôvodnené potreby dieťaťa sú vo výške do 700 eur mesačne. Keďže mimoriadne výdavky matkou vynaložené, súd rozrátal do sumy bežného výživného na dlhšie obdobie, návrh matky v časti o zaplatenie mimoriadnych výdavkov zamietol.

43. Posledným rozhodnutím bola otcovi uložená povinnosť platiť na dieťa bežné výživné 200 eur mesačne a na tvorbu úspor prispievať sumou 100 eur. V súčasnej dobe mal súd za to, že je v záujme dieťaťa zvýšenie výživného, nakoľko ako už bolo zdôvodnené, pomery maloletého sa zmenili. I keď u otca súd konštatoval, že aj naďalej je schopný výživné na dieťa platiť, keď v predchádzajúcom období sa bezdôvodne vzdal svojho majetku, čo nemôže byť na škodu dieťaťa, je potrebné, aby bola zabezpečená hlavne bežná výživa dieťaťa. Nemožno neprihliadnuť na to, že otec dieťaťa dosiahol už vek odchodu do starobného dôchodku, tento dôchodok mu bol priznaný a teda aktívne už nepracuje (aj s prihliadnutím na jeho zdravotný stav). Nemá z toho dôvodu už také finančné možnosti, ktorými by si zabezpečil príjem v dostatočnej výške, aby mohol popri zvýšenom výživnom prispievať aj na tvorbu úspor. Z toho dôvodu súd zmenil doterajšie platenie výživného (200 eur bežné výživné + 100 eur tvorba úspor) tak, že otcovi zvýšil povinnosť platiť bežné výživné na úkor tvorby úspor, keď bol toho názoru, že je vo väčšom záujme dieťaťa aby jeho matka mala aktuálne od otca platené vyššie výživné, ktoré vie spotrebovať na potreby maloletého v priebehu mesiaca, ako by mal mať tvorené úspory na úkor bežného výživného.

44. Súd zobral do úvahy všetky zistené skutočnosti a návrhu matky na zvýšenie výživného vo výroku I. čiastočne vyhovel, keď mal preukázané, že sú splnené podmienky na zmenu výšky výživného, pretože od poslednej úpravy výživného uplynula už značná doba, maloletý je vekovo starší, je žiakom druhého stupňa základnej školy a tak aj jeho náklady sa zvýšili, pričom zároveň súd dospel aj k záveru, že výživné bolo určené v takej výške, v ktorej ho povinný môže riadne a včas uhrádzať. Na druhej strane, takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a s prídavkami na dieťa, je podľa názoru súdu v postačujúcej výške a umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa v celej miere, keď v konaní neboli preukázané potreby maloletého v takom rozsahu, aby odôvodňovali určiť výživné až v takej výške ako žiadala matka. Z toho dôvodu vo výroku I. súd zvýšil výživné a zároveň zrušil povinnosť otca poukazovať na tvorbu úspor sumu 100 eur. Zároveň súd vyhovel návrhu otca, ktorý sa domáhal aj určenia, že styk s dieťaťom súdom upravený nebude.

45. Súd zvýšil výživné otca voči dieťaťu odo dňa 15.4.2021, teda odo dňa podania návrhu na súde, a to s poukazom na citované ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď minimálne od tohto dňa preukázateľne došlo na strane maloletého dieťaťa k zmene pomerov.

46. Otec mal platiť na dieťa výživné na základe rozhodnutia súdu vo výške 300 eur mesačne, z toho suma 200 eur predstavovala bežné výživné a suma 100 eur tvorbu úspor. V rozhodnom období otec zaplatil na dieťa výživné v mesiaci apríl 2021 vo výške 200 eur a počnúc mesiacom máj 2021 začal platiť sumu 80 eur mesačne, na tvorbu úspor neprispieval od januára 2020 vôbec. Z toho dôvodu otcovi vzniklo zročné výživné za obdobie od 15.4.2021 do 31.1.2024 v sume 3.353,33 eur. Otcovi boli v tomto období vykonávané z dôchodku exekučné zrážky na výživné pre dieťa. Súdna exekútorka JUDr. Alexandra Cicuttová, ktorá vykonáva exekúciu, na výzvu súdu oznámila, že z dôchodku povinného - otca dieťaťa, boli vykonávané zrážky na úhradu len bežného výživného určeného súdom vo výške 200 eur a sumu 100 eur na tvorbu úspor nezrážala. Do času rozhodovania súdu o zvýšení výživného, bolo exekúciou vymožené už celé dovtedy zameškané bežné výživné za rozhodné obdobie, keď v apríli 2021 otec zaplatil celú sumu 200 eur a za obdobie od mája 2021 exekútorka rozdiel medzi zaplateným výživným a určenou sumou výživného, vymohla. Na základe tohto oznámenia exekútorky dospel súd k záveru, že otcovi vznikol dlh len pokiaľ ide o zvyšovanú časť výživného v sume 100 eur za každý mesiac odo dňa zvýšenia výživného. Takýmto spôsobom súd výpočtom dospel k výške zročné výživného 3.353,33 eur (za 33 mesiacov od mája 2021 do januára 2024 v sume po 100 eur mesačne spolu 3.300 eur, vrátane alikvotnej časti za 16 dní mesiaca apríl 2021 vo výške 53,33 eur, výživné v celkovej výške 3.353,33 eur), po zohľadnení výživného, ktoré na základe doterajšieho rozhodnutia za rovnaké obdobie bolo exekútorkou vymožené z dôchodku otca. Súd umožnil otcovi zaplatiť popri bežnom výživnom aj toto zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 93 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia, keď súd zohľadnil výšku určeného bežného výživného, výšku zročného výživného, zistené osobné a majetkové pomery otca a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do troch rokov.

47. Týmto rozsudkom súd v súlade s zmenil vo výroku II. rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -83 zo dňa 28.10.2013 v časti bežného výživného, v časti tvorby úspor a v časti úpravy styku otca s maloletým Ľ..

48. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

50. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa , keď rozhodol vo výroku VI. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia ( a nasl. ).