Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5Er-486-2011.pdf
PDF · 76.77 KB
Case nature
Subarea
5Er/486/2011
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29. augusta 8, Bratislava 1, proti povinnému: TEXTIM, s.r.o., naposledy so sídlom Rabčice 195, IČO: 36 408 671, (vymazaný z OR dňa 16.05.2015), vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Barborou Božíkovou Ághovou, Exekútorský úrad so sídlom Jaskový rad 79, Bratislava, v konaní pre vymoženie pohľadávky vo výške 4.852,90 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 41,63 Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Námestovo dňa 10.06.2011 pod č. 5507 010996* poveril podľa § 45 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie súdneho exekútora na vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej mu voči povinnému.
2. Vo vyššie uvedenom konaní súdny exekútor podaním zo dňa 19.09.2016 oznámil súdu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra a uplatnil si trovy exekučného konania vo výške 59,33 Eur.
3. Podľa § 243h, ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017, a preto súd o zastavení exekúcie rozhodoval podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd oboznámením sa s výpisom z obchodného registra povinného zistil, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 26CbR/55/2014-97 zo dňa 27.03.2015, bola obchodná spoločnosť TEXTIM, s.r.o. zrušená bez likvidácie, obchodná spoločnosť s obchodným menom TEXTIM, s.r.o. bola v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 16.05.2015 vymazaná. Zásadne preto platí, že povinný je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a uvedené korešponduje s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaného v rozhodnutí z 09.02.2012, sp. zn. 3MCdo/15/2011.
7. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
8. Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
9. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov exekúcie je poskytnúť účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, a za ktorého sa považuje aj súdny exekútor pre ten úsek konania v ktorom sa rozhoduje o jeho nároku na náhradu trov exekúcie, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s exekučným konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
12. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 59,33 Eur s DPH. Táto odmena sa skladá z odmeny vo výške 33,19 Eur, náhrady za hotové výdavky za poštovné vo výške 1,50, telekomunikačné výdavky vo výške 3,- Eur, náhrada za administratívny materiál vo výške 3,- Eur a náhrada za archiváciu vo výške 12,- Eur.
13. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
14. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
16. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané, či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise, a ktoré boli účelné.
17. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal zo špecifikácie predloženej exekútorom a po preverení úkonov exekučnej činnosti obsiahnutých v pripojených listinách a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 41,63 Eur s DPH.
18. Súdny exekútor si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 Eur a nakoľko má podľa vyhlášky na ňu nárok tak mu ju súd týmto uznesením priznáva. Pokiaľ ide o náhradu za poštovné, súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vo výške 1,50 Eur, akú požadoval, pretože súdny exekútor v priloženom exekučnom spise preukázal priloženými poštovými doručenkami vykonanie doručovania písomností v predmetnom exekučnom konaní. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za telekomunikačné výdavky vo výške 3,- Eur a náhradu za administratívny materiál vo výške 3,- Eur, nakoľko súdny exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, a ani ich presne nešpecifikoval. Navyše súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že pokiaľ súdnemu exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 v spojení s § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Otázka náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál je riešená aj v stanovisku Ústavného súdu SR I.ÚS 157/08-16 zo dňa 29.04.2008, kde je
vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Taktiež mu nebola priznaná náhrada za archiváciu vo výške 12,- Eur, nakoľko v zmysle § 25 v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou a v zmysle § 22 vyhlášky jednou z podmienok priznania náhrady hotových výdavkov je , aby tieto náklady boli účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom za účelne vynaložené výdavky možno považovať iba výdavky, ktoré boli exekútorom preukázateľne vynaložené (zdokladované) a mohli viesť k uspokojeniu nárokov oprávneného. Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané. Súd zdôrazňuje, že súdny exekútor je povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Nakoľko je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %.
19. Súd zaviazal oprávneného, aby nahradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie na základe § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia a výroku II. v časti o nároku na náhradu trov exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 357 písm. m) CSP v spojení s § 9a ods. 1 EP).
Proti výroku II. v časti o výške náhrady trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 58 ods. 5 EP a contrario, § 355 ods. 2 a contrario Civilného sporového poriadku - ďalej len ako „CSP“ v spojení s § 9a ods. 1 EP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).