Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44C/21/2019

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu v 1. rade: A.. J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale L. N. C.. L. XX, XXX XX Š. a žalobcu v 2. rade: Ing. F. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. N. C.. L. XX, XXX XX Š., obaja práv. zast. Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o. so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169 proti žalovanému: POLOMstav s. r. o. so sídlom Ulica A. Behunka 1896/32, 900 81 Šenkvice, IČO: 46 837 604, v konaní o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu v 1. a v 2. rade na vydanie zabezpečovacieho opatrenia doručený na súd dňa 12.11.2019 zamieta.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca v 1. rade sa spolu so žalobcom v 2. rade (ďalej už len ako „žalobcovia“) návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 11.11.2019, doručeným Okresnému súdu Pezinok dňa 12.11.2019, domáha proti žalovanému nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil v prospech žalobcov záložné právo k stavbe rodinného domu s dvomi bytovými jednotkami so súp. č. XXXX, postavenej na parcelách registra „C“, parc. č. XXX/XXX a č. XXX/XXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, okres: J., obec: Š. k. ú. Y. Š., ktorá je vo vlastníctve žalovaného, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcov z titulu zodpovednosti za vady, vrátane s tým súvisiacich nevyhnutých nákladov na nehnuteľnosti - byte č. X, súp. č. XXXX, vchod XX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Y. Š., vo výške 51.804,76 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že medzi žalobcami ako kupujúcimi a žalovaným a spoločnosťou ATOPS s. r. o. IČO: 46 429 701 ako predávajúcimi došlo dňa 28.05.2018 k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu (ďalej už len ako „zmluva“), predmetom ktorej bol, okrem iného, prevod vlastníckeho práva žalovaného k rozostavanému bytu č. X na prízemí rodinného domu s dvomi bytovými jednotkami bez súpisného čísla postaveného na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/XXX, ako aj prevod spoluvlastníckeho podielu prislúchajúceho k tomuto rozostavanému bytu na spoločných častiach a zariadeniach rodinného domu s dvomi bytovými jednotkami o veľkosti XXXXX/XXXXX na žalobcov. V bode 5.5 zmluvy sa uvádza, že rozostavaný rodinný dom, v ktorom sa nachádza rozostavaný byt, nie je bytovým domom v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Vyššie uvedený byt teda nie je bytom v bytovom dome a zároveň spĺňa charakter nehnuteľnosti v zmysle v platnom znení (ďalej už len ako „“). K odovzdaniu a prevzatiu tohto bytu došlo dňa 30.05.2018. Počas užívania bytu však žalobcovia nemohli dosiahnuť prijateľný a zodpovedajúci tepelný štandard bývania, a to aj pri maximálne prípustnom zaťažení vykurovania. Z uvedeného dôvodu sa domnievali, že ide o poruchu vykurovacieho systému, kontaktovali žalovaného a snažili sa to vyriešiť. Zo strany žalovaného došlo k zabezpečeniu technika,

ktorý preveril funkčnosť vykurovacieho systému, pričom na ňom nezistil žiadne vady. Žalobcovia však mali zároveň podozrenie na veľké úniky tepla z domu, pričom žalovanému dodali aj svojpomocne zhotovené merania pomocou termovíznej kamery. Podaním zo dňa 15.01.2019 žalovaného písomne požiadali o identifikáciu problému s vykurovaním a jeho odstránenie. Na toto podanie im žalovaný odpovedal podaním zo dňa 12.02.2019 tak, že vykurovací systém je v poriadku, pričom žalobcov informoval, že doň neodborne zasiahli a manipulovali s ním a zároveň, že v dome k žiadnym únikom tepla nedochádza. Príčinu nedostatočnej tepelnej pohody videl žalovaný v tom, že žalobcovia v dome nekúria, resp. kúria málo. Vzhľadom k tomu, že k vyriešeniu problémy s dosiahnutím tepelného štandardu nedošlo, žalobcovia sa obrátili na znalca a to za účelom zistenia, z akého dôvodu nie je vykurovací systém schopný zohriať vnútorný priestor nehnuteľnosti na potrebnú teplotu počas zimných mesiacov. Znalec Ing. Š. N. z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, stavebná fyzika vyhotovil znalecký posudok č. 5/2019, kde v závere na str. 79 konštatuje, že konštrukcie stavby nie sú zhotovené v zmysle projektovej dokumentácie, pričom zmeny pri realizácii stavby neboli zaznamenané do projektovej dokumentácie a neboli odsúhlasené stavebným úradom. Na stavbe boli vykonané zmeny ako 1. zúženie základových pásom na 300 mm, 2. zúženie hrúbky muriva obvodového plášťa na 300 mm, 3. zrušenie železobetónového stropu a jeho nahradenie drevenou konštrukciou, 4. zmena kvality a hrúbky tepelnej izolácie v strope nad prízemím, tepelnej izolácie sokla, betónového venca a pripojovacej škáry výplní otvorov, 5. ďalej došlo k zmene strešnej krytiny, 6. strešný plášť nie je odvetraný, 7. došlo k zrušeniu komína a tým aj náhradného a doplnkového zdroja tepla. Ďalej znalec v závere posudku poukazuje na nesplnenie požiadavky hodnoty súčiniteľa prechodu tepla, pokiaľ ide o výplne otvorov okien, a tiež na nedostatočné niektoré izolačné sklá nespĺňajúce technické normy. Znalec tiež konštatuje, že vykurovanie domu je realizované ako elektrické podlahové kúrenie, pričom v projektovej dokumentácii bolo plánované vykurovanie s radiátormi. Za takýchto podmienok však elektrický podlahový vykurovací systém nedokáže vyhriať dom pri hodnotách vonkajších teplôt, ktoré boli počas mesiacov december 2018 a január 2019 (minimálne teploty - 5 oC až - 8 oC). Žalobcovia si dali spoločnosťou STASYS, spol. s r. o. vypracovať aj odborné tepelnotechnické posúdenie stavebných konštrukcií s projektovým energetickým hodnotením budovy (PEH), v zmysle záverov ktorého nie je po zmene realizácie v porovnaní s projektovým stavom splnená požiadavka podľa v znení do 31.12.2015. V závere sa tiež konštatuje, že stavba bola realizovaná v rozpore s o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavený zákon) a vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. To znamená, že stavba nespĺňa štandardy energetickej úspornosti a tepelnej ochrany. V posúdení je konštatované, že vykurovanie nehnuteľnosti podlahovými elektrickými káblami bolo realizované bez prepočítania tepelných strát. Príčina tepelnej nepohody v dome je teda v poddimenzovaní vykurovacieho systému vzhľadom na tepelné straty, ktoré spôsobuje najmä realizovaná konštrukcia stopu (realizovaná tiež v rozpore s projektovou dokumentáciou). Zo strany žalobcov boli tiež u vyššie uvedenej spoločnosti objednané termovízne merania povrchových teplôt. V tomto odbornom posúdení sa v závere na str. 19 konštatuje, že a) základné murivo nebolo voči tepelným stratám z podlahy ochránené tepelnou izoláciou a b) zabudované okenné otvory majú systémovú vadu osadenia v rohoch medzi ostením a nadpražím, a že c) zrealizovaný strop je nedostatočne zateplený a spôsobuje nadmerné tepelné straty.

3. Po tom, ako sa žalobcovia dozvedeli o vadách nehnuteľnosti z uvedených odborných posudkov a pri dodržaní zákonnej lehoty 24 mesiacov po prevzatí nehnuteľnosti, podaním datovaným dňa 04.10.2019 uplatnili voči žalovanému ako predávajúcemu nárok zo zodpovednosti za vady a to právo na primeranú zľavu z ceny nehnuteľnosti v súlade s . Ako primeranú zľavu, zodpovedajúcu povahe a rozsahu v návrhu opísaných vád, si žalobcovia uplatnili sumu vo výške 50.000 EUR, ktorá zodpovedá výške ušetrených stavebných práv ( v uvedená suma 27.735,20 EUR); nákladom, ktoré sú žalobcovia nútení vynaložiť na zmiernenie tepelných strát; výraznému zníženiu trhovej ceny nehnuteľnosti pri jej prípadnom predaji; pri zohľadnení životnosti takto realizovanej nehnuteľnosti a tepelnej nepohody, ktorú musia žalobcovia znášať a jej vplyvu na ich zdravie. Zároveň si uplatnili aj nárok na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré im vznikli v súvislosti s uplatnením ich práv zo zodpovednosti za vady a to vo výške 1.804,76 EUR, ktoré sú preukázané faktúrami. Žalovaný reagoval na žalobcami uplatnené nároky vyjadrením zo dňa 25.10.2019, v ktorom uvádza, že nehnuteľnosť nemá vady, ich nároky považuje za nedôvodné a že žalobcovia kúpili nehnuteľnosť, s ktorej vlastnosťami boli riadne oboznámení, v obvyklej kvalite a za primeranú cenu.

4. Žalobcovia majú za to, že z vyššie uvedených skutočností vyplýva opis dôvodnosti a trvania nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobcovia priložili k návrhu viacero odborných posúdení, ktoré hodnoverne osvedčujú ich nárok. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie vidia žalobcovia v tom, že žalovaný je jednoosobovou spoločnosťou s ručením obmedzeným, pričom podľa údajov dostupných z katastra nehnuteľností vlastní v obci Š. výlučne rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami so súp. č. XXXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres: J., obec: Š., k. ú. Y. Š., na ktorý žiadajú žalobcovia zriadiť záložné právo. Podľa dostupných údajov je jedinou spoločníčkou a konateľkou žalovaného fyzická osoba, ktorá je podľa dostupných údajov z katastra nehnuteľností zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností (rodinných domov, resp. bytov) v predmetnej lokalite R. R.. N. A. (v súčasnosti N. C.. L.). Na webovej stránke žalovaného www.polomstav.sk <http://www.polomstav.sk> sú pritom v súčasnosti ponúkané nehnuteľnosti, ktoré sú v osobnom vlastníctve tejto jedinej spoločníčky a konateľky žalovaného. Ani v katastrálnom území R., v rámci ktorého je na webovej stránke žalovaného ponúkaný na predaj dom v lokalite H. L., nie je podľa údajov z katastra nehnuteľností žiadna nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného.

5. Na nehnuteľnostiach, na ktoré žiadajú žalobcovia zriadiť záložné právo, už v súčasnosti jedno záložné právo zriadené je a to na zabezpečenie pohľadávky žalobcu A.. K. L. proti žalovanému, zriadené uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.11.2016, spis. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.02.2017, spis. zn. v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.06.2017, spis. zn. .

6. V neposlednom rade žalobcovia poukázali aj na to, že podľa dostupných údajov v registri účtovných závierok mal žalovaný za rok 2018 zisk po zdanení 12.718 EUR, pričom jeho vlastné imanie je vo výške 89.019 EUR. Zisk žalovaného tak v porovnaní s predchádzajúcim obdobím klesol o 81 %.

7. Žalobcovia sa domnievajú, že v prípade nezriadenia záložného práva súdom nebude žalovaný schopný uhradiť ich pohľadávku v prípade jej judikovania, nakoľko jeho vlastné imanie nie je vysoké (v porovnaní s výškou pohľadávky žalobcu), nevlastní iné nehnuteľnosti a v súčasnosti nezačal prípadnú ďalšiu investičnú činnosť. Zároveň zriadenie záložného práva, podľa názoru žalobcov, neobmedzí žalovaného neprimeraným spôsobom, keďže jednak na nehnuteľnostiach, na ktoré žiadajú žalobcovia zriadiť záložné právo, už jedno záložné právo zriadené je, a jednak nedôjde k obmedzeniu prípadnej ďalšej činnosti žalovaného.

8. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia (ďalej len „“), konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

Podľa ustanovenia , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ustanovenia , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa ustanovenia , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa ustanovenia , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Podľa ustanovenia , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa ustanovenia , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa ustanovenia , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa ustanovenia veta prvá , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501>.

Podľa ustanovenia veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa ustanovenia , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa ustanovenia , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

9. Súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skúmal splnenie základných predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu spôsobilého predmetu záložného práva - vecí, práv a iných majetkových hodnôt, existenciu peňažnej pohľadávky žalobcov voči žalovanému, a existenciu dôvodnej obavy, že exekúcia pohľadávky žalobcov voči žalovanému bude ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Zákon vyžaduje, aby žalobca najmä opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj uviedol skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorý má byť zabezpečený záložným právom. Súd je povinný uvedené skutočnosti zvážiť v rámci konania a o návrhu rozhodnúť, pričom nevykonáva dokazovanie ani výsluch strán sporu. Súd vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Osvedčenie znamená, že súd prostredníctvom označených a predložených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom tieto skutočnosti sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné, preukazujúce opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia. Keďže navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zabezpečenie budúcej exekúcie, okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia ohrozená. Nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. V prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Súd je tiež povinný postupovať tak, aby zásah do práv a právneho postavenia dotknutého účastníka nebol neprimeraný nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Obmedzenie subjektu, proti ktorému takéto opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu.

10. Súd z predloženého návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených dôkazov dospel k záveru, že návrh žalobcov sleduje zabezpečenie budúcej exekúcie nároku žalobcu na zaplatenie sumy 51.804,76 EUR s príslušenstvom a to z titulu zodpovednosti žalovaného za vady vrátane s tým súvisiacich nevyhnutných nárokov. Súd tiež zistil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej žalobcovia žiadajú zriadiť záložné právo, tak, ako to opísali žalobcovia vo svojom návrhu. Avšak súd nemá osvedčenú existenciu dôvodnej obavy žalobcov, že exekúcia ich peňažnej pohľadávky voči žalovanému bude ohrozená. Žalobcovia túto obavu odvodzujú z toho, že žalovaný okrem uvedenej nehnuteľnosti nie je vlastníkom žiadnych iných nehnuteľností, napriek tomu, že ako developer predával

viacero rodinných domov, resp. bytov v lokalite R. R.. N. (súčasná Ulica C.. L.). Jediná konateľka a spoločníčka žalovaného však v uvedenej lokalite vlastní viacero nehnuteľností. Obava žalobcov ďalej vyplýva zo skutočnosti, že zisk žalovaného v minulom roku bol po zdanení vo výške 12.718 EUR a jeho vlastné imanie je vo výške 89.019 EUR. Zisk žalovaného tak oproti predchádzajúcemu účtovnému obdobiu klesol o 81 %. Navyše na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného už je zriadené záložné právo. Súd má v tejto súvislosti za to, že z existencie iného záložného práva na nehnuteľnom majetku žalovaného bez ďalšieho nevyplýva dôvodná obava, že nútené vymoženie nároku žalobcov voči žalovanému bude ohrozené. Zároveň skutočnosť, že na nehnuteľnosti už je zriadené jedno sudcovské záložné právo neodôvodňuje automatické zriadenie ďalšieho záložného práva na prípadné uspokojenie pohľadávky žalobcov, keď podľa názoru žalobcov žalovaný týmto spôsobom nebude obmedzený, nakoľko už na danej nehnuteľnosti jedno záložné právo zriadené je. Súd z predložených dôkazov nemá vedomosť ani o hodnote uvedených nehnuteľností a ani o výške záväzkov žalovaného, na zabezpečenie ktorých bolo záložné právo na jeho majetku zriadené. Existencia uvedeného záložného práva pritom nevylučuje možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu predajom tohto nehnuteľného majetku, ale ani z iného majetku žalovaného.

11. Naopak medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že nútený výkon rozhodnutia bude ohrozený, patrí najmä také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré výraznou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R XX/XXXX). Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia musia preukázať konkrétnu a reálnu obavu, založenú na správaní žalovaného, z ktorého možno odvodiť, že môže dôjsť k zmareniu alebo k znemožneniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Súd v kontexte vyššie uvedeného nemal osvedčenú jednu zo základných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to opodstatnenosť obavy, že prípadná exekúcia pohľadávky žalobcov bude ohrozená. Obava žalobcov je založená len tom, že žalovaný nevlastní žiaden iný nehnuteľný majetok, ako ten, na ktorý žiadajú zriadiť záložné právo a na tom, že podľa účtovnej závierky za rok 2018 bol zisk žalovaného za predchádzajúce účtovné obdobie vo výške 12.718 EUR, pričom tento zisk predstavuje pokles o 81% oproti zisku z predchádzajúceho účtovného obdobia. Súd na tomto mieste uvádza, že z uvedeného dôkazu vyplýva len to, že žalovaný hospodári so ziskom, aj keď je tento o niečo nižší ako v predchádzajúcom zdaňovacom období. Napriek tomu, že zisk žalovaného oproti predchádzajúcemu zdaňovaciemu obdobiu klesol, súd má za to, že táto skutočnosť ešte nezakladá dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to vzhľadom k tomu, že výkon podnikateľskej činnosti je vždy rizikom a každé zdaňovacie obdobie je iné. Kolísanie zisku súd považuje za bežnú vec pri výkone podnikateľskej činnosti V neposlednom rade súd zároveň nemá ani osvedčené, že žalovaný vykonáva také úkony, v dôsledku ktorých by sa zbavoval svojho majetku predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty.

12. Iba samotné tvrdenia žalobcov o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného (vlastníctvo len nehnuteľnosti uvedenej v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pokles zisku oproti predchádzajúcemu zdaňovaciemu obdobiu, nízke vlastné imanie) samo osebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci. Súd zároveň dodáva, že pohľadávka bola žalovaným spochybnená a súdu nie je úplne zrejmé, ako žalobcovia dospeli k jej vyčísleniu, čo však bude predmetom konania vo veci samej a čo samo o sebe spochybňuje osvedčenie existencie pohľadávky ako jednej z predpokladov vydania zabezpečovacieho opatrenia.

13. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobcovia podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia neosvedčili, a preto návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením , na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia mal plný úspech žalovaný, keďže návrh žalobcov bol zamietnutý. Súd však žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože s ním doposiaľ nekonal, a teda mu ani žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané podľa ustanovenia . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa ustanovenia uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ustanovenia .